Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom H. Q., za účasti rodičov Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., L. XX, toho času bytom L. XX, B.. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o udelenie súhlasu k vycestovaniu do zahraničia a určenie obvyklého pobytu dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Q. zo dňa 07. 10. 2015 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Q. (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke vycestovať s mal. Y. do zahraničia a určiť obvyklý pobyt dieťaťa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 35 Zákona o rodine vychádzal zo zistenia, že matky maloletého podala na súde návrh, ktorým žiadala, aby jej súd namiesto otca udelil súhlas vycestovať s mal. Y. do zahraničia a určiť obvyklý pobyt mal. dieťaťa. V návrhu uviedla, že otec maloletého pracuje v C., žije u svojho otca v L., o mal. Y. neprejavuje skutočný záujem, na jeho výživu prispieva nepravidelne. Matka má priateľa, ktorý od 02. 02. 2014 býva a pracuje v W., má s ním vážny vzťah a plánuje s nim žiť v spoločnej domácnosti W.. Je zamestnaná, ale jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov pre domácnosť a mal. dieťa. V W., kde býva jej priateľ si chce nájsť prácu a zabezpečiť maloletému lepšiu životnú úroveň. Jej priateľ má s maloletým vytvorený veľmi dobrý vzťah, je s ním v kontakte a venuje sa mu. S maloletým navštívila priateľa v W. v trvaní 10 dní, kde sa maloletému veľmi páčilo. Otcovi nebráni v kontakte so synom a v prípade, ak by súd udelil súhlas k vycestovaniu maloletého do zahraničia, je ochotná sa s otcom dohodnúť na úprave styku s maloletým tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Otec s návrhom nesúhlasil odôvodňujúc, že maloletý bude vytrhnutý z kolektívu, kde teraz žije a vôbec neovláda nemecký jazyk. Nevie ako mu chce matka zabezpečiť štúdium, keď sama neovláda nemecký jazyk. O syna má záujem a neverí, aby jeho syn mal vytvorený dobrý vzťah s cudzím človekom tak, ako to uvádza matka. Zo spisovej dokumentácie súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 08. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCoP/ XX/XXXX zo dňa 19. 03. 2015 bol mal. Y. zverený do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť na výživu po 27,13 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 05. 2014. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatku s tým, že otec si maloletého prevezme po skončení vyučovania v škole a matke maloletého odovzdá v nedeľu o 16:00 hod. v mieste jej bydliska. Rozsudkom

Okresného súdu Q. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 23. 09. 2015 súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Y. na sumu 50 Eur od 01. 10. 2015.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh matky je opodstatnený a v prospech mal. dieťaťa. Matka je v súčasnosti zamestnaná na Mestskom úrade Q. ako opatrovateľka s príjmom 349,64 Eur mesačne, chce vycestovať spolu s maloletým do W. za svojim priateľom, kde by mohla vykonávať tú istú prácu za omnoho lepší zárobok ako na L., čím by synovi zabezpečila lepšiu starostlivosť. Súčasne určené výživné zo strany otca 50 Eur mesačne spolu s tým, čo mu zabezpečuje matka nie je postačujúce. Otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný, žije u svojho otca v L. a podľa vyjadrení mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec sa so synom v uplynulých rokoch stretával len sporadicky, čo zdôvodnil tým, že nemal možnosť a dostatok času vycestovať na L., ale ani finančné prostriedky, keďže je nezamestnaný. Svedok T. U., priateľ matky, na pojednávaní potvrdil, že je v W. zamestnaný, s príjmom 1 800 Eur; pre matku spolu s maloletým má pripravené bývanie (3-izbový byt). Potvrdil, že matka nebude mať žiaden problém zamestnať sa a maloletý by v W. nastúpil do 5.ročníka základnej školy. Vzhľadom na uvedené zistenia súd bol toho názoru, že obavy otca sú neopodstatnené a odopretie jeho súhlasu matke vycestovať spolu s maloletým do zahraničia a určiť maloletému obvyklý pobyt je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Súd mal za preukázané, že matka má spolu s priateľom pre maloletého vytvorené vhodné podmienky, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil. Uviedol, že priateľ matky nemá vytvorený vzťah so synom vzťah tak, ako uvádza matka. Po príchode na L. z W. ide k svojej rodine, kde má určité povinnosti, pričom starostlivosť o dieťa zahŕňa aj napr. učenie, príprava do školy, návšteva lekára, pomoc dieťaťu, ak má nejaké koníčky a záľuby, viesť ho a podporovať k týmto aktivitám. Nie je pravdivé tvrdenie svedka, že matka si môže v W. požiadať o dávku v nezamestnanosti, lebo o dávku si môže požiadať v W. len osoba, ktorá tam pracuje a stratí zamestnanie. Matka chce vycestovať so synom bez toho, aby ju tam čakalo zamestnanie. G. pripomína utečencov zo L., ktorí tiež idú do W. a myslia si, že tam budú hneď poberať dávky. Matka by sa chcela zamestnať v W. ako opatrovateľka, pričom neovláda nemecký jazyk na dostatočnej úrovni, takže je vôbec otázne, či by ju niekto zamestnal. Svedok tvrdí, že pripravuje pre matku 3-izbový byt, ale nepredložil na súde nájomnú zmluvu, alebo aspoň predbežnú nájomnú zmluvu na byt. V dnešnej dobe, keď niekto chce dať do prenájmu byt môže čakať aj polroka, pričom prenájom 3- izbového bytu v W. v malom mestečku predstavuje od 750 Eur vyššie. Priateľ matky musí na L. splácať úver, ktorý si zobral na podnikanie s kamarátom, ale nevyšlo im to, má byt v Q., ktorý platí (vrátane elektriny a plynu). Taktiež sa venuje poľovníctvu, čo nie je lacná záležitosť, a preto po odpočítaní všetkých nákladov mu na živobytie zostáva 650 - 700 Eur. Ďalej uviedol, že situácia v W. sa v súčasnosti zhoršila a bude sa ešte viac zhoršovať. S príchodom utečencov pribudli choroby a otec pozná osobne ľudí, ktorí pracujú alebo pracovali v W. (lekári, zdravotné sestry) a v súčasnosti radšej z W. odchádzajú, lebo chcú ochrániť svoje rodiny a deti. Za takéhoto stavu nevidí dôvod, prečo matka nevycestuje za prácou sama na 2-týžňdové turnusy bez toho, aby tam musela brať aj mal. syna.

Matka k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že otec v minulosti pracoval ako vojak z povolania a sám nedokázal vyžiť z príjmu cca 750 Eur mesačne. Určené výživné najprv vo výške 27,13 Eur mesačne platil nepravidelne, hradil ho štvrťročne, aj to spôsobom, že vyplatil výživné len za dva mesiace, z čoho vyplýva, že dlhodobo dlhuje na výživnom. Priateľ matky jej finančne pomáha, nakupuje oblečenie pre syna, zaobstaráva mu športové potreby, nakoľko maloletý navštevuje športovú triedu so zameraním na futbal. Pokiaľ sa priateľ zdržiava na L., všetok voľný čas venuje matke a synovi, pomáha mu s prípravou do školy, vozí maloletého na futbalové turnaje a pod.. S maloletým má vytvorený veľmi dobrý vzťah a berie ho ako za svojho. Takisto má k maloletému vytvorený veľmi dobrý vzťah aj zvyšok priateľovej rodiny. Matka je s priateľom zasnúbená a chcú si spolu založiť vlastnú rodinu. S vycestovaním do W. súhlasí aj mal. Y.. K otázke bývania v zahraničí priateľ matky predložil na súde všetky potrebné dôkazy, vrátane nájomnej zmluvy, podľa ktorej je nájomné dohodnuté vo výške 500 Eur mesačne. Ak otec tvrdí, že pre syna by bolo výhodnejšie, aby matka sama odchádzala do W. na turnusy, práve takéto dlhšie odlúčenie by bolo psychicky dosť náročné nielen pre matku, ale aj pre syna. Maloletý je žiakom 6.ročníka základnej školy, okrem angličtiny sa učí aj nemecký jazyk, s ktorým mu pomáha aj priateľ. Ďalej uviedla, že nie každá opatrovateľka odchádza pracovať do nemecky hovoriacich krajín

s dokonalou nemčinou. Je absurdné, ak sa otec vyjadruje k budúcemu spoločnému príjmu matky a jej priateľa a k budúcim výdavkom. Otec je nezamestnaný, býva v S. u svojho otca a na otázku súdu, prečo je nezamestnaný, keď je zdravý mladý človek, jeho odpoveď znela, že nepôjde pracovať do automobilky v Y. F. s príjmom 16 000 Kč, čo je v prepočte 590 Eur. Otec sa nezaujíma o syna, nekontaktuje sa s ním ani telefonicky odôvodňujúc, že nemá ani na kredit. Jediná vec, ktorá ho ohľadom syna zaujíma je, či chodí na futbalový krúžok a na turnaje. Nikdy ho nezaujímali výsledky syna v škole, či je zdravý, či mu niečo nechýba. Okrem výživným ničím na syna neprispieva, ani kúpou oblečenia, preplatením obedov v škole, či kúpou pomôcok do školy a pod.. V priebehu roka sa so synom videl dvakrát.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 02.10.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca maloletého dôvodné nebolo.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. ).

Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa (General comment No. ). On th right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art.3, para 1), st.9, dostupné na: http: // www.ohchr.org.

Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie, rozhodne súd na návrh niektorého z rodičov.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa, v celom rozsahu na ne odkazuje a pre doplnenie správnosti k odvolacím dôvodom otca maloletého dodáva:

Mal. Y. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Q. zo dňa 15. 03. 2013, č. k. XXP/XX/XXXX-XX. Na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových intervaloch. Striedavá starostlivosť sa u maloletého neosvedčila. Počas pobytu u otca chodil často do školy unavený, v škole oddychoval, keď bol u otca nemal napísané domáce úlohy, nenosil do školy pomôcky. Rozsudkom Okresného súdu Q. zo dňa 08. 10. 2014, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 03. 2015, č. k.

XXCoP/XX/XXXX-XXX bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súdy sa priklonili k rešpektovaniu prvoradého záujmu mal. dieťaťa a riadili sa aj jeho názorom. Mal. Y. prejavil a vyslovil svoj postoj k otázke starostlivosti s tým, že napriek tomu, že otca má rád a predtým chcel byť s ním častejšie, po prežitých udalostiach s otcom chcel zmenu a chcel zostať bývať len s matkou. Preto bol akceptovaný názor dieťaťa a vzhľadom na jeho vek, záujmy, keď sám maloletý mal záujem meniť svoj stav vo vzťahu k osobnej starostlivosti, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Následne otec odišiel z Q. a presťahoval sa bývať k svojmu otcovi žijúcemu v S. republike. So synom sa v priebehu roku 2015 stretol dvakrát.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je nepochybné, že rodičia maloletého majú rozdielne názory na to, či je v záujme dieťaťa, aby mohlo vycestovať s matkou do W., kde žije a pracuje matkin priateľ T. U..

Argumentácia otca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa aj v odvolaní je založená na jeho hypotetických obavách z toho, že matka nebude mať v W. zabezpečený mesačný príjem a bývanie, čo môže ohroziť zdravie mal. dieťaťa.

Posúdenie veci, ktorá je predmetom konania pred súdom nemôže však vychádzať z hypotetických úvah niektorého z účastníkov konania, ale zo skutkových okolností, ktoré v priebehu konania vyšli najavo.

Nič nenasvedčuje tomu, žeby matka v W. nemohla pre maloletého zabezpečiť dostatočný príjem na živobytie a zabezpečiť mu bývanie. Pokiaľ súd návrhu matky vyhovel, sledoval sa tým záujem mal. dieťaťa. V konaní bolo nepochybne preukázané, že priateľ matky, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok je zamestnaný v W. vo firme Z. L. R.. X, XXXXX Y. (č. l. 66 spisu) s príjmom 1 800 Eur mesačne. V súčasnosti matkin priateľ býva v 1,5 izbovom byte v obci O. D., XXXXX F., v konaní predložil nájomnú zmluvu (č. l. 89 spisu), zároveň potvrdil, že pre matku a jej syna pripravuje v W. 3-izbový byt, úpravy na byte by mali byť ukončené v apríli 2016. S vlastníkom bytu má už uzatvorenú aj zmluvu o budúcej nájomnej zmluve. Svedok zároveň potvrdil, že v W. môže maloletý nastúpiť do školy s vyučujúcim jazykom nemeckým, čomu by predchádzala intenzívna príprava výučby nemeckého jazyka. V okruhu 20 km kde býva je minimálne 10 škôl (základných, aj stredných), ktorú môže maloletý navštevovať.

Preto, ak sa matka spolu s priateľom rozhodla v budúcnosti žiť v W. a s vycestovaním do zahraničia súhlasil aj maloletý, pričom svedok v konaní vypočutý potvrdil aj materiálne predpoklady pre to, aby boli pre maloletého vytvorené v zahraničí potrebné životné podmienky, nie je dôvod, aby súd nevyhovel návrhu matky, ktorá žiada o súhlas vycestovať s maloletým do zahraničia a určiť obvyklý pobyt mal. dieťaťa. Vyhovením návrhu bol sledovaný záujem maloletého v zmysle riešenia, ktoré je pre dieťa najlepšie a ak sa rozhodnutie dotkne práv otca maloletého, dôsledok s týmto rozhodnutím spojený nie je a nemôže byť významnejší ako záujem maloletého, ktorý je dôležitejší, stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. Je bez akýchkoľvek pochybností, že matka, ktorá plánuje založiť s priateľom novú rodinu, že kontakt s ďalšími rodinnými príslušníkmi prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti dieťaťa. Preto, ak súd prvého stupňa tento záujem mal. dieťaťa považoval za prioritný, postupoval v rozhodovacom procese správne berúc do úvahy naplnenie potrieb mal. dieťaťa, istotu, pocit bezpečnosti a citové väzby maloletého.

Odvolací súd poukazuje na to, že podmienka záujmu dieťaťa (resp. najlepšieho záujmu dieťaťa) je podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva kľúčovým hľadiskom pri hodnotení povinnosti štátnych orgánov v rozhodovacom procese.

Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Voleski c/a Česká republika z 10. 06. 2003).

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa môže začať aj bez návrhu, preto bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.