Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-81-2015.pdf
PDF · 101.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov S. L., bytom A. Trenčín, prechodne bytom J., XX. F. XX, t.č. bytom X S. T., S. X., C., B., EX XXJG, K. I., právne zastúpená JUDr. Annou Žedényovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5 a O. K., bytom J., S. č. 9, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2015, č.k. 31P/26/2014-463, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. z doterajších 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur, ktoré je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 06.02.2014. Dlh na výživnom za čas od 06.02.2014 do 30.09.2015 vo výške 1.982,- eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 50,- eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/150/2012-107 zo dňa 14.05.2013. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vyživovacia povinnosť k mal. B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.05.2013 na sumu 100,- eur mesačne. B. mal v tom čase 10 rokov, navštevoval 5. ročník ZŠ, aktívne hral futbal. Matka žila v W., kde zarábala 265 libier týždenne, bola vydatá, manžel pracoval a obidvaja mali vyživovaciu povinnosť k synovi C., ktorý sa narodil z manželstva dňa 03.09.2004. Otec bol v tom čase rozvedený, mal zverenú do starostlivosti mal. dcéru W., na ktorú matka podľa rozhodnutia súdu mala prispievať po 100,- eur mesačne a otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. C., na ktorú mal podľa rozhodnutia súdu prispievať po 100,- eur mesačne. Otec mal v tom čase teda tri vyživovacie povinnosti a jeho podnikateľský zisk z daňového priznania za rok 2012 predstavoval sumu 219,- eur mesačne.
Matka je v súčasnosti vydatá, okrem B. má vyživovaciu povinnosť k C., ktorý pochádza z jej doposiaľ platného manželstva, spolu s deťmi žijú v rodinnom dome, ktorý je prenajatý s tým, že aj naďalej pracuje v Anglicku s príjmom 1.200,- libier netto mesačne a robí aj nadčasy, na ktorých zarobí 300 až 400 libier mesačne. Vzhľadom, že matka aj s deťmi žije v Anglicku výdavky s návštevou školy, záujmovou
činnosťou a cestovaním sú nepomerne vyššie ako na Slovensku. Žiadala preto zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 500,- eur mesačne.
B. má v súčasnosti 12 rokov, od septembra 2014 prešiel na stredný typ školy v Anglicku a v súvislosti s absolvovaním komisionálnych skúšok pravidelne chodí na Slovensko s čím má matka zvýšené náklady. Má zdravotné problémy s tým, že musí absolvovať preventívnu prehliadku v Bratislave na Kramároch. V Anglicku je členom futbalového klubu s čím má matka tiež zvýšené náklady a okrem nákladov spojených s dochádzkou do školy v súvislosti so školskou uniformou, cestovným, obedmi, matka mu platí poistku, príspevok do detského investičného fondu, futbalový kemp, školské výlety, športové potreby, hygienické potreby s tým, že B. hrá tiež box a pláva.
Vo vzťahu k otcovi došlo k zmene pomerov s tým, že tento je naďalej rozvedený, okrem B. má vyživovaciu povinnosť k C. a k dcére W., ktoré pochádzajú z jeho predošlého manželstva, pričom W. bola zverená do jeho starostlivosti a na toto dieťa mu matka platí po 100,- eur mesačne a otec platí na C. po 100,- eur mesačne. Aj naďalej žije v 1-izbovom mezonetovom byte, ku dňu 25.10.2014 zrušil živnosť, avšak naďalej podniká, pretože je konateľom a majiteľom spoločníkom firmy Eurox, s.r.o. so sídlom v Trenčín, podniká s akciami s kupónovej privatizácie. Otec spláca hypotekárny úver 215,- eur mesačne, spotrebný úver 115,- eur. Má založené dva účty vo VÚB, na ktorých je mínus alebo nula. Spláca pôžičku vo VÚB 261,- eur, na podnikateľskom účte má úver, na ktorý spláca po 212,- eur mesačne, ďalej spláca pôžičku od spoločnosti Quatro s výškou mesačnej splátky 55,- eur, na bytovom družstve má dlžobu 4.900,- eur, prenajíma 2-izbový rodinný dom za nájomné 320,- eur mesačne. Ďalej predal umyváreň áut a garáž, ktoré mali hodnotu 17.000,- eur, pričom garáž predal za 6.100,- eur. Ďalej na základe kúpnej zmluvy kúpil nehnuteľnosti v Českej republike za sumu 795.600,- Kč v obci K. I. s tým, že sa jedná o stavebné pozemky v Českej republike v lyžiarskej oblasti Jeseníky. Zakúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Trenčín, ďalšiu nehnuteľnosť nebytový priestor k.ú. Trenčín, rodinný dom k.ú. Zlatovce, ďalšie nehnuteľnosti k.ú. Trenčín. Ďalej bolo zistené, že otec predáva pozemky v Jeseníkoch s minimálnou výmerou jedného pozemku 700 m2 a v cene 40,- eur/m2. Otec priznal, že asi pred dvomi mesiacmi zakúpil starší drevodom, ktorý plánuje namontovať do Jeseníkov, ďalej kúpil auto Peugeot Boxer pre vlastné účely používa Peugeot 508, na prepravu tovaru používa auto vo vlastníctve Fiat Fiorino, obchoduje s cennými papiermi a akciovými indexmi s tým, že otec opakovane tvrdil, že zisky z obchodnej činnosti nevie uviesť, sú malé, nedokáže všetko splácať. Daňové priznanie za rok 2014 nepredložil, t.č. ho nepodal, pretože mal problémy s ekonómkou. Z potvrdenia Daňového úradu v Trenčíne bolo zistené, že daňové priznanie za rok 2013 nepodal. V roku 2015 bol na dovolenke v Indii, v Dubai, v roku 2014 na výletnej lodi s tým, že na dovolenke boli s ním aj deti W. a C..
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Z výkladu týchto ustanovení vyplýva, že v prejednávanej veci sa musí jednať o podstatnú zmenu pomerov na strane ako rodičov, tak aj detí. Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zmene pomerov tak ako ju predpokladá ust. § 78 Zákona o rodine došlo najmä na strane mal. B., ktorý bol v čase posledného rozhodovania žiakom 5.ročníka ZŠ a v súčasnosti nastúpil na stredný stupeň vzdelávania, pričom k zmene došlo v septembri 2014. Má zdravotné problémy, mimoriadne rozsiahlu záujmovú činnosť, je členom futbalového klubu, hrá box, venuje sa plávaniu, matka vyčíslila jeho výdavky na sumu 656,16 libier mesačne. Od poslednej úpravy o výživnom, kedy mal B. 10 rokov a v súčasnosti bude mať 13 rokov, žije v Anglicku, je povinný absolvovať komisionálne skúšky v letnom období s čím má matka rovnako zvýšené finančné náklady. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom smere, že sa zvýšil príjem, kedy v čase poslednej úpravy mala príjem 1.060 libier v čistom a v súčasnosti 1.200 libier a k tomuto sú vyplácané nadčasy. V súčasnosti nežije s terajším manželom v spoločnej domácnosti a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti o B. a C.. K výraznej zmene pomerov však došlo na strane otca dieťaťa, ktorý podniká, venuje sa internetovému obchodu a kupónovej privatizácii. Nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli definované vyššie, vlastní autá, prenajíma nehnuteľnosť za 320,- eur mesačne, v roku 2015 absolvoval dve dovolenky za súhrnnú sumu 3.000,- eur, v roku 2014 za sumu 1.500,- eur. Neprimerane sa finančne zaťažuje úvermi, pričom tvrdí, že v podnikateľskej činnosti sa mu nedarí, čomu súd neuveril. Jeho majetkové pomery sa zmenili vo výraznej miere oproti predošlému obdobiu a v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach je, aby prispieval na mal. B. po 200,- eur mesačne s účinnosťou od 06.02.2014. Dlžné výživné vo výške 1.982,- eur mu súd povolil splácať za použitia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. za podmienok stanovených vo
výroku rozsudku k rukám matky. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal otca platiť výživné na maloletého po 500,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Opätovne poukázala na vlastníctvo otca vo vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam, ktoré zosumarizovala s tým, že okrem týchto nehnuteľností vlastní aj pozemky v k.ú. Jeseníky v Českej republike, ktoré na internete predáva. Zakúpil drevodom v Bratislave, absolvoval dve dovolenky. Tieto nehnuteľnosti boli zakúpené na súkromnú osobu odporcu. Vlastní na svoju súkromnú osobu aj niekoľko automobilov, odporca sám uviedol, že iba Fiat Fiorino využíva na podnikanie a ostatné užíva výlučne pre seba. Okrem toho nepredložil súdu prvého stupňa riadne daňové priznanie za daňovacie obdobie roku 2014 a preto mal súd vychádzať z priemerného mesačného príjmu vo výške 20-násobku sumy životného minima. Odporca má väčšie výdaje ako dosahuje príjem podľa daňového priznania, čo bolo aj na súde prvého stupňa jednoznačne preukázané a dôkazovo podložené. Preto stanovenie výživného vo výške 200,- eur je v hrubom rozpore s ust. § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine, podľa ktorého životná úroveň dieťaťa má byť rovnaká alebo aspoň porovnateľná so životnou úrovňou rodičov, t.j. má nasledovať životnú úroveň svojich rodičov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie aj otec maloletého, ktorý namietal v prvom rade príslušnosť súdu Slovenskej republiky a právo, podľa ktorého má súd rozhodovať, pretože mal. B. žije s jeho matkou min. 5 rokov vo Veľkej Británii a preto slovenský súd, ani opatrovník nemá šancu zistiť, či matka hovorí o svojich pomeroch pravdu. Pokiaľ súd v rozsudku uvádza, že sa riadi pri určovaní právomoci čl. 3 písm. a/ Nariadenia rady č. 4/2009, tento predpis súd nesprávne interpretoval, pretože Rozhodné právo sa riadi Haagskym protokolom z 23.11.2007 a to čl. 3 daného protokolu. Namietal tiež odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, že z dokazovania vyplýva, že má dlhy, snaží sa zarobiť aspoň výhodnou kúpou a predajom, avšak nebolo preukázané, že by mal na účte alebo k dispozícii peniaze na výživné požadované matkou. Namietal, že súd prvého stupňa nevypočul mal. B. a poukázal na tú skutočnosť, že na jednej strane súd uvádza, že B. má zdravotné problémy a na druhej strane, že má mimoriadne rozsiahlu záujmovú činnosť, pričom tieto informácie si dosť rozporujú. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že pokiaľ B. navštevuje zápasy na futbale, jedná sa o 5 libier na zápas, čo považuje za luxu a nie dôvod, aby o na to prispieval. Mal preto zato, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci s tým, že je presvedčený, že súd mal vec posúdiť podľa práva štátu obvyklého pobytu maloletého.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá opätovne poukázala na zmene pomerov na strane otca, ktorý vo veľmi krátkom časovom období nakúpil niekoľko nehnuteľností na svoje meno v značnej hodnote a to nie za účelom vlastného bývania, ale za účelom ich predaja a zisku. Okrem toho si zakúpil niekoľko automobilov, obchoduje s akciami z čoho profitoval ziskom a pokiaľ prezentoval, že má iba dlhy, zabudol povedať, že chodí na dovolenku, prípadne na luxusné plavby výletnými loďami, lyžovačky do Rakúska s tým, že na jednej strane prezentuje, že nemá na platenie zvýšeného výživného na syna B. a na druhej strane platí synovi z manželstva osobnú trénerku, lyžiarsku výstroj a futbalové kempy. Okrem toho zabudol povedať, že si zakúpil osobný automobil značky TESLA a so svojou matkou predal byt v Dubnici, za ktorý zinkasoval niekoľko tisíc eur. Syn navštevuje strednú školu v Anglicku, o čom predložili úradne preložené potvrdenie zo školy. S otcom majú diametrálne odlišné názory na to, čo je luxus pre dieťa. Má zato, že súd prvého stupňa dostatočne preukázal reálne a skutočné pomery dieťaťa, jeho potreby a je presvedčená o tom, že rozhodol nesprávne vo výroky týkajúcej sa výšky výživného a žiadala opätovne, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 500,- eur mesačne.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v náväznosti na § 219 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Súd prvého stupňa v prvom rade sa správne zaoberal právomocou a príslušnosťou ako aj Právnym poriadkom štátu Slovenskej republiky vo vzťahu k tej skutočnosti, že medzi účastníkmi je nepochybné a nesporné, že všetci účastníci tohto konania sú slovenskí štátni príslušníci, pričom matka spoločne s maloletým dieťaťom oprávneným na výživné žije dlhodobo v Anglicku. Rovnako je medzi účastníkmi nesporné a nepochybné, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované za tejto istej skutkovej situácie pri určovaní výživného na mal. B. v roku 2012, kedy bola vyživovacia povinnosť určená na sumu 100,- eur mesačne zo strany otca, teda povinného.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne aplikoval na daný právny vzťah medzi účastníkmi Nariadenie rady ES č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, Rozhodnom práve, uznávania výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, kde z ust. čl. 1 bod 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, pričom z vymedzenia pojmov čl. 2 bod 1011 vyplýva, že oprávneným je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné a pod povinným alebo odporcom je treba rozumieť každú fyzickú osobu, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť. Následne v čl. 3 daného nariadenia je upravená všeobecná právomoc, ktorú je potrebné posudzovať postupne podľa jednotlivých bodov vymedzených v tomto článku. V prejednávanej veci je potrebné potom aplikovať čl. 3 bod a, z ktorého vyplýva miestna príslušnosť stanovená podľa súdu miesta obvyklého pobytu odporcu, čo je v tomto prípade povinný, teda otec maloletého dieťaťa. Správne bola teda stanovená miestna príslušnosť a právomoc Okresného súdu Trenčín. Ďalej čl. 15 cit. nariadenia upravuje určenie Rozhodného práva, pričom Rozhodným právom vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané Haagskym protokolom o Rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 určuje podľa tohto protokolu.
Súd prvého stupňa potom správne posudzoval Rozhodný právny poriadok, kedy uzavrel, že Rozhodným právnym poriadkom je Slovenský právny poriadok a to práve v náväznosti na Haagsky protokol z 23.11.2007 a to konkrétne čl. 4 bod 3, ktorý upravuje, že bez ohľadu na čl. 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa Právny poriadok tohto štátu, ak však oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa tohto Právneho poriadku, uplatní sa Právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného. Z čl. 1 daného Haagskeho protokolu potom vyplýva, že protokol určuje Rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúceho z rodinného vzťahu rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na osobný stav rodičov. Správne potom v konečnom dôsledku súd prvého stupňa konštatoval, že Rozhodným právnym poriadkom je Slovenský právny poriadok a preto odvolacia námietka zo strany otca v tomto smere neobstojí, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nepoužil správny Právny poriadok, pretože s poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k tomu správnemu právnemu záveru, že vzhľadom na tú skutočnosť, že povinný, teda odporca má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa práva Slovenskej republiky, čo aj súd prvého stupňa aj správne urobil.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom zmena pôvodného rozsudku o výživnom je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Platná právna úprava výživného, na ktorú odkázal v odôvodnení rozhodnutia aj súd prvého stupňa predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí, príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
Kým otec v odvolaní voči rozsudku namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho dlhy a namietal aj výdavky na strane maloletého, na druhej strane matka vo svojom odvolaní namietala majetkové, osobné a zárobkové pomery na strane otca, ktorý zakúpil nehnuteľnosti, vlastní niekoľko osobných automobilov, zúčastňuje sa drahých dovoleniek a žiadala, aby súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti na sumu 500,- eur mesačne vzhľadom na osobné majetkové pomery na strane otca ako aj s prihliadnutím na ust. § 63 ods. 1 v spojení § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že pri určovaní výšky výživného súd posudzuje komplexne pomery (sociálne, zárobkové a majetkové) všetkých účastníkov konania, teda ako rodičov ako aj detí a zároveň odôvodnené potreby detí. Nepostupuje teda tak, že by výlučne matematicky zratúval účastníkmi uvádzané výdavky, príjmy, platby a podobne. V prípade rodiča podnikateľa súd primárne vychádza z jeho
daňových priznaní ako subjektu podnikania. Súd má ale právo skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, či už skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania a výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmu. Nie každý výdaj povinného rodiča je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, žeby nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. U osôb vykonávajúci podnikateľskú a inú činnosť, t.z. že súd sa nemôže uspokojiť len s vykázanými výdavkami daňovníka pre účely zdanenia. U povinných, ktorí sú podnikatelia, prípadne spoločníci obchodných spoločností nastáva isté dôkazné vákuum, pretože takáto výživou povinná osoba si dokáže znížiť svoju daňovú povinnosť až na hranicu ročného životného minima. Inak povedané, iba daňové priznanie povinnej osoby samo o seba nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť o výške jeho zárobku pre účely určenia výšky výživného pre maloleté dieťa a neposkytuje dostatočný obraz o schopnostiach, možnostiach povinnej osoby výživné platiť. Akceptovanie takéhoto prístupu by vytvorilo pre súkromných podnikateľov situáciu, pri ktorej by oni svojvoľne určovali stav a úroveň svojich majetkových pomerov. Zároveň je treba zdôrazniť, že pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov. Týmto postupom sa súd prvého stupňa dôsledne riadil, kedy zistil zmenu pomerov ako na strane mal. B., ktorý začal navštevovať stredný typ školy v súvislosti podstatne narástli náklady v súvislosti s návštevou školy, jeho športovými aktivitami a zároveň správne posúdil aj zmenu pomerov na strane matky, počet jej vyživovacích povinností, zárobkové možnosti a schopnosti. Zároveň je nutné zdôrazniť, že matka už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca a preto s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má dve vyživovacie povinnosti, žije s deťmi sama a výškou jej príjmu je aj ona povinná prispievať určitou čiastkou na výživné na mal. B..
Zhoršená dôkazná situácia bola na strane otca dieťaťa, ktorý síce poukázal na množstvo výdavkov, ktoré má a množstvo pôžičiek a dlhov, ktoré má, avšak na druhej strane zakúpil nehnuteľnosti za účelom podnikania, je vlastníkom niekoľkých osobných motorových vozidiel, podniká s akciami a zároveň absolvuje niekoľkokrát ročne finančne nákladné dovolenky. S prihliadnutím na počet jeho vyživovacích povinností ako aj výdavky, ktoré má, avšak aj štruktúru jeho podnikania, bol potom v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý uzatvoril, že je v schopnostiach otca dieťaťa platiť výživné na mal. B. po 200,- eur mesačne a to s účinnosťou od podania návrhu zo strany matky, t.z. od 06.02.2014 a to s prihliadnutím na nástup maloletého na stredný typ školskej dochádzky. Súd prvého stupňa zároveň správne poukázal na neprimerané majetkové riziká, ktoré otec na seba berie, finančne sa zaťažuje úvermi a pôžičkami, napriek tomu nepodal daňové priznanie s tým, že v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. B. po 200,- eur mesačne. Faktom je, že s poukazom na výdavky na mal. B., (o ktorých odvolací súd nemal dôvod pochybovať, vzhľadom na potvrdenia, ktoré predložila matka maloletého v súvislosti s návštevou školy ako aj jeho aktivitami a záujmami), takto určené výživné nemôže postačovať na krytie všetkých jeho odôvodnených potrieb, avšak ako už bolo vyššie konštatované matka je tiež povinná prispievať na výživu mal. Dávida, nakoľko už svojou osobnou starostlivosťou úplne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca a preto takto stanovené výživné za daného stavu veci považoval odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za dostatočné a odôvodnené.
Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pričom nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti stanovenia nedoplatku na zročnom výživnom, ani v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .