Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-1333-1999.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/1333/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : M.. M. B., advokát so sídlom v G., A. č. 5, správca konkurznej podstaty úpadcu O. Z. - Z. Z. so sídlom v G., G. č. XX, L.: XX XXX XXX proti žalovanému : R. T., nar. X.XX.XXXX, občan SR, bytom H. M. č. XX, práv. zast. M.. M. U., advokátom so sídlom v Trenčíne, nám. sv. Anny č. 25 zaplatenie 2.043,66€ s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 332,95€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Jána Legerského.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 21.7.1999 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 140.000,-Sk (4.647,15€) s úrokom 34.800,-Sk ( 1.155,15€) a úrokom 17,6% ročne zo sumy 140.000,-Sk( 4.647,15€) od 1.7.1999 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 1.2.1996 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému prostriedky vo výške 140.000,-Sk s dohodnutým úrokom vo výške 4% z poskytnutej sumy vždy na obdobie 4 týždňov, teda 1% týždenne. Termín vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov bol vyplatením splatného úroku v zmysle čl. III zmluvy o pôžičke niekoľkokrát predĺžený, naposledy platbou zo dňa 7.1.1999 a bol termín splatnosti stanovený na 4.2.1999. Žalobca listom zo dňa 7.1.1999 uvedenú zmluvu vypovedal a výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.1999. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny 140.000,- Sk, splatného úroku za obdobie od posledného predĺženia termínu splatnosti (7.1.1999) do uplynutia výpovednej lehoty vo výške 1% týždenne, teda sumu 34.800,-Sk a zákonného úroku z omeškania. Dňa 11.8.2000 vzal žalobca čiastočne návrh späť v sume 78.432,70,-Sk( 2.603,49€) a predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 61.567,30,-Sk (2.043,66€) s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 23.2.2000 do zaplatenia. Žalobca mal za to, že vyplácaním úroku požaduje žalovaný predĺženie splatnosti pôžičky. Žalovaný takto zaplatil úroky 38x, čím sa opakovane predlžoval termín splatnosti. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania podľa ust. § 100 ods.1,2 a §101 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I zmluvy o pôžičke zo dňa 1.2.1996 platí, že predmetom zmluvy o pôžičke je poskytnutie finančnej čiastky vo výške 140.000,-Sk dlžníkovi, najneskôr splatnej dňa 29.2.1996. Podľa čl. III ods.1 tejto zmluvy o pôžičke platí, že sa dlžník s veriteľom dohodli na splatení predmetu zmluvy v lehote do 4 kalendárnych týždňov po podpísaní tejto zmluvy s príslušenstvom 4% z výšky pôžičky a podľa ods.2 tohto článku zmluvy sa dohodli, že dlžník 140.000,-Sk vráti do 4 kalendárnych týždňov od podpísania tejto zmluvy alebo dobu vyplatenia predĺži pred uplynutím dohodnutého termínu len vtedy, ak dohodu navrhne dlžník a súčasne zaplatí príslušenstvo, t.j. 4% z výšky pôžičky. Z takto koncipovaných zmluvných podmienok vyplýva, že k predĺženiu doby splatnosti mohlo dôjsť len za súčasného splnenia dvoch podmienok a to ak by dlžník pred uplynutím doby splatnosti dlhu navrhol predĺženie jeho splatnosti a zároveň zaplatil úrok 4% z predmetu pôžičky. Podľa čl. IV ods.2
zmluvy bola takáto zmena možná len písomným dodatkom, podpísaným oboma zmluvnými stranami. Žalovaný poprel, že by žalobcovi navrhol dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky a nikdy nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k zmluve, na základe ktorého by došlo k zmene pôvodnej doby splatnosti pôžičky. Je pravdou, že žalovaný nejaký čas žalobcovi platil zmluvne dojednaný mesačný 4% úrok z dlžnej sumy, avšak to bolo viackrát už po uplynutí mesačnej lehoty odvodzovanej od splatnosti pôvodne dojednanej v zmluve, avšak táto skutočnosť nemá za následok predĺženie pôvodnej dojednanej doby splatnosti pôžičky. Pôžička bola splatná podľa čl. I ods.1 zmluvy dňa 29.2.1996 a právo žalobcu bolo možné uplatniť po prvý raz dňa 1.3.1996. Po uplynutí 3 rokov, teda dňa 1.3.1999 došlo k uplynutiu premlčacej doby a žaloba bola podaná na súd po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca uplatňoval zaplatenie celej pôvodne dojednanej pôžičky, hoci si uplatnil právo podľa zmluvy č. 2048 o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorú s ním uzavrel dňa 1.2.1996. Na základe tejto zmluvy došlo zo strany žalobcu k prevzatiu motorového vozidla zn. S. XXX B., ev.č. H. XX- XX,ktorého hodnotu si do dlhu žalobca od uplatňovanej pohľadávky neodpočítal a žalovaný poukázal na ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dojednaný zmluvný úrok v rozpore s týmto ustanovením a nemôže požívať právnu ochranu. Výpoveď zmluvy o pôžičke žalobcom zo dňa 7.1.1999 nemohla mať žiaden právny význam, pretože ust. § 582 Občianskeho zákonníka sa nemôže vzťahovať na daný prípad. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, či sumy, ktoré žalovaný platil boli úroky alebo úhrada istiny, on mal za to, že šlo o úhradu istiny. Sumy platil šekmi, v nepravidelných termínoch, podľa svojich možností a žalobca iba písomne potvrdzoval prijatie hotovosti. Žalovaný poprel, že by urobil nejaký krok, smerujúci k predĺženiu termínu splatnosti pôžičky.
Na majetok žalobcu bol dňa 17.5.2002 pod sp.zn. 4K 64/02 na Krajskom súde Košice vyhlásený konkurz. Za nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený M.. M. B., advokát so sídlom v G., A. č. 5, ktorý dal súhlas na pokračovanie v tomto konaní. X., že predchádzajúca správkyňa mu nedala k nahliadnutiu žiadne doklady, týkajúce sa tejto veci a trval na podanej žalobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu a žalovaného, oboznámil zmluvu o pôžičke, výpoveď zo zmluvy o pôžičke, doklady o platení pôžičky, Zmluvu č. XXXX, výdavkový doklad z 5.2.1996, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.9.2000, vyjadrenie žalobcu zo dňa 6.12.2000, rozhodnutia o zmene koncesnej listiny, výpis z registra úpadcov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 1.2.1996 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému prostriedky vo výške 140.000,-Sk s dohodnutým úrokom vo výške 4% z poskytnutej sumy vždy na obdobie 4 týždňov, teda 1% týždenne, najneskôr splatnej dňa 29.2.1996. Hotovosť bola odovzdaná dlžníkovi dňa 5.2.1996. Podľa čl. III ods.1 tejto zmluvy o pôžičke platí, že sa dlžník s veriteľom dohodli na splatení predmetu zmluvy v lehote do 4 kalendárnych týždňov po podpísaní tejto zmluvy s príslušenstvom 4% z výšky pôžičky a podľa ods.2 tohto článku zmluvy sa dohodli že dlžník 140.000,- Sk vráti do 4 kalendárnych týždňov od podpísania tejto zmluvy alebo dobu vyplatenia predĺži pred uplynutím dohodnutého termínu len vtedy, ak dohodu navrhne dlžník a súčasne zaplatí príslušenstvo, t.j. 4% z výšky pôžičky. Podľa čl. IV ods.2 zmluvy bola takáto zmena možná len písomným dodatkom, podpísaným oboma zmluvnými stranami. K písomnému predĺženiu splatnosti pôžičky, formou dodatku k zmluve, nedošlo.
Zmluva o pôžičke bola zabezpečená Zmluvou č. XXXX zo dňa 1.2.1996 o zabezpečovacom prevode práva podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva previedol dlžník- žalovaný na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. S. XXX B., ev.č. H. XX- XX, s tým, že vlastnícke právo na žalovaného by bolo podľa čl. VI zmluvy spätne prevedené len za predpokladu úplného splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.2.1996 a vydania potvrdenia veriteľom o riadnom splnení záväzku podľa zmluvy o pôžičke.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný zaplatil titulom pôžičky celkove 38 splátok po 5.600,- Sk (185,89€) nepravidelne od 4.3.1996 do 7.1.1999, poštovými poukážkami, na ktorých okrem adresáta, odosielateľ a a sumy neboli uvedené žiadne identifikačné údaje, smerujúce k tomu, či sa mala zaplatená suma započítať na istinu alebo na úrok. Z dokladov, vystavených žalobcom vyplýva, že tento si splátky započítaval výlučne na príslušenstvo.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 566 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke; veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 570 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 14 ods.1 písm.a/,d/,h/, zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2002 vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu; súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené; zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy.
Podľa § 14 ods. 5 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2002 v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.
Podľa § 206b ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( účinnosť od 1.7.2005) konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úpadca a žalovaný uzavreli dňa 1.2.1996 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ - žalobca požičal žalovanému -dlžníkovi sumu 140.000,-Sk, ktoré mal žalovaný žalobcovi vrátiť podľa čl. I bod 1 zmluvy najneskôr do 29.2.1996. V čl. III sa účastníci dohodli na splatení dlhu v lehote do 4 kalendárnych týždňov po podpísaní zmluvy s príslušenstvom 4% z výšky pôžičky. V čl. III ods.2 zmluvy bolo dohodnuté, že dlžník buď v lehote splatnosti dlh vráti alebo sa jeho vyplatenie predĺži pred uplynutím dohodnutého termínu len vtedy, ak dohodu navrhne dlžník a súčasne zaplatí príslušenstvo, teda 4% z predmetu pôžičky. V čl. IV ods.2 sa účastníci dohodli na tom, že zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami, ktoré podpíšu obe strany. Počas konania bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a súd so súhlasom správcu úpadcu, ako účastníka konania na strane žalobcu, v tomto konaní pokračoval.
Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný dlh splácal v 38-tich splátkach po 5.600,-Sk (185,89€) počnúc dňom 4.3.1996 a dňom 7.1.1999 končiac a pôžička bola zabezpečená aj zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Žalovaný tvrdil, že suma uvedená v splátkach, ( ktorej výška sa zhodovala s výškou dojednaných úrokov) predstavovala splátky dlhu na istinu a žalobca si ich započítaval výlučne na úrok. Žalobca mal za to, že platením mesačných splátok vo výške 4% z predmetu pôžičky žalovaný splácal dlžný úrok a každú splátku považoval za žiadosť o predĺženie doby splatnosti pôžičky. Sporným v tomto konaní bolo len to, či došlo k predĺženiu doby splatnosti pôžičky, v akom termíne a či splátky dlhu boli platbou na istinu, alebo na príslušenstvo ( úrok z pôžičky). Vzhľadom na obsah zmluvy a predložené dôkazy súd dospel k záveru, že k predĺženiu doby splatnosti
pôžičky nedošlo. Samotná skutočnosť, že žalovaný postupne platil v splátkach sumy zhodné s výškou dojednaného úroku nepredstavujú zmenu pôvodne dojednanej splatnosti dlhu, pretože neboli splnené podmienky, za akých sa mala konečná splatnosť celého dlhu zmeniť. Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplývalo, že k zmene zmluvných podmienok mohlo dôjsť len písomným dodatkom ( čl. IV bod 2 ) podpísaným oboma zmluvnými stranami na návrh dlžníka, uskutočnený pred uplynutím dohodnutého termínu splatnosti dlhu a za súčasného zaplatenia úroku 4% z dojednanej výšky pôžičky ( čl. III bod 2 zmluvy). Zmena doby splatnosti dlhu je nepochybne zmenou pôvodnej zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že by došlo k písomnému dojednaniu o zmene zmluvných podmienok spôsobom, aký ustanovovala zmluva. Z týchto dôvodov bola zmluva o pôžičke, uzavretá dňa 1.2.1996 splatná v lehote uvedenej v čl. I bod 1 zmluvy a teda dňom 29.2.1996.
Premlčacia doba na uplatnenie dlhu začala plynúť od vtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Dlh mal byť uhradený dňa 29.02.1996 a dňom 1.3.1996 bolo možné uplatniť nárok na jeho zaplatenie žalobou na súde. Dňom 1.3.1996 začala pre žalobcu plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.3.1999. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.7.1999, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal. Súd premlčaný dlh nemôže priznať a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže došlo k zániku dlhu vznesenou námietkou premlčania, nebolo možné priznať ani úrok z omeškania premlčanej pohľadávky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Predmetom sporu bolo spočiatku zaplatenie istiny 140.000,-Sk ( 4.647,15€) a od 5.2.2011 až doposiaľ je predmetom sporu zaplatenie istiny 61.567,30,-Sk ( 2.043,66€), ktoré bolo treba vziať za základ pri výpočte trov právneho zastúpenia. Trovy pozostávali z 3 úkonov právnej pomoci po 1.700,-Sk ( príprava a prevzatie veci dňa 16.8.2000, vyjadrenie k žalobe dňa 25.9.2000 a za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2001) a po 920,-Sk za účasť na pojednávaní dňa 5.2.2001 + 4 x 100,-Sk režijný paušál ( spolu 6.420,-Sk /213,11€) podľa ust. § 13 ods.1, § 16 ods.1 písm.a/,c/,d/, § 19 ods.3 vyhl.č. 240/1990 Zb. v spojení s uznesením Predsedníctva SAK č. 1/1999 zo dňa 1.2.1999 a po 91,29€ + 8,58€ režijný paušál + 20% DPH v sume 19,97€ za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2016 podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm.d/, § 16 ods.3 a §18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie práv. služieb, spolu 332,95€
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.