Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/402/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 704, proti povinnému: N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. I/XX, X., vedenej pod sp. zn. EX 1658/2015, súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 165,73-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -20 zo dňa 25.06.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, konajúci ako súd exekučný, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. zo dňa 19.01.2012, ktorým bolo rozhodnuté o pohľadávke žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2008, súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej aj ako „VPP“). Okresný súd poistnú zmluvu, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Za poslednou XVII časťou VPP sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde v bode 2 je uvedené, že „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ V časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie v celkovo 8 bodoch. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP. Len samotná skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania a v rámci nich aj pod bodom 2 rozhodcovská doložka boli individuálne dojednané. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“) a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul

sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu ako neodstrániteľnej prekážky brániacej vo vykonaní exekúcie, okresný súd v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvody jeho podania uviedol len, že je nesprávne v celom rozsahu, nezákonné podľa § 205 ods.2 písm. a), b), c) d) e) f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“) a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Následne ho do rozhodnutia odvolacieho súdu (bez výzvy prvostupňového súdu, po uplynutí lehoty na podanie odvolania) doplnil. Uviedol, že:

- súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné,

- skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky- môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v konkrétnom prípade nepriznáva (§ 243d ods.1,2 Exekučného poriadku). Konajúci súd tak flagrantne prekročil svoje právomoci, priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods.2 ústavy SR,

- súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Týmto postupom prekročil svoju právomoc a porušil čl. 2 ods.2 , 144 ods.1 Ústavy SR a čl. 2 ods.2 Listiny. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Tým, že exekučný súd vykonal dôkaz listinou, a to konkrétne všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť oprávnenému sa k takto vykonaným dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadriť; konaním okresného súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia zásady kontradiktórnosti konania, rozhodnutie konajúceho súdu je tak bezpochyby v rozpore s čl. 48 ods.2 ústavy SR,

- Smernica nie je na zvrchovanom území SR voči jeho občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát EÚ ju do svojho právneho poriadku neimplementoval a zakladá právo ( nie povinnosť) pre občana a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát,

- oprávnenému bolo odňaté právo na zákonného sudcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods.1 Ústavy SR a čl. 38 ods.1 Listiny, nakoľko podľa zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, títo nevykonávajú dokazovanie (§ 122 - 135 O.s.p.), v medziach Exekučného poriadku môže vyšší súdny úradník vykonať výlučne len viazané dôkazy (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul),

- rozhodcovská doložka bola platne dojednaná v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“). Jej dojednaním sa dodávateľ so spotrebiteľom dohodli, že vzájomné spory prejednajú najprv v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na všeobecnom súde. V prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania,

- poistník svojím podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP, členeného na časti, vrátane časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Ak však poistník ďalším samostatným podpisom pripojeným pod osobitný písomný právny úkon, ktorým sú Osobitné zmluvné dojednania, prejaví svoju vôľu, aby spor s poisťovňou prejednal v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP, stáva sa táto XV. časť obsahom poistného vzťahu ako individuálne dojednaná podmienka, ktorou je poistník právne viazaný,

- záznam o potrebách a požiadavkách klienta (tvoriaci prílohu odvolania) preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom - potenciálnym klientom - prebehlo podľa zákona a sprostredkovateľ poistenia si splnil informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona sprostredkovateľoch poistenia č. 340/2005 Z.z.. Povinný teda mal možnosť dojednania alebo doplnenia podmienok a je právne irelevantné, či túto možnosť využil alebo nie,

- povinný svojím podpisom VPP však iba potvrdil prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok a jeho podpis má výlučne deklaratórny charakter. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná, ale aj vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter,

- odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f) O.s.p.,

- ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v predmetnej spotrebiteľskej zmluve neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu /§ 80 písm. c) O.s.p./ na takomto určení, osobitne, ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods.1 písm. c) ZoRK. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v danej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2013. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 29.07.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. V zmysle časti XV.2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (verzia 21-05-07), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: Pokaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa časti XV.3 VPP, „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä:...“. VPP, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej s povinným majú 12 strán a v závere sú podpísané poistníkom (povinným). Na poslednej strane VPP sa pod kolónkou čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinného nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.1/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní č.1/2007 k poistnej zmluve, zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Podľa bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní č.1/2007 k poistnej zmluve, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania sú v závere podpísané oprávneným a povinným.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 ZoRK. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Uvedeným postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom skúmal aj platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju posúdil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods.1, ods.4 (v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40a O.s.p., súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce, alebo v určitej veci.

Podľa § 5 písm. g) cit. zákona, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o tom, že poistná zmluva uzatvorená dňa 28.11.2007 medzi oprávneným ako poistníkom a povinným ako poistencom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní poistnej zmluvy bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Exekučný súd posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za splnenia ktorých poverí exekútora vykonaním exekúcie. Je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Vyslovené stanovisko je plne

v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. zo dňa 18. januára 2012 a sp. zn. zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ako to oprávnený namieta v odvolaní. Preskúmavanie exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Súd prvého stupňa ako exekučný súd skúmal, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, teda na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom takýto postup je plne v súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve.

Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a to v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX sú pripojené na str. 12 VPP hneď za rubrikou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači oprávneného. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP. V časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie celkovo v 8 bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako VPP ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade tak, ako to vyplýva z ods. 2 osobitných zmluvných dojednaní na str. 12 VPP nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, resp. v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisuje dôležitosť a odkazuje na osobitný dokument, a to Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta, ktorého spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a potvrdzovať možnosť uplatnenia eventuálnych výhrad povinným k obsahu poistnej zmluvy, že takéto výhrady (teda ani

k rozhodcovskej doložke) z tohto dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom poistenia, ktorý oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní, nemožno mať za preukázané, že sprostredkovateľ poistenia upozornil resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné dojednanie o rozhodcovskej doložke. Súd prvého stupňa v tomto prípade skúmal len platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil v prejednávanej veci svoju právomoc, pričom takýto postup vyplýva z úpravy obsiahnutej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto považoval odvolací súd námietku oprávneného o tom, že súd prvého stupňa vykonal nové dokazovanie za nedôvodnú.

Odvolací súd nepovažoval ani za dôvodnú námietku oprávneného o porušení jeho ústavného práva na zákonného sudcu, tým, že vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vyšší súdny úradník. Z § 40a Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v zákone č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V exekučnom konaní tak v zmysle § 5 písm. g) môže robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení príklepu súdom. V prejednávanej veci je zákonným sudcom JUDr. Mikuláš Géczi, ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch preniesol časť svojej rozhodovacej právomoci na v rozvrhu práce stanoveného vyššieho súdneho úradníka, ktorý vydal napadnuté uznesenie, a teda mal aj právomoc vykonať v prejednávanej veci dokazovanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právo oprávneného na zákonného sudcu v prejednávanecj veci porušené nebolo.

Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver, že „za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Námietka oprávneného ohľadom aplikácie Smernice a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadná, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval odvolací súd tieto námietky za irelevantné.

V súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd prvého stupňa nemal pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou preukázaný naliehavý právny záujem odvolací súd uvádza, že platnosť rozhodcovskej doložky, resp. jej neplatnosť súd posudzoval ex offo, a preto naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nebolo potrebné skúmať.

Odvolací súd v tejto veci rozhodoval s ohľadom na všeobecnú prax súdov v obdobných veciach. Zároveň poukazuje na uznesenie - 35 zo dňa 22.1.2014 o odmietnutí ústavnej sťažnosti Rapid life životná poisťovňa (oprávnený/sťažovateľka) „Pokiaľ sa sťažovateľka (v doplnení sťažnosti z 3. septembra 2013) dovoláva aplikovania nálezu ústavného súdu sp. zn. z 10. júla 2013 na jej aktuálne posudzovanú sťažnosť (bod 1), ústavný súd poznamenáva, že predmetnou problematikou sa zaoberal ústavný súd tiež vo veci vedenej pod sp. zn. , kde v náleze z 24. októbra 2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú vec: „K podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti, pozn.) ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (, , m. m , , , , resp. ) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. , , m. m , , , , , ) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.). Preto toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem o stabilitu súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali - skôr výnimočne - diať na pozadí zmeny právnej úpravy alebo zmeny spoločenských pomerov, a aj to zákonom predvídaným spôsobom (§ 6 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ takáto zmena nie je náležite odôvodnená a/alebo neprešla požadovanou zákonnou procedúrou, možno ju považovať za akt jurisdikčnej svojvôle.“

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.