Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/238/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Juraj Fujerikom v právnej veci navrhovateľa : F.. J. X., S.. XX.XX.XXXX, M. A. XXX/XX, W., proti odporcom : X./. F.. Q. A., L. V. V.Í. W. V. S. W., X.. P. X, právne zastúpeným Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 a X./. R. X., R. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Z.X., H. XA, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na Okresnom súde M., sp. zn. XT XX/XXXX z a m i e t a .

II. Určuje, že odňatím dvoch listín osobnej povahy zo súkromia navrhovateľa a ich sprístupnením tretím osobám došlo zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade v súvislosti s ich predložením do trestného spisu Okresného súdu Z., sp. zn. XT XX/XXXX na pojednávaní dňa XX.X.XXXX k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v časti týkajúcej sa jeho súkromia.

III. Návrh v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným do podateľne tunajšieho súdu dňa 05.05.2008 domáhal určenia, že odňatím listín osobnej povahy z jeho súkromia a ich sprístupnením tretím osobám došlo zo strany odporcu F.. Q. A. a odporkyne R. X. v súvislosti s ich predložením do trestného spisu Okresného súdu v Z. sp. zn. XT XX/XX k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcom JUDr. Q. A. L. R. X. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 19.916,35 Eur (600.000,- Sk), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ tento svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade, ako právny zástupca odporkyne v 2. rade na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou XT XX/ XXXX, v ktorej je trestne stíhaný v pozícii obžalovaného, predložili súdu ako listinné dôkazy dva listy, ktoré v roku XXXX dostal od svojej prvej manželky. Navrhovateľ uviedol, že tieto listy boli v jeho dome W. V. W. uložené v skrinke v spálni a na uvedenom mieste boli tieto listy ponechané aj počas jeho pobytu vo väzbe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Odporkyňa v 2. rade však podľa neho tieto listy v nezistenom čase v roku XXXX z domu odniesla a odovzdala ich odporcovi v 1. rade s tým úmyslom, aby ich ako listinné dôkazy predložil proti nemu v jeho trestnej veci. Odporca v 1. rade ich prostredníctvom svojho koncipienta na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predložil a súd ich založil do spisu ako listinné dôkazy. Tým podľa navrhovateľa došlo k stavu, kedy sa jeho súkromná korešpondencia dostala do rúk tretích osôb v rozpore so zákonom. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že konaním odporcov došlo k narušeniu jeho vážnosti v spoločnosti vzhľadom na jeho politickú činnosť, pôsobenie v justícii, prokuratúre a od roku XXXX aj v advokácii, čo ho výrazne poškodilo v očiach spoluobčanov. Okrem toho je od roku XXXX

básnik, textár, hudobný skladateľ a spisovateľ. To všetko dáva podľa navrhovateľa dôvod na záver, že zo strany odporcov v 1. a 2. rade neprichádza do úvahy ospravedlnenie. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade uviedol, že je daná mimoriadna závažnosť postihu jeho osoby, lebo sa porušenia práva dopustil právne vzdelaný človek, ktorý nepochybne o nezákonnosti odňatia listín a ich následného predloženia súdu vedel. Poukázal na prípady riešené na súdoch Slovenskej republiky, kde sudcovia (Š. Harabín, H. Štiffel, P. Polka a iní) vysúdili za zneváženie ich osobnosti čiastky vyše 3 mil. Sk. Navrhovateľ, ako bývalý sudca krajského súdu, nezákonne zbavený za socializmu funkcie a v roku XXXX rehabilitovaný, sa cíti konaním odporcov pred svojimi kolegami značne pošpinený.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k tomuto návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že predkladanie dôkazov nadobudnutých od klienta do spisu v trestnej veci nie je zásahom do osobnostných práv osoby, ktorá v trestnom konaní vystupuje na strane obvineného, neskôr obžalovaného. Je podľa neho nepochybné, že odporkyňa v 2. rade má všetky svoje ústavné práva, vrátane práva na ochranu osobnosti, ako aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Jej práva nemôžu byť preto podriadené právam iných osôb. Uvedené odporca v 1. rade uviedol aj v kontexte toho, že trestný čin, z ktorého je navrhovateľ podozrivý, je trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby. Odporca v 1. rade ďalej poukázal na to, že trestný spis v akomkoľvek štádiu konania nie je verejnou listinou a akékoľvek listiny, ktoré sú súčasťou spisu, nemôžu spôsobiť ujmu osobe v očiach verejnosti. Navrhovateľ podľa neho žiadnym spôsobom nepreukázal spôsobenie takejto ujmy. Preto žiadal, aby súd návrh zamietol.

Odporkyňa v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení podanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že nijakým spôsobom navrhovateľa neznevažovala, neohovárala, neočierňovala, o čom svedčí aj uznesenie z roku XXXX, ČVS: -XXXX/OEK-Z.-XXXX.

Súd uznesením č.k. XC XXX/XXXX - 194 zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, v súlade s návrhom navrhovateľa podaným do zápisnice na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu návrhu v prvom odseku jeho petitu v znení: „určuje sa, že odňatím dvoch listín osobnej povahy zo súkromia navrhovateľa a ich sprístupnením tretím osobám došlo zo strany odporcov v 1. a 2. rade v súvislosti s ich predložením do trestného spisu Okresného súdu Z., sp. zn. XT XX/XXXX na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v časti týkajúcej sa občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.“ Nakoľko na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ opäť zmenil petit návrhu a výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd uznesením č.k. XC XXX/XXXX - 237 zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu návrhu v tomto znení: „určuje sa, že odňatím dvoch listín osobnej povahy zo súkromia navrhovateľa a ich sprístupnením tretím osobám došlo zo strany odporcov v 1. a 2. rade v súvislosti s ich predložením do trestného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. XT XX/XXXX na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v časti týkajúcej sa súkromia. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ako náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľovi sumu 100.000,- Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ O petite návrhu v tomto znení súd rozhodol týmto rozsudkom.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, na ktorom súd vyhlásil tento rozsudok, navrhovateľ vzniesol námietky voči splneniu procesných podmienok tohto pojednávania a žiadal, aby súd pojednávanie odročil a vec predložil odvolaciemu súdu. Výhrady navrhovateľa sa týkali námietky zaujatosti, ktorú ústne vzniesol do zápisnice o pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a neskôr ju doplnil aj písomne podaním zo dňa XX.XX.XXXX, a o ktorej podľa neho mal rozhodnúť Krajský súd v Q.. Sudca však vec odvolaciemu súdu nepredložil, hoci za týmto účelom pojednávanie dňa XX.XX.XXXX odročil. Navrhovateľ ďalej namietol, že sudca nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, ktorý podal na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a tiež, hoci podal odvolanie voči poriadkovej pokute uloženej mu súdom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, súd toto jeho odvolanie nepredložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vo vzťahu k týmto námietkam navrhovateľa vzneseným na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX súd uvádza, že na začiatku pojednávania v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 posledná veta O.s.p. upovedomil prítomných účastníkov konania, vrátane navrhovateľa o tom, že na námietku zaujatosti podanú navrhovateľom voči konajúcemu sudcovi do zápisnice na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a neskôr doplnenou písomne podaním zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 15a ods. 4 a 5 O.s.p. neprihliada a z tohto dôvodu ju nadriadenému súdu nepredkladá. Z obsahu námietky zaujatosti

je zrejmé, že sa týka postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci, čo nie je v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie konajúceho sudcu. V ďalšej časti sa námietka zaujatosti týka vzťahu konajúceho sudcu k iným sudcom tunajšieho súdu, pričom z tohto dôvodu bola už navrhovateľom námietka voči sudcovi vznesená písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX a o tejto námietke rozhodol Krajský súd W. Q. uznesením č.k. XNcN X/XXXX - 134 zo dňa XX.XX.XXXX tak, že sudca JUDr. F. D. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Táto námietka navrhovateľa je tak námietkou opakovanou, podanou z toho istého dôvodu. Navrhovateľ na začiatku pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX dostal informáciu o vybavení námietky zaujatosti s tým, že predvolanie na toto pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené a na pojednávanie sa dostavil. Nie je zákonnou povinnosťou súdu vopred navrhovateľovi (alebo inému účastníkovi) písomne oznamovať, ako námietku zaujatosti súd mieni posúdiť, a to s dôrazom na to, že konanie pred súdom je v zásade ústne a nie písomné. Navrhovateľ si teda na pojednávaní mohol v plnom rozsahu uplatňovať svoje procesné práva a jeho mylná domnienka o povinnosti súdu predložiť vec odvolaciemu súdu nemôže byť na ujmu práv ostatných účastníkov konania na rozhodnutie vo veci v primeranej lehote, čo bol napokon aj zákonodarcom sledovaný cieľ pri koncipovaní právnej úpravy obsiahnutej v § 14 a nasl. O.s.p.. Napokon pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX bolo odročené za účelom posúdenia tejto námietky (nie predloženia veci odvolaciemu súdu) a to z dôvodu, že sám navrhovateľ deklaroval doplnenie ústne vznesenej námietky dodatočne písomnou formou (čo aj urobil). Preto súd až po písomnom doplnení námietky zaujatosti mohol túto posúdiť (ako to uviedol pri odročení pojednávania) a po jej posúdení vytýčil termín pojednávania, na ktorý sa navrhovateľ dostavil. Uvedený postup je v súlade s príslušnými ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku a účastníci konania neboli uvedení do omylu alebo úmyselne zavádzaný súdom. Napokon, súd nie je viazaný dôvodmi odročenia pojednávania. O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania vznesenom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX súd po zistení skutočností týkajúcich sa trestnej veci vedenej voči navrhovateľovi rozhodol v rámci tohto rozsudku, pričom navrhovateľovi nevyplýva právo (a zároveň povinnosť súdu), aby o návrhu na prerušenie konania musel súd rozhodnúť bezodkladne osobitným uznesením. Pokiaľ sa jedná o vybavenie odvolania navrhovateľa voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty zo dňa XX.XX.XXXX, toto odvolanie podľa názoru súdu nie je takého charakteru, aby bránilo pokračovaniu v konaní, a preto súd v súlade s ustanovením § 209 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že toto odvolanie bude odvolaciemu súdu predložené spolu s odvolaním vo veci samej alebo samostatne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, o čom spísal dňa XX.XX.XXXX úradný záznam a o jeho obsahu prítomných účastníkov oboznámil na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. S týmito dôvodmi, ktoré súd účastníkom konania uviedol na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ súhlasil a sám v priebehu pojednávania opustil pojednávaciu miestnosť. Uvedená dobrovoľná neúčasť navrhovateľa na ďalšom priebehu pojednávania však v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nebránila tomu, aby súd mohol túto vec na tomto pojednávaní prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v 1. rade, ktorého neúčasť z pracovných dôvodov ospravedlnil jeho právny zástupca.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom účastníkov, písomného vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX a odporkyne v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XT XX/XX konanom dňa XX.XX.XXXX, obsahu listu zaslaného faxom zo dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 160 súdneho spisu), obsahu listu zaslaného faxom zo dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 161 súdneho spisu), článkami z novín Plus 7 dní a Plus Jeden deň, výňatku z internetu - vyhľadávača Google, obsahu listu zaslaného faxom zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenia o vykonaní záverečnej skúšky navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX o zvolení navrhovateľa za sudcu z povolania, osvedčenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, že pracovný pomer navrhovateľa ako bývalého sudcu na Krajskom súde v Bratislave sa skončil neplatne, oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa XX.XX.XXXX o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov, výsledkov internetového vyhľadávania o knižných publikáciách navrhovateľa, uznesenia Krajského súdu v M. M. sp. zn. XTo/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. XT XX/XXXX - 1127 zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu z porady s klientom zo dňa XX.XX.XXXX, pokusov navrhovateľa adresovaných odporcom na mimosúdne vyrovnanie a odpoveďou odporcu v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, obsahu pripojených vyšetrovacích spisov ČVS: ORP -XXXX/OSV-Z.-XXXX a ČVS: ORP - XXX/OEK- Z.-XXXX, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a z tohto dokazovania mu vyplynul nasledujúci skutkový stav:

Okresný súd M., na ktorom sa v súčasnosti vedie pod spisovou značkou XT XX/XXXX trestná vec voči obžalovanému navrhovateľovi, doručil tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX kópiu zápisnice o

hlavnom pojednávaní, ktoré sa v tejto trestnej veci konalo dňa XX.XX.XXXX na vtedy miestne príslušnom Okresnom súde Z., L. z ktorej je zrejmé, že na tomto hlavnom pojednávaní bol prítomný aj odporca v 1. rade ako splnomocnenec poškodenej odporkyne v 2. rade. Z poslednej strany tejto zápisnice vyplýva, že právny zástupca poškodenej (odporca v 1. rade) predložil na hlavnom pojednávaní súdu listinné dôkazy o korešpondencii obžalovaného (navrhovateľa) s prvou manželkou, pričom predseda senátu tieto dôkazy založil do spisu. Z tejto zápisnice ďalej vyplýva prehlásenie navrhovateľa ako obžalovaného, že právny zástupca a poškodená tým, že predložili jeho listy od prvej manželky, porušili jeho listové tajomstvo. Spolu s touto zápisnicou boli Okresným súdom M. doručené tunajšiemu súdu aj dva listy zaslané použitím faxu, jeden zo dňa XX.XX.XXXX a druhý zo dňa XX.XX.XXXX, obe adresované navrhovateľovi, pričom prvý z listov je podpísaný nečitateľným podpisom. Z obsahu oboch listov nevyplýva, kto je ich pisateľ, ale je zrejmé, že sa týkajú peňazí a rodinných vzťahov, pričom navrhovateľovi pisateľ listu tyká a je zrejmé, že pozná jeho osobné a rodinné pomery.

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ poprel právo odporcov používať ako dôkaz proti nemu v trestnej veci, v ktorej je obžalovaný, listiny súkromnej povahy, ktoré boli odcudzené z jeho súkromia, a to z domu W. V. W. Č.. XXX v čase jeho pobytu vo väzbe bez jeho súhlasu. Navrhovateľ považuje obranu odporcu v 1. rade spočívajúca v tom, že osobnostné práva odporkyne v 2. rade sú nadradené jeho osobnostným právam a je možné súkromné listy, ktoré dostal od prvej manželky zverejniť bez jeho súhlasu, za zavádzanie súdu. Poukázal na judikáty súdov, z ktorých vyplýva, že aj keď sa vedie trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, to neznamená, že reakcia iných osôb na toto trestné stíhanie nemôže byť predmetom konania na ochranu osobnosti, najmä ak , , aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd pozná prezumpciu neviny. Jeho osobnostné práva nemá možnosť nik obmedzovať ani pod úmyslom preukázať spáchanie trestného činu, ak by sa domnieval, že také listiny môžu jeho vinu v trestnom konaní preukázať. Navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na čl. 22 ods. 2 ústavy, že takéto listinné dôkazy súkromnej povahy môžu byť použité iba v súlade so zákonom a tým možno rozumieť , ktorý pozná vydanie listiny, odňatie listiny, vykonania zvukových alebo obrazových záznamov so súhlasom súdu a podobne. Navrhovateľ ako závažný dôkaz uviedol, že zaslal odporkyni v 2. rade súkromné listy, ktoré má vo svojej dispozícii ale nie je ochotný ich v súlade so zákonom bez súhlasu odporkyne v 2. rade predložiť, pretože na rozdiel od odporcov si ako právnik váži zákon a ústavu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bez jeho súhlasu nie je možné zverejniť jeho listy, ako on nezverejní listy bez súhlasu odporkyne. Navrhovateľ poprel, že listy, ktoré sú založené v spise od jeho prvej manželky, boli uložené medzi odpadom v pivnici a trvá na tom, že ich mal uložené v pracovnej časti domu, a to spolu 3 listy od prvej manželky. Tretí list, ktorý navrhovateľ súdu na tomto pojednávaní predložil preukazuje, že tie 2 listy, ktoré predložila odporkyňa v 2. rade, boli napísané jeho prvou manželkou v afekte, ako invektívy voči nemu v situácii, keď mu dala peniaze na kúpu rodinného domu a potom sa dozvedela, že sa budem ženiť s odporkyňou v 2. rade, čo ju zlomilo psychicky, pretože mali až do tej doby dobré vzťahy, aj keď boli rozvedení. V tretom liste vysvetľuje, prečo tak konala v 2 listoch a tento 3. list odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade v trestnej veci ako dôkaz nepredložili. Podľa navrhovateľa ho zrejme zničili a použili iba 2 listy, ktoré neboli napísané objektívne. Navrhovateľ vo svojej výpovedi zdôraznil, že pod súkromím iného treba rozumieť celý rodinný dom s príslušenstvom, od pivnice až po povalu, teda aj keby mal listy na povale alebo v pivnici, čo poprel, tak iná osoba nemá právo bez jeho súhlasu tieto listy z jeho domu zobrať a sprístupniť inému. Navrhovateľ poukázal na to, že je v trestnej veci už 11 rokov stíhaný a do dnešnej doby nebol vynesený žiaden rozsudok, a teda de iure je nevinný a tak musí na neho pozerať aj tento súd. Uvedené preukázal článkami z týždenníka PLUS 7 dní, z ktorých vyplýva, že obžalovaný má právo na ochranu osobnosti aj voči sudcovi, ktorý prejednáva jeho vec. Vo vzťahu k zásahu do jeho osobnostných práv navrhovateľ uviedol, že k dnešnému dňu ubehlo 10 rokov, od kedy boli listy založené do spisu, pričom vecou sa zaoberalo už 11 sudcov okresných súdov, čo spolu s asistentkami a členmi senátu je takmer 50 ľudí. Minimálne 15 krát bol spis na Krajskom súde v Q., kde sa s nim zaoberali takmer všetky senáty a príslušní asistenti, bol 3 krát na Najvyššom súde Slovenskej republiky, 2 krát na Krajskom súde v M. M. a asi 5 krát na ústavnom súde, čo dokopy podľa navrhovateľa znamená, že sa minimálne 100 ľudí oboznámilo s obsahom spisu a dostalo sa aj k listom, ku ktorým sa dostať nikto nesmel. Nie je pritom ochotný akceptovať stanovisko, že zo súdneho spisu sa informácie na verejnosť nedostanú, o čom sa možno podľa neho denne dozvedieť z novín, kde sa konštatujú informácie zo spisov. Zdôraznil, že bol 12 rokov advokát, že bol sudcom Krajského súdu v M., ktorý bol nezákonne zbavený funkcie a v roku XXXX rehabilitovaný, a od XX.XX.XXXX bol prokurátorom Mestskej prokuratúry v M.. Navrhovateľ tvrdí, že ako emeritný sudca krajského súdu, naviac nezákonne zbavený funkcie komunistami, musím dnes požívať rovnakú úctu ako ktorýkoľvek dnešný sudca. To platí aj o povolaní advokáta a prokurátora,

pretože ani raz nebol zbavený funkcie pre nespôsobilosť alebo z disciplinárnych dôvodov. Preto tvrdí, že nie je podstatné to, že v súčasnosti nevykonáva povolanie advokáta, pretože v právnických kruhoch sa už 10 rokov pretriasa jeho súkromie a správanie a vďaka odporkyni v 2. rade bol znevážený. Okrem toho uviedol, že od roku XXXX až do roku XXXX bol politicky a verejne činný, v júni XXXX založil politickú stranu pokrokovej pravice. Následne bol členom výkonnej rady ODS, ktorej predsedom bol p. W. Z. a zúčastnil sa na rokovaní o rozdelení spoločného štátu v máji XXXX. Neskôr sa politiky vzdal a pôsobil ako predseda Konfederácie politických väzňov v M. M. a člen predsedníctva Konfederácie prenasledovaných komunizmov vo C.. V roku XXXX kandidoval do Národnej rady Slovenskej republiky z 1. miesta za A. C. Q. Č. a vystupoval na tlačových konferenciách, o čom boli zmienky v tlači. Okrem toho vystupoval za uvedený politický subjekt v televíznej relácii J. V., o čom existuje obrazový a zvukový záznam. Zdôraznil, že v roku XXXX ho z dôvodu vystupovania v televízii a rozhlase v M. poznalo celé Slovensko a v tej dobe možno o ňom hovoriť, že bol verejne známa osoba. Od roku XXXX, keď bol ešte vo väzbe, začal písať poéziu a prózu a k dnešnému dňu vydal 12 kníh, ktoré sú registrované, aj keď nešli zatiaľ do predaja. Pomocou sponzorov vydal knižky, ktoré v budúcnosti pôjdu do predaja a dnes sú dostupné v piatich slovenských knižniciach. O tom, že je literárne činný, svedčia podľa navrhovateľa aj listiny stiahnuté z internetu, ktorými preukázal, že o jeho literárnej tvorbe vedia aj v Č.O. republike, o čom svedčí ponukový list internetovej predajne kníh M. S. kniha. Navrhovateľ súčasne uviedol, že je literárne činný aj v próze a napísal 6 románov, 6 noviel a 50 poviedok a esejí, čo je 21 kníh a je v kontakte s istým vydavateľstvom, aby mu vydali 2 romány. Okrem toho pravidelne publikuje aj v dvojmesačníku „W.Ý. A.“ v mieste bydliska, kde vychádzajú jeho krátke poviedky a básne. Navrhovateľ zdôraznil, že počas vykonávania 25. ročnej justičnej praxe od M., cez M. M. až po Z.X., ho poznajú stovky advokátov, prokurátorov, sudcov a exekútorov, a zverejnenie listín osobnej povahy bez jeho súhlasu je zásahom do jeho práv. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že pre založenie listín do trestného spisu konajúcim sudcom je v spore s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom tento spor bol aj na ústavnom súde. Odňatie listín bez jeho súhlasu je podľa navrhovateľa zásahom do jeho práva na ochranu osobnosti a základ návrhu je opodstatnený a nemôže byť zamietnutý. Poukázal na mimoriadnu závažnosť konania odporcu v 1. rade, ktorý ako právny zástupca odporkyne v 2. rade konal jednoznačne v rozpore s povinnosťami advokáta, ktoré zakazujú advokátovi použitie takého dôkazu alebo postupu pri obhajobe, ktorý by sa priečil zákonu. Tato skutočnosť je podľa neho tak významná, že aj keby žiadal sumu 60.000,- Eur, stále by bola malá, pretože sudcovia a advokáti dnes vyhrávajú sumy 100.000,- Eur a viac. Stav, v akom je dnes trestný spis podľa navrhovateľa umožňuje, aby sa znalci oboznámili s jeho obsahom a z listov vyvodili, že sa údajne voči odporkyni v 2. rade správal nevhodne a že je vinný. Nemá totiž možnosť zabrániť tomu, aby sa tento spis dostal do rúk sudcom a úradníkom alebo vziať listiny z trestného spisu.

Navrhovateľ na tomto pojednávaní predložil list, ktorý mu faxom dňa XX.XX.XXXX poslala jeho prvá manželka. Z osvedčenia o vykonaní záverečnej skúšky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Ústredná skúšobná komisia Generálnej prokuratúry V. uznala navrhovateľa za spôsobilého vykonávať funkciu prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry. Navrhovateľ súdu tiež predložil osvedčenie Slovenskej národnej rady zo dňa XX.XX.XXXX o zvolení navrhovateľa za sudcu z povolania. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa XX.XX.XXXX osvedčilo, že pracovný pomer navrhovateľa, ako bývalého sudcu na Krajskom súde v M. sa skončil dňa XX.XX.XXXX neplatne z dôvodu postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Slovenská advokátska komora listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila navrhovateľovi, že na základe jeho žiadosti bol rozhodnutím komory od XX.XX.XXXX vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Z internetové výpisu vyhľadávaní, ktoré navrhovateľ súdu predložil vyplýva, že navrhovateľ publikoval viacero kníh.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXXX bol vypočutý odporca v 1. rade, ktorý je v trestnej veci vedenej proti obžalovanému navrhovateľovi na Okresnom súde M. pod sp. zn. XT XX/XXXX splnomocnencom poškodenej odporkyne v 2. rade a ktorá ho v súlade s ustanovením § 23 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii zbavila mlčanlivosti ústnym prejavom zachyteným do zápisnice o tomto pojednávaní, čím je podľa názoru súdu zachovaná písomná forma zbavenia mlčanlivosti. Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na odstup času si dal predložiť svoj spis. Pokiaľ si spomína, prebehla návšteva odporkyne v 2. rade v jeho kancelárii a pri tejto mu predložila listy. Po vzájomnej porade ich predložil súdu a o tejto porade, podobne ako v iných veciach, si urobil záznam, ktorý súdu pri svojej výpovedi predložil. Z obsahu toho záznamu zistil, že išlo o listiny, ktoré obsahovali komunikáciu medzi bývalou manželkou navrhovateľa a navrhovateľom. Vzhľadom na vtedajšiu situáciu zvážili všetky okolnosti a odporkyňa v 2. rade, ako jeho klientka sa nakoniec rozhodla a dala pokyn, aby tieto listiny boli predložené do trestného spisu. Odporca uviedol, že v tom čase prihliadli na tú skutočnosť, že išlo

o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, čo je takým zásahom do práv jeho klientky, že aj takými listinami je možné preukazovať skutkový stav danej trestnej veci. Na základe pokynu klientky tieto listiny do spisu založil. Odporca nevedel uviesť, či tieto listiny už boli vzhľadom na procesné štádium trestného konania oboznamované ich čítaním. Odporca zdôraznil, že súd je na to, aby v tomto trestnom konaní posúdil prípustnosť alebo neprípustnosť predkladaných listín a nie je to úloha advokáta, ktorý má hájiť záujmy svojho klienta a rešpektovať jeho pokyny.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vzniesol odporca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že ako splnomocnenec poškodenej osoby nekoná v trestnom konaní vo svojom mene a vo vlastnom záujme, ale koná v mene splnomocnenca a na jeho účet. Zároveň zdôraznil, že je povinný využívať pri uplatňovaní práv a zákonom chránených záujmov svojich klientov všetky prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci. Ak teda advokát urobí v záujem účastníka podanie, ktoré vychádza z podkladov, ktoré mu klient oznámil, nejde o neoprávnený zásah, ak toto tvrdenie je primerané veci, o ktorú pred súdom ide, a toto tvrdenie je oznámené súdu spôsobom zodpovedajúcim procesným predpisom. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde podľa odporcu tam, kde k nemu došlo pri výkone iného subjektívneho práva, prípadne keď iný subjekt splnil právnu povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vzniesli odporcovia v 1. a 2. rade vo vzťahu k zmenenému petitu návrhu námietku z premlčania, a to v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy prevyšujúcej sumu 20.000,- Eur.

Zo záznamu z porady s klientom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý súdu predložil odporca v 1. rade vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX o 15.00 hod. sa do jeho kancelárie dostavila odporkyňa v 2. rade za účelom prejednania ďalšieho postupu na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej proti jej manželovi (navrhovateľovi). Z obsahu tohto záznamu ďalej vyplýva, že mu predložila dve listiny, obsahom ktorých bola komunikácia bývalej manželky navrhovateľa s navrhovateľom. Na otázku odporcu v 1. rade, ako získala tieto listiny, odporkyňa v 2. rade vyhlásila, že tieto boli voľne uložené medzi starými časopismi v spoločnej domácnosti a ktoré už podľa jej prehlásenia poznala z predchádzajúceho obdobia, nakoľko jej ich navrhovateľ ukázal. Zároveň odporkyňa v 2. rade dala odporcovi v 1. rade, ako právnemu zástupcovi pokyn, aby tieto listiny predložil v prebiehajúcom trestnom konaní ako listinný dôkaz.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že si nie je vedomá, aby sa akokoľvek dotkla navrhovateľa, pretože všetky telefonáty od bývalej manželky a faxové záznamy, ktoré sú predložené v spise, jej navrhovateľa ukázal, o všetkom ju oboznámil a dal jej ich čítať. Ak telefonoval, bola pri jeho telefonátoch a nikdy jej nepovedal, že je to niečo tajné, čo musí ostať v jeho súkromí. Tiež zdôraznila, že to navrhovateľ nemal uložené tak, že je to tajné, do čoho sa nesmelo chodiť a vyjadrila údiv nad tým, že keď to použije, tak zasiahne do jeho súkromia. Uviedla, že listy našla v pivnici pri upratovaní. Vzťahu k ďalšiemu nakladaniu s listami odporkyňa uviedla, že navrhovateľ bol v tom čase vo vyšetrovacej väzbe a preto sa spojila s odporcom v 1. rade, ako jej právnym zástupcom v trestnej veci a ukázala mu tieto listy. Dôvodom bolo poukázať na to, že tak, ako navrhovateľ jednal s predošlou manželkou, jedná aj s ňou. Odporkyňa dala advokátovi tieto listy prečítať a opýtala sa ho, či je možné, aby ich použil, lebo nemala ako dokázať, ako sa navrhovateľ doma voči nej správa. Na otázku navrhovateľa, či má odporkyňa vedomosť o troch listoch, navrhovateľka toto potvrdila, avšak nevedela uviesť, prečo predložila iba dva z nich. Opätovne zdôraznila, že tieto listy nenašla na žiadnom skrytom mieste ale v krabici v pivnici domu. Pri dispozícii s nimi vychádzala z toho, že ak jej ich navrhovateľ dal čítať a nepovedal, že je to výlučne jeho, mala za to, že sa to týka aj jej. Zdôraznila, že si nie je vedomá toho, že by pošpinila navrhovateľovi meno a česť, či zasiahla do jeho súkromia. Odporkyňa ďalej uviedla, že ona a jej syn sú poškodení v trestnom konaní, ktoré sa vedie voči navrhovateľovi vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, pričom pri svojom výsluchu poukázala aj na správanie sa navrhovateľa voči nej a ich synovi.

Z uznesenia Okresného súdu M. č.k. XT XX/XXXX - XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd odmietol obžalobu podanú na obvineného navrhovateľa za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona a vec vracia prokurátorovi na došetrenie, nakoľko je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania a na objasnenie základných skutkových okolností. Krajský súd v M. M. uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX toto uznesenie zrušil a uložil Okresnému súdu M., aby znovu vo veci konal a rozhodol.

Súd na základe informácie z informačného centra Okresného súdu M. dňa XX.XX.XXXX zistil, že v predmetnej trestnej veci nie je doposiaľ rozhodnuté vo veci samej.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru - odbor skráteného vyšetrovania Z. Č.: J.-XXXX/OSV-Z.-XXXX bolo zistené, že navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na odporkyňu v 2. rade trestné oznámenie založené na rovnakom skutkovom základe ako v tomto konaní s tým, že predložením týchto listov do trestného spisu mala odporkyňa v 2. rade naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného zákona. Uznesením ČVS: J.-XXXX/ OSV-Z.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného zákona z dôvodu, že na pojednávaní na Okresnom súde Z. vo veci trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, z ktorého bol obžalovaný navrhovateľ, dňa XX.XX.XXXX predložila odporkyňa v 2. rade prostredníctvom svojho splnomocnenca dva listy vysoko intímneho charakteru pochádzajúce zo súkromnej korešpondencie navrhovateľa, pričom ich predložila ako dôkaz do trestného spisu, čím malo dôjsť k zásahu do osobnosti navrhovateľa. Pre tento skutok bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX odporkyni v 2. rade vznesené obvinenie. Po sťažnosti odporkyne v 2. rade a nariadení vyšetrovania bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX trestné stíhanie odporkyne v 2. rade pre tento skutok zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Sťažnosť navrhovateľa podaná voči tomuto uzneseniu bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v V. Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá ako nedôvodná. Z výpovede odporkyne v 2. rade v pozícii svedka realizovanej v rámci prípravného konania dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že listy našla v pivnici domu medzi novinami, ktoré boli určené na zber s tým, že tieto listy, ktoré navrhovateľovi písala bývalá manželka, jej navrhovateľ dal prečítať a neboli vysoko intímneho charakteru. Preto dôrazne odmietla, že by tieto listy odňala zo súkromnej korešpondencie navrhovateľa. Navrhovateľ, ako svedok - poškodený vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania dňa XX.XX.XXXX vypovedal z hľadiska skutkového deja zhodne, ako v tomto konaní.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX, nakoľko tieto boli podľa § 118a ods. 1 O.s.p. predložené navrhovateľom po prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil (30.06.2015) a zároveň neobsahujú skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní a ktoré navrhovateľ nemohol bez svojej viny uviesť, resp. by nimi mala byť spochybnená vierohodnosť už vykonaných listinných dôkazov. Súd tiež zamietol návrh odporcu v 1. rade na vykonanie dôkazu pripojením trestného spisu vedeného na Okresnom súde M. voči obžalovanému navrhovateľovi, ktorý odporca podal na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, nakoľko rozhodnutie súdu v trestnej veci nemá vplyv na rozhodnutie súdu o ochrane osobnosti navrhovateľa v tomto konaní. Z rovnakého dôvodu súd zamietol aj návrh odporcu v 1. rade na zistenie, či bolo vykonané dokazovanie čítaním listov predložených do trestného spisu na Okresnom súde M.. Navyše odporca v 1. rade tento návrh podal oneskorene (§ 118a O.s.p.).

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné zakotvenie ochrany osobnostných práv človeka (fyzickej osoby), ako jedného zo základných ľudských práv. Pod osobnostnými právami je potrebné chápať súhrn subjektívnych práv, ktoré patria jednotlivcovi

a ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti človeka, ktorými sú najmä ľudský život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, ako aj súkromie človeka, jeho meno a prejavy osobnej povahy. Všeobecné osobnostné právo má povahu absolútneho subjektívneho práva zahŕňajúceho najmä právo na rešpekt a zachovanie dôstojnosti človeka. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 zakotvuje všeobecnú ochranu osobnosti a súčasne demonštratívne uvádza jej najtypickejšie zložky a prejavy.

Vychádzajúc z petitu návrhu v jeho znení pripustenom uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým je súd v tomto sporovom konaní viazaný, navrhovateľ sa domáha ochrany osobnosti v časti týkajúcej sa jeho súkromia. K zásahu do tejto zložky jeho osobnostných práv malo dôjsť spoločným konaním odporcov v 1. a 2. rade, ktorí mali z jeho súkromia odňať dva listy osobnej povahy a tieto predložiť do trestného spisu. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci vtedy vedenej na Okresnom súde Z. pod spisovou značkou XT XX/XXXX proti obžalovanému navrhovateľovi vyplýva, že odporca v 1. rade, ako splnomocnenec poškodenej osoby, ktorou je v tomto trestnom konaní odporkyňa v 2. rade, predložil súdu krátkou cestou dva listy, ktoré predseda senátu založil do trestného spisu a ktoré sa v tomto spise nachádzajú na číslach listov 160 a 161. Uvedená zápisnica a listy boli tunajšiemu súdu predložené Okresným súdom M., na ktorom sa v súčasnosti vedie uvedená trestná vec proti obžalovanému navrhovateľovi a zo strany odporcov v 1. a 2. rade neboli v priebehu konania vznesené námietky týkajúce sa priebehu hlavného pojednávania, vrátane predloženia týchto listov do trestného spisu.

Vzhľadom na formuláciu petitu návrhu v časti o určenie zásahu do práv navrhovateľa je potrebné, aby sa súd zaoberal charakterom týchto listov. Napriek tomu, že pisateľ týchto listov v nich nie je označený, súd vychádza zo zhodných tvrdení všetkých účastníkov konania založených na tom, že tieto listy písala prvá manželka navrhovateľa a sú adresované navrhovateľovi. Z ich obsahu tiež nepochybne vyplýva veľmi osobný prejav pisateľa listov týkajúci sa finančných, vzťahových a rodinných záležitostí, čo evokuje jednoznačný záver o tom, že tieto listy majú súkromnú a dôvernú povahu a zároveň sú prejavom osobných vzťahov určitej intenzity medzi dvoma súkromnými osobami. Na osobnom charaktere týchto listov nič nemení ani tá skutočnosť, že tieto listy boli zasielané faxom a list zo dňa XX.XX.XXXX nie je podpísaný. Forma korešpondencie nie je v kontexte uplatneného nároku na ochranu osobnosti rozhodujúca, pretože nič nemení na osobnom a súkromnom charaktere týchto listov, za ktorý ich súd považuje a ktorý je v tomto konaní určujúci.

Právo na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej osoby rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia o rozsahu, prípadne spôsobe sprístupnenia skutočností osobného charakteru iným osobám. Súkromie zároveň vyjadruje aj právo fyzickej osoby urobiť také opatrenia, ktoré zabránia neoprávneným zásahom do tejto sféry iným osobám. Obe tieto zložky súkromia spolu vytvárajú vnútornú intímnu sféru súkromného života fyzickej osoby. Jej integrálnou súčasťou je právo fyzickej osoby na ochranu pred sprístupnením skutočností súkromného života iným osobám alebo verejnosti bez súhlasu dotknutej osoby, pretože takým sprístupnením by došlo k zásahu do jej vnútornej sféry. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že tento zásah pôsobil difamačne alebo mal za následok zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Zodpovednosť je teda v takom prípade založená na objektívnom princípe a už samotná skutočnosť, že došlo k zásahu do súkromia osoby je spôsobilá vyvolať záver o tom, že došlo aj k zásahu do jej osobnostných práv.

Vyššie uvedené v kontexte znenia petitu návrhu v časti určenia existencie zásahu do osobnosti navrhovateľa vytvára potrebu preskúmania, či konanie odporcov v 1. a 2. rade popísané v prvom odseku petitu návrhu zasialo do súkromia navrhovateľa, a to navyše v takej miere a takého charakteru, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Rozdielne postavenie odporcov (odporca v 1. rade ako advokát a odporkyňa v 2. rade, ako fyzická osoba - manželka navrhovateľa) predpokladá potrebu skúmania ich konania samostatne, avšak v určitej spoločnej časovej a príčinnej súvislosti.

Z výpovede odporkyne v 2. rade v tomto, ako aj v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-XXXX/ OSV-Z.-XXXX vyplýva, že tieto listy našla v rodinnom dome v V. W. č. XXX patriacom navrhovateľovi, a to v čase, keď bol navrhovateľ vo väzbe. Pretože, ako už súd uviedol, podstatným pre rozhodnutie v tejto právnej veci je súkromný charakter týchto listov, nie je relevantné, v ktorej časti domu odporkyňa v 2. rade tieto listy našla. Miesto, kde sa nachádzali nemôže ovplyvniť ich obsah. Je právom navrhovateľa, ako adresáta týchto listov, aby s nimi naložil podľa svojho uváženia, vrátane vykonania opatrení, ktoré

by mali zabrániť iným osobám prístupu k týmto listom. To, že tak navrhovateľ neurobil a listy neboli v dome ukryté, nedáva odporkyni v 2. rade dôvod sa domnievať, že navrhovateľ tým dal konkludentný súhlas na ich sprístupnenie a súhlas na nakladanie s nimi. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol v tom čase vo väzbe a objektívne nemal možnosť vykonať opatrenia vo vzťahu k ochrane tejto korešpondencie v naznačenom smere. Z obsahu výpovede odporkyne v 2. rade tiež vyplynulo, že tieto listy jej navrhovateľ dal čítať, a teda sa domnievala, že už nie sú súkromného charakteru. V prípade tejto argumentácie súd opäť zvýrazňuje právo navrhovateľa sprístupniť tieto listy iným osobám podľa vlastného uváženia, vrátane odporkyne v 2. rade. Navrhovateľ je totiž adresátom týchto listov, a teda aj objektom či nositeľom ich súkromného obsahu. Poznanie obsahu týchto listov z vôle navrhovateľa však nič nemení na ich osobnom charaktere a pre odporkyňu v 2. rade týmto nevzniklo právo s týmito listami nakladať podľa vlastného uváženia, pretože toto právo patrí iba pisateľovi a adresátovi listu, nakoľko pisateľ listu tento list vytvoril ako formu písomného prejavu osobnej povahy a adresát túto informáciou prijal jeho čítaním. Súd má za to, že odporkyňa v 2. rade, hoci poznala obsah týchto listov, tieto listy proti vôli navrhovateľa odňala z jeho súkromia, ktoré predstavuje priestor jeho rodinného domu so všetkými časťami a príslušenstvom. S týmito listami ďalej disponovala tak, že ich predložila odporcovi v 1. rade, čo tento odporca aj sám potvrdil vo svojej výpovedi a čo vyplýva aj zo záznamu z porady s klientom. Súd uzatvára, že týmto konaním odporkyňa v 2. rade zasiahla do súkromia navrhovateľa spôsobom, ktorý nie je predvídaný v Občianskom zákonníku v rámci právnej úpravy ochrany osobnosti, a to tak, že tieto listy odňala z dispozičnej sféry navrhovateľa a s týmito listami ďalej disponovala tým, že ich predložila svojmu právnemu zástupcovi (odporcovi v 1. rade). Nakoľko navrhovateľ tieto listy odporkyni v 2. rade dal prečítať, a teda z jeho vôle poznala ich obsah, k zásahu do súkromia navrhovateľa nedošlo ich prečítaním odporkyňou v 2. rade v čase, keď ich našla v rodinnom dome.

Tieto listy boli konaním odporkyne v 2. rade dané do dispozície odporcu v 1. rade, ako advokáta, a preto súd preskúmal, ako odporca v 1. rade s týmito listami nakladal a či týmto konaním nezasiahol do súkromia navrhovateľa. Z výpovede odporcu v 1. rade ako aj z obsahu záznamu z porady s klientom zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX odporkyňa v 2. rade na porade s odporcom v 1. rade, ktorú ju ako advokát zastupuje v trestnom konaní v pozícii splnomocnenca poškodenej osoby, predložila odporcovi dotknuté listy a oboznámila ho s tým, že sa jedná o komunikáciu medzi prvou manželkou navrhovateľa a navrhovateľom. Odporca v 1. rade sa zaujímal o pôvod týchto listov, na čo mu odporkyňa v 2. rade na tejto porade uviedla, že ich našla voľne uložené medzi starými časopismi v spoločnej domácnosti, pričom ich obsah poznala, pretože ich jej navrhovateľ dal čítať. Z obsahu záznamu z porady tiež vyplýva pokyn odporkyne v 2. rade daný odporcovi v 1. rade, aby tieto listy predložil v prebiehajúcom trestnom konaní ako listinný dôkaz. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že odporca v 1. rade vedel o tom, kto je pisateľom a adresátom týchto listov a tiež vedel, akým spôsobom a kde odporkyňa v 2. rade tieto listy získala. Zároveň sa musel oboznámiť s ich obsahom a rovnako ako odporkyni mu muselo byť zrejmé, že tieto listy sú súkromného a osobného charakteru. Napokon odporca v 1. rade v priebehu konania uvedené skutočnosti ani nepopieral.

Poslaním advokácie je v zmysle § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. V zmysle § 18 ods. 1 tohto zákona je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Z bodu 2.7 Etického kódexu CCBE (Rada advokátskych komôr Európy) vyplýva, že v súlade s náležitým dodržiavaním všetkých ustanovení zákona a zásad výkonu povolania musí advokát/advokátka vždy konať v najlepšom záujme klienta. Záujem klienta je povinný(á) povýšiť nad vlastné záujmy a nad záujmy ostatných advokátov.

Obrana odporcu v 1. rade spočívala predovšetkým v tom, že ako advokát odporkyne v 2. rade plnil jej pokyny, a ako jej splnomocnenec nekonal vo vlastnom mene a vo vlastnom záujme, ale v mene odporkyne a na jej účet. Z tohto dôvodu aj namietol svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Zároveň

zdôraznil, že dôvodom na predloženie týchto listov v trestnom konaní malo byť preukázanie viny navrhovateľa, ktorý je obžalovaný pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a ktorého sa mal dopustiť voči odporkyni v 2. rade. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o advokácii a etického kódexu je zrejmé poslanie advokácie spočívajúce v pomoci iným pri uplatňovaní ich ústavných práv a ochrane ich záujmov, vrátane zastupovania poškodeného v trestnom konaní. Pri plnení tohto poslania je advokát povinný hájiť a presadzovať záujmy klienta a za týmto účelom plniť jeho pokyny, pričom záujmy klienta je povinný povýšiť nad vlastné záujmy. Plnenie úlohy advokáta na základe pokynov klienta však nie je, a v demokratickej spoločnosti ani nemôže byť absolútne, čo deklaroval aj zákonodarca, ktorý v ustanovení § 18 ods. 1 zákona o advokácii výslovne uviedol, že advokát nie je viazaný pokynmi klienta, ak tieto pokyny sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a je povinnosťou advokáta, ako osoby znalej práva, o tejto skutočnosti svojho klienta poučiť. Súd sa teda nestotožňuje s názorom odporcu v 1. rade, že prevzatie plnej moci a realizovanie pokynu klienta ho zbavuje zodpovednosti, keďže nekoná vo vlastnom mene. Správnosť názoru súdu napokon potvrdzuje aj existencia zákonnej úpravy o zodpovednosti advokáta za škodu, ktorú svojím konaním spôsobí (§ 26 zákona o advokácii). Odporca v 1. rade tak nebol povinný rešpektovať pokyn odporkyne v 2. rade, ktorým by zasiahol do súkromia navrhovateľa chráneného zákonom, aj keď sa zároveň jedná o osobu obžalovaného. Ak odporkyňa v 2. rade taký pokyn vydala, bolo povinnosťou odporcu v 1. rade upozorniť ju na prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Až v prípade, ak by odporkyňa v 2. rade aj po upozornení na tomto svojom pokyne trvala, bolo by možné považovať konanie odporcu v 1. rade za dovolené s tým, že by neboli prekročené zákonné medze zásahu do práv iného. Uvedené však zo záznamu z porady a ani z iných, súdom vykonaných dôkazov nevyplýva, hoci odporcovi v 1. rade, ako osobe s právnickým vzdelaním, muselo byť zrejmé, alebo to aspoň mohol a mal pri zachovaní náležitej odbornej starostlivosti a opatrnosti predpokladať, že dispozícia so súkromnou korešpondenciou navrhovateľa môže predstavovať zásah do práv navrhovateľa na súkromie. Súd v tomto prípade zdôrazňuje, že pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti Občiansky zákonník nevyžaduje zavinenie (či už úmyselné alebo nedbanlivostné) na strane toho, kto sa neoprávneného zásahu dopustil. Vzhľadom na tento objektívny princíp zodpovednosti je v prípade odporcu v 1. rade rozhodujúce to, že k zásahu do súkromia navrhovateľa došlo bez ohľadu na existenciu zavinenia, a to už samotným oboznámením sa s obsahom týchto listov, ktoré mu odporkyňa poskytla, pretože už len spôsob, akým odporkyňa listy získala a o ktorom odporca v 1. rade vedel, predstavoval zásah do súkromia navrhovateľa. Táto vlastnosť listov získaných spôsobom zasahujúcim do súkromia navrhovateľa sa ďalšou dispozíciou s nimi odporcom v 1. rade (ich čítaním, manipuláciou a predložením na pojednávaní) preniesla aj na odporcu v 1. rade, pretože o ich pôvode a obsahu vedel a odporkyňu, ako svoju klientku neoboznámil s tým, že jej pokyn na ich predloženie do súdneho spisu môže predstavovať zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Súd však zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že tento záver o zásahu do súkromia navrhovateľa zo strany odporcu v 1. rade nie je spochybnením zákonnosti jeho postupu v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku alebo spochybnením kvality poskytnutých právnych služieb, ktorú súd nehodnotí.

K obrane odporcu vzťahujúcej sa na postavenie navrhovateľa, ako obžalovaného v trestnom konaní súd považuje za potrebné uviesť, že o zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak je tento zásah dovolený zákonom. Takýto zásah podmienený výkonom iného subjektívneho práva (v tomto prípade práva odporkyne v 2. rade, ako poškodenej v trestnom konaní) ostáva povoleným len vtedy, ak sa stal v medziach určených zákonom a zároveň bol vykonaný primeraným spôsobom. Je nepochybné, že v zmysle Trestného poriadku je splnomocnenec poškodenej osoby oprávnený predkladať v jej mene listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní, avšak v tomto prípade nie je splnená podmienka primeranosti tohto zásahu. Za situácie, že toto nie je jediný dôkaz proti navrhovateľovi, je z hľadiska proporcionality práv na vyššej úrovni právo navrhovateľa na súkromie, ako právo odporcov predkladať dôkazy v trestnom konaní svedčiace o vine obžalovaného. K zásahu do súkromia navrhovateľa teda nedošlo spôsobom, ktorý legitímne predpokladá vo vzťahu k obžalovanému a konanie odporcov možno v tomto prípade považovať za exces, ktorý nie je primeraný účelu a zásadám trestného konania.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Musia byť pritom naplnené obe podmienky, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka a na strane druhej povinnosť uložená súdom túto sankciu znášať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odporcovia v 1. a 2. rade konali spôsobom popísaným v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku a týmto ich konaním došlo k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti v

časti týkajúcej sa jeho súkromia. Konanie oboch odporcov vytvára z časového a logického hľadiska jeden celok, teda bez konania odporkyne v 2. rade by sa listy nedostali do dispozície odporcovi v 1. rade a jeho konaním do trestného spisu. Tým je daná spoločná zodpovednosť odporcov v 1. a 2. rade. Preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko výpočet prostriedkov, ktoré môže fyzická osoba použiť proti neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti je v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka demonštratívny (použitie slova „najmä“), inou formou ochrany je tiež určenie, že sa určitým spôsobom zasiahlo do práv osobnosti navrhovateľa. Spôsob, ktorým sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal ochrany osobnosti považuje súd za zodpovedajúci skutkovému stavu a z právneho hľadiska za relevantný nástroj na zabezpečenie nápravy porušených práv prostredníctvom rozhodnutia súdu. K tomu je potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., a teda nie je potrebné, aby navrhovateľ preukazoval naliehavý právny záujem.

Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do skončenia jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde M. súd uvádza, že rozhodnutie v tejto trestnej veci, prípadné čítanie týchto listov na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania nemá vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa na určenie, že došlo k zásahu do jeho práv. Súd opäť zdôrazňuje objektívny charakter zodpovednosti oboch odporcov za predloženie listov do trestného spisu. Je potrebné oddeliť občiansko - právnu rovinu preskúmania zásahu do súkromia navrhovateľa a trestno - právnu rovinu hodnotenia tohto dôkazu z hľadiska jeho zákonnosti alebo skutkovej relevantnosti, ktoré je výlučne v kompetenciu súdu konajúceho a rozhodujúceho v tejto trestnej veci. Naopak, žiaden výsledok trestného konania, či už založený na predložených listoch alebo nie, nemôže zvrátiť stav, že boli odňaté zo súkromia navrhovateľa spôsobom odporujúcim zákonu, a teda, že došlo k zásahu do jeho práv. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že konanie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde M. nemá význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a preto z dôvodu nesplnenia podmienok na prerušenie konania uvedených v ustanovení § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Tieto dôvody sú zároveň aj dôvodmi, pre ktoré súd zamietol návrh odporcu v 1. rade na doplnenie dokazovania pripojením tohto trestného spisu, resp. vyžiadaním správy z Okresného súdu M., či bolo dokazovanie v tejto trestnej veci realizované čítaním týchto listov.

Občiansky zákonník v ustanovení § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu, pričom súbeh nepeňažného a peňažného zadosťučinenia nie je vylúčený. Peňažné zadosťučinenie však možno priznať len, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky: a) morálne (nepeňažné) zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce a b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.

Súd dôsledne preskúmal mieru a intenzitu zásahu do súkromia navrhovateľa v kontexte toho, či bola v dôsledku tohto zásahu v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Zároveň vzal do úvahy morálne zadosťučinenie priznané v druhom výroku tohto rozsudku. Ujma, ktorú navrhovateľ utrpel na svojich osobnostných právach konaním odporcov v 1. a 2. rade musí byť závažného charakteru, pričom nerozhoduje subjektívny pocit navrhovateľa ale objektívne hľadisko spočívajúce v tom, ako by predmetnú ujmu v danom čase a mieste vnímala iná fyzická osoba (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2012, sp. zn. ). Vážna ujma spôsobená navrhovateľovi sa musí nevyhnutne prejaviť v spoločnosti, čo zahŕňa rodinné, pracovné, súkromné a iné prostredie, v ktorom navrhovateľ pôsobí. V prípade posudzovania zásahu do súkromia súd z dôvodu objektívneho charakteru zodpovednosti neskúma následok zásahu na zníženie vážnosti alebo dôstojnosti v spoločnosti, ktoré navrhovateľ nemusí preukazovať. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy je však toto skúmanie zákonnou podmienkou na priznanie tejto náhrady a vychádza zo subsidiárneho charakteru tohto nároku.

V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že odňatím listov zo súkromia navrhovateľa a ich predložením do trestného spisu došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa alebo jeho vážnosti v spoločnosti. Navrhovateľ v priebehu konania deklaroval, že v minulosti bol prokurátorom, sudcom, advokátom, že je činný ako spisovateľ, textár a podobne, avšak nepredložil žiaden dôkaz a neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom osvedčilo,

že v dôsledku vyššie uvedeného zásahu do jeho súkromia odporcami v 1. a 2. rade mu vo sfére jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti vznikla akákoľvek ujma. Inak povedané, neuviedol, ako sa predloženie týchto listov do trestného spisu dotklo jeho spisovateľskej činnosti, rodinného života, pracovnej sféry, vzťahu verejnosti k nemu, prípadne, ako negatívne sa prejavilo vo vnímaní jeho osoby okolím a podobne. Tieto okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú, hoci dopad porušeného práva na ochranu osobnosti na túto sféru je rozhodujúci pri posúdení, či boli splnené podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia. Súd zdôrazňuje, že na priznanie nemajetkovej ujmy nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa, ale k tomuto zníženiu musí aj skutočne dôjsť, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade leží na navrhovateľovi, ktorý ho ale podľa názoru súdu neuniesol. K argumentácii navrhovateľa o prístupe k týmto listom sudcami a súdnymi osobami, ktoré pracujú so spisom súd uvádza, že súdny spis nie je verejne prístupný a oboznamovať sa s ním môžu iba konkrétne osoby, aj to pod podmienkou zachovania mlčanlivosti. Informácie z týchto listov sa teda nemôžu dostať (a navrhovateľ ani nepreukázal, že by sa doposiaľ dostali) na verejnosť a tým spôsobili zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Súd poukazuje na ustanovenie § 249 Trestného poriadku, ktoré umožňuje súd rozhodnúť o vylúčení verejnosti z hlavného pojednávania na čas vykonávania dokazovania čítaním týchto listov na hlavnom pojednávaní, ak by to považoval za dôležité v záujme obžalovaného navrhovateľa. Iba súd príslušný na konanie v tejto trestnej veci je oprávnený vyhodnotiť zákonnosť tohto dôkazu a relevantnosť jeho obsahu, avšak toto hodnotenie, nech by jeho výsledok bol akýkoľvek, nemôže znamenať vážne zníženie dôstojnosti navrhovateľa alebo jeho vážnosti v spoločnosti, pretože aj prípadný odsudzujúci rozsudok založený na tomto listinnom dôkaze by bol prejavom zákonnej kompetencie štátu vyplývajúcej z Ústavy Slovenskej republiky vykonávanej prostredníctvom súdov - rozhodovať o vine a treste páchateľov trestných činov. Úkony súdu voči obžalovanému navrhovateľovi v priebehu trestného konania umožnené zákonom nemôžu predstavovať neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, ak by došlo k jeho oslobodeniu. Vykonanie dôkazu a rozhodnutie v trestnej veci je zásahom dovoleným, resp. predpokladaným zákonom. Z tohto dôvodu toto tvrdenie navrhovateľa majúce za cieľ preukázať vznik ujmy neobstojí. Táto argumentácia navyše podporuje už vyššie vyslovený záver súdu o neodôvodnenosti návrhu navrhovateľa na prerušenie tohto konania do skončenia jeho trestnej veci. Súd tiež vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy považuje za potrebné uviesť, že peňažná satisfakcia má iba subsidiárnu povahu vo vzťahu k morálnemu zadosťučineniu a uplatňuje sa iba tam, kde toto zadosťučinenie v nemajetkovej podobe nie je postačujúce. Súd však vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromia navrhovateľa, s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto listy boli predložené v rámci zákonnej kompetencie odporcu v 1. rade a za účelom ochrany záujmov odporkyne v 2. rade musí konštatovať, že samotné určenie, že odporcovia v 1. a 2. rade zasiahli do práv navrhovateľa na súkromie je postačujúce a predstavuje pre navrhovateľa dostatočnú satisfakciu za porušenie jeho práva.

Na základe vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúceho skutkového stavu súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Nakoľko neexistuje právny základ na priznanie tohto nároku, súd sa ani nezaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcami v 1. a 2. rade, ktorá je bez existencie peňažného nároku bezpredmetná.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na nároky, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo svojom návrhu v kontexte druhého a tretieho výroku tohto rozsudku musí súd konštatovať, že navrhovateľ mal úspech len čiastočný, ktorý je reprezentovaný druhým odsekom výrokovej časti tohto rozsudku. Neúspech navrhovateľa, resp. úspech odporcov v 1. a 2. rade predstavuje tretí odsek výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým súd návrh navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol. Pretože oba uplatnené nároky sú rozdielneho charakteru (nárok na určenie zásahu do osobnosti navrhovateľa nepeňažného a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy peňažného), súd nemôže určiť presný pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa, resp. odporcov. Preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nebola možná, pretože súd dospel k záveru o neodôvodnenosť tohto nároku čo do jeho základu, a teda toto rozhodnutie súdu nezáviselo od úvahy, ako by tomu bolo v prípade posúdenia

výšky nemajetkovej ujmy za existencie nároku na jej náhradu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo štvrtom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.