Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-97-2022.pdf
PDF · 72.68 KB
Case nature
Subarea
17Csp/97/2022
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: Práva veriteľov, IČO: 51 134 101, so sídlom Prievidzská 14/4, 972 51 Handlová, proti žalovaným: 1. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby -. 2. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX, XXX XX W. F., v konaní o zaplatenie 550,-eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie voči žalovanej v 2. rade zastavuje.
II. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2022 domáhal od žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade (ďalej aj ako „žalovaní“) zaplatenia sumy 550,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Trebišov vydal dňa 13.07.2022 platobný rozkaz č. k. 17Csp/97/2022-36, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 550,- Eur s príslušenstvom, nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur alebo podať v tej istej lehote odpor. Platobný rozkaz bol žalovanému v 1. rade doručený dňa 04.08.2022 a žalovanej v 2. rade nebol doručený z dôvodu, že sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v 1. rade dňa 20.08.2022.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.09.2022 zobral svoju žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu späť s poukazom nato, že platobný rozkaz bol doručený žalovanému v 1. rade, voči ktorému v zákonnej lehote nepodal odpor, a tak voči žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby tak nebol potrebný, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil, nakoľko Platobný rozkaz č.k. 17Csp/97/2022-36 zo dňa 13.07.2022 je voči žalovanému v 1. rade právoplatne skončený.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, a nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. K zastaveniu konania voči žalovanej v 2. rade došlo pre späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanej v 2. rade po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov č.k. 17Csp/97/2022-36 zo dňa 13.07.2022 voči žalovanému v 1. rade dňa 20.08.2022.
11. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CPP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).
12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 od. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicate alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
13. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania, keďže žalobca vzal žalobu späť, pričom žalobu zobral späť v nadväznosti na nepodaný odpor žalovaného v 1. rade, resp. na právoplatnosť platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade. Na základe týchto skutočností má súd za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, keďže na základe právoplatného platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade vzal žalobu späť. Žalovanej v 2. rade však žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 355 ods.1, § 357 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.