Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-439-2013.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/439/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2 923,70 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 167,29 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 9.3.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalobca n e m á právo na ich náhradu.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 536,59 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2 923,70 eura s prísl.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 0621318484 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 19.11.2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 16,95 % p.a., ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne 2 5C/439/2013
dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 18.10.2014. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnila riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny úrokov úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej sume 3 098,71 eura pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2 320,17 eura, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 778,54 eura stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v písomnom
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy 3 098,71 eura spolu s prísl. v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 26.2.2013. Žalovaná svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 8.3.2013 nezaplatila. Voči žalobcovi je tak od 9.3.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy v celkovej výške 3 098,71 eura pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2 320,17 eura a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 778,54 eura z čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 552,70 eura a poplatky za správu úveru sumu 50,83 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru č. 0621318484 vo výške dlžnej sumy 2 459,67 eura postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila.
Zástupca vedľajšieho účastníka z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, navrhol žalobu nad sumu 1 167,29 eura zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. 0621318484 zo dňa 19.11.2008, listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.2.2013, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.3.2013, dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 19.11.2008, oznámením o postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo dňa 5.4.2013 a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0621318484 zo dňa 19.11.2008 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume 2 091,22 eura. Podľa tejto zmluvy bol počet splátok 71 a výška splátky istiny v sume 48,83 eura. Konečná splatnosť úveru bola 18.10.2014.
Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.2.2013 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy 3 098,71 eura spolu s prísl. v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Z doručenky na č. l. 13 spisu vyplynulo, že žalovaná prevzala tento list dňa 26.2.2013.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru č. 0621318484 vo výške dlžnej sumy 2 459,67 eura postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.: “Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona: “Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 0621318484 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 19.11.2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 4 5C/439/2013
16,95 % p.a., ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 18.10.2014. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnila riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny úrokov úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej sume 3 098,71 eura pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2 320,17 eura, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 778,54 eura stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy 3 098,71 eura spolu s prísl. v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 26.2.2013. Žalovaná svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 8.3.2013 nezaplatila. Voči žalobcovi je tak od 9.3.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy v celkovej výške 3 098,71 eura pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2 320,17 eura a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 778,54 eura z čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 552,70 eura a poplatky za správu úveru sumu 50,83 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru č. 0621318484 vo výške dlžnej sumy 2 459,67 eura postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila.
Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že v zmluve o splátkovom úvere nie sú uvedené všetky povinné náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z., ďalej len ZoS). V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoS. V spojení s § 4 ods. 3 písm. b) ZoS je preto tento úver bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o výške, počte a termíne splátok ani len istiny. Zákon však vyžaduje tieto údaje uvádzať nie len pri istine ale aj úrokoch a iných poplatkoch.
Uvedenou problematikou sa už zaoberal aj Krajský súd Trnava, ktorý v uznesení sp. zn. 10Co/129/2012 zo dňa 7.11.2013, vyslovil názor, že: „Tunajší odvolací súd sa totiž aj týmto problémom zaoberal
už v minulosti, i keď v exekučnej veci (tu por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/2010-44, vydané vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Er/344/2010) a výsledkom jeho analýzy bol záver sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. (pred jeho novelizáciou zákonom č. 568/2007 Z.z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i) ustanovenia počnúc 1. januárom 2008), ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku 5 5C/439/2013
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).“
Taktiež Okresný súd Prievidza na 3. strane rozsudku, sp. zn. 6C/170/2013 zo dňa 11.4.2014 vyslovil názor, že: „Zmluva uzavretá medzi úcˇastníkmi konania neobsahuje údaj o konecˇnej splatnosti úveru, ani výšku, pocˇet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné poukázatˇ na skutocˇnostˇ, že v zmluve uvedený údaj: lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a veta v bode 54 Zmluvy o úvere: Prvá splátka je splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokialˇ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové cˇíslo dnˇa poskytnutého úveru, je splatnostˇ prvej splátky posledný denˇ v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15 denˇ v kalendárnom mesiaci, pocˇínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka; nie je naplnením v predchádzajúcej vete uvedených chýbajúcich zákonných náležitosti zmluvy. Konecˇná splatnostˇ úveru musí bytˇ dátumovo presne špecifikovaná, teda musí bytˇ vyjadrená presným dátumom.“ „Kedˇže zmluva o úvere neobsahuje údaj o konecˇnej splatnosti úveru podlˇa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebitelˇských úveroch a údaje o výške, pocˇte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podlˇa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebitelˇských úveroch, v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona sa úver považuje za bezúrocˇný a bez poplatkov. Zmluva zostáva v platnosti vzhlˇadom na to, že odporca si financovaný tovar na základe úverovej zmluvy prevzal, avšak navrhovatelˇ nemôže požadovatˇ od odporcu úroky a iné platby, ktoré nie sú platným spôsobom upravené v zmluve (§ 4 ods. 5 Zákona o spotrebitelˇských úveroch).“
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu je potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa žalovanou, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú žalovaná dodávateľovi zaplatila bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú ktorú platbu započítal. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 2 091,22 eura a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že žalovaná uskutočnila v prospech žalobcu platby vo výške 923,93 eura. Žalobca má preto nárok na zaplatenie sumy 1 167,29 eura (2 091,22 eura - 923,93 eura). Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 167,29 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6 5C/439/2013
Žalobca si uplatnil proti žalovanej okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 320,17 eura od 9.3.2013 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.2.2013 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaná prevzala tento list dňa 26.2.2013. Žalovaná svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatila, a preto je od 9.3.2013 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd, čo sa týka príslušenstva pohľadávky ohľadne sumy 1 167,29 eura, žalobe vyhovel.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalovanej, ktorá mala v konaní prevažujúci úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mal plný úspech vedľajší účastník. V tomto konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 2 923,70 eura. Súd priznal žalobcovi sumu 1 167,29 eura a v prevyšujúcej časti, t. j. ohľadne zaplatenia sumy 1 756,41 eura žalobu zamietol. Súd vyhovel v tomto konaní návrhu vedľajšieho účastníka, to znamená, že vedľajší účastník bol úspešný v celom rozsahu. Z toho dôvodu súd považuje za tarifnú hodnotu na vyčíslenie trov konania sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú si žalobca v konaní uplatnil a sumou, ktorá bola žalobcovi rozsudkom priznaná. Preto súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 1 756,41 eura (2 923,70 eura - 1 167,29 eura). Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 18.12.2013 v sume 81,33 eura, vyjadrenie zo dňa 27.3.2014 v sume 81,33 eura, účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014 v sume 81,33 eura, vyjadrenie zo dňa 6.8.2014 v sume 81,33 eura, účasť na pojednávaní dňa 13.1.2016 v sume 81,33 eura, k tomu patrí 1 x režijný paušál po 7,81 eura, 3 x po 8,04 eura, 1 x po 8,58 eura a 20 % DPH v sume 89,43 eura (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 536,59 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
V tejto súvislosti súd poukazuje na jedno z najnovších uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/187/2013 zo dňa 27.12.2013, z ktorého súd vyberá: „Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. „Vo všeobecnosti platí, že náhrada nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., (tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri 7 5C/439/2013
tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu). Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a násl. Umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má, (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc od združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Účelnosť postupu vychádza zo zákonných dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Z viacerých sporov toho istého žalobcu je totiž evidentné, že na zastavenie procesu proti spotrebiteľovi postačuje
už samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda by bolo značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma vecnú stránku prejednávanej veci (R 49/1993). Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého má na vedľajšieho účastníka dopadať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho a bez zohľadnenia potreby ochrany zo strany vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti konkrétnym zložkám uplatneného nároku a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zamietnutie žaloby v časti, v ktorej dôvodne vedľajší účastník namietol premlčanie (splátky, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby). Procesný kódex explicitne neupravuje vzťahy ohľadne (ne)možnosti vedľajšieho intervienta nezúčastniť sa konania čo do tej časti pohľadávky, ktorej neodporuje. Za takéhoto stavu je striktné uplatňovanie § 142 ods. 2 O.s.p. zohľadňujúce formalisticky predmet konania v celom rozsahu na účely trov združenia celkom zjavne nespravodlivé. Vôbec by sa nezohľadnili úspešné úkony združenia, dokonca by mohli vzniknúť až absurdné situácie, kedy by združenie vstúpilo do konania s cieľom podporiť neinformovaného spotrebiteľa v spore pri ochrane v drobnej časti a napriek úspešnému presadenie spotrebiteľského práva by združenie malo platiť trovy, keďže úspech bol v pomere k neúspechu spotrebiteľa len nepatrný (1% - 99%). Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa združenie má podporiť a z uvedenej zásady treba vychádzať aj v predmetnej veci. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za v celom rozsahu úspešné presadenie spotrebiteľského práva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., 8 5C/439/2013
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Vo Svidníku dňa 13. januára 2016