Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-23-2022.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX C. o zaplatenie 182,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 26.04.2022, č.k. 20C/23/2022 – 11 v plnom rozsahu.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 182,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 182,- eur od 23.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny 182,- eur spolu s 5%-tným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.10.2020 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 25.06.2020 bola žalovanej vystavená faktúra vo výške 182,- eur, splatná 22.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení: Školský internát, Medická 2, Košice, za obdobie od 31.03.2020 do 07.04.2020. V predmetnej faktúre je započítaná suma za stravu maloletého D. B.. Žalovaná pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradila, ani následne na výzvu. Žalobca nárok uplatňovaný v konaní opiera o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ktoré nevyslovil v prípade uloženej povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 vyššie citovaného zákona, nesúlad s Ústavou SR, ani obmedzenie vlastníctva fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení.
Vo veci bol dňa 26.04.2022 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 20C/23/2022.
Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd platobný rozkaz v zmysle vyššie uvedených ustanovení zrušil.
Podľa § 116 ods. 1,2 CSP, Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Keďže skutočný pobyt žalovanej sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 10.08.2022. Žalovaná si žalobu neprevzala. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 26.08.2022. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Oznámenie o vyhlásení rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania bolo oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 14.09.2022.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 8060205156 za náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Školský internát, Medická 2, Košice, za obdobie od 31.03.2020 do 07.04.2020 vo výške 182,- eur. Faktúra bola žalovanej doručená dňa 28.09.2020.
Z výzvy na úhradu pohľadávok zo dňa 04.12.2020 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti na základe neuhradenia faktúry č. 8060205156 za poskytnutú stravu v povinnej karanténe.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, odpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podanou žalobou si žalobca uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 182,- eur za náhradu nákladov spojených so stravovaním žalovanej a maloletého D. B. počas karantény v období od 31.03.2020 do 07.04.2020 s poukazom na ustanovenie§ 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z..
Nálezom Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021, Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, § 48 ods.4, písm. n/, u/ a a a/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. a/ a zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti„ alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“ ,ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie §48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., v tejto časti uvedené ustanovenie považoval za súladné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si uplatňoval žalobca nárok na náhradu nákladov spojených so stravovaním, zabezpečené žalovanej počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení.
Súd mal v predmetnej veci za nesporné (žalovaná tvrdenie žalobcu nepoprela), že žalovaná bola v období od 31.03.2020 do 07.04.2020 v karanténe v zariadení Školský internát, Medická 2, Košice a bola jej a synovi poskytnutá za toto obdobie strava, ktorú hradil žalobca zo štátnych prostriedkov. Žalobca preukázal, že žalovaná dobrovoľne ani na výzvy žalobcu nereagovala a žalovanú sumu nezaplatila. Žalovaná nárok žalobcu nerozporovala, nevzniesla voči žalobe ani voči prílohám žaloby žiadne námietky. Nárok žalobcu bol v konaní nesporne preukázaný listinnými dôkazmi, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 182,- eur.
Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry č. 8060205156, t.j. dňom 23.10.2020, súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 23.10.2020.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko mu trovy konania nevznikli, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné
Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).