Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_25CoP-55-2015.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/55/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o mal. deti M.: S., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Ing. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H. T., X. XXX/X a Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H. -T., C. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom v Nitre, Štefánikova 34 ,o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. októbra 2015 pod č.k.11 P 219/2014-54 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: 25C/71/2009 -21 zo dňa 21.05.2009 tak, že maloleté deti M.: S., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka maloletých detí je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od nepárneho kalendárneho týždňa od pondelka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. a otec maloletých detí je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od párneho kalendárneho týždňa od pondelka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 90,- eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou vo výške 90,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že maloleté deti M.: S., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva otca Ing. Z. M., nar. XX.XX.XXXX a matky Z. M., nar. XX.XX.XXXX. Práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 25C/71/2009 -21 zo dňa 21.05.2009, ktorým súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 165,-eur na každé dieťa. Ohľadom styku otca s maloletými deťmi rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať kedykoľvek po predchádzajúcej dohode s matkou detí. Ďalej uviedol, že styk otca s maloletými deťmi prebiehal po odbornej psychologickej intervencii v roku 2013 tak, že deti trávili s otcom jeden týždeň od piatka do nedele a ďalší týždeň od nedele do pondelka a okrem toho každú stredu. Neskôr si realizáciu styku čiastočne pozmenili a to tak, že otec sa stretával s deťmi jeden víkend od piatka od 17.00 hod. do pondelka do 7.30 hod. a ďalší víkend trávili s matkou. Okrem toho sa otec stretával s deťmi aj každú stredu od 16.00 hod. do 20.00 hod. Otec maloletých detí má záujem sa plnohodnotne podieľať na výchove maloletých detí formou striedavej osobnej starostlivosti poukazujúc na pubertálny vek detí vyžadujúci prísnejšiu výchovu, zabezpečujúc im
mužský vzor, zdravý psychický a fyzický vývoj. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila poukazujúc na skutočnosť, že styk otca s maloletými deťmi doposiaľ upravený nebol, vždy sa vedeli na jeho realizácii dohodnúť. Ďalej poukázal na správu MUDr. Vávrovej, z ktorej vyplýva, že vzhľadom na neurotický vývoj dieťaťa, na emočné dysforické rozlady doporučuje pre maloleté dieťa stabilné výchovné prostredie v emočne prijímajúcom prostredí a odporúča zvážiť prebiehajúcu striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko dieťa je podľa nej bez možnosti trvalej adaptácie v prostredí, je neustále na návšteve v jednej alebo v druhej rodine s nebezpečenstvom fixácie neurotických prejavov, emočných porúch a porúch správania. Aj v rámci svojich skúseností v pedopsychiatrickej ambulancii všeobecne nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť o deti a to vzhľadom na dopad tlaku na deti. Ďalej uviedol, že na odporučenie súdu sa rodičia v priebehu konania predbežne dohodli na realizácii styku otca s maloletými deťmi párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatka do 16.00 hod. a nasledujúci týždeň od piatka od 16.00 do pondelka do 7.30 hod. Tento režim striedania sa realizoval s tým, že deti mali možnosť navštíviť rodiča, ktorý práve nemal deti vo svojej starostlivosti. Rodičia následne spoločne zisťovali názor maloletých detí na prebiehajúcu striedavú osobnú starostlivosť. Maloletý S. starostlivosť nechcel, chcel mať jeden domov, avšak neobmedzený kontakt so svojím otcom. Maloletý Z. nemal voči striedavej osobnej starostlivosti žiadne výhrady. Dňa 16.09.2015 bola preto opätovne vykonaná psychologická konzultácia s maloletými deťmi prostredníctvom referátu poradensko -psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Z nej vyplýva, že maloletý S. vnímal striedavú osobnú starostlivosť realizujúcu sa počas prázdnin ako aj v súčasnom období za bezproblémovú. Aj maloletý Z. dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť by bola spravodlivá voči obom rodičom, a akceptoval ju rovnako ako aj iné alternatívy, na ktorých sa rodičia dohodnú. V rámci niekoľkých psychologických konzultácii bolo opakovane preukázané, že maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom, s oboma sa cítia dobre, oboch majú radi, obaja rodičia sa im venujú, pomáhajú s učením. Podľa vyjadrenia maloletých detí si dobre rozumejú aj s otcovou priateľkou a jej šesťročnou dcérou. V čase začatia konania bolo navyše možné u maloletých detí pozorovať absenciu role otca, ktorú im v tom čase čiastočne dopĺňal starý otec. Zo záverov psychologických konzultácii jednoznačne vyplýva, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa realizovala v týždňových intervaloch, pričom samotné maloleté deti by prijali akýkoľvek model zverenia, na ktorom by sa obaja rodičia dohodli. Obe maloleté deti totiž ťažko prežívajú správanie sa svojich rodičov voči sebe navzájom, zneisťujú ich a vyvolávajú chaos, ktorý sa u maloletého Z. prejavuje aj na jeho psychike a u maloletého S. na jeho rezignácii. Ďalej prvostupňový súd poukázal na pomery na strane matky, ktorá obýva s maloletými deťmi vrchné poschodie rodinného domu jej rodičov, kde sa nachádzajú tri izby. Obaja starí rodičia zo strany matky sú starobní dôchodcovia. Matka prispieva svojim rodičom na úhradu nákladov spojených s bývaním a stravovaním sumou vo výške 200,-eur mesačne. Je zamestnancom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 534,90 eura a okrem toho poberá aj prídavky na obe maloleté deti v celkovej sume 47,04 eura mesačne. Na strane otca zistil, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, priateľkou a jej šesťročnou dcérou v rodinnom dome, kde rodina obýva vrchné podlažie. Je zamestnancom spoločnosti N motor, s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 969,19 eura. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k týmto deťom prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zároveň odôvodňuje aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Poukázal na a citoval nález Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010 sp. zn. III.ÚS 1206/09 a nález Ústavného súdu ČR z 02. novembra 2010 sp. zn. I.ÚS 2661/10) týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti. Zmenu výchovy zdôvodnil tým, že obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o deti a mal za preukázané, že obaja sú spôsobilí deti vychovávať , majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti. Medzi otcom a deťmi existuje silná citová väzba, deti sa cítia v spoločnosti otca dobre a uvoľnene. Dokáže im zabezpečiť adekvátnu osobnú starostlivosť. Pri rozhodovaní vzal do úvahy okrem iných skutočností vôľu detí, ktoré sú s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor. Obe maloleté deti sú ochotné sa prispôsobiť striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ to bude dohoda oboch rodičov a nebudú sa musieť prikláňať na stranu jedného alebo druhého. Striedavou osobnou starostlivosťou si udržia väzby s oboma rodičmi a môžu tak profitovať z výchovy a pravidelnej prítomnosti oboch rodičov. Táto skutočnosť môže viesť k prospechu v ďalšej výchove detí a ich smerovaní. Pozitívne je, že rodičia bývajú neďaleko od seba, preto prostredie v ktorom sa deti pohybujú, či už v starostlivosti otca, alebo v starostlivosti matky, je totožné. Môžu navštevovať tú istú školu, stretávať sa s okruhom tých istých priateľov. Takýmto spôsobom bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia detí. Dĺžka striedavej osobnej starostlivosti bude u oboch rodičov rovnaká. Pretože príjem otca je 969,19
eura ako čistý príjem z pracovného pomeru plus 200eur mesačne čistý zisk z prenájmu nehnuteľnosti a príjem matky je mesačne iba suma 534,90 eura netto, určil otcovi napriek nariadenej striedavej osobnej starostlivosti výživné vo výške 90 eur mesačne na každé dieťa. Zároveň zmenil výrok predchádzajúceho rozhodnutia o práve zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok tak, že toto právo prináleží obom rodičom, pretože v prípade striedavej osobnej starostlivosti už nemá pôvodné znenie opodstatnenie a mohlo by spôsobovať v bežnom zabezpečovaní starostlivosti o deti praktické problémy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Matka podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Namietala odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce v nezrozumiteľnosti rozhodnutia a jeho neurčitosti. Uviedla, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval a ako dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej striedavej starostlivosti je v záujme detí a s ich súhlasom. Namietala, že rozhodnutie nespĺňa náležitosti § 157 ods. 2 OSP a inú vadu konania spočívajúcu v tom, že prvostupňový súd neaplikoval ustanovenie § 118 ods.4 OSP a nevyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 01.10.2015. Nevyzval účastníkov na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, na základe ktorého súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Prvostupňový súd nedostatočne posúdil porozvodové vzťahy rodičov a ich komunikáciu, súhlas detí so striedavou starostlivosťou, výpovede detí, osobnostný a emocionálny vývin detí s súlade so správou MUDr. Vávrovej, ktorú nevyhodnotil a nekonfrontoval s ostatnými zistenými skutočnosťami, vzťah detí k partnerke otca, k otcovi, k nej, k dcére otcovej partnerky, vhodnosť intervalu striedavej starostlivosti. Za tým účelom mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Nesprávne aplikoval ustanovenia o striedavej osobnej starostlivosti a mal zmeniť rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a návrh zamietol. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že deti majú u neho vytvorené podmienky pre vyváženú výchovu a harmonický vývoj. Zo strany matky sú citovo vydierané a manipulovateľné, čo má nepriaznivý vplyv na ich psychický vývoj. Disponujú vlastnou izbou. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že negatívne prejavy na strane detí nie sú spôsobené striedaním domácnosti, ale správaním rodičov voči sebe. Deti majú dostatok podnetov v domácnosti matky a otca. Len v prípade, že bude fungovať rodičovská spolupráca a koalícia, výchovné hranice budú nastavené porovnateľne a výchovné ťažkosti budú vzájomne konzultované, deti sa môžu prejaviť spontánne a môžu prežívať pocit istoty v domácnosti oboch rodičov. Preto navrhol rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), splňajúce náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Odvolací súd predtým ako pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia vo veci samej zaoberal sa namietanými vadami (odňatie možnosti konať pred súdom), ktoré matka videla v nezrozumiteľnosti rozhodnutia , jeho neurčitosti a nedostatočného odôvodnenia.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§221 ods.1 písm. f/OSP/ sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy).
Občiansky súdny poriadok neumožňuje stotožniť závažnú procesnú (procedurálnu) vadu konania uvedenú v ustanovení § 221 ods.1 písm. f/ OSP so súdnym rozhodnutím, ani s jeho odôvodnením. Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom pod R 125/1999 uviedol, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Pod postupom súdu možno totiž rozumieť len jeho faktickú (ne)činnosť, teda procedúru prejednania veci (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 90/2012, 91/2012), ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktorá má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej účasti na konaní. „Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu ...“ (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla
2012 sp. zn. 5 Cdo 201/2011). Postupom súdu sa môže rozumieť iba samotný priebeh konania, spôsob vedenia či procesu, jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktická činnosť alebo nečinnosť, nie však výsledný meritórny rozhodovací akt súdu vo veci samej (záverečný meritórny produkt konania), úlohou ktorého je vyhodnotiť konanie a podať záväzný názor súdu na prejednávanú vec.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je samo meritórne rozhodnutie vo veci samej, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť tohto finálneho produktu konania [odôvodnenie rozhodnutia (jeho obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť, úplnosť)], úlohou ktorej je vysvetliť dôvody rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 OSP toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu spĺňa náležitosti § 157 ods.2 OSP.
Matka v závere namietala, že súd na poslednom pojednávaní nevyhlásil dokazovanie za skončené a neumožnil jej záverečné vyjadrenia, čím porušil ustanovenie § 118 OSP. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 01.10.2015 vyplýva, že obaja rodičia boli na pojednávaní vypočutí, otec predniesol záverečný návrh a za matku ho predniesol jej splnomocnený zástupca. Preto tvrdenie matky, že súd jej neumožnil zhrnúť jej návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu sú nepravdivé, pretože na konanie splnomocnila právneho zástupcu, ktorému tieto úkony boli umožnené. Skutočnosť, že súd nevyhlásil dokazovanie za skončené, nie je vadou konania majúcou odňatie možnosti konať pred súdom a inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V predmetnej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, pre ktoré platí vyšetrovacia zásada a súd, ktorý vo veci koná, je povinný z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie materiálnej pravdy a teda iniciatíva pri zisťovaní skutočností a zhromažďovaní dôkazných prostriedkov rozhodných pre výsledok sporu prislúcha okrem účastníkov konania aj súdu, ktorý je povinný zaopatriť aj iné relevantné skutkové zistenia a dôkazy, než účastníci navrhujú a teda v konaniach nesporových ho zákon zaväzuje vykonať všetko, aby dospel k zisteniu skutočného stavu veci. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol a citoval zákonné ustanovenia §24 ods. 2 ,4 5, § 62 ods. 1-6,§75 ods.1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, podal výklad citovaných ustanovení, ale hodnoverne nezistil, neskúmal zmenu pomerov tak, ako to vyžadujú zákonné ustanovenia, nepostupoval v zmysle ust. 120 ods. 2 OSP. Svoje rozhodnutie v časti zmeny výchovného prostredia zdôvodnil súčasnou situáciou. Neuviedol, v čom nastala výrazná zmene pomerov odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia, čo považoval za zmenu pomerov. Svoje rozhodnutie založil na tom, že obaja rodičia majú vytvorené rovnaké podmienky pre výchovu detí, majú k deťom pozitívny citový vzťah, styk otca s deťmi sa realizuje a deti so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasia. Konštatoval, pri rozhodovaní okrem iného bral do úvahy vyjadrenia detí, ktoré vzhľadom na svoj vek už vedia prejaviť svoj názor. Preto je pre odvolací súd nezrozumiteľný postup súdu v konaní, prečo maloleté deti po prvom pojednávaní nevypočul k ich názoru na striedavú osobnú starostlivosť a deti museli byť opakovane podrobované výsluchom, o čom svedčia správy kolízneho opatrovníka na čl. 19,34,44. Rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné. Dôvod otca, že podal návrh na zverenie detí do osobnej striedavej starostlivosti z dôvodu, že v čase konania o rozvod manželstva a úpravu práva povinností k deťom zákonná úprava neumožňovala zverenia detí do striedavej starostlivosti nie je zmenou pomerov
odôvodňujúcou zmenu súdneho rozhodnutia o výchove detí. Otec na zmenu právnej úpravy reagoval až po niekoľkých rokoch od jej prijatia. Ako bolo vyššie uvedené, v danom konaní platí pre súd zásada vyšetrovacia, čo znamená, že povinnosťou súdu je zistiť skutkový stav, vykonávať dokazovania aj bez návrhov účastníkov konania. Z celého obsahu spisu vyplýva a uvedenú skutočnosť prvostupňový súd konštatoval v dôvodoch rozhodnutia, že k narušeniu vzťahov medzi rodičmi došlo potom, čo otec nadviazal známosť. Žije s ňou v spoločnej domácnosti a má jedno maloleté dieťa, vyskytli sa problémy spania detí u otca. Prvostupňový súd vôbec na danú okolnosť nereagoval a deti zveril do osobnej striedavej starostlivosti bez toho, aby priateľku otca, žijúcu s otcom v spoločnej domácnosti vypočul, či je ochotná podieľať sa na výchove detí, aký k nim má vzťah a aký vzťah majú deti k nej. K uvedeným okolnostiam mal možnosť vypočuť aj deti. Z dokazovania vyplýva, že matka nebráni otcovi v styku s deťmi, realizuje sa vo veľkom rozpätí, dokonca otec pripustil rozšírenie styku s deťmi. Tvrdenie súdu, že striedavou osobnou starostlivosťou bude zabezpečená stabilita výchovného prostredia u detí nie je správne. Zmenou výchovného prostredia u otca by deti žili v dvoch domácnostiach. Doposiaľ žili v spoločnej domácnosti s matkou a u nej mali zabezpečený pocit trvalej domácnosti, domova, kde sa vždy po návštevách u otca vracali. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí v súlade s ustanovením § 132 OSP a opätovne rozhodne (rozhodne aj o trovách odvolacieho konania § 224 ods.3 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.