Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-245-2009.pdf
PDF · 118.58 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/245/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Ing. U. E., nar. XXXX, Karloveská 45, 841 04 Bratislava (pôvodne Ing. H. E. - INPREXREAL, miesto podnikania Karloveská 45, 841 04 Bratislava, IČO: 13 950 436), zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Prievozská 2/B, Apollo Business Center, blok B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: BSH domácí spotřebiče s.r.o., Pekařská 695/10a, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 251 26 954, zast.: Mgr. Marek Turoček, advokát, Krasinského 17, 821 04 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 310,35 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného - Mgr. Marek Turoček, advokát, Krasinského 17, 821 04 Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 04.11.2009 doručenou súdu dňa 12.11.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, pod sp. zn. Rsp V - 4/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým bol pôvodný žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 19.212,24 € spolu s trovami rozhodcovského konania a trovami právneho zastúpenia a to v lehote do 5 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Pôvodný žalobca uviedol, že medzi ním a organizačnou zložkou žalovaného na území SR bola uzatvorená mandátna zmluva. Žalobca ako mandatár viedol pre žalovaného účtovníctvo vrátane príslušných účtovných prác a zápisov, ktoré sú bližšie špecifikované v čl. I. Zmluvy. Vykonávaním činností tvoriacich predmet Zmluvy bola v zmysle čl. II. odsek 2.6.1 Zmluvy poverená Ing. U. E., ktorá viedla účtovníctvo mandanta pomocou softwéru SCALA, ktorý jej poskytol a prikázal používať mandant. Zmluvné strany si v mandátnej zmluve dojednali aj rozhodcovskú doložku v zmysle, ktorej v prípade neúspechu zmieru pri riešení prípadných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy je daná právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na riešenie týchto sporov.
Dňa 27.01.2009 podal žalovaný žalobu na zaplatenie náhrady škody vo výške 19.212,24 € na Rozhodcovskom súde. Žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe auditu účtovníctva organizačnej zložky žalovaného na území SR, vykonaného na konci roka 2005 sa vo februári 2006 zistilo viacero pochybení pôvodného žalobcu pri účtovaní DPH, čím dochádzalo k zvýšeniu daňovej povinnosti žalovaného v prípadoch, keď mala byť táto nižšia a opačne. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca v niektorých prípadoch neprihliadal na všetky zaúčtované daňové doklady a nárok na odpočet DPH si v rámci daňového priznania za príslušný kalendárny mesiac uplatnil len z časti. V prípade daňového
priznania pre DPH za mesiac máj 2003, podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca opomenul uplatniť odpočet DPH z časti došlých a zaúčtovaných daňových dokladov, čím sa daňová povinnosť žalobcu v danom mesiaci namiesto správne určenej čiastky zvýšila o sumu 19.212,24 €, ktorej vrátenie sa žalovanému nepodarilo dosiahnuť. Výšku požadovanej náhrady škody žalovaný vyčíslil na sumu 19.212,24 €. Rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní vydal rozhodcovský rozsudok zo dňa 16.09.2009, v ktorom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom istiny sumu 19.212,24 € do 5 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku a zároveň, že žalobca je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného sumu 3.494,41 € s DPH titulom náhrady zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.693,29 € bez DPH a to všetko do 5 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
Žalobca podal v zákonnej lehote v zmysle § 40 odsek 1 zákona č. 244/02 Z. z. žalobu na zrušenie Rozhodcovského rozsudku zo dňa 16.09.2009, sp. zn. Rsp V - 4/2009, a to z dôvodov uvedených v § 40 odsek 1 písmeno g) a h) zákona č. 244/02 Z. z. (Zákona o rozhodcovskom konaní), keďže podľa pôvodného žalobcu:
1. bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania 2. sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa OSP
Pôvodný žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že v prejednávanej veci mal Rozhodcovský súd za to, že v konaní bola preukázaná dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku žalovaného, pričom Rozhodcovský súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil tvrdenia, ktoré žalobca uviedol a preukázal v rozhodcovskom konaní, a to na ústnych pojednávaniach dňa 20.05.2009, 08.06.2009 a 16.09.2009 ako aj vo svojich písomných vyjadreniach v merite veci zo dňa 23.02.2009, 24.04.2009, 13.08.2009 a 08.09.2009. Žalobca uviedol vo svojich ústnych či písomných vyjadreniach viaceré závažné, odborné a relevantné tvrdenia a skutočnosti preukazujúce absenciu zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému, ktorej náhrada bola meritom rozhodcovského konania. Išlo o nasledovné argumenty: a) skutočnosti, že práve žalovaný - jeho organizačná zložka bola v zmysle článku II. odsek 2.5.1 povinná zabezpečiť technické podmienky výkonu činnosti mandatára, b) skutočnosti, že žalobca ako mandatár opakovane upozorňoval žalovaného - jeho organizačnú zložku ako mandanta na inkompatibilitu programu SCALA so slovenskou daňovou legislatívou, teda upozorňoval ho na nevhodnosť používania tohto programu, c) skutočnosť, že žalovaný aj napriek upozorneniam trval na aplikácii tohto programu z dôvodu vysokých finančných nákladov na zakúpenie slovenskej licencie a jej slovenskej verzie, d) skutočnosti, že žalovaný ako materská účtovná jednotka má zákonnú povinnosť každoročne zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku v zmysle § 22 a nasl. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorú si žalovaný opakovane nesplnil a práve táto skutočnosť mala zásadný vplyv na plynutie subjektívnej lehoty premlčacej doby na náhradu škody požadovanej žalovaným.
Na vyššie uvedené skutočnosti podľa pôvodného žalobcu nebral rozhodcovský súd zreteľ a rozhodcovský súd sa vôbec nevyjadril k povinnosti žalovaného - jeho organizačnej zložky ako mandanta, poskytovať súčinnosť žalobcovi ako mandatárovi, na ktorú sa zaviazal v ustanoveniach Mandátnej zmluvy, napr. čl. I. odsek 2.1.1 alebo článok II. odsek 2.5.1 tejto zmluvy. Žalovaný poskytol žalobcovi ekonomický počítačový systém SCALA, ktorý mal českú licenciu a vyhovoval v plnom rozsahu českej legislatíve, nevyhovoval však legislatíve slovenskej, nakoľko v roku 2003 vykazovali zmienené právne úpravy značné rozdiely v spôsobe výpočtu a odvádzaní daňovej povinnosti daňových subjektov. Žalobca pred začatím vykonávania činnosti mandatára nemal skúsenosti s týmto počítačovým programom a nevedel v období začatia výkonu svojej činnosti špecifikovať aká veľká je hrozba vzniku škody v prípade opakovaného používania tohto programu.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva v čom spočívala obrana a námietky žalobcu (žalovaného pred rozhodcovským súdom), akými úvahami sa rozhodcovský súd spravoval pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam dospel, podľa akých právnych predpisov posúdil a zistil skutkový stav veci.
Čo sa týka dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa OSP, tu žalobca uvádza, že má k dispozícii listiny preukazujúce skutočnosti a tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu na súd a ktoré
boli rovnako prednesené aj v rozhodcovskom konaní. Ide o listiny preukazujúce skutočnosť, že žalobca ako mandatár riadne a včas zaniesol daňové doklady (7 JCD) do ekonomického počítačového programu SCALA a ktoré až následným spracovaním samotným automatizovaným systémom programu SCALA na výstupe zahrnuté neboli do daňového priznania z DPH za daňové obdobie 05/2003. Na preukázanie skutočnosti, že žalobca (pôvodný) nemal vedomosť o existencii týchto listín v čase rozhodcovského konania, právny zástupca žalobcu v žalobnom návrhu uviedol, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 19.10.2009. Až následne po návšteve pána O. dňa 24.10.2009 sa žalobca dozvedel o existencii vyššie zmienených listín, a to ako následok náhodnej zmienky žalobcu pánovi O. o vedenom rozhodcovskom konaní a o obsahu vydaného rozhodcovského rozsudku. Pán O. bol v roku 2003 vedúcim organizačnej zložky žalovaného na území SR. O existencii týchto listín sa žalobca dozvedel až dňa 24.10.2009, pričom charakter a výpovedná hodnota týchto listín môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú podrobne popísané v žalobnom návrhu, navrhuje žalobca tunajšiemu súdu, aby zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 16.09.2009, sp. zn. Rsp V - 4/2009 a vec vrátil rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca podal na základe ust. § 40 odsek 2 zákona č. 244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj žiadosť o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením sp. zn. 28 Cb/245/2009-65 zo dňa 06.11.2012 tunajší súd uložil Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory poriadkovú pokutu vo výške 500 € z dôvodu, že tento svojou absolútnou nečinnosťou hrubo sťažoval postup súdneho konania, predovšetkým tým, že ani po opakovaných výzvach spolu s poučením o možnosti uloženia poriadkovej pokuty nezapožičal súdu predmetnú spisovú dokumentáciu. Dňa 07.12.2012 bola súdu doručená žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty, v ktorej Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že predmetný spisový materiál súdu nezaslal. Tunajší súd uznesením 28 Cb/245/2009-70 zo dňa 31.01.2013 rozhodol o odpustení poriadkovej pokuty vo výške 500 € Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Uznesením sp. zn. 28 Cb/245/2009-71 zo dňa 20.06.2013 prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, Gorkého 9, Bratislava, sp. zn. Rsp - V 4/2009 zo dňa 16.09.2009 až do rozhodnutia vo veci samej. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného uviedol, že pôvodný žalobca Ing. H. E. dňa 21.10.2011 zomrel, o čom tunajší súd zrejme v čase rozhodovania o odklade vykonateľnosti nemal vedomosť. V podanom odvolaní navrhol odvolaciemu súdu uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28 Cb/245/2009 - 71 zo dňa 20.06.2013 zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/222/2013-94 zo dňa 31.03.2014 uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 28Cb/245/2009-71 zo dňa 20.06.2013 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Tunajší súd s poukazom na listinné dôkazy, ktoré žalovaný založil do súdneho spisu (uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 15 Er/3036/2009-102 a ktorým súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na strane povinného bude v konaní ďalej vystupovať Ing. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Karloveská č. 45, Bratislava. Z tohto uznesenia vyplýva, že povinný Ing. H. E. dňa 21.10.2011 zomrel, dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65D 775/2011, Dnot 90/2011 a bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve dňa 15.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2012 a celé dedičstvo po poručiteľovi v čistej hodnote 62.735,90 € nadobudla manželka poručiteľa Ing. U. E.) mal preukázané, že Ing. Eva E. je v tomto konaní účastníkom konania a z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval opätovne o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, Gorkého 9, Bratislava, sp. zn. Rsp - V 4/2009 zo dňa 16.09.2009, ale predmetnú vec meritórne rozhodol.
Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 22.10.2015 a 14.01.2016, na ktorých vec prejednal za prítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní dňa 22.10.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa plne pridržiava žalobného návrhu a má za to, že pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa OSP, rozhodcovský súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že k tomu či mal mať pán O. k dispozícii dokumenty uvedené v žalobnom návrhu, by sa mal pred súdom vyjadriť on ako svedok. Čo sa týka zavinenia, má informáciu od dcéry pôvodného žalobcu (táto reálne vykonávala činnosti podľa mandátnej zmluvy), že mandátna zmluva bola navrhnutá žalovaným, je to „ich vzor“, pričom zavinenie pri náhrade škody preukazuje ten, kto náhradu škody žiada. Čo sa týka hrubej nedbanlivosti, tak táto v roku 2003 v slovenskom právnom poriadku zakotvená bola a odôvodnenie rozhodcovského rozsudku v tomto smere postráda akúkoľvek logiku. Pokiaľ ide o premlčanie, poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý tvrdí, že interný audit sa robil až v roku 2005, táto skutočnosť nie je pravdivá, interný audit sa u žalovaného vykonával každoročne nielen v roku 2005, a to že žalovaný na „chyby“ prišiel až v roku 2005 súvisí podľa neho s výmenou audítora u žalovaného, ktorý ospravedlňuje nevykonanie konsolidovaných účtovných závierok, nakoľko podľa právneho zástupcu žalobcu vykonaním konsolidovaných účtovných závierok by tento bol zistil skutočnosť, ktorá zakladala škodu, ktorej náhradu žiadal v rozhodcovskom konaní od pôvodného žalobcu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že návrh podaný žalobcom nie je dôvodný. Rozhodcovský súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, o ktorých žalobca tvrdí, že tak učinené nebolo. Žalobca mal možnosť počas konania pred Rozhodcovským súdom preukazovať ako aj dokazovať skutočnosti ním tvrdené. Čo sa týka návrhov na vykonanie nových dôkazov, uviedol a zdôraznil, že pán O., ktorého navrhuje žalobca vypočuť ako svedka, bol v čase uzatvorenia Mandátnej zmluvy vedúcim organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Bol to práve on, kto uzatváral túto zmluvu s pôvodným žalobcom a je veľmi nepravdepodobné, že by sa po tak dlhej dobe „objavil“ dôkaz a najmä listiny, ktoré po skončení pracovného pomeru nemal dôvod pán O. mať u seba, nakoľko ide o dokumenty interné. Uviedol, že mandátna zmluva bola zabezpečená pôvodným žalobcom, to znamená, že za prípadné výkladové nedostatky zodpovedá žalobca a na strane žalovaného nie je povinnosť a žalovaný nie je zaťažený dôkazným bremenom preukazovať zavinenie žalobcu. Škoda nevznikla ako výstup softwéru, ale bola žalovanému spôsobená nedostatkami pri zadávaní údajov do softwéru. K ustáleniu škody a k záveru kto za ňu zodpovedá bolo možné prísť a škodu zistiť až na základe interného auditu a to bolo možné až vo februári 2006. Uviedol tiež, že na základe mandátnej zmluvy žalobca niesol podnikateľské riziko, ktoré z tohto vzťahu vyplýva a keď, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu, namietal nevhodnosť softwéru SCALA, mal dve možnosti: ako podnikateľ vedel, že mu môže vzniknúť škoda, preto mal od zmluvy odstúpiť alebo urobiť všetky opatrenia, aby ku škode nedošlo, a to napríklad vedením si príručnej evidencie a následne preukázaním tejto skutočnosti na rozhodcovskom súde, že aj napriek všetkým vykonaným opatreniam (preukázaním aké to boli opatrenia z jeho strany), ku škode došlo. Túto skutočnosť však pred rozhodcovským súdom nepreukázal, pričom v tom čase mesačná odmena žalobca bola „veľmi slušná a pohybovala sa okolo 60.000,- Sk mesačne. Ide o režim obchodného zákonníka, platí prezumpcia zavinenia a existenciu zavinenia škodcu nemusí poškodený preukazovať, pričom takáto formulácia ponúka škodcovi výhodnejšiu pozíciu, ak ide o možnosť exkulpácie zo zavinenia.
Svedok H. O., ktorého navrhol vypočuť žalobca, bol predvolaný na pojednávanie súdu na deň 14.01.2016. Predvolanie na pojednávanie má riadne vykázané (prevzaté dňa 17.12.2015). Na pojednávanie súdu sa svedok nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym relevantným dokladom neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že má vedomosť o tom, že svedok O. sa dlhodobo pracovne zdržiava v Macedónsku. Právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru výpoveď svedka H. O., aj v prípade jeho vyslúchnutia súdom žiadnym spôsobom neovplyvní toto konanie tak, že by tento výsluch svedka bol natoľko závažný a rozhodujúci, že by znamenal pre žalobcu dosiahnutie lepšieho rozhodnutia v tejto veci. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch svedka H. O., upustil od vykonania tohto dôkazu, z dôvodu, že mal za to, že pre dostatočné zistenie skutkového stavu v prejednávanej veci sú postačujúce listinné dôkazy založené v súdnom spise a v pripojenom rozhodcovskom spise.
Na pojednávaní dňa 14.01.2016 právni zástupcovia nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy a svoje návrhy a vyjadrenia zhrnuli v záverečných rečiach.
Súd sa oboznámil so žalobou, prednesmi účastníkov na pojednávaniach a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj celým rozhodcovským spisom Rozhodcovského súdu
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, sp. zn. Rsp V - 4/2009, ktorý bol súdu doručený dňa 05.12.2012 ako aj zvyšným obsahom súdneho spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: J. ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania účinného v čase začatia konania v zmysle prechodného ustanovenia § 54 ods. 1 uvedeného zákona sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
a) ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 41 ods. 1 uvedeného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
V danej veci mal súd za preukázané, že napadnutý rozhodcovský rozsudku bol doručený žalobcovi ako žalovanému v rozhodcovskom konaní dňa 19.10.2009. Žalobný návrh bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.11.2009, zo strany žalobcu bola dodržaná lehota 30 dní, a teda že žaloba bola podaná včas. Je pravdou, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je nevyhnutné prihliadať výlučne len na dôvody tvrdené žalobcom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnené včas, teda v prekluzívnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 veta prvá zákona o Rozhodcovskom konaní. Ide tu o prejav koncentračnej zásady, v zmysle ktorej v prípade súdneho uplatnenia nárokov, ktoré je viazané na zákonnú prekluzívnu lehotu nie je možné meritórne skúmať a prejednávať po uplynutí tejto prekluzívnej zákonnej lehoty uplatnené právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku z iného dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 zákona o Rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). V opačnom prípade by strácala opodstatnenie úprava práve uvedenej zákonnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZoRK, ktorá je svojou povahou hmotnoprávnou lehotou.
Žalobca sa v danom prípade žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písmeno g/ zákona č. 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní - teda namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zároveň v zmysle ust. § 40 písmeno h/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - podľa žalobcu existujú dôkazy, ktoré možno vykonať a ktoré dosiahnu pre žalobcu lepšie rozhodnutie v tejto veci.
V súvislosti s namietanými zákonnými dôvodmi, pre ktoré sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, súd preskúmaním rozhodcovského spisu, žaloby a následných vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že tieto nie sú v danom prípade naplnené.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorý je dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. (ďalej ZoRK) súd poukazuje na to, že zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v § 17 zákona č. 244/2002 Z. z.
Podľa ust. § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa ust. § 51 ods. 3 veta druhá ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa ust. § 18 veta prvá a tretia OSP účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nemá bližšiu úpravu tohto právneho inštitútu, s poukazom na § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. sa subsidiárne použijú ustanovenia S., upravujúce zásadu rovnosti účastníkov konania. V zmysle § 18 OSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom, alebo sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu. Z princípu rovnosti účastníkov konkrétne vyplýva, že účastníci majú rovnaké postavenie potiaľ, že svoje procesné úkony môžu vykonávať vo formách ustanovených zákonom, majú právo nazerať do spisov súdu (s výnimkou zápisnice o hlasovaní ) a robiť si z neho výpisy a odpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, musia byť vždy na pojednávanie predvolaní a musí im byť doručené písomné vyhotovenie rozsudku (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 29/2008). Z rozhodcovského spisu však nevyplýva, že by rozhodcovský súd v prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z týchto práv, prípadne, že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania boli žalobcovi riadne doručené všetky podania (žalobný návrh), čo znamená, že žalobca mal možnosť sa k návrhu žalovaného vyjadriť, čo aj urobil písomným podaním doručeným Rozhodcovskému súdu dňa 18.08.2009. Rovnako boli v konaní pred Rozhodcovským súdom vypočutí svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť a žalobca mal možnosť do rozhodcovského spisu založiť všetky listinné dôkazy, ktorými by preukazoval opak tvrdený žalovaným (v konaní pred rozhodcovským súdom - žalobcom). Naviac aj samotný žalobca v žalobnom návrhu vyššie uvedené nepopiera, keď v žalobnom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.11.2009 uviedol, že v konaní pred Rozhodcovským súdom sa uskutočnili ústne pojednávania a to dňa 20.05.2009, 08.06.2009 a 16.09.2009 a žalobca sa k meritu veci písomne vyjadril dňa 23.02.2009, 24.04.2009, 13.08.2009 a 08.09.2009.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorými namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov, neúplné zistenie skutkového stavu veci rozhodcovským súdom, tunajší súd konštatuje, že pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v konaniach vedených podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať spôsob akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Samotné právne posúdenie a zhodnotenie skutkového stavu bolo plne v kompetencii samotného rozhodcovského súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie skutkového stavu rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, a tak samozrejme nemôže byť ani dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uvedenie tohto dôvodu býva v praxi často využívané k pokusom o prenesenie veci pred všeobecný súd. Súd to vníma ako snahu účastníka o otvorenie vecného prejednania sporu.
Súd poznamenáva, že inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nepredstavuje riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Formou opravného prostriedku ako po stránke procesnej, tak aj vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku môže byť jedine preskúmanie rozhodcovského rozsudku na základe § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., pokiaľ si túto možnosť účastníci rozhodcovskej zmluvy medzi sebou dohodli. Vychádzajúc z povahy rozhodcovského konania, jeho zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu sporov zo súdov na rozhodcov a z
dôvodov, pre ktoré môže byť rozhodcovský rozsudok zrušený, možno vyvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdne preskúmanie vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci. Pokiaľ by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, absentoval by zmysel právnej úpravy rozhodcovského konania. Súd rozhodujúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže skúmať a preverovať skutkové zistenia a právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Prípadné neúplné zistenie skutkového stavu veci rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre tvrdené porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Súd nemôže skúmať skutkové zistenia, ku ktorým dospel rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku, a rozhodcovský rozsudok nemôže byť zrušený z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
V súvislosti so žiadanou obnovou konania súd opätovne poukazuje na to, že účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z presne zákonom taxatívne určených dôvodov. Jedným z dôvodov na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú aj dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, ktorým je Občiansky súdny poriadok.
Podľa § 228 odsek 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Na základe uvedeného je zrejmé, že aj samotnú obnovu konania možno žiadať len zo zákona taxatívne vymedzených dôvodov a skutočností, keď jedným z dôvodov, kedy účastník môže podať návrh na obnovu konania sú aj skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí však ísť o skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré objektívne nebolo možné použiť v pôvodnom konaní. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom rozhodcovskom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v tomto súdnom konaní existovali už v čase rozhodovania rozhodcovského súdu.
Súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nepredstavuje riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Formou opravného prostriedku ako po stránke procesnej, tak aj vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku môže byť jedine preskúmanie rozhodcovského rozsudku na základe § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., pokiaľ si túto možnosť účastníci rozhodcovskej zmluvy medzi sebou dohodli. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ním tvrdené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ZoRK, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania žalovaného rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 151 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku súd vo výroku o náhrade trov konania vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 310,35 EUR podľa ust. § 1 ods. 3, ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby: 1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia za rok 2009 vo výške 53,49 EUR (z neurčitej hodnoty predmetu sporu - 1/13 výpočtového základu) + režijný paušál 6,95 EUR, 2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd: odvolanie zo dňa 31.07.2013 vo výške 20,02 EUR (1/2 z 1/13 výpočtového základu, nakoľko išlo o odvolanie proti rozhodnutiu, v ktorom nešlo o rozhodnutie vo veci samej) + režijný paušál 7,81 EUR, 3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 22.10.2015 vo výške 64,53 EUR + režijný paušál 8,39 EUR, 4.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.01.2016 vo výške 66,- EUR + režijný paušál 8,58 EUR, 5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 14.01.2016 vo výške 66,- EUR + režijný paušál 8,58 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.