Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14C-496-2015.pdf
PDF · 74.09 KB
No categories available
14C/496/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: V. R., N.. XX.X.XXXX, bytom A. X, právne zastúpenej: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanej: V. R., N.. X.X.XXXX, A. X, o obmedzenie práva z vecného bremena, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia,
o trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015 domáha vydania rozsudku, ktorým by súd obmedzil vecné bremeno žalovanej spočívajúce v práve držby - bývania v celej prízemnej časti prízemia rodinného domu číslo súpisné X, postaveného na parcele K.-E. Č.. XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie A., tak, že právo držby - bývania má žalovaná v jednej izbe v prízemnej časti tohto rodinného domu.
Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, kat. úz. A. ako parcela K.-E. Č.. XX a na nej postaveného rodinného domu č.s. X, ktoré získala darom od svojich rodičov, pričom žalovaná je jej tetou, teda sestrou jej otca. Ďalej uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3.6.2011 č.k. 14C/202/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.3.2012 č.k. 19Co/70/2011-165 bolo určené, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania v celej prízemnej časti rodinného domu súpisné č. X, postaveného na parcele č. XX, evidovaného na LV č. XX, kat. úz. A., Y. W., ako vecné bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Súčasne jej uložil povinnosť trpieť výkon práva držby - bývania žalovanej v celej prízemnej časti predmetného rodinného domu. Uviedla, že súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania v celej prízemnej časti rodinného domu ako vecné bremeno vydržaním.
Taktiež uviedla, že ide o dvojpodlažný dom, v ktorom prízemie spolu so žalovanou obývajú aj jej rodičia (ktorým vzhľadom na vek a zdravotné problémy vyhovuje užívanie prízemia, t.j. bez prístupu po schodoch). V prípade, že by žalovaná mala umožnený voľný pohyb po celom prízemí, porušovala by právo mojich rodičov na ochranu svojho obydlia a súkromia a došlo by k porušovaniu domovej slobody mojich rodičov. Žalovaná nie je príslušníčkou našej spoločnej domácnosti.
Súdom určené vecné plnenie považuje za nespravodlivé, lebo presahuje únosnú mieru, a to so zreteľom na to, že obsah súdom určeného vecného bremena - bývania v celej prízemnej časti v prospech žalovanej nie je v súlade s dobrými mravmi, poskytuje žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena neprimeranú výhodu, ktorá je v hrubom nepomere k užívaniu časti rodinného domu mojimi rodičmi, ktorí tento dom stavali. Žalovaná však trvajúc na tom, že môže užívať celú prízemnú časť rodinného domu,
domáha sa v exekučnom konaní vymoženia povinnosti trpieť výkon práva držby - jej bývania v celej prízemnej časti rodinného domu. Exekučné konanie je vedené Exekútorským úradom Prešov, súdnom exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, so sídlom Konštantínova 6, Prešov, sp.zn. Ex 362/2013.
Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p., ktorým žiadala uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa užívania celej časti prízemia rodinného domu č.s. X postaveného na parcele K.-E. Č.. XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XX kat. úz. A., okrem užívania jednej izby, v ktorej má svoje bytové zariadenie a osobné veci, a to až do právoplatného skončenia konania o obmedzenie práva vyplývajúceho z vecného bremena.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že medzi účastníkmi konania neustále prebiehajú spory ohľadom užívania prízemia predmetného domu. Pri takomto užívaní môže dôjsť k porušovaniu domovej slobody, resp. k zásahu do práv vyplývajúcich z vlastníctva k rodinnému domu a užívania bytu v ňom. Ďalej uviedla, že podala návrh na začatie konania o obmedzenie práva z vecného bremena, ktoré bolo v prospech žalovanej určené rozsudkami súdov. Situácia v rodinnom dome si vyžaduje podľa žalobkyne, dočasnú úpravu pomerov účastníkov, aby nedochádzalo k nezhodám, a to do doby, kedy bude právoplatne skončené konanie o obmedzenie práva zriadeného vecného bremena.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá a posledná za bodkočiarkou O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Žalobkyňa sa v návrhu domáha nariadenia predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p., ktorý upravuje nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Avšak tento návrh podala zároveň s návrhom vo veci samej, takže na tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné aplikovať § 102 ods. 1 O.s.p., ktorý upravuje podmienky nariedenia predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej.
Predbežné opatrenie predpokladá potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci samej boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto predbežnej ochrany jej pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovalo ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012 sp.zn. 5 Obdo 33/2012).
Pred nariadením predbežného opatrenia je preto nevyhnuté, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy.
V danom prípade žalobkyňa neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako v návrhu uvádza sama žalobkyňa, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 3.6.2011 č.k. 14C/202/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
6.3.2012 č.k. 19Co/70/2011-165 po vykonaní potrebného dokazovania určil rozsah vecného bremena žalovanej vo vzťahu k rodinného domu súp. č. 5, postaveného na parcele č. XX, evidovaného na LV č. XX, k.ú. A., Y.. W., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a to tak, že žalovanej právo bývania priznal iba v celej prízemnej časti uvedeného rodinného domu a časovo toto právo obmedzil do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Pokiaľ sa žalobkyňa podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka domáha obmedzenia vecného bremena žalovanej na bývanie iba v jednej izbe prízemnej časti rodinného domu, a na základe tohto odôvodňuje nárok na vydanie predbežného opatrenia, tak k tomu súd uvádza, že žalobkyňa vo svojom návrhu vo veci samej alebo aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedla a neosvedčila vôbec žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že po určení rozsahu vecného bremena rozsudkami súdov nastali v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali obmedzenie už určeného vecného bremena. Súd má preto za to, že žalobkyňa neuviedla podmienky dôvodnosti nároku, ktorému žiada, aby sa poskytla predbežná ochrana. Súčasne žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia síce uviedla, že medzi nimi dochádza k sporom ohľadne užívania prízemia predmetného domu, avšak tieto spory vôbec nekonkretizovala a súd má za to, že neuviedla a neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Navyše súd uvádza, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia smeruje v podstate k obsahovo rovnakému rozhodnutiu (stavu), ako by malo byť rozhodnutie vo veci samej, čo je však vzhľadom na jeho predbežnú povahu a nariaďovanie iba v nevyhnutnom rozsahu možné iba výnimočne (uzneseniu NS SR sp.zn. 1Obo 567/97), a zdôrazňuje potrebu jeho riadneho odôvodnenia, čo návrh žalobkyne, podľa názoru súdu, neobsahuje.
Vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobkyňou má súd za to, že v danom prípade nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a uložiť žalovanej povinnosť čiastočne sa zdržať výkonu vecného bremena a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.