Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľky: U.. T. S., bytom S. X, W., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova8, Bratislava, o uloženie povinnosti doplniť navrhované znenie v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, o vyplatenie odchodného 5.067,- eur, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.07.2014 a doplneným návrhom zo dňa 09.06.2015 domáhala sa uloženia povinnosti odporcovi: 1/ V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru číslo OÚ-XX-XXX-XXXX zo dňa 20. 5. 2014 uviesť, že štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou zmluvou č. p.: SÚMO-XX/XX-OÚ/XXX zo dňa 27.06.2002 s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.07.2002. 2/ V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru číslo OÚ-XX-XXX-XXXX zo dňa 20.05.2014 uviesť, že štátnozamestnanecký pomer končí prvý raz po vzniku nároku na starobný dôchodok. 3/ V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru číslo OÚ-XX-XXX-XXXX zo dňa 20.05.2014 doplniť znenie, podľa § 54 ods.1 zákona o štátnej službe služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyplatí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume posledného priznaného funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod prvého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, po preukázaní nároku na starobný dôchodok a podľa článku III ods. 4 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe uzatvorenej medzi služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Odbormi štátnych zamestnancov obrany sa odchodné zvyšuje o jeden násobok jeho naposledy priznaného funkčného platu“. 4/ Zaplatiť navrhovateľke odchodné v sume dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu brutto. Navrhovateľka písomný podaním doručeným súdu dňa 25.06.2015 vzala v časti bodu 1/ a bodu 2/ návrh späť, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. -139 zo dňa 03.09.2015. Po pripustení zmeny návrhu procesným uznesením na pojednávaní dňa 06.10.2015 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi doplniť v Dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru číslo: OÚ-XX-XXX-XXXX zo dňa 20.05.2014 nasledovné znenie: „Podľa § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyplatí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume posledného priznaného funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod prvého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, po preukázaní nároku na starobný dôchodok podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2014 odchodné vo výške jedného funkčného platu a podľa článku III ods. 4 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe uzatvorenej medzi služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Odbormi štátnych zamestnancov obrany sa odchodné zvyšuje o jeden násobok jeho naposledy priznaného funkčného platu“.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala od odporcu zaplatenia odchodného v sume 5.067,- eur brutto. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že navrhovateľke sa dňom 31.05.2014 skončil štátnozamestnanecký pomer a to dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.E. zo dňa 20.05.2014 podľa § 46 ods.1 písm. a/ zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 60 zákona číslo 311/2001 Z.z., zákonníka práce v znení neskorších predpisov. K dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru medzi účastníkmi došlo nielen z dôvodu organizačnej zmeny uvedenej dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ale aj z dôvodu odchodu navrhovateľky na starobný dôchodok v súvislosti s jej prvým skončením pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa. Navrhovateľka potvrdenie o predložení žiadosti o starobný dôchodok doručila v prílohe písomného oznámenia zo dňa 26.05.2014 na osobný úrad Ministerstva obrany SR a na organizačný útvar, ktorý vypláca finančné náležitosti zamestnancom. Skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer sa navrhovateľke končí prvý raz po vzniku nároku na starobný dôchodok odporca nezohľadnil v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka namietala, že v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo opomenuté právo na nárokovú peňažnú náhradu zamestnanca, ktorý skončil štátnozamestnanecký pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na dôchodok. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že bola zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa na Ministerstve obrany Slovenskej republiky od 01.06.1999 do 30.06.2002 podľa pracovnej zmluvy č. -96 zo dňa 25.05.1999. Osobný úrad ministerstva navrhovateľke oznámil listom zo dňa 13.05.2002, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, od 01.04.2002 je doteraz vykonávaná pracovná činnosť zaradená podľa Katalógu činností v štátnej službe/príloha č.1 k nariadeniu vlády SR č.110/200 Z.z., ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania/ a to pod kódom štátnozamestnaneckej činnosti 1.01.8.08.Vzhľadom na splnené požiadavky ustanovené v § 14 ods.1 písm. a/ až h/ zák.č.312/2001 Z.z. navrhovateľka písomne požiadala vedúceho služobného úradu ministerstva o prijatie do štátnej služby. Bezprostredne na pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa naviazala od 01.07.2002 štátnozamestnanecký pomer podľa ust. § 16 a § 154 zák. č. 312/2001 Z.z. v zmysle rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby č. SÚMO-XX/ XX-OÚ/XXX zo dňa 27.06.2002. Podľa § 129 ods.1 zák. č. 400/2009 Z. z., štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31.10.2009 vykonáva štátnu službu k 31.10.2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona, na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na základe ktorého vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31.10.2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnanom podľa § 27 ods.2 písm. h/ sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31.10.2009. Na rozhodnutie vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý sa považuje za služobnú zmluvu s účinnosťou zákona č. 400/2009 Z.z., navrhovateľka písomne upozornila odporcu, keď dňa26.05.2014 predložila potvrdenie o podanej žiadosti na dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Odporca svojimi postupmi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru nezohľadnil v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky vznik štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky od 01.07.2002, ktorý je považovaný za služobnú zmluvu podľa ustanovenia § 129 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. Dodatkom k služobnej zmluve č.OÚ-12-689/2010 zo dňa 22.12.2010 bola navrhovateľka zaradená vo funkcii generálny štátny radca, s platovou triedou 11, v odbore štátnej služby 2.24 - ochrana osobných údajov na organizačnom útvare Bezpečnostný úrad ministerstva s účinnosťou od 01.01.2011. Prílohou dodatku je opis činností štátnozamestnaneckého miesta, kde je uvedená najnáročnejšia činnosť koncepčná, kontrolná a koordinačná činnosť v oblasti ochrany osobných údajov na úrovni ministerstva. Navrhovateľka tieto činnosti vykonávala v zmysle písomného poverenia ministerstva obrany Slovenskej republiky č. KaMO-XX-XXX/XXXX zo dňa 02.07.2009 ako zodpovedná osoba ministerstva. Táto činnosť zodpovednej osoby ministerstva bola zabezpečovaná aj podľa čl. 63 Organizačného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.OOd-37/2012 v znení jeho neskorších dodatkov, ktorá bola v pôsobnosti zrušeného útvaru. Vykonanými organizačnými zmenami ministerstva v zmysle nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č.32/2014 zo dňa 30. apríla 2014 /ďalej len nariadenie/, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č.62/2012 o organizačných zmenách Ministerstva obrany Slovenskej republiky a o počtoch profesionálnych vojakov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov bol dňom 31. mája 2014 zrušený organizačný útvar - Bezpečnostný úrad, kde bola navrhovateľka zaradená od 01.01.2011. Všetky

činnosti a pôsobnosť zodpovednej osoby ministerstva, ktoré navrhovateľka vykonávala, prešli v zmysle Organizačného poriadku na iný organizačný útvar ministerstva, a to na Úrad legislatívy a práva. Pri vykonanom osobnom pohovore dňa 06.05.2014 bola navrhovateľke ponúknutá zmena štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením od 01.06.2014 na voľné štátnozamestnanecké miesto hlavný štátny radca oddelenia podpory projektov vzdušných síl odboru podpory obranných systémov sekcie modernizácie a podpory ministerstva, odbor štátnej služby 2.09-Obrana/T 10000, ID S XXXXXXXX, PT 09, MV Bratislava/. V služobnom zázname zo dňa 06.05.2014 odporca uviedol, že dňom 31.05.2014 sa zrušuje Bezpečnostný úrad a tým aj štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca /TP 10000, ID S 5015 4441/. Odporca ponúkol navrhovateľke funkciu so zmeneným odborom štátnej služby a nižšiu funkciu o dve platové triedy ako bola dovtedy navrhovateľka zaradená. Navrhovateľka preto požiadala odporcu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.05.2014 dohodou, podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., pričom uviedla v služobnom zázname zo dňa 06.05.2014 aj ďalší dôvod a to odchod do starobného dôchodku. Navrhovateľka súčasne požiadala, aby odporca v potvrdení o štátnej službe podľa § 58 ods. 2 zák.č.400/2009 Z.z. poskytol aj údaje o funkciách vykonávaných v služobnom úrade. Po predložení troch výtlačkov dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na osobnom úrade ministerstva dňa 20.05.2014 navrhovateľka tieto odmietla podpísať s odôvodnením, že potvrdenie o podanej žiadosti na vyplatenie starobného dôchodku bude môcť predložiť po 23.05.2014, kedy mala navrhovateľka stanovený termín sociálnu poisťovňou. Navrhovateľka to písomne uviedla na jednom výtlačku predloženej dohody. Pod nátlakom zamestnancov osobného úradu ministerstva a vyjadrenia riaditeľky osobného úradu, že navrhovateľke nebudú včas vyplatené finančné náležitosti alebo sa skončí štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, navrhovateľky dva výtlačky dohody podpísala. Navrhovateľka potvrdenie o predložení žiadosti o starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia vystaveného sociálnou poisťovňou zaslala v prílohe písomného oznámenia zo dňa 26.05.2014 na osobný úrad ministerstva a na organizačný útvar, ktorý vypláca finančné náležitosti zamestnancom. Navrhovateľka tam poukázala na chýbajúci údaj o prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade ktorý trval od 01.07.2002 do 31.05.2014 vo väzbe aj na nárok na starobný dôchodok. Súčasne navrhovateľka predložila aj potvrdenie Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č. 39/56 - 3 - 236 /2013 zo dňa 11.07.2013 o výsluhovom príspevku /dôchodku/, ktorý bol priznaný od 06.01.1999 podľa § 210 a § 211 zák.č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, na základe doby trvania služobného pomeru podľa § 217 citovaného zákona. V tomto potvrdení úradu bolo uvedené, že účinnosťou zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.07.2002 sa výsluhový príspevok považoval podľa § 124 ods. 2 zákona za výsluhový dôchodok. Navrhovateľka toto potvrdenie úradu predložila za účelom dokladovania nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol dňom 23.07.2013, podľa § 274 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sú zachované nároky do zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023. Na skutočnosti neuvedenia ustanovenie § 54 zákona číslo 400/2009 Z.z. v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a sporný výklad odporcu na ustanovenie § 54 ods. 2 citovaného zákona, že navrhovateľke odchodné nepatrí viackrát namietala. Na základe výzvy č.OÚ-50-49/2014 zo dňa 27.05.2014 navrhovateľka predložila dňa 28.05.2014 na osobný úrad rozhodnutie č.42 - 30 /4/99zo dňa 05.01.1999, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o finančnej náležitosti odchodného podľa § 207 ods. 1 a § 208 zák. č. 73/1998 Z.z. ku dňu 05.01.1999 v tom čase platných ustanovení zákona. Navrhovateľka súčasne v liste zo dňa 28.05.2014 upozornila na ustanovenie § 208 zák.č.73/1998 Z.z., ktoré zrušil Zákon č.328/2002 Z.z. Navrhovateľka v odôvodnení uviedla skutočnosť, že do 23.05.2014 nemala priznané odchodné podľa § 76a zákonníka práce a ani odchodné podľa § 33 zák. č. 328/2002 Z.z. Navrhovateľka žiadala o vydanie novej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vo väzbe na prvý raz ukončenom štátnozamestnaneckom pomere po vzniku nároku na starobný dôchodok na preukázanie jeho uplatnenia v systéme sociálneho poistenia. V potvrdení o štátnej službe č. OÚ- 35 - 341/2014 zo dňa 30.05.2014 v časti dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporca uviedol“ dohodu podľa § 46 ods. 1 písmena a /zákona o štátnej službe v spojení s ustanovením § 60 zákona číslo 311/2001 Z.z., zákonníka práce v znení neskorších predpisov a § 120 zákona o štátnej službe z dôvodu podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe - zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. V časti odchodné poskytnuté podľa § 54 zákona o štátnej službe odporca uviedol, že odchodné navrhovateľke nepatrí podľa §54 ods.2 zákona o štátnej službe. V potvrdení nie je uvedená skutočnosť, že sa jedná o prvé skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka potvrdenie prevzala dňa 30.05.2014, ktorý bol jej posledným pracovným dňom

v štátnozamestnaneckom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľka nemohla účinne brániť proti postupu služobného úradu ministerstva. Navrhovateľka uviedla, že postup zamestnávateľa nie je v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 zákonníka práce z dôvodu, že v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje. Navrhovateľka mala za to, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ani potvrdenie o štátnej službe neobsahuje dôležitý údaj o prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru v spojení s nárokom na starobný dôchodok. Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľka dňa 17.06.2014 prevzala list zo služobného úradu Ministerstva obrany SR č.OÚ-50-55/2014 zo dňa 30.06.2014, v ktorom odporca uviedol dôvody nevyplatenia peňažnej náhrady štátnemu zamestnancovi podľa § 54 zákona o štátnej službe, nakoľko v minulosti bolo navrhovateľke v súvislosti so skončením služobného pomeru poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu vo vyššej sume akoby patrilo podľa zákona o štátnej službe a kolektívnych zmlúv. Navrhovateľka uviedla, že pre zamestnávateľa vyplýva povinnosť vyplatiť odchodné zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu podľa zákonníka práce ak pracovný pomer končí prvý raz po vzniku nároku na dôchodok. Ustanovenia § 54 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. znevýhodňujú štátneho zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere. Priznané odchodné rozhodnutím č. 42-30/4/99 zo dňa 05.01.1999 podľa § 207ods.1 a §208 zák. č. 73/1998 Z.z. nie je dávkou, ktorá bola vyplatená zo súčasného systému sociálneho poistenia. Finančná náležitosť odchodného, ktorá bola vyplatená navrhovateľke podľa zák. č. 78/1988 Z.z. v čase jeho priznania, je dávkou z výsluhového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže SR a Železničnej polície. Odchodné podľa § 33 zákona č. 328/2002 Z.z. alebo odchodné podľa § 76a zákonníka práce navrhovateľke nebolo poskytnuté. Postupmi služobného úradu ministerstva v štátnozamestnaneckom pomere boli dotknuté práva navrhovateľky tým, že zamestnávateľ nesprávne použil zákonné ustanovenia, ktoré nebolo možné aplikovať v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu navrhovateľky uviedol, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky sa skončil dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. OÚ-XX-XXX/ XXXX z 20.05.2014. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle navrhovateľky a odporcu došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.05.2014 z dôvodu z uvedeného v § 47 písmena b/ zák.č.400/2009 Z.z. - zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. V súlade s § 60 zákonníka práce a v spojení s § 120 zák. č. 400/2009 Z.z. bol v dohode uvedený deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a uvedený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Jedno vyhotovenie dohody prevzala navrhovateľka čo potvrdila svojim podpisom. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je právnym úkonom, ktorý má dokladovať všetky skutočnosti od začatia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky až do jej skončenia. Tieto skutočnosti boli v súlade s § 58 zák.č.400/2009 Z.z. uvedené v potvrdení o štátnej službe č. OÚ-XX- XXX/XXXX z 30.05.2014 a to údaj o trvaní štátnozamestnaneckého pomeru od 01.07.2002 až do jeho skončenia 31.05.2014, zároveň v potvrdení o štátnej službe bol uvedený údaj o trvaní pracovného pomeru navrhovateľky, ktorý predchádzal štátnozamestnaneckému pomeru. Údaj o odchodnom nie je podstatnou náležitosťou dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, tento údaj je uvedený v potvrdení o štátnej službe, pričom táto zákonná podmienka bola v danom prípade splnená podľa § 58 zák. číslo 400/2009 Z.z. Skutočnosť, že dohoda bola oboma stranami podpísaná dňa 20.05.2014, pričom navrhovateľka na jednom vyhotovení uviedla "žiadam sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, po 23.05.2014 doložím potvrdenie zo sociálnej poisťovne o uplatnení nároku na starobný dôchodok", nemá vplyv na nevyplatenie odchodného. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka neskončila štátnozamestnanecký pomer z toho dôvodu, že sa rozhodla odísť do dôchodku ale z dôvodu organizačných zmien s ktorými bola oboznámená na personálnom pohovore konanom dňa 06.05.2014, kedy odmietla ponúknutú pozíciu. Tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa toho, že v dohode nie je uvedený dôvod, ktorý údajne požadovala, odporca považoval za účelové, nakoľko sa snaží docieliť iba tú skutočnosť, že má nárok na odchodné. Odporca pri priznávaní nároku na odchodné postupoval podľa ustanovenie § 54 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. a skúmal či bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu /napr. podľa zák. č. 311/2001 Z.z. alebo zák. č. 328/2002 Z.z./ Z uvedeného dôvodu Osobný úrad Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyzval navrhovateľku listom č. OÚ-XX-XX/XXXX z 27.05.2014, aby hodnoverným spôsobom najneskôr do 28.05.2014 preukázala výšku odchodného, ktoré jej bolo vyplatené pri uvoľnení zo služobného pomeru v minulosti. Navrhovateľka následne predložila rozhodnutie Slovenskej informačnej služby č. p.: XX-XX/X/XX zo dňa 05.01.1999, ktorým bolo

navrhovateľke priznané znížená odchodné vo výške 153.225,- Sk/5.086,14 eur/. Navrhovateľke bolo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou vyplatené odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľke bolo v minulosti na základe rozhodnutia č.p.: PA -XXX-X/ETU-XX vyplatené ďalšie odchodné vo výške 93.360,- Sk /3.098,98 euro/. Osobný úrad Ministerstva obrany Slovenskej republiky zároveň skúmal aj výšku poskytnutého odchodného podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom bol zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým boli s účinnosťou od 1. júla 2002 zrušené ustanovenia § 200 až § 222 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, podľa ktorých bolo navrhovateľke poskytnuté odchodné. Na základe uvedených zistení vedúci služobného úradu listom č. OÚ- XX -XX /XXXX z 30.05.2014 oznámil navrhovateľke, že v súvislosti so skončením predchádzajúcich služobných pomerov jej bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu vo vyššej sume, ako by jej patrilo podľa zák. č. 400/2009 Z.z. a preto jej odchodné podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. nepatrí. Predmetný list bol navrhovateľke doručený poštou do vlastných rúk ktorý prevzala dňa 17.06.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že u odporcu došlo k organizačným zmenám, ktorými bol zrušený Bezpečnostný úrad Ministerstva obrany Slovenskej republiky a tým aj štátnozamestnanecké miesto na ktorom navrhovateľka vykonávala štátnu službu, bolo štátnemu zamestnancovi ponúknuté trvalé preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto. Navrhovateľka s trvalým preložením nesúhlasila, čo písomne vyjadrila v zázname o osobnom pohovore zo dňa 06.05.2014 a zároveň vlastnoručne do záznamu uviedla, že žiada skončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou dňom 31.05.2014. Do záznamu navrhovateľka uviedla, že žiada poskytnúť aj údaj o funkciách v štátnozamestnaneckom vzťahu v služobnom úrade Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností Osobný úrad ministerstva obrany Slovenskej republiky spracoval dohodu a následne aj potvrdenie o štátnej službe, prílohou ktorého bol prehľad štátnozamestnaneckých miest, na ktorých navrhovateľka vykonávala štátnu službu. Navrhovateľke zamestnanci Osobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky vysvetlili postup pri zisťovaní nároku na odchodné, taktiež je opakovane vysvetlili, že údaj o výške odchodného nie je podstatnou náležitosťou dohody a po predložení potvrdenia zo Sociálnej poisťovne a po preskúmaní nároku na odchodné bude navrhovateľke samostatným listom oznámené, či jej nárok na odchodné vznikol a v akej výške, alebo, že jej nárok na odchodné nevznikol. Uvedeným spôsobom Osobný úrad Ministerstva obrany Slovenskej republiky postupuje pri všetkých zamestnancoch v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, skončenia pracovného pomeru zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Bežným spôsobom pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru je, že s nárokmi štátnych zamestnancov na odchodné sa príslušné orgány vysporiadavajú v potvrdeniach o štátnej službe a nie priamo v právnych úkonoch týkajúcich sa skončenia štátnozamestnaneckých pomerov a preto odporca považoval námietky navrhovateľky za neopodstatnené. Na základe uvedených skutočností odporca poukázal na to, že v danom prípade postupoval v súlade s § 54 ods. 2 zák.č. 400/2009 Z.z. v zmysle, ktorého navrhovateľke odchodné nepatrí, nakoľko jej bolo v minulosti v súvislosti so skončením predchádzajúcich služobných pomerov poskytnuté odchodné podľa osobitných predpisov vo vyššej sume, ako by jej patrilo podľa zák.č. 400/2009 Z.z., ako aj podľa Kolektívnej zmluvy v štátnej službe na rok 2014 a navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinným dôkazmi: Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.OÚ-35 - XXX/XXXX zo dňa 20.05.2014, Služobný záznam z osobného pohovoru so štátnym zamestnancom zo dňa 06.05.2014, Čestné prehlásenie U.. T. S. zo dňa 26.05.2014, Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby č.p.: SÚMO-XX/XXX- OÚ/XXX zo dňa 27.06.2002 štátneho zamestnanca U.. T. S. do funkcie štátneho zamestnanca

- hlavný radca dňom 01.07.2002, Rozhodnutie Ministerstva obrany SR č.: OÚ -XX-XXX/XXXX zo dňa 12.06.2009 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca U.. T. S. na funkciu štátneho zamestnanca, hlavný štátny radca od 01.07.2009, Dodatok k služobnej zmluve č.OÚ- XX-XXX/XXXX zo dňa 22.12.2010, Oznámenie Ministerstva obrany SR č.BÚ-XXX/XXXX zo dňa 26.05.2014, Žiadosť Ministerstva obrany SR č. OÚ-XX-XX/XXXX zo dňa 27.05.2014 o doručenie dokladu o vyplatenie odchodného, Žiadosť navrhovateľky zo dňa 28.05.2014 o vydanie novej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vo väzbe na prvý raz ukončenom pracovnom pomere a štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona o štátnej službe po vzniku nároku na starobný dôchodok na preukázanie jeho uplatnenia v Sociálnej poisťovni, Potvrdenie o štátnej službe Ministerstva

obrany SR č.:OÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa 30.05.2014, Príloha k potvrdeniu o štátnej službe, Oznámenie Ministerstva obrany SR, vedúceho služobného úradu č.: OÚ-XX-XX/XXXX zo dňa 30.05.2014 o poskytnutí odchodného, Potvrdenie Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č.p.: XX/XX-X-XXX/XXXX zo dňa 11.07.2013, Rozhodnutie Slovenskej informačnej služby Č.p.: XX-XX/ X/XX zo dňa 05.01.1999 o priznaní odchodného pplk. JUDr. T. S. vo výške 153.225,- Sk, Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 03.10.2013 k odchodnému, Oznámenie Ministerstva obrany SR číslo: OÚ -XX-XX/XXXX zo dňa 31.12.2013 o výške a zložení funkčného platu U.. T. S., mesačne 1.689,- eur, Kolektívna zmluva v štátnej službe na rok 2014, Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2014, Potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 23.05.2014, že U.. T. S. si podala dňa 23.05.2014 žiadosť o starobný dôchodok od 23.07.2013, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2014 o priznaní starobného dôchodku U.. T. S. od 23.07.2013, Vyjadrenie MO SR zo dňa 01.10.2013, zo dňa 30.10.2013, zo dňa 07.03.2014 o poskytnutí odchodného v súvislosti so starobným dôchodkom a zistil nasledovný skutkový stav. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou zmluvou č.p.: SÚMO- XX/XX-OÚ/XXX zo dňa 27.06.2002 dňom 01.07.2002 na základe ktorej vykonávala funkciu hlavný radca. Podľa zákona číslo 312/2001 Z.z. ktorý bol zrušený zákonom číslo 400/2009 Z.z., v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odporca uviedol, že štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou zmluvou OÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa 12.06.2009, uvedené rozhodnutie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Dňa 06.05.2014 bol vyhotovený služobný záznam z vykonaného osobného pohovoru v súvislosti s organizačnou zmenou, na základe ktorej odporca ponúkol navrhovateľke značne nevýhodnú pracovnú pozíciu, funkciu o dve platové triedy nižšiu s čím navrhovateľka nesúhlasila, jednalo sa o trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto, nedala súhlas na trvalé preloženie od 01.06.2014. Navrhovateľka prejavila súhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 31.05.2014, súčasne odporcovi uviedla, že odchádza do starobného dôchodku. Sociálnu poisťovňu Bratislava požiadala o starobný dôchodok o čom bolo vydané potvrdenie zo dňa 23.05.2014. V písomnom čestnom prehlásení zo dňa 26.05.2014 uviedla, že štátnozamestnanecký pomer končím prvý raz odchodom do starobného dôchodku. Odporca v liste zo dňa 26.05.2014 sa nevyjadril k oznámeniu o tom, že navrhovateľka požiadala o starobný dôchodok. Asi za tri mesiace jej bolo doručené rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku. Navrhovateľka podľa § 54 ods. 1 zákona číslo 400/2009 Z.z. si uplatnila nárok na odchodné v súvislosti s prvým odchodom do starobného dôchodku vo výške jedného násobku posledné priznaného funkčného platu mesačne vo výške 1.689,- eur. Podľa článku III ods. 4 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok navrhovateľke ako štátnemu zamestnancovi patrí odchodné nad rozsah ustanovený v osobitnom predpise o jeden násobok jeho naposledy priznaného platu ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej šesť rokov. V danom prípade navrhovateľka splnila podmienky na priznanie ďalšieho funkčného platu nakoľko u odporcu pracovala nepretržite šesť rokov a ide o prvé skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti s odchodom na starobný dôchodok. Dňa 28.05.2014 požiadala odporcu o vydanie novej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti s tým, že prvý raz ukončila štátnozamestnanecký pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok a preukázaní jeho uplatnenia v sociálnej poisťovni. V danom prípade splnila zákonom stanovené podmienky na priznanie odchodného a to z dôvodu, že ide o prvý raz skončený štátnozamestnanecký pomer v súvislosti s nárokom na vznik starobného dôchodku. Odchodné štátneho zamestnanca podľa § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe sa zvyšuje o sumu podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2014 a podľa článku III ods. 4 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe uzatvorenej medzi Služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a odbormi štátnych zamestnancov. Odchodné predstavuje celkom 5.067,- eur brutto, teda trojnásobok posledného priznaného funkčného platu, ktoré odporca doposiaľ navrhovateľke nezaplatil.

Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka žiada doplniť do dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru tú skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer sa končí prvý raz po vzniku nároku na starobný dôchodok. Uvedená skutočnosť nie je podstatnou náležitosťou dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.05.2014 obsahovala podstatné náležitosti stanovené zákonom a to dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 31.05.2014 a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ku ktorému došlo dohodou v súvislosti s výpoveďou z organizačných dôvodov.

Odporca nevyplatil navrhovateľke odchodné pri prvom odchode do starobného dôchodku z toho dôvodu, že odporkyni bolo vyplatené odchodné vo výške 5.086,14 eur podľa zák.č. 73/1998 Z.z.. Navrhovateľka skončila služobný pomer uvoľnením podľa § 191 zák.č. 73/1988 Z.z. ku dňu 05.01.1999, kde jej by bolo priznané odchodné vo výške 8,5 násobku z posledného priznaného služobného platu. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Slovenskej informačnej služby zo dňa 05.01.1999 v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľka prvýkrát skončil služobný pomer dňa 31.05.1995, kedy jej bolo vyplatené odchodné vo výške 93.360,- Sk, z uvedeného dôvodu výška odchodného za celú dobu trvania služobného pomeru bola znížená o sumu vyplateného odchodného. Odporca navrhovateľke nevyplatil odchodné nakoľko jej bolo poskytnuté v minulom období vo vyššej sume ako by jej patrilo podľa § 54 ods. 2 zák.č. 400/2009 Z.z. a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľka v písomnom podaní dňa 25.06.2015 uviedla, že rozhodnutím č. 42-0/4/99 zo dňa 05.01.1999 jej bolo priznané odchodné podľa § 207 ods. 1 a § 208 zákona číslo 73 /1998 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, finančná dávka bola posudzovaná ako dávka za výsluhu rokov v služobnom pomere a v čase jej priznania bez posúdenia podmienky prvého skončenia služobného pomeru. Odporcu v liste zo dňa 28.05.2014 upovedomila, že poskytnuté odchodné by nemal spájať s nárokom na odchodné podľa § 54 zákona číslo 400/2009 Z.z. Navrhovateľke priznané odchodné podľa zákona číslo 73/1998 Z.z. ktoré jej bolo vyplatené za výsluhu rokov v služobnom pomere má úplne iné stanovené podmienky a iných charakter ako je odchodné priznané podľa § 54 ods. 1 zákona číslo 400/2009 Z.z. Rozsah a dávky odchodného podľa zákona číslo 73/1998 Z.z. boli vyplácané z výsluhového zabezpečenia policajta v závislosti od doby výkonu štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zborov a v Slovenskej informačnej službe a od výšky priznaného služobného platu, ktorý sa dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na danú dávku. Ustanovenia o výsluhovom zabezpečení policajtov upravené týmto zákonom boli zrušené účinnosťou zákona číslo 328/2002 Z.z. od 1. júla 2002. Ustanovenia § 207 a § 208 zákona číslo 73/1998 Z.z. v zmysle, ktorých bolo navrhovateľke priznané odchodné z výsluhového zabezpečenia policajtov boli zrušené v čase, keď odporca posudzoval nárok na odchodné podľa § 54 zákona číslo 400/2009 Z.z. Navrhovateľke nebolo poskytnuté odchodné zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona číslo 328/2002 Z.z., ani podľa zákonníka práce ani podľa zákona číslo 315/2001 Z.z. Odporca v písomnom podaní dňa 31.07.2015 uviedol, že z dikcie ustanovenia §54 ods.2 zákona číslo 400/2009 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by malo ísť o odchodné poskytované v zmysle osobitných predpisov za rovnakých podmienok ako stanovuje zákon číslo 400/2009 Z.z. V odkaze pod čiarou č. 40 uvedený zákon v znení účinnom k 01.11.2009 len príkladom odkazuje na právne predpisy, ktoré mali osobitnú úpravu odchodného, ktorá sa odlišuje od podmienok stanovených zákonom číslo 400/2009 Z.z. Napríklad § 76 ods. 6 Zákonníka práce, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnou skutočnosťou je to, či bolo odchodné v minulosti poskytnuté alebo nie je, služobný úrad nemá povinnosť skúmať či bolo odchodné v minulosti poskytnuté v súvislosti s odchodom napríklad do invalidného dôchodku alebo v súvislosti s výsluhu rokov, nakoľko každý predpis má vlastnú úpravu podmienok odchodného. Za účelom preukázania nestrannosti odporca v evidencii dohľadal listinné dôkazy preukazujúce práve obdobný postup Služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri skončení štátnozamestnaneckých pomerov s inými osobami ako s navrhovateľkou, kedy nevznikol odchádzajúcim štátnym zamestnancom nárok na odchodné podľa § 54 ods. 2 zákona č.400/2009 Z.z. a to z titulu vzniku nároku na starobný dôchodok a v minulosti vyplateného odchodného podľa rozličných osobitných predpisov. Odporca poukázal aj na písomné stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k otázke nároku na odchodné zo dňa 03.10.2013, ktoré je toho názoru, že štátnemu zamestnancovi, ktorému už v minulosti bolo vyplatené odchodné podľa osobitného predpisu sa nárok na odchodné znižuje o vyplatenú sumu. V danom prípade podľa názoru odporcu navrhovateľke odchodné nepatrí nakoľko jej bolo v minulosti v súvislosti so skončením predchádzajúcich služobných pomerov poskytnuté podľa osobitných predpisov spolu vo výške 8.185,12 eur teda vo vyššej sume ako by jej patrilo vo výške 5.067,- eur podľa zákona číslo 400/2009 Z.z. ako aj podľa Kolektívnej zmluvy vyššie stupňa na rok 2014 a podnikovej kolektívnej zmluvy. Z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.: OÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa 20.05.2014 súd zistil, že bola uzatvorená medzi služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a štátnym zamestnancom U.. T. S.. Zmluvné strany sa dohodli, že štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou č. OÚ-XX-XX/XXXX z 12. júna 2009 v znení neskorších zmien sa skončí dňom 31. mája 2014 z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe - zrušenie

štátnozamestnaneckého miesta. Podľa § 53 ods.1 zákona o štátnej službe služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyplatí štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odstupné v sume trojnásobku jeho funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe ktorého došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru a podľa čl. III ods. 3 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe na rok 2014 uzatvorenej medzi služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Odbormi štátnych zamestnancov obrany sa odstupné zvyšuje o jedennásobok jeho posledného priznaného funkčného platu. Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Dohoda bola spísaná v troch výtlačkoch, z ktorých jeden obdržal štátny zamestnanec. Zmluvné strany podpísali dohodu na dôkaz súhlasu s jej obsahom. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v služobnom zázname zo dňa 6. mája 2014 uviedlo, že bol vykonaný osobný pohovor so štátnym zamestnancom JUDr. T. S.. Nariadením ministra obrany Slovenskej republiky č.XX/XXXX zo 30. apríla 2014 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 62/2012 o organizačných zmenách Ministerstva obrany Slovenskej republiky a o počtoch profesionálnych vojakov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa dňom 31. mája 2014 zrušil Bezpečnostný úrad a tým aj štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca Bezpečnostného úradu, na ktoré je štátny zamestnanec zaradený. V tejto súvislosti bola štátnemu zamestnancovi ponúknutá zmena štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením na voľné štátnozamestnanecké miesto: hlavný štátny radca oddelenia podpory projektov vzdušných síl odboru podpory obranných systémov sekcie modernizácie a podpory Ministerstva obrany Slovenskej republiky, odboru štátnej služby 2.09- Obrana/TP XXXXXX, ID S XXXXXXXX, PT 09, MV Bratislava/ a to od 1. júna 2014. V prípade, že štátny zamestnanec nedá súhlas na trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí. Služobný úrad navrhol štátnemu zamestnancovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou dňom 31. mája 2014, z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štátny zamestnanec v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s trvalým preložením od 01.06.2014 na miesto hlavný štátny radca. Odchodom do starobného dôchodku štátnozamestnanecký vzťah žiadal skončiť dohodou podľa § 46 ods. 1 písmena a/zákona číslo 400/2009 Z.z. dňom 31.05.2014. Podľa § 58 ods. 2 zákona číslo 400/2009 Z.z. k potvrdeniu o štátnej službe žiadal súčasne poskytnúť aj údaj o funkciách k štátnozamestnaneckému vzťahu v Služobnom úrade ministerstva obrany SR. JUDr. T. S. v čestnom prehlásení dňa 26.05.2014 okrem iného uviedla, že v služobnom zázname zo dňa 6. mája 2014 uviedla ako ďalší dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odchod do starobného dôchodku. Pracovný pomer na Ministerstve obrany Slovenskej republiky od 1. júna 1999 bezprostredne nadviazal na vznik štátnozamestnaneckého pomeru od 1. júla 2002. V zmysle zákonníka práce pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer sa prvý raz skončí po vzniku nároku na dôchodok. O poskytnutie starobného dôchodku požiadala sociálnu poisťovňu dňa 23. mája 2014. JUDr. T. S. v liste č. BÚ-XXX/XXXX zo dňa 28.05.2014 okrem iného uviedla, že požiadala Služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o vydanie novej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vo väzbe na prvý raz ukončenom pracovnom pomere a štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona o štátnej službe po vzniku nároku na starobný dôchodok a preukázaní jeho uplatnenia v sociálnej poisťovni. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky č.: OÚ-XX-XX/XXXX zo dňa 31.12.2013 JUDr. T. S. oznámilo výšku a zloženie funkčného platu, funkčný plat mesačne vo výške 1.689,- eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 23.05.2014 vydala potvrdenie JUDr. T. S. o tom, že si podala dňa 23.05.2014 žiadosť o starobný dôchodok od 23.07.2013. Potvrdenie bolo vydané na vlastnú žiadosť menovanej. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím číslo: XXX XXXXXXX 0 zo dňa 10. júla 2014 priznala JUDr. T. S. starobný dôchodok v sume 355,- eur mesačne od 23. júla 2013 Slovenská informačná služba rozhodnutím č.p.: XX-XX/X/XX zo dňa 05.01.1999 podľa § 207 ods. 1a § 208 zákona číslo 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície priznala pplk. U.. T. S. znížené odchodné vo výške 153.225,-Sk. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že služobný pomer menovanej končí uvoľnením podľa § 191 zákona číslo 73/1998 Z.z. ku dňu 05.01.1999. S prihliadnutím k dĺžke služobného pomeru v trvaní 21 rokov patrí menovanej odchodné vo výške 8,5 násobku z posledného priznaného funkčného platu podľa § 207 ods. 1 zákona. Výška odchodného bola teda vypočítaná z posledného priznaného služobného platu, ktorý bol vo výške 29.010,- Sk. Podľa § 208 zákona číslo 73/1998 Z.z. v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch vyplatí sa odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v

súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru. Pri prvom skončení služobného pomeru bolo odchodné menovanej vyplatené na základe rozhodnutia č.p.: PA-XXX-voX/vo ETU-95 vo výške 93. 360,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia zákona sa výška odchodného za celú dobu trvania služobného pomeru znížila o sumu vyplateného odchodného pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru. Podľa § 207 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z.z. V prípade, že menovaná bude bezprostredne prijatá do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné jej nepatrí, ak jej tento zákon nárok na odchodné zachová. Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa § 60 ods. 2/ zákona č. 311/2001 Z.z., zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Podľa § 60 ods. 3 / zákona č. 311/2001 Z.z., zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Podľa § 58ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z., služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe. Podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca. Podľa § 58ods. 2 zákona o štátnej službe, č. 400/2009 Z.z., potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o a) dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru, b) dĺžke započítanej služobnej praxe, c) činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, d) záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom, e) poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané, f) funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada, g) skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku, h) poskytnutí odchodného podľa § 54. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru k určitému dňu. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa musí uzavrieť písomne, písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti. V zmysle ustanovenia §

120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použije ustanovenie § 60 zákonníka práce/dohoda o skončení pracovného pomeru/. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.05.2014 obsahovala podstatné náležitosti stanovené zákonom, vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť štátnozamestnanecký pomer a deň jeho skončenia 31.05.2014, uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Povinnosť uviesť dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru má zamestnávateľ podľa zákonníka práce vtedy, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien, bez ohľadu na to či uvedenie dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanec žiadal. V danom prípade dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru uzavretá medzi účastníkmi dňa 20.05.2014 obsahovala dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa §46 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe v spojení s § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe-zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. Súd neuložil povinnosť odporcovi doplniť v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.05.2014 navrhovateľkou navrhované znenie,“ že podľa § 54 ods.1 zákona o štátnej službe Služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyplatí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume posledného priznaného funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod prvého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, po preukázaní nároku na starobný dôchodok podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2014 odchodné vo výške jedného funkčného platu a podľa článku III. ods. 4 Kolektívnej zmluvy v štátnej službe uzatvorenej medzi služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Odbormi štátnych zamestnancov obrany sa odchodné zvyšuje o jeden násobok jeho naposledy priznaného funkčného platu“, z dôvodu, že údaj o vyplatení odchodného v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je podstatnou náležitosťou dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. K námietkam navrhovateľky, že v služobnom zázname zo dňa 06.05.2014 uviedla ako ďalší dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odchod do starobného dôchodku súd uvádza, že v danom prípade bol vykonaný osobný pohor so štátnym zamestnancom z dôvodu, že nariadením ministra obrany Slovenskej republiky č. 32/2014 zo dňa 30.04.2014 bol zrušený Bezpečnostný úrad a tým aj štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca Bezpečnostného úradu na ktoré bola navrhovateľka ako štátny zamestnanec zaradená. V tejto súvislosti bola štátnemu zamestnancovi ponúknutá zmena štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením na voľné štátnozamestnanecké miesto hlavný štátny radca oddelenia podpory projektov a vzdušných síl odboru podpory obranných systémov sekcie modernizácie a podpory Ministerstva obrany Slovenskej republiky, odbor štátnej služby 2.09-Obrana. Navrhovateľka nedala súhlas na trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto od 01.06.2014 a súhlasila so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. dňom 31.05.2014. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola tá skutočnosť, že sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky, štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade podľa § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe a služobný úrad Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a štátny zamestnanec U.. T. S. sa dohodli na skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.05.2014, podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe o čom uzatvorili dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňa 20.05.2014. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nebol teda odchod navrhovateľky do starobného dôchodku ale dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu organizačných zmien. Napokon navrhovateľka až po uzavretí dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru požiadala Sociálnu poisťovňu Bratislava o starobný dôchodok o čom predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 23.05.2014 o podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku a Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10.07.2014 priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 23.07.2013. Námietky navrhovateľky, že postup zamestnávateľa nebol v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 zákonníka práce keď dňa 28.05.2014 požiadala odporcu o vydanie novej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti s tým, že prvý raz ukončila štátnozamestnanecký pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok súd považoval za nedôvodné. Povinnosťou odporcu ako služobného úradu je vydať štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca a potvrdenie o štátnej službe má obsahovať okrem iného aj údaj o poskytnutí odchodného podľa § 58 odsek 2 písm. h/ zákona o štátnej službe. Z potvrdenia o štátnej službe Ministerstva obrany SR č.: OÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa 30.05.2014 mal súd preukázané, že obsahovalo údaj o odchodnom v tom zmysle, že odchodné podľa §54 ods.

2 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi nepatrí. Odporca poukázal na to, že pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru nárok štátnych zamestnancov na odchodné je uvedený v potvrdeniach o štátnej službe a nie v právnych úkonoch týkajúcich sa skončenia štátnozamestnaneckých pomerov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.05.2014 bola uzavretá písomne, obsahovala deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 31.05.2014 a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda spĺňala zákonom stanovené náležitosti platného právneho úkonu. Údaj o odchodnom služobný úrad uviedol v potvrdení o štátnej službe zo dňa 30.05.2014, podľa §58 ods. 2 písm. h/ zákona o štátnej službe a preto z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala doplniť navrhované znenie o vyplatenie odchodného v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.05.2014 zamietol. Súd posudzoval odchodné v súvislosti s uplatneným nárokom odporkyne na vyplatenie odchodného podľa § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Predmetom konania bol ďalej uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie odchodného vo výške 5.067,- eur pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č.400/2009 Z.z, o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Štátny zamestnanec na priznanie odchodného musí spĺňať zákonom stanovené podmienky, ktorými sú preukázanie nároku na starobný dôchodok a požiadanie o odchodného pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Výška odchodného je stanovená v sume jeho posledne priznaného funkčného platu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť aj vyššiu výšku odchodného. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 23.05.2014 podala prvý krát žiadosť o starobný dôchodok a služobný úrad požiadala na základe čestného prehlásenia zo dňa 26.05.2014 o vyplatenie odchodného, teda pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru a v lehote do jedného mesiaca po jeho skončení, keďže štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou ku dňu 31.05.2014, uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné. Ak bolo štátnemu zamestnancovi poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa § 54 odseku 1 zákona o štátnej službe, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa § 54 odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa § 54 odseku 1, odchodné mu nepatrí v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o štátnej službe. V odkaze pod čiarou č. 40 uvedený zákon len príkladom uvádza právne predpisy, ktoré mali osobitnú úpravu odchodného, napríklad § 76 ods. 6 Zákonníka práce, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z dôvodovej správy k § 54 Zák.č.400/2009 Z.z., podľa ktorej odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi. V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu. Podľa názoru súdu podstatnou a rozhodnou je tá skutočnosť, či bolo štátnemu zamestnancovi v minulom období poskytnuté odchodné v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru, podľa právneho predpisu, ktorý upravoval poskytnutie odchodného. V ustanovení § 54 ods.1 zákona o štátnej službe sú uvedené napr. podmienky vzniku nároku na odchodné v súvislosti pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok a v ustanovení § 54 ods. 2 zákona o štátnej službe sú uvedené dôvody ak bolo poskytnuté štátnemu zamestnancovi odchodné, v akej výške má byť štátnemu zamestnancovi vyplatené odchodné resp. kedy mu odchodné nepatrí. V danom prípade z rozhodnutia Slovenskej informačnej služby č.p. XX-XX/X/XX zo dňa 05.01.1999 mal súd preukázané, že JUDr. T. S. bolo priznané znížené odchodné vo výške 153.225,-Sk t.j. 5.086,14 eur podľa § 207 ods.1 a § 208 zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe. Služobný pomer pomenovanej sa skončil uvoľnením podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. ku dňu 05.01.1999. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že pri prvom skončení služobného pomeru bolo odchodné menovanej vyplatené na základe rozhodnutia č.p.: PA-XXX-X/ETU-XX vo výške 93.360,- Sk t.j. 3.098,98 eur. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia zákona sa výška odchodného za celú dobu trvania služobného pomeru znížila o sumu vyplateného odchodného pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru. Súd námietky navrhovateľky v tom zmysle, že od iného zamestnávateľa odchodné pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a požiadanie o starobný dôchodok pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo po jeho skončení do jedného mesiaca nemala vyplatené od iného zamestnávateľa považoval za irelevantné, vzhľadom na zákonné

ustanovenie uvedené v § 54 ods.2 zákona o štátnej službe. Podľa názoru súdu ak by navrhovateľke v minulom období bolo vyplatené odchodné v nižšej sume a v súčasnej dobe by jej vznikol nárok na vyplatenie odchodného vo vyššej sume, poskytne sa jej odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa ustanovenia § 54 ods.1 cit. zák. a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu podľa § 54 ods.2 veta prvá zákona o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Odporca taktiež v konaní poukázal na tú skutočnosť, že vo vzťahu k iným zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere postupoval rovnako ako vo vzťahu k navrhovateľke v súvislosti s poskytnutím odchodného podľa § 54 ods. 1, ods.2 zákona o štátnej službe, o čom predložil súdu dôkaz, list zo dňa 01.10.2013, zo dňa 30.10.2013, zo dňa 07.03.2014 ohľadne poskytnutia odchodného. V tejto súvislosti požiadal aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k odchodnému, ktoré v liste zo dňa 03.10.2013 uviedlo, že ak štátnemu zamestnancovi, ktorému už v minulosti bolo vyplatené odchodné podľa osobitného predpisu sa nárok na odchodné znižuje o vyplatenú sumu. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľke bolo v minulom období poskytnuté odchodné pri prvom skončení služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu dostala odchodné 3.098,98 eur /93.360,- Sk/ a po skončení služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe podľa osobitného predpisu dostala vyplatené krátené odchodné vo výške 5.086,14 eur /153.225,- Sk/, spolu vo výške 8.185,12 eur. Navrhovateľke bolo teda poskytnuté odchodné vo vyššej sume 8.185,12 eur ako by jej vznikol nárok na odchodné v sume 5.067,- eur, podľa § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe v spojení s Kolektívnou zmluvou v štátnej službe na rok 2014, Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2014, preto jej odchodné jej nepatrí podľa § 54 ods. 2 veta druhá zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové závery súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, odporca mal vo veci plných úspech náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní mu nevznikli žiadne trovy, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.