Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Co-996-2015.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/996/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky F. O., bytom A. M. XXXX/X, I. W. nad Váhom, v konaní zastúpenej AK-KRUPA, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 13, Nové Mesto nad Váhom proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/476/2014-38 zo dňa 07. septembra 2015, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 09598/14 zo dňa 30.10.2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 31.12.2014 domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 09598/14 vydaný dňa 30.10.2014, z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní, z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. g), i) a j) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľka ako dlžník v postavení spotrebiteľa uzavrela s odporcom ako veriteľom zmluvu o úvere č.307600785 zo dňa 07.09.2012 titulom ktorej poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 350,00 eur, pričom navrhovateľka musela vrátiť sumu 672,00 eur, t.j. poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 322,00 eur, cca 90 % istiny. Navrhovateľka poukázala najmä na skutočnosť, že zmluva od ktorej spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o, odvodzuje svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, t.j. jedná sa o formulárovú zmluvu vopred pripravenú odporcom, ktorej obsah navrhovateľ nemal možnosť reálne ovplyvniť, ako spotrebiteľ bol v tomto prípade v postavení, že mal na výber len či, predložený vopred pripravený návrh podpíše alebo odmietne ako celok, výšku poplatku za poskytnutie úveru považuje navrhovateľ za úžernícku, ako aj v časti všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, kde sa veriteľovi dáva právo výberu rozhodcovského konania. Navrhovateľka poukázala aj na porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to pri dohode o spôsobe ustanovenia rozhodcu, ktorá bola porušená, nakoľko ju odporca nevyzval k dohode o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Navrhovateľka zároveň požiadala súd o odklad vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov z dôvodu, že rozhodcovský súd sám porušil spotrebiteľské právo, pričom rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a navrhovateľke hrozí závažná ujma. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku, § 40 ods. 2, § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 a uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo. Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v
§ 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu mal súd zato, že je potrebné rozhodcovský rozsudok, ako aj samotné rozhodcovské konanie preskúmať. Zároveň má súd za to, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by navrhovateľovi hrozila závažná ujma, preto súd využil možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má dočasný a najmä predbežný charakter, ktoré môže byť zrušené ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikoval konečný výsledok konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nedostatočné odôvodnenie uznesenia, vyčítal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa obmedzil len na konštatovanie, že vyhovel žiadosti a odložil vykonateľnosť s odôvodnením existencie hrozby ujmy navrhovateľky. Vyslovil názor, že odôvodnenie plní kľúčovú funkciu práve v uznesení, ktorým sa odkladá vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia, keďže takéto rozhodnutie súdu predstavuje mimoriadny a značný zásah do stability právnych vzťahov. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítal, že neodôvodnil existenciu ujmy alebo jej hrozby na strane žalobcu, pretože v prípade vykonania exekúcie rozhodcovského rozsudku bude navrhovateľke ponechaná suma, ktorú jej dovolí zabezpečiť všetky základné potreby potrebné na dôstojný život. Ďalej vyslovil názor, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je namieste iba vo výnimočnom prípade, pričom súd prvého stupňa sa otázke výnimočnosti prípadu nijako nevenoval. Napokon odporca nepovažoval za splnení ani predpoklad úspešnosti vo veci samej.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľky na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu správne, pričom jeho odôvodnenie je postačujúce s prihliadnutím na ustanovenie § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 169 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa odôvodnil vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
V súvislosti s potrebou zisťovania a konštatovania dôvodov je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že možnosť odkladu právoplatného rozhodnutia je upravená jednak v § 233 O.s.p. týkajúceho sa obnovy konania, ďalej v § 250c O.s.p. /na ktoré aj poukazuje odporca v podanom odvolaní/ a rovnako aj v § 243 O.s.p. /dovolacie konanie/. Pokiaľ ide o dôvody odkladu vykonateľnosti je potrebné poukázať na to, že v jednotlivých prípadoch sú priamo v príslušnom zákonnom ustanovení odlišne upravené dôvody, pre ktoré možno odklad vykonateľnosti rozhodnutia povoliť. Ustanovenie § 233 O.s.p. umožňuje súdu nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci v prípade, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie. V takom prípade je potom nevyhnutné aby súd, ktorý rozhoduje o odklade aj odôvodnil pravdepodobnosť, že návrhu na obnovu konania sa vyhovie. V § 250c ods. 1 O.s.p. /konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov/ je výslovne upravené, že na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. V súvislosti s dovolacím konaním upravuje § 243 O.s.p. možnosť odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia súdom, ktorý bude rozhodovať o dovolaní, a to aj bez návrhu. Ustanovenie § 40 ods. 3 druhá veta zákona č. 244/2002 Z.z. nestanovuje žiadne podmienky ani predpoklady, ktorých splnenie sa vyžaduje pre vyhovenie návrhu na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Predovšetkým pokiaľ ide o existenciu ujmy alebo hrozby jej vzniku na strane žalobcu, tak podľa názoru odvolacieho súdu dôvody uvádzané odporcom v odvolaní neobstoja. Rozhodcovský rozsudok totiž v každom prípade zaväzuje povinného účastníka na finančné plnenie, ktoré má možnosť oprávnený vymáhať v exekučnom konaní, kde platí zásada, že súdny exekútor nemôže siahnuť na všetky finančné prostriedky žalobcu a teda mu bude ponechaná suma, ktorá mu dovolí zabezpečiť všetky základné potreby pre dôstojný život, pričom žalobca má aj v exekučnom konaní k dispozícii viacero spôsobov
obrany a teda jeho postavenie je chránené. Citované zásady exekučného konania platia vo všeobecnosti v dôsledku čoho by bolo povolenie odkladu vykonateľnosti pojmovo vylúčené v konaniach o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý ukladá výlučne len peňažné plnenie, pretože podľa odporcu v takýchto exekučných konaniach žiadna ujma povinnému nehrozí. S týmto však odvolací súd nemôže súhlasiť. Exekúcia na podklade rozhodnutia, ktorého zrušenia sa povinný riadne a odôvodnene domáha v zákonom stanovenom a predpokladanom rámci, objektívne vždy hrozí neoprávneným zásahom do práv povinného a teda ujmou na týchto právach. Už v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s názorom na odporcu, ktorý prezentuje analogicky s ustanovením § 250c ods. 1 O.s.p., t.j. že peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nemá úroveň závažnosti.
Pokiaľ ide o nutnosť argumentácie predpokladom úspešnosti vo veci samej, tak súd prvého stupňa konštatoval len včasnosť podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o dôvody na podanie takéhoto návrhu, ktoré sú upravené v ustanovení § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní tak tieto sú predmetom konania vo veci samej a súd by sa dopustil prejudikovania výsledku, resp. názoru na existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku bez vykonania akýchkoľvek dôkazov, pokiaľ by ich mal konštatovať v súvislosti s rozhodnutím o odklade vykonateľnosti.Navrhovateľka v návrhu na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza všeobecne, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky a to aj v časti rozhodcovskej doložky, na ktorej založil svoju právomoc konať a rozhodovať vo veci Stály rozhodcovský súd. Tieto skutočnosti, v prípade ich naplnenia, môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ich existencia však môže byť jednoznačne konštatovaná len po vykonaní dokazovania vo veci samej.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dôvodne vyhovel návrhu navrhovateľky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.