Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci navrhovateľky Q. S. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v S. na J. č. XX proti odporcovi (povinnému) B. S. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcemu v S. na J. č. XX právne zastúpenému JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Strojárenskej č. 11C v konaní o návrhu manželky na určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -67 zo dňa 19.1.2022 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného (odporcu) prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 Eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.11.2021 opakovane do budúcna. Dlh na výživnom za obdobie od 1.11.2021 do 31.1.2022 vo výške 210 Eur zaviazal povinného zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia manželského výživného v sume 150 Eur mesačne, zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že manželia doposiaľ žijú spolu, dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, obaja sú starobnými dôchodcami, manželka poberá dôchodok vo výške 384,80 Eur a povinný (odporca) vo výške 907,90 Eur s tým, že navrhovateľka zo svojho príjmu uhrádza mesačne 300 Eur na zabezpečenie stravy, 50 Eur mesačne na zakúpenie liekov a lekárske ošetrenie, 80 Eur na hygienu a ošatenie s tým, že si zakupuje mesačník vo výške 10 Eur mesačne a za mobil uhrádza 20 Eur mesačne s tým, že na darčeky pre vnúčatá uhrádza 20 Eur mesačne. Výdavky povinného predstavujú platby za byt od 250 - 290 Eur mesačne, výdavky na stravu, oblečenie a lieky v celkovej sume 480 Eur mesačne, výdavky na motorové vozidlo, osobné aktivity a pohonné hmoty v sume 150 Eur mesačne, úrazové a životné poistenie 19,45 Eur mesačne, poplatok za Tv a internet 20 Eur mesačne a ročne uhrádza daň za byt vo výške 75,05 Eur ročne s tým, že jeho úspory k 31.12.2021 predstavovali sumu 13.056,27 Eur.

3. V ďalšom vychádzal zo zistenia, že od roku 1997 manželia nehospodária spoločne napriek tomu, že bývajú v spoločnom byte, nezdieľajú spoločnú domácnosť, všetky náklady spojené s bývaním dlhodobo hradí povinný, preto s poukazom na ust. § 71 Zákona o rodine, po zohľadnení ďalších platieb navrhovateľky za november 2021 a december 2021 v sume 32,80 Eur, resp. 33,50 Eur uzavrel, že nárok uplatnený navrhovateľkou je dôvodný len čiastočne vo výške 70 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú k odôvodneným potrebám navrhovateľky. Zároveň zohľadnil aj celkové majetkové pomery povinného s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine, jeho výlučné úspory v sume 13.056,27 Eur,

ako aj skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené za trvania manželstva a povinný vedomý si svojej vyživovacej povinnosti v čase keď poberal dôchodok a pracoval prispieval manželke finančnými sumami čo v konečnom dôsledku priznal na pojednávaní vo veci. Následne súd prvej inštancie vyhodnotil námietky povinného, podľa ktorého by bolo priznanie manželského výživného v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka v minulosti na neho podávala trestné oznámenia a uzavrel, že výsledky vykonaného dokazovania síce potvrdili dlhodobo vážne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania, avšak narušenie vzťahov nenapĺňa takú intenzitu rozporu s dobrými mravmi, ktorá by odôvodňovala zamietnutie návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Trestné oznámenia zo strany navrhovateľky na povinného totiž súviseli s jeho správaním pod vplyvom alkoholických nápojov, všetky trestné oznámenia boli odmietnuté a tieto skutočnosti povinný na pojednávaní ani nepoprel, vrátane požívania alkoholických nápojov. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že obaja manželia finančne podporovali tri deti pochádzajúce z ich manželstva, avšak v súčasnosti majú narušené vzťahy s deťmi, ich vzťahy a vyjadrenia v tomto smere sú značne protichodné a vzájomne sa zo spôsobenia rozvratu manželstva obviňujú. Napriek tomu žijú v spoločnom byte, nikto nemieni podať návrh na rozvod manželstva z majetkových dôvodov, keďže po rozvode manželstva by bolo nevyhnutné pristúpiť k vysporiadaniu BSM a tým aj majetkových vzťahov týkajúcich sa spoločného bytu, v ktorom žijú. Súd prvej inštancie nepristúpil k doplneniu dokazovania navrhnutého zo strany povinného v súvislosti s výsluchom detí pochádzajúcich z manželstva a to vzhľadom k zhodným prejavom účastníkov konania o narušení vzťahov s deťmi, kedy navrhovateľka komunikuje s jedným synom a nekomunikuje s dcérou a ďalším synom pochádzajúcim z manželstva a povinný komunikuje so synom a dcérou a nekomunikuje tiež s jedným zo synom pochádzajúcim z manželstva. Naviac vypočutím takýchto svedkov by neboli zistené informácie, ktoré by bolo možné vzhľadom na narušené vzťah s rodičmi vyhodnotiť ako relevantné pre predmetné konanie, keď naviac deti spolu s rodičmi nebývajú a teda o vedení domácnosti, úhrade výdavkov, či vzťahu rodičov disponujú len z informácií sprostredkovaných od rodičov, s ktorými nemajú narušené vzťahy. V priebehu konania navrhovateľ pripustil, že je schopný uhrádzať výživné vo výške 50 Eur mesačne a na výživu manželky sporadicky prispieval. S poukazom na vyššie uvedené preto súd považoval priznané výživné za adekvátne vzhľadom k zisteným pomerom účastníkov konania ako aj skutočnosti, že navrhovateľka dlhodobo žiadnym spôsobom neparticipuje na úhrade spoločných výdavkov a zo svojho príjmu uhrádza iba svoje výdavky. Dlžné výživné za 3 mesiace zaviazal povinného uhradiť v súlade s ust. do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok o trovách konania ustanovením .

4. Proti tomuto rozsudku včas v zákonnej lehote podal odvolanie povinný, ktorý ho žiadal zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania, nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie. Súd prvej inštancie pochybil, ak v rozpore s ustálenou judikatúrou nezohľadnil, že rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, keďže mal vziať do úvahy osobitnosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov ako aj to, že v súčasnosti ma povinný vyšší príjem na základe väčšieho vypätia síl a môže to znamenať aj jeho potrebu vynaloženia vyšších prostriedkov na regeneráciu a rozdielne potreby a náklady, ktoré vyplývajú zo zdravotného stavu, stravovania a ošatenia a spôsobu života. Poukázal na to, že sa podrobil závažnej operácií a v súvislosti so starostlivosťou o jeho zdravotný stav má zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie neprihliadal ani na dobré mravy, ktoré skutkové zistenia vo vzťahu k porušeniu dobrých mravov zo strany navrhovateľky, ktorá podala voči nemu trestné oznámenia, psychicky ho trápi, spôsobuje mu psychickú traumu a zhoršovanie jeho dosť narušeného zdravotného stavu. Poukázal na čísla dvoch konaní v nedávnej minulosti ORPZ-OPP7-686/2015 obvodného oddelenia PZ Košice Juh a tiež ORP-2107/2-VYS-KE-2014 Okresného úradu vyšetrovania, ktoré trestné konania boli iniciované na základe trestných oznámení navrhovateľky s tým, že tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné a nikdy od orgánov činných v trestnom konaní nedostal oficiálnu odpoveď, že sa týmito podaniami v ďalšom zaoberajú. Zdôraznil, že manželka v rozpore s ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine neprispievala v roku 1997 na chod domácnosti, osobne sa o domácnosť nestará, nepodporuje ich deti pochádzajúce z manželstva, vzťahy medzi ňou a deťmi sú vážne rozvrátené s ohľadom na jej neprimerané konfliktné správanie sa voči nemu, ale aj voči deťom a vnúčatám. Žiadnu pomoc mu neposkytla ani v chorobe, nezištne mu pomáhali len deti. Poukázal na to, že súd má zohľadniť to, že tým, že uhrádza všetky platby spojené so spoločným bývaním, prispieva už v prospech navrhovateľky sumou 130,50 Eur mesačne a navrhovateľky žiadnym iným spôsobom tento jeho príspevok nekompenzuje.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že podrobne opísala priebeh manželského spolužitia ako aj dôvody, ktoré viedli k manželskému rozvratu a zdôraznila, že sa vždy riadne starala o spoločnú domácnosť, výchovu a výživu detí pochádzajúcich z manželstva a riadne zabezpečovala aj finančne chod manželstva z peňazí, ktoré jej boli poskytnuté zo strany jej rodičov s tým, že k narušeniu ich vzťahu došlo po úmrtí jej matky v roku 1996. Poukázala na to, že dôvodom trestných oznámení bola skutočnosť, že ju manžel pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol. Potvrdila čiastočnú narušenosť vzťahov s dcérou a synom s tým, že s ňou komunikuje len jeden zo synov pochádzajúcich z manželstva. Zdôraznila, že vždy v miere v akej bola schopná prispievala na chod spoločnej domácnosti, avšak vzhľadom k jej príjmom nie je schopná podieľať sa na uhrádzaní platieb spojených s bývaním a chodom spoločnej domácnosti napriek tomu, že sa snaží aspoň v minimálnej miere prispievať vnúčatám.

6. K vyjadreniu navrhovateľky sa povinný nevyjadril.

7. Podľa ustanovenia na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, a prejednal odvolanie povinného ako podané včas oprávnenou osobu proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a v spojení s ust. a ust. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrne, pričom v podstate starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo účastníci konania uviedli a vo veci následne aj vecne správne rozhodol.

11. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie čiastočnú dôvodnosť uplatneného nároku zo strany navrhovateľky na priznanie výživného po sumu 70 Eur, správne vyhodnotil životnú úroveň oboch účastníkov konania s tým, že v odôvodnení rozhodnutia starostlivo vyhodnotil výdavky zo strany navrhovateľky, zo strany povinného a následne správne uzavrel, že priznané výživné vo výške 70 Eur je spôsobilé na dostatočné zvýšenie životnej úrovne navrhovateľky na úroveň povinného za uplatnené obdobie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného sa žiada uviesť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vznikla uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (resp. vyhlásením za mŕtveho). Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň s tým, že hmotnoprávna úprava druhej vety ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine neznamená, že sa má jednať o mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodiť z výšky ich príjmov. Životná úroveň oboch manželov má byť však v zásade rovnaká preto je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine a tak isto je aj potrebné vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu a či je v danom prípade spravodlivé súdnym rozhodnutím dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Preto je súd povinný dôsledne skúmať potreby oprávneného a ďalšie právne relevantné skutočnosti ako výkon starostlivosti o domácnosť s tým, že sa nemusí jednať o spoločnú domácnosť, ale musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Pojem rodina je totiž koncipovaný širšie ako pojem manželstvo alebo tiež len spoločenstvo osôb založené na biologických vzťahoch. Skúmanie vyššie uvedených zákonných podmienok pre priznanie manželského výživného sa však v predmetnom prípade vymyká zaužívanej súdnej praxi, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že manželia síce žijú v spoločnom byte, spoločne však nehospodária od roku 1997 vzhľadom na vek manželov a vek detí pochádzajúcich z

manželstva už nevykonávajú osobnú starostlivosť o deti, keďže deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté a majú založené vlastné rodiny.

12. Za tejto situácie bolo podstatne sťažené v predmetnom prípade porovnanie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie manželského výživného tak, ako ich má na zreteli ustanovenie § 71 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, preto bolo nevyhnutné vychádzať z aplikácie zásady solidarity, ako vodiaceho kritéria pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak starostlivosť o spoločnú domácnosť zaobstarávajú každý osobitne v tých častiach spoločného bytu, ktoré obývajú. Povinný jednoznačne uhrádza všetky platby spojené s užívaním spoločného bytu, na druhej strane je nevyhnutné prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľky, že vzhľadom k výške jej príjmu jej nezostávajú prostriedky na platby spojené s užívaním spoločného bytu. Naopak z priebehu doterajšieho konania vyplýva záver o sociálnej odkázanosti navrhovateľky, preto je následne dôvodný záver, že je spravodlivé dorovnať rozdielnu životnú úroveň účastníkov konania vychádzajúc z vyššie uvedenej aplikácie zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia len preto, že došlo k vážnemu rozvratu manželských vzťahov medzi manželmi. Jediným kritériom, ktoré by spochybňovalo záver o dôvodnosti uplatneného nároku by bol rozpor s dobrými mravmi tak ako to má na zreteli ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, avšak aj takýto rozpor predpokladá také správanie sa oprávneného voči povinnému, ktorý spôsobuje stratu práva priznať výživné a musí byť takej intenzity, ktorá je spôsobilá vyvodiť záver o nemožnosti priznať výživné vo vzťahu k druhému manželovi. Správne uzavrel súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vzhľadom na dobu, ako aj okolnosti a dobu, ktorá uplynula od podania trestných oznámení zo strany navrhovateľky vo vzťahu k povinnému, ako aj okolnosti, za ktorých dochádzalo k agresívnemu správaniu sa povinného pod vplyvom alkoholu vo vzťahu k navrhovateľke nie je možné uzavrieť naplnenie hmotnoprávnej podmienky uvedenej v ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine pre nepriznanie pomernej časti uplatneného výživného zo strany navrhovateľky a takýto záver by bol aj v rozpore s hmotnoprávnou úpravou predpokladajúcou práve aplikáciu zásady solidarity a rovnakým postavením oboch manželov v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Naviac ust. § 18 Zákona o rodine, na ktoré sa odvoláva povinný, predpokladá povinnosti manželov rešpektovať svoju dôstojnosť, teda vzájomné správanie sa manželov k sebe navzájom v rámci manželstva tak, aby nebolo narušované rôznymi formami domáceho násilia, prípadne konania, ktoré je porušovaním ustanovení , resp. Zákona o priestupkoch.

14. Naviac, k odvolacej námietke odporcu povinného o tom, že prispieva navrhovateľke sumou 130 Eur mesačne, keďže uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním spoločného bytu, odvolací súd uvádza, že pri odrátaní povinných deklarovaných výdavkov za platby spojené s užívaním bytu a porovnaní príjmových pomerov navrhovateľky s prirátaním sumy 130 Eur a dokonca aj priznanej sumy 70 Eur manželského výživného, príjmové pomery oboch účastníkov konania nespĺňajú odporcom namietanú mechanickú rovnosť v príjmoch a zodpovedajú v podstate dorovnaniu životnej úrovne oboch manželov, tak ako to predpokladá hmotnoprávna úprava.

15. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku zohľadnil aj úspory, ktorými disponuje výlučne povinný v sume 13.056,27 Eur, ktoré potom nasvedčujú rozdielnemu majetkovému postaveniu oboch účastníkov konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto odvolací súd s poukazom na ust. , rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania nerozhodoval vzhľadom na to, že neboli v konaní uplatnené s poukazom na ust. .

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).