Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-59-2015.pdf
PDF · 73.44 KB
Case nature
Subarea
7Co/59/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky V. Š.E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G. na L. ul. č. XX/X, právne zastúpenej JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove na M.R. Štefánika č. 3197/32 proti odporcovi Ing. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. na K. ul. č. X, právne zastúpenému JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Tomášikovej ul. č. 35, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o nariadení predbežného opatrenia na návrh navrhovateľky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 24C 97/2013-213 zo dňa 28.09.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne vždy do 15. - tého dňa v mesiaci vopred až do právoplatného skončenia konania o určenie výživného od 01.01.2015 do budúcna vedného na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 24C 97/2013.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odporca odvolanie z dôvodu, že súd neprávne právne vec posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľke zaplatil sumu 4 100 Eur ako dlžné výživné, čo však navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla. Navrhovateľke prispieval sumou 150 Eur mesačne, preto sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľky, že na jej výživu ničím neprispieval. Vzhľadom na to, že sa skončil jeho pracovný pomer, poberal len dávku v nezamestnanosti, pričom od 01.07.2015 jeho príjem predstavoval len výsluhový dôchodok. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má mesačne k dispozícii viac finančných prostriedkov ako jednotliví členovia jeho domácnosti. Uviedol, že aj keď uzavrel nový pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 643 Eur a je aj naďalej poberateľom výsluhového dôchodku, suma výživného je vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery neprimerane vysoká. Podotkol, že za účelom vyplatenia výživného navrhovateľke bol nútený predať motorové vozidlo, ktorým zabezpečoval prepravu svojej mal. dcéry do školy. Súčasne bol nútený zadlžiť sa, aby jeho rodina neprišla o strechu nad hlavou, nakoľko jeho manželka je nezamestnaná. Uviedol, že navrhovateľke platil výživné až do augusta 2015 a výživné neuhradil až v mesiaci september, pretože navrhovateľka mu nepredložila doklad o zápise na magisterské štúdium. Uvedené skutočnosti však súd prvého stupňa nezohľadnil, preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere;
Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka osvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Nariadeným predbežným opatrením podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súd Košice I č.k. 24C 97/2013-136 zo dňa 18.09.2014 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 290 Eur mesačne od 17.04.2013 do budúcna, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, za obdobie od 17.04.2013 do 30.09.2014 určil od odporcu dlžné výživné vo výške 4 315,33 Eur a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8Co 1/2015-200 zo dňa 27.05.2015 potvrdil predmetný rozsudok vo výroku o výživnom pre navrhovateľku v sume 290 Eur mesačne od 17.04.2013 do 31.12.2014, vo výroku o dlžnom výživnom a zrušil rozsudok vo výroku určenia výživného pre navrhovateľku od 01.01.2015 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odporcovi náhradu trov konania od navrhovateľky nepriznal. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že od augusta 2015 jej odporca prestal prispievať na výživu, v dôsledku čoho je jej výživa vážne ohrozená, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie svojich odôvodnených potrieb najmä v súvislosti s prípravou na budúce povolenie ale taktiež základných výdavkov na bývanie, stravu a potrebné lieky. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka je študentkou denného magisterského štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave, preto je nútená platiť si okrem školného aj ubytovanie v mieste štúdia, pričom okrem občasného príjmu z brigádnickej činnosti nemá žiaden trvalý príjem, ktorým by si dokázala pokryť svoje nevyhnutné výdavky. Navrhovateľka je teda svoju výživou odkázaná na odporcu, ktorý však okrem
platenia výživného žiadnym spôsobom nezabezpečuje osobnú starostlivosť o navrhovateľku, keďže navrhovateľka po návrate zo školy býva u svojej babky. Je pritom potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka je polosirota a okrem odporcu nemá nikoho, kto by dopĺňal jej zdroj výživy. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca od augusta resp. septembra 2015 neprispieva na výživu navrhovateľky žiadnou sumou, čo napokon sám v podanom odvolaní potvrdil, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil predbežné opatrenie. Súdom určená výška výživného v sume 150 Eur pritom podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá výživnému určenému len v nevyhnutnej miere podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., a to vzhľadom na životnú situáciu navrhovateľky a jej každodenné výdavky. Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že navrhovateľke vyplatil sumu 4 100 Eur, odvolací súd uvádza, že sa jedná o sumu dlžného výživného, na úhradu ktorého bol zaviazaný právoplatným rozsudkom vo veci samej, pričom ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené a malo slúžiť na zabezpečenie výživy navrhovateľky v období od 17.4.2013 do 30.9.2014, preto túto skutočnosť nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o určení výživného pre navrhovateľku v súčasnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb navrhovateľky a schopností, možností a majetkových pomerov odporcu.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.