Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-9-2021.pdf
PDF · 136.92 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: V. T., nar. XX. Z. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč, s.r.o., konajúca konateľom a advokátom JUDr. Jánom Segečom, Skuteckého č. 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63, Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č: 1913-2/2021- BA zo dňa 12. februára 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. V. T., ako poškodený, (v procesnom postavení žalobcu) si podaním žiadosti doručenej dňa 28. februára 2020 Sociálnej poisťovni, pobočke v Banskej Bystrici - 2 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
(ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový orgán“) uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 28. marca 2017. Uvedenej žiadosti predchádzal Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 88/2020 zo dňa 07. februára 2020 (ďalej len „lekársky posudok zo dňa 07. 02. 2020“) vypracovaný F.. J. V., primárom OKPLaKT (oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie) Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dňa 10. februára 2020. Lekárskym posudkom bola žalobcovi uznaná choroba z povolania v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) „Lymská boreliosis profesionalis“ (položka 26) s označeným zamestnávateľom žalobcu: LESY SR, š. p. OZLT so sídlom Mičinská cesta 33, Banská Bystrica (ďalej len „označený zamestnávateľ“). Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bolo prvostupňovému orgánu dňa 20. februára 2020 doručené aj Hlásenie choroby z povolania č. j. : 96/2020 zo dňa 13. februára 2020 (ďalej len „hlásenie“), ktorý vypracovala MUDr. F. P., špecialista v špecializovanom odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a ktoré potvrdil MUDr. P.. V.., primár OKPLaKT. Z hlásenia vyplynulo, že choroba z povolania - Lymská borelióza profesionalis, prvýkrát zistená dňa 28. marca 2017 a uznaná dňa 21. januára 2020, u žalobcu vznikla u zamestnávateľa LESY SR, š. p. OZLT Banská Bystrica a jej závažnosť bola ohodnotená 500 bodmi. Označený zamestnávateľ žalobcu na výzvu prvostupňového orgánu listom zo dňa 18. februára 2020 oznámil, že žalobca nie je jeho zamestnancom od 1. marca 2018. V jeho evidencii hlásení drobných zranení a hlásení napadnutí kliešťom za roky 2016, 2017 a 2018 sa hlásenie žalobcu nenachádza, a preto nie je preukázateľné, že žalobca bol napadnutý
kliešťom počas výkonu práce, počas pracovnej doby, alebo v čase, keď bol jeho zamestnancom. Označený zamestnávateľ nesúhlasil s posúdením choroby z povolania a listom zo dňa 2. marca 2020 v zmysle § 31c zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov (ďalej len „zák. č. 355/2007 Z. z.“) Ministerstvo zdravotníctva SR a Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb v povolania (ďalej aj „komisia“) požiadal o opätovné posúdenie žalobcovi uznanej choroby z povolania okrem vyššie uvedených dôvodov aj preto, že zo strany RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva) nebol vykonaný hygienický prieskum. Prvostupňový orgán požiadal listom zo dňa 25. februára 2020 Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici o zaslanie hygienického prieskumu pracoviska žalobcu v súvislosti so zistenou chorobou žalobcu, na základe čoho mu označený subjekt listom zo dňa 4. marca 2020 oznámil, že vo veci nebolo vykonané prešetrovanie pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, pretože špecializovaným pracoviskom pracovného lekárstva nebola na vykonanie uvedeného prieskumu doručená žiadosť. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vypracovala dňa 15. októbra 2020 podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z. z. svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania a síce, že žalobca „nemá mať uznanú chorobu z povolania“ s tým, že uvedené stanovisko je pre špecializované pracovisko podľa § 31c ods. 5 uvedeného zákona záväzné. Následne MUDr. J. V..., - 3 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
primár OKPLaKT vypracoval dňa 11. novembra 2020 Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrození chorobou z povolania č. 661/2020 (ďalej len „lekársky posudok zo dňa 11. 11. 2020“), ktorým žalobcovi chorobu z povolania neuznal. V odôvodnení posudku uviedol, že u žalobcu nejde o chorobu z povolania v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a poukázal na záver Uznesenia č. 16 Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 15. októbra 2020, podľa ktorého „neboli splnené kritériá choroby z povolania, choroba z povolania (boreliosis) sa ruší“. Prvostupňové rozhodnutie 2. Prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 6967-14/2020-BB zo dňa 18. novembra 2020 rozhodol tak, že podľa § 99 v súvislosti s § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby zistenej dňa 28. marca 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán zopakoval priebeh administratívneho konania, citoval zákonné ustanovenia § 99, § 83, § 8 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., konkretizoval dôkazy, ktoré zhromaždil za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci v súlade s § 195 ods. 1 uvedeného zákona, ktoré vyhodnotil podľa svojej úvahy v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. S poukazom na lekársky posudok zo dňa 11. novembra 2020 so záverom „choroba z povolania neuznaná“ konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla choroba Lymská borelióza pri plnení pracovných alebo služobných úloh, alebo v priamej súvislosti s ich plnením. 4. Zo skutočnosti, že u žalobcu nebola zistená choroba z povolania prvostupňový orgán vyvodil, že žalobca nie je v zmysle § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok, a preto mu v zmysle § 99 uvedeného zákona nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nevznikol, čo bolo dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti. Rozhodnutie žalovanej 5. O podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a porušenie rovnosti účastníkov konania pri hodnotení dôkazov rozhodla žalovaná Rozhodnutím č. 1913-2/2021-BA zo dňa 12. februára 2021 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“). 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná zopakovala obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania, citovala §§ 8, 99, 83, 196 ods. 1, 7 zákona č. 461/2003 Z. z., §§ 4 ods. 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), §§ 31a ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 18 písm. b), - 4 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
§ 31c ods. 1 až 5 zákona č. 355/2007 Z. z. a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj vzájomných súvislostiach konštatovala, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby zistenej dňa 27. marca 2017. Uviedla, že pre jej priznanie nebola splnená podmienka existencie choroby z povolania, v dôsledku čoho nie je žalobca považovaný za poškodeného
v zmysle § 83 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. 7. Žalovaná vychádzala zo skutkových zistení, že Hlásením choroby z povolania zo dňa 13. februára 2020 bola žalobcovi dňa 21. januára 2020 uznaná choroba z povolania - Lymská borelióza profesionalis, Dg. A 69.2 s dátumom prvého zistenia dňa 28. marca 2017, ktorá mala žalobcovi vzniknúť u zamestnávateľa LESY SR, š. p., Odštepný závod lesnej techniky (OZLT) so sídlom Mičinská cesta č. 33, Banská Bystrica. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13. februára 2020, ktorý bol vyhotovený MUDr. F. P., zástupcom primára OKPLaKT Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici a potvrdeného MUDr. J. V., primárom OKPLaKT, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené počtom 500 bodov pod položkou 47/ Boreliosis profesionalis - pozdné štádium- kĺbna forma. Na základe uvedených skutočností si žalobca podaním žiadosti zo dňa 25. februára 2020 u prvostupňového orgánu uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorej prebiehalo administratívne konanie tak, ako bolo uvedené v bode 1/ tohto rozsudku. Žalovaná zopakovala obsah vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúce skutkové a právne závery, ktoré boli zhodné so závermi prvostupňového orgánu, obsiahnutými v jeho rozhodnutí (bod 2/ tohto rozsudku). 8. S poukazom na aplikované ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. žalovaná nepovažovala odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Uviedla, že nie je v kompetencii žalobcu hodnotiť, či splnil podmienky na priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako v jeho kompetencii a ani v kompetencii Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa žalobcu nie je rozhodovať o uznaní, či neuznaní choroby z povolania, pretože podľa zákona č. 355/2007 Z. z. chorobu z povolania uznáva špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Takýmto pracoviskom je v preskúmavanej veci OKPLaKT. Je teda vylúčené, aby Sociálna poisťovňa otázku uznania choroby žalobcu zistenej dňa 28. októbra 2017 ako choroby z povolania sama posúdila ako predbežnú otázku, pretože takáto právomoc je zverená inému orgánu. Choroba z povolania je choroba uznaná špecializovaným pracoviskom zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením, a teda choroba z povolania môže byť uznaná iba vtedy, ak sa dokáže, že vznikla pri výkone - 5 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
pracovných činností a zároveň sa táto choroba nachádza v zozname chorôb z povolania. Hoci žalobcovi bola na základe lekárskeho posudku zo dňa 07. 02. 2020 uznaná ako choroba z povolania Lymská borelióza profesionalis zistená dňa 28. marca 2017, označený zamestnávateľ žalobcu v dôsledku nevykonania hygienického prešetrenia pracoviska žalobcu RÚVZ a neexistencie hlásenia žalobcu o napadnutí kliešťom v evidencii hlásení drobných zranení a hlásení napadnutí kliešťom za roky 2016, 2017 a 2018, využil zákonnú možnosť v zmysle § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. a požiadal Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb v povolania o jej opätovné posúdenie. Komisia ako poradný orgán Ministerstva zdravotníctva SR v súlade s § 31d ods. 5 písm. b) písm. b zákona č. 355/2007 Z. z. uznanie predmetnej choroby z povolania žalobcu opätovne posúdila podľa § 31c v súlade s § 31d ods. 5 písm. b) uvedeného zákona a dospela k záveru, že podmienky uznania choroby z povolania neboli splnené, a preto žalobca nemá mať chorobu z povolania uznanú. Na základe tohto záväzného stanoviska Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania vydalo špecializované pracovisko OKPLaKT v zastúpení jeho primárom MUDr. J. V. lekársky posudok zo dňa 11. novembra 2020 so záverom „choroba z povolania neuznaná“. Preto postupoval prvostupňový orgán správne, keď lekársky posudok zo dňa 11. novembra 2020 a z neho vyplývajúcu skutočnosť, že žalobcovi nebola uznaná choroba z povolania rešpektoval, pretože nie je oprávnený do tohto záveru žiadnym spôsobom zasahovať, ani posudzovať jeho zákonnosť, či správnosť. Z dôvodu, že u žalobcu nebola preukázaná existencia choroby z povolania, nebola posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vykonaná kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v Hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 13. februára 2020. Námietku žalobcu, že hodnotenie dôkazov bolo vykonané len na podklade vyjadrenia zamestnávateľa označila žalovaná za irelevantnú a neakceptovateľnú, pretože skutočnosť, či bolo preukázané, že ochorenie Lymská borelióza vzniklo žalobcovi pri plnení pracovných úloh u zamestnávateľa, a či boli splnené podmienky pre priznanie choroby z povolania nebola predmetom posudzovania v tomto konaní, pretože Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať o uznaní, či neuznaní choroby z povolania. Zároveň žalovaná poznamenala, že žalobca ani v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali
správnosť jeho odvolacej argumentácie. Dôvodom na zmenu, či zrušenie prvostupňového rozhodnutia nebol podľa žalovanej ani názor žalobcu o neodôvodnenej tvrdosti zákona. Žaloba 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a náhrady trov konania tvrdiac, že boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 10. Žalobca poukázal na obsah lekárskeho posudku zo dňa 13. februára 2020, ktorý bol vypracovaný odbornými lekármi, ktorí podrobne poznajú jeho zdravotný stav po opakovaných hospitalizáciách na OKPLaKT (špecializované pracovisko) a ktorým mu bola - 6 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
dňom 21. januára 2020 uznaná choroba z povolania Lymská borelióza profesionalis, zistená dňa 28. marca 2017. Poukázal tiež na skutočnosť, že tento lekársky posudok bol nahradený lekárskym posudkom zo dňa 11. novembra 2020, ktorým mu už choroba z povolania uznaná nebola. Dôvodom zmeny bolo stanovisko Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 15. októbra 2020, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania, ktoré bolo pre špecializované pracovisko záväzné v zmysle § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. a ktoré úplne zvrátilo posudzovanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca namietal, že stanovisko Komisie bolo vypracované bez znalosti jeho zdravotného stavu „od stola“, že z neho nie je zrejmé, prečo Komisia dospela k záveru, že u žalobcu nejde o chorobu z povolania, na základe koho žiadosti bolo jej stanovisko vypracované, aká choroba z povolania v ňom bola posudzovaná a ani žiadne odôvodnenie prijatého záveru. Na základe uvedeného vyjadril žalobca pochybnosť o tom, že rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, ak im to ukladá § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Namietal, že prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia nezistil úplne a presne skutočný stav a že rozhodol na základe podkladov, ktoré sú nepoužiteľné, pretože ich obsahová neúplnosť neumožňuje jednoznačný záver o žalobcom uplatnenom nároku, a teda rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (zásadou materiálnej pravdy). 11. S poukazom na § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobca namietal ako svojvoľný a bez opory vo vykonanom dokazovaní záver prvostupňového orgánu, že „v konaní nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla choroba Lymská borelióza profesionalis pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením“, pretože ani jeden z dokladov, z ktorých prvostupňový orgán v rozhodnutí vychádzal uvedený záver neodôvodňuje. Žalobca argumentoval stanoviskom Komisie, z ktorého vyplýva, že žalobca „nemá mať uznanú chorobu z povolania“ bez toho, aby v ňom bol uvedený dôvod tohto stanoviska. Prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovanej bez ďalšieho odkazujú na záver tohto stanoviska, ktoré však neobsahuje absolútne žiadne jeho vysvetlenie/odôvodnenie, v dôsledku čoho sa žalobca z rozhodnutia žalovaného ani z prvostupňového rozhodnutia nemohol dozvedieť, prečo bol jeho nárok zamietnutý. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 12. Žalovaný nepovažoval žalobné námietky za dôvodné, a preto navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 13. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď prvostupňový orgán aj žalovaná vo veci rozhodli na základe podkladov, ktoré boli pre ich obsahovú neúplnosť nepoužiteľné, pretože zo stanoviska Komisie zo dňa 15. októbra 2020 nemožno zistiť, prečo nemal mať žalobca uznanú chorobu z povolania žalovaná uviedla, že v zmysle § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska regionálneho - 7 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
úradu verejného zdravotníctva z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby (ods. 4) špecializované pracovisko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prostredníctvom lekárov s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností, ktorý vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. Ak sa zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže v zmysle § 31c ods. 1 uvedeného zákona požiadať písomne o jej opätovné posúdenie Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania, ktorá svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku, pre ktoré je jej stanovisko záväzné (§ 31c ods. 4, ods. 5 uvedeného zákona). Na základe záväzného stanoviska Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania vydá špecializované pracovisko nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16). Choroba z
povolania je choroba uznaná špecializovaným pracoviskom zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Choroba z povolania teda môže byť uznaná iba vtedy, ak sa dokáže, že vznikla pri výkone pracovných činností a zároveň sa táto choroba nachádza v zozname chorôb z povolania. Je vylúčené, aby Sociálna poisťovňa sama ako predbežnú otázku posúdila otázku uznania choroby žalobcu zistenej dňa 28. marca 2017, pretože takáto právomoc je zákonom č. 355/2007 Z. z. zverená inému orgánu. K žalobnej námietke, že ani jeden z dokladov, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia neodôvodňuje záver, že v konaní nebolo preukázané, že žalobcovi choroba Lymská borelióza vznikla pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi žalovaná uviedla, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Práve z dôvodu absencie dôkazov preukazujúcich, že choroba vznikla žalobcovi pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi zamestnávateľ žalobcu požiadal Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania v súlade s § 31d ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o opätovné prehodnotenie uznania predmetnej choroby za chorobu z povolania, pretože v jeho evidencii hlásení drobných zranení a hlásení napadnutí kliešťom za roky 2016, 2017 a 2018 sa hlásenie žalobcu o napadnutí kliešťom nenachádza. Komisia dospela k záveru, že podmienky uznania choroby z povolania neboli splnené, a preto žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania. Žalobca v rámci administratívneho konania a ani k žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie, resp. ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery špecializovaného pracoviska - OKPLaKT a Komisie. Vo zvyšku zotrval na argumentácii, ktorá bola obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia. Replika žalobca 14. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. Konanie na správnom súde 15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, vecne príslušný na toto konanie podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po - 8 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP v spojení s § 134 ods. 2 písm. d) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. 16. Žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju účasť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaná sa pridržiavala obsahu svojho vyjadrenia k žalobe, ktorú navrhla zamietnuť, považujúc žalobou napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, zákonné a zrozumiteľné. Zdôraznila, že nie je povinnosťou Sociálnej poisťovne oboznamovať žalobcu s konaním pred Klinikou pracovného lekárstva. Jej povinnosťou je preskúmať podmienky vzniku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda skutočnosť, či u žalobcu bola zistená choroba z povolania v zmysle § 8 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorej nezistenie bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia. Právny rámec 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanoveným týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) v správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba 20. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu ( zákon č. 552/2003 Z. z.) - 9 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
23. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie sociálne poistenie podľa tohto zákona c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 (povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 1 fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovno-právnom vzťahu, v štátno-zamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu...) po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 26. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom na toto konanie Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu (§ 31a až § 31g zákona č. 355/2007 Z. z.), zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 27. Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie - Zoznam chorôb z povolania, bod 24. - infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí - podmienky vzniku: pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto chorobami alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo činností 28. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. (2) Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34c) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b 29. Podľa § 31c ods. 1, 4, 5 zákona č. 355/2007 Z .z. (1) Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým - 10 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16). (4) Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1. (5) Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16) 30. Podľa § 31d ods. 3, ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. (3) Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2). (5) Celoslovenská komisia b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c,
31. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom na toto konanie na konanie vo veciach Sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 32. Podľa § 184 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Fyzická osoba uvedená v ods. 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou (prvá veta). Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 33. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovanej č. 1913-2/2021-BA zo dňa 12. februára 2021, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici č. 6967-14/2020-BB zo dňa 18. novembra 2020, ktorým bolo o žiadosti žalobcu o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby zistenej dňa 28. marca 2017 lekárskym posudkom zo dňa 13. februára 2020. 34. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového - 11 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, a to na základe skutkového stavu veci zisteného ku dňu 18. 02. 2021 (§135 ods. 1 SSP), kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť. 35. V preskúmavanom konaní o žalobcom uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v zmysle § 99 v spojení s § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia skutkové zistenie, či u žalobcu bola zistená choroba z povolania, a teda, či je poškodeným pre účely poskytovania úrazovej dávky, ktorou je podľa §13 ods. 3 písm. h) uvedeného zákona aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. 36. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia (ktoré tvoria jeden celok) nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak z jeho obsahu nie je možné zistiť, o čom bolo rozhodnuté, ako bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Zákonné požiadavky na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí sú normované v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Musí byť z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na ich vydanie a akými úvahami boli organizačné zložky Sociálnej poisťovne vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Preskúmaním rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že vadou nepreskúmateľnosti netrpia. Žalovaná aj prvostupňový orgán v rozhodnutiach podrobne uviedli, na základe akých skutočností rozhodli, pretože označili všetky dôkazy, ktoré v priebehu administratívneho konania zhromaždili (hlásenie choroby z povolania, lekársky posudok zo dňa 13. februára 2020, nesúhlas zamestnávateľa s posúdením choroby z povolania, stanovisko Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 15. októbra 2020, stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva, lekársky posudok zo dňa 11. novembra 2020), konkretizovali ich obsah a tiež uviedli vlastnú úvahu k skutkovým zisteniam, ktoré z nich vyvolili. Konkrétne, jasne a zrozumiteľne uviedli aj svoju úvahu pri aplikovaní v rozhodnutiach označenej a relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav so záverom, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože u neho nebola zistená choroba z povolania. Ozrejmili zákonný postup pri uznávaní choroby z povolania, pri nesúhlase zamestnávateľa s jej posúdením, označili subjekty kompetentné na jej posúdenie i záväznosť ich záverov tak, ako to bolo zhrnuté v bodoch 1, 3, 4 a 8 tohto rozsudku. 37. Na základe žalobnej argumentácie, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia spôsobila absencia dôvodov Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania pre záver, že žalobca „nemá mať uznanú chorobu z povolania - boreliosis“ nebolo možné dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, pretože sa vzťahovala k obsahovým nedostatkom stanoviska Komisie, ktoré nebolo predmetom preskúmania správnym súdom a nebolo ani súčasťou správnym súdom preskúmavaného postupu
prvostupňového orgánu a žalovanej v konaní o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pre rozhodnutie o ňom bolo, tak ako to správne konštatovali aj správne orgány, relevantné - 12 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
len zistenie, či u žalobcu bola zistená choroba z povolania, a teda, či je pre účely poskytovania úrazových dávok poškodeným podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto bolo v preskúmavaných rozhodnutiach potrebné zaoberať sa len touto skutkovou otázkou, ktorá bola na základe vykonaných dôkazov dostatočne ozrejmená tak, že žalobcovi choroba z povolania zistená nebola. Uznanie, resp. neuznanie choroby z povolania, teda jej zistenie patrí do kompetencie špecializovaného pracoviska podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, v špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia a pre ktoré je v sporných prípadoch, riešených postupom podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., čo bola skutková situácia aj v preskúmavanej veci, záväzné stanovisko Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva jednotlivým organizačným zložkám Sociálnej poisťovne oprávnenie na vlastné posúdenie choroby z povolania, preverenie jej (ne)zistenia alebo zmenu jej (ne)zistenia, pretože zistenie choroby z povolania je odbornou medicínskou otázkou patriacou do právomoci špecializovaného pracoviska a jeho špecializovaných odborných lekárov. Špecializovaným pracoviskom/lekármi s príslušnou odbornosťou realizované uznanie, resp. neuznanie choroby z povolania je pre organizačné zložky Sociálnej poisťovne záväzné, ako to žalovaný správne konštatoval. Ani zo zákona č. 355/2007 Z. z. nevyplýva pre Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania povinnosť vypracovať k posudzovaniu spornej choroby z povolania odôvodnené stanovisko. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná, ani prvostupňový orgán nijako nepochybili, keď považovali za relevantný podklad pre rozhodnutie o zamietnutí žalobcom uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok zo dňa 11. novembra 2020, ktorým nebola žalobcovi príslušným subjektom na základe jeho zákonného oprávnenia uznaná choroba z povolania a ktorým bolo rešpektované záväzné stanovisko Komisie, pretože len existencia, resp. neexistencia choroby z povolania (jej zistenie) mala právny význam pre ich rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré nebola choroba z povolania žalobcovi uznaná, nemali pre ich rozhodnutia právny význam, a preto nemohla absencia týchto dôvodov v stanovisku Komisie spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Keďže podstatným pre vydanie rozhodnutia bolo len zistenie, že žalobcovi nebola zistená choroba z povolania, a nie dôvody jej nezistenia, nemohlo ani žalobcom namietané konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy, že nebolo preukázané, že Lymská borelióza žalobcovi vznikla pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi spôsobiť jeho nezákonnosť, pretože bolo nadbytočné a predstavuje tak len čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. Nespôsobuje však jeho nezákonnosť, pretože podstatným a v rozhodnutiach uvedeným dôvodom, pre ktorý nebol žalobcovi uznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo, že u žalobcu nebola zistená choroba z povolania so záverom, že v dôsledku toho nie je poškodeným, ktorému by mohol uplatnený nárok vzniknúť (§ 99 zákona č. 461/2003 Z. z.), a preto mu nárok na náhradu za sťaženie - 13 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
spoločenského uplatnenia nebol priznaný. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná. 38. Nedôvodná bola aj žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave, ani v obsahu vykonaných dôkazov. Ako správny súd už vyššie ozrejmil, nemohla obstáť argumentácia, že Komisia na posudzovanie chorôb z povolania prijala svoj záver o tom, že žalobca „nemá mať uznanú chorobu z povolania - Lymská borelióza“ bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez spoznania jeho zdravotného stavu, pretože pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo podstatné len zistenie, či u žalobcu bola zistená choroba z povolania a nie dôvody, pre ktoré mu choroba z povolania uznaná nebola. Skutočnosť, že u žalobcu nebola choroba z povolania zistená, bola jednoznačne preukázaná lekárskym posudkom zo dňa 11. novembra 2017, ktorý je v zmysle § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. zákonom určeným podkladom pre uznanie/neuznanie choroby z povolania, pretože bol vypracovaný a podpísaný zákonom určeným špecializovaným pracoviskom/jeho prednostom MUDr. J. V.. Uvedený lekársky posudok bol výsledkom zákonného postupu, keď bol vypracovaný na základe záväzného stanoviska Komisie zo dňa 15. októbra 2020, Uznesenie č. 16 so záverom: „neboli splnené kritériá choroby z povolania, choroba z povolania (boreliosis) sa ruší“, pretože v zmysle § 31c ods. 1 zákona
č. 355/2007 Z. z. ak sa zamestnávateľ domnieva (tak, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania, alebo neuznanej choroby z povolania Celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania, alebo neuznalo chorobu z povolania. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je v zmysle § 31c ods. 5 uvedeného zákona pre špecializované pracovisko záväzné a špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok. Na posudzovaní spornej choroby z povolania Komisiou sa podľa platnej právnej úpravy (bod 30) podieľa aj odborný lekár toho špecializovaného pracoviska, ktorý poistencovi poskytuje zdravotnú starostlivosť, a teda tvrdenie žalobcu, že Komisia rozhodla bez poznania jeho zdravotného stavu nemohlo obstáť, pretože nemalo oporu v zákonom upravenom postupe. Na základe uvedeného nemal správny súd žiadne pochybnosti o tom, že lekársky posudok o neuznaní choroby z povolania zo dňa 11. novembra 2020 bol relevantným podkladom pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku. Bolo ním jednoznačne preukázané, že žalobcovi nebola zistená/uznaná choroba z povolania napriek tomu, že ním bolo vyjadrené opačné odborné stanovisko v porovnaní s pôvodným lekárskym posudkom zo dňa 7. februára 2020, pretože k jeho zmene došlo zákonným postupom. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že dôvodom na neuznanie choroby z povolania bola skutočnosť, že u žalobcu zistená choroba
- lymská borelióza nie je chorobou z povolania v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože neboli splnené kritériá choroby z povolania. Žalobca sa teda mýli v tvrdení, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie boli vydané na - 14 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože pre rozhodnutie podstatná skutková okolnosť, a síce, že u žalobcu nebola zistená choroba z povolania bola v konaní jednoznačne preukázaná. 39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zo žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia nezistil. Naopak preskúmaním jeho zákonnosti nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 2, písm. d) a 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že pre vydanie žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia bol vo veci zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu, boli z neho vyvodené správne skutkové závery a tieto boli správne právne posúdené v súlade so správne aplikovanou relevantnou právnou úpravou. Rozhodnutie žalovanej aj prvostupňové rozhodnutie boli tiež náležite odôvodnené v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd preto nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorá postupovala v súlade so zákonom, keď zákonné a vecne správne prvostupňové rozhodnutie potvrdila podľa § 218 ods. 2 uvedeného zákona. 40. V prípade trvajúcich pochybností žalobcu, že jeho choroba Lymská borelióza bola nesprávne neuznaná za chorobu z povolania, môže žalobca využiť iné - občianskoprávne prostriedky súdnej ochrany. Súdna kontrola správnosti a zákonnosti (ne)uznania choroby z povolania, ktorá nepatrí do kompetencie organizačných zložiek Sociálnej poisťovne nie je ani predmetom preskúmania správnym súdom, pretože predmet jeho preskúmania je vymedzený obsahom preskúmavaných rozhodnutí. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní pred správnym súdom nebol úspešný, a preto mu správny súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, - 15 - 2 6 S a / 9 / 2 0 2 1
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.