Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/174/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 (predtým EuroTel Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/ A, IČO: 35 705 019), proti povinnému: L. L., bytom L. XXX/X, o vymoženie istiny vo výške 517,76 Eur (15.598,10,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2015, č.k. -12, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.04.2004 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 517,76 Eur (15.598,10,- Sk) s príslušenstvom, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2003, č.k. -18, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.11.2003. Na vykonanie exekúcie bol súdom poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica dňa 03.05.2004. Súd prvého stupňa v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil podanie povinného (postúpené súdu dňa 08.06.2015) ako návrh na zastavenie exekúcie a nepovažoval ho za námietky proti exekúcii v zmysle § 50 Ex. por. Povinný v návrhu uviedol, že vznáša námietku proti exekúcii EX 4136/04, EX 1473/04 a EX 2872/04, pretože uplynula lehota 10 rokov, a poverenia na vykonanie exekúcie sú vo všetkých troch prípadoch premlčané. Súd prvého stupňa uviedol, že vznesená námietka premlčania je bezdôvodná, pretože podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Predmetný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2003, č.k. -18 nadobudol vykonateľnosť 04.11.2003, preto začala plynúť premlčacia doba dňom 05.11.2003 a uplynula dňa 05.11.2013. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.04.2004 (kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi), týmto dňom došlo k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je vznesená námietka premlčania zo strany povinného neopodstatnená. Súd prvého stupňa preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, podľa ktorého z odôvodnenia vyplýva, že súd návrh zamietol kvôli § 112 Občianskeho zákonníka, čiže rozhodol čisto o platobnom rozkaze, nie o poverení na výkon exekúcie. Možno sa poverenie nedá premlčať, ale súd sa v odôvodnení ani len nezmienil, či to možné je alebo nie je a rozhodol iba o platobnom rozkaze, podľa názoru povinného je poverenie na výkon exekúcie premlčané aj podľa § 100 a § 110 Občianskeho zákonníka, a nevzťahuje sa naň § 112 Občianskeho zákonníka. Povinný v roku 2000 nezaplatil faktúru za telefón, a za to ho oprávnený žaloval na súde, výsledkom čoho bol platobný rozkaz zo dňa 10.10.2003, č.k. -18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2003. Oprávnený sa obrátil na exekútora v lehote do 3 rokov, a tým začala premlčacia doba spočívať, lenže to bola prekluzívna lehota. Podľa názoru povinného je zákon § 112 Občianskeho zákonníka nedôsledný alebo sa vykladá zle, má sa vykladať v súčinnosti s § 408

Obchodného zákonníka, ktorý považuje 10 ročnú premlčaciu dobu za najvyššiu možnú na ktorú nemá vplyv ani spočívanie. Tento platobný rozkaz spadá pod a, a je premlčaný podľa § 408 Obchodného zákonníka. 10 ročná premlčacia doba podľa § 408 Obchodného zákonníka nespočíva, platobný rozkaz -18 je premlčaný. Žiadal súd, aby zastavil exekúciu podľa § 57 Ex. por.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5307 024462 zo dňa 03.05.2004 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 517,76 Eur (15.598,10 Sk) s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2003, č.k. -18, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.11.2003, pričom exekučné konanie začalo dňa 16.04.2004, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (ustanovenie vety prvej § 36 ods. 2 Ex. por.). Povinný vo svojom podaní (doručenom súdnemu exekútorovi dňa 01.06.2015), vzniesol námietku premlčania vymáhanej pohľadávky. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.04.2004 (kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi), t. j. týmto dňom došlo k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 238 ods. 1 Ex. por., konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 41 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.08.2005, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 57 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por. a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citovaného ustanovenie § 57 ods. 1 Ex. por. upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú

dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.

Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.

Odvolací súd nevzhliadol dôvod pre vyhovenie námietky premlčania vymáhanej pohľadávky, k čomu uvádza:

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Ex. por.) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že premlčanie práva priznaného exekučným titulom nespôsobuje neúčinnosť exekučného titulu. Súd na premlčanie prihliadne iba na námietku povinného, exekúciu vtedy zastaví z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. V takomto prípade nejde o zánik práva priznaného vykonávaným rozhodnutím v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por., ale o iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka je okrem stimulácie veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu jeho práv aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane oprávneného v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť práva, možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vymáhanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti. Premlčanie, ktoré je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa (oprávneného), či dlžníka (povinného), vyžaduje teda márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva oprávneným.

Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., t. j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

V tejto súvislosti treba uviesť, že právo na súd, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom. V zmysle uznesenia Ústavného súdu, č.k. -16 zo dňa 20.10.2011 znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitae, ktorý vyplýva aj z princípu na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Princíp zákazu denegatio iustitae je potrebné aplikovať aj vo vykonávacom - exekučnom konaní. Vychádzajúc z tohto základného princípu výkonu spravodlivosti, v rozpore s ním by bol taký výklad zákona, ktorý by znemožňoval nárok garantovaný hmotným právom presadiť prostredníctvom oprávnených orgánov.

V súlade s citovaným ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. To platí aj v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá na súde (na inom príslušnom orgáne) návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie. Keďže účinky ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka má i návrh na výkon rozhodnutia (exekúcie), pokiaľ ide o pohľadávky priznané platobným rozkazom (§ 41 ods. 1 Ex. por.), odvolací súd má za to, že premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 04.11.2003 spočívala počas uvedeného konania Okresného súdu Prievidza v období od 16.04.2004 (doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) do 08.06.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené podanie povinného (osobne podané súdnemu exekútorovi dňa 01.06.2015), ktoré sa podľa obsahu posudzuje ako uplatnenie námietky premlčania. V zmysle uvedeného, nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (04.11.2003) do doručenia uvedeného podania povinného súdu prvého stupňa, uplynúť premlčacia doba.

Odvolací súd vzhľadom na to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí včas, povinný uplatnil námietku premlčania v čase, keď bola premlčacia doba zastavená (spočívala), a neboli zistené iné dôvody, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 a 2 Ex. por.), uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .