Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-60-2014.pdf
PDF · 76.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľky C.Á. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.Á. XXXX/X, D., proti odporcovi C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, D., za účasti mal. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o určenie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca C. P. je otcom mal. S. T., nar. XX.X.XXXX z matky C. T., nar. XX.X.XXXX.
Súd z v e r u j e mal. S. T., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že odporca je povinný prispievať na výživu mal. S. T. sumou 27,13 eur mesačne k rukám navrhovateľky, a to vždy do prvého dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 23.2.2012 do dňa 13.1.2016 vo výške 1268,97 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť sumu 414,80 eur na trovách štátu na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2014 sa domáhala určenia otcovstva zo strany odporcu voči mal. S. T., nar. XX.X.XXXX s odôvodnením, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého udržiavala pohlavný styk iba s odporcom, pričom odporca neuznáva otcovstvo k mal. S.. Zároveň sa domáhala zverenie mal. S. do jej starostlivosti a zaviazať odporcu prispievať na jej výživu.
Odporca sa písomne k návrhu nevyjadril.
Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom rodného listu mal. S. T. a nariadením znaleckého dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky a z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa zoznámila s odporcom začiatkom roku 2011 a potom žili v spoločnej domácnosti asi jeden rok. Počas tohto spolužitia udržiavala intímne styky s odporcom s tým, že navrhovateľka otehotnela a počas tejto doby bol jej intímnym partnerom iba odporca. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca je otcom mal. S. T., ktorý sa jej narodil dňa XX.X.XXXX, pričom odporca popiera svoje otcovstvo.
Odporca s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti po dobu troch mesiacov a neskôr ju náhodne stretol o osem mesiacov v meste a videl, že navrhovateľka je tehotná, a keď sa jej opýtal kto je otcom dieťaťa, či on, tak mu mala navrhovateľka odpovedať, že nie.
Kolízny opatrovník vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov konania navrhoval v tejto veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia otcovstva k mal. S.Á. T..
Z obsahu rodného listu vystaveného Matričným úradom Snina vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľke narodil syn S. T., pričom otec v rodnom liste nie je uvedený.
V danej veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie analýza DNA, pričom poverená znalkyňa G.. O.. I. J., G.. predložila súdu dňa 22.9.2015 znalecký posudok č. 12/2015. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo odporcu k mal. S. T., nar. XX.X.XXXX možno považovať za prakticky dokázané.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu bolo potrebné vyhovieť.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľke narodil mal. S. T., pričom navrhovateľka označila za otca maloletého odporcu, ktorý popieral otcovstvo k maloletému.
Za tým účelom bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo odporcu k mal. S. T. možno považovať za prakticky dokázané a z tohto dôvodu teda súd návrhu vyhovel a určil, že odporca je otcom mal. S.L. T., nar. XX.X.XXXX matke C. T..
Zároveň súd poukázaním na ustanovenie § 113 ods. 2 O.s.p. rozhodoval aj o výchove a výžive mal. Adriána Kroku.
Pri zverení mal. S. T. súd vychádzal z faktickej situácie, že navrhovateľka sa sama stará o mal. S. T. od času jeho narodenia, a preto súd zveril mal. S.Á. T. do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu voči mal. S. T., pričom pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočností, že odporca je nezamestnaný a okrem dávky v hmotnej núdzi nemá žiaden príjem, a preto súd určil výživného zo strany odporcu s poukázaním na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo predstavuje sumu 27,13 eur mesačne.
Súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu pre mal. S. T. od času jeho narodenia tak ako to požadovala navrhovateľka, a preto súd určil aj dlžné výživné od XX.X.XXXX až do dňa rozhodovania, teda 13.1.2016, čo predstavuje spolu sumu 1268,97 eur.
Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
Za obdobie od 23.2.2012 do 1.7.2012 bolo výživné mesačne vo výške 25,99 eur, čo v prepočte na jeden deň mesačne predstavuje 0,86 eur a tak dlh za mesiac február 2012 predstavuje 5 x 0,86 = 4,3 eur.
Za mesiace marec, apríl, máj, jún 2012 dlžné výživné predstavuje sumu 103,96 eur (4 x 25,99 eur).
Za obdobie od 1.7.2012 do 1.7.2013 dlžné výživné predstavuje 319,68 eur (12 x 26,64 eur).
Za obdobie od 1.7.2013 do 31.12.2013 dlžné výživné predstavuje 162,78 eur (6 x 27,13 eur).
Za obdobie roku 2014 dlžné výživné predstavuje 325,56 eur (12 x 27,13 eur).
Za obdobie roku 2015 dlžné výživné predstavuje 325,56 eur (12 x 27,13 eur).
Za mesiac január 2016 dlžné výživné predstavuje 27,13 eur.
O trovách konania navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom súd navrhovateľke ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania nepriznal, pretože tejto žiadne trovy nevznikli.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy štátu, ktoré boli vyplatené zo štátnych prostriedkov znalcovi G.. O.. I. J., G.. vo výške 414,18 eur, pričom na náhradu trov štátu súd zaviazal odporcu, ktorý bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.