Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou vo veci starostlivosti o maloletého H. Š., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka K. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. L. XXX, zastúpená JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou v Prievidzi, Bojnická cesta 5, 7, a otec: J. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. L., R. XXXX, zastúpený Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, za účasti Okresnej prokuratúry v Prievidzi, o úpravu styku, takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku otca k malol. H. Š., nar. XX.X.XXXX, v nasledovnom znení:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s malol. H. Š., nar. XX.X.XXXX, každú sobotu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý piatok v nepárnom týždni v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si v určený deň a hodinu malol. dieťa od matky vyzdvihne v mieste bydliska dieťaťa a v určený deň a hodinu ho matke v mieste bydliska dieťaťa odovzdá.

Matka je p o v i n n á malol. dieťa na styk s otcom pripraviť, v určený deň a hodinu ho otcovi v mieste bydliska dieťaťa odovzdať a v určený deň a hodinu ho v mieste bydliska dieťaťa prevziať.

Súd u k l a d á rodičom malol. H. Š. a malol. H. Š., nar. XX.X.XXXX, povinnosť podrobovať sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi po dobu 12 mesiacov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec malol. H. sa návrhom podaným proti matke dieťaťa pôvodne domáhal rozvodu ich manželstva, úpravy práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.3.2013 č.k. -59 rozhodol tak, že manželstvo rodičov dieťaťa rozviedol, malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné na dieťa sumou 150,- eur mesačne a styk otca s dieťaťom určil počas každej párnej soboty v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod., každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod. a každú stredu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že počas prvých šiestich mesiacov sa bude styk otca s dieťaťom realizovať v prítomnosti matky. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 16.7.2013 č.k. -103 rozsudok v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu potvrdil a v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s dieťaťom rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe skutočností, ktoré uvádzala matka dieťaťa v odvolaní voči rozsudku súdu I.

stupňa, odvolací súd uložil prvostupňovému súdu preskúmať tieto jej tvrdenia, a to aj prostredníctvom odborného znaleckého posúdenia, ktorého predmetom bude aj odborné vyšetrenie otca dieťaťa pre zistenie bezpečného záveru, že dieťa v styku s ním nebude ohrozené.

V konaní otec dieťaťa pôvodne navrhoval, aby bol malol. H. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr v priebehu konania súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravou styku s dieťaťom tak, ako súd rozhodol v pôvodnom rozsudku. Otec popieral tvrdenia matky o jeho správaní k dieťaťu, žiadal, aby bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo, aká je skutočnosť. V konaní otec stále prejavoval záujem o stretávanie so synom, poukazoval na to, že matka mu v tom bráni, do vydania predbežného opatrenia vo veci mu stretnutia vôbec nechcela umožniť, neskôr dieťa na tieto stretnutia riadne nepripravila a z toho dôvodu ich nebolo možné realizovať. Otec uviedol, že je ochotný pristúpiť na akékoľvek riešenie vzniknutej situácie, aby mohol opätovne nadviazať kontakt s maloletým.

Matka dieťaťa v konaní poukazovala na to, že dieťa má závažné zdravotné problémy, od 28.6.2013 je v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra, ktorý mu určil diagnózu „zmiešané poruchy správania a emočné poruchy“ a „depresívna porucha správania“, bola mu naordinovaná medikamentózna liečba. Matka uvádzala, že v čase spolužitia s otcom dieťaťa otec malol. H. nútil robiť veci pravou rukou, aj keď preferoval ľavú, zhasínal svetlo a strašil dieťa, že príde bubák a zoberie si ho. V čase, keď bol maloletý malý a otec ho kŕmil, musel štekať ako pes, čím si mal pýtať jedlo; v čase 3 rokov veku dieťaťa (august 2008) mu otec dal chytiť elektrický ohradník, ktorý bol pod elektrickým prúdom. Matka tiež uvádzala, že otec dieťa vystavoval aj ďalším stresujúcim situáciám - pred jeho očami bil psa, strieľal pred ním z plynovej pištole, nebezpečne s ním jazdil v aute po horskom teréne. Matka dieťaťa v konaní tiež uvádzala, že v materskej škole malol. H. nakreslil hrob s krížom a krvou okolo. Dieťa je podľa matky relatívne pokojné, pokiaľ je v známom prostredí, situácia sa však zhorší, keď má prísť otec, príp. po jeho návšteve. Maloletý si vtedy ohrýza nechty, trhá a ohrýza si tričká, v noci po návšteve otca sa pociká, má poruchy spánku, ťažko zaspáva. Okrem toho vyjadrila matka podozrenie na pohlavné zneužívanie dieťaťa zo strany otca a to na základe vyjadrení malol. H. a jeho správania na návšteve u kamaráta dňa 18.1.2014. V súvislosti s tým podala na otca dieťaťa trestné oznámenie. Po ukončení trestného stíhania jeho zastavením matka v konaní uvádzala, že dieťaťu nebráni stretnúť sa otcom, avšak malol. H. odmieta ísť k otcovi. Poukázala na to, že otec dieťaťa viackrát na stretnutie zavolal políciu, čo bolo pre dieťa ešte stresujúcejšie.

Kolízny opatrovník v konaní, po vykonaní znaleckého dokazovania navrhoval, aby styk otca s dieťaťom prebiehal v neprítomnosti matky, a to s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ako aj s poukazom na správu triednej učiteľky maloletého o správaní dieťaťa pri stretnutí s otcom v jej prítomnosti. Poukázal na rozporné vyjadrenia matky dieťaťa, ako aj na rozpor medzi jej vyjadreniami a správaním. Navrhol upraviť styk otca s dieťaťom v kratších časových intervaloch a častejšie. Uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby bol v kontakte s otcom, pretože dieťa má právo na otca a bolo preukázané, že otec dieťaťu chýba. Zároveň navrhol, aby súd rodičom dieťaťa ako aj maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi po dobu 12 mesiacov.

Zástupca Okresnej prokuratúry v Prievidzi navrhol upraviť styk otca s dieťaťom v rozsahu 1 hodiny napr. v stredu a v sobotu, prípadne v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, avšak v rozsahu 2 hodín.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A.. U. H., J.. G. M., A.. O. M., H. R., H.. J. O., lekárskych správ o zdravotnom stave malol. H., správ o šetrení pomerov v rodine malol. dieťaťa a aj otca dieťaťa, správy z poradenského procesu na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, správ Základnej školy s materskou školou Valaská Belá, znaleckého posudku č. 13/2015 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., vyjadrenia znaleckého ústavu k námietkam matky zo dňa 27.4.2015, oboznámením obsahu konceptu spisu OR PZ SR v Prievidzi ČVS: ORP-246/1- VYS-PD-2014, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Malol. H. bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.3.2013 č.k. -59 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.7.2013 č.k. -103 zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči dieťaťu vo výške 150,- eur mesačne. Konanie

sp.zn. doposiaľ prebieha v časti úpravy styku otca s malol. dieťaťom. Súd pôvodne rozhodol o úprave styku otca s malol. H. počas každej párnej soboty v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod., počas každej nepárnej nedele v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a počas každej stredy v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že počas prvých šiestich mesiacov sa styk otca s dieťaťom bude realizovať v prítomnosti matky. Matka dieťaťa v rámci odvolacieho konania žiadala upraviť styk otca počas jednej soboty v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v mieste bydliska dieťaťa a v jej prítomnosti. Odôvodňovala to tým, že dieťa má závažné zdravotné problémy, od 28.6.2013 je v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra, ktorý mu určil diagnózu „zmiešané poruchy správania a emočné poruchy“ a „depresívna porucha správania“, bola mu naordinovaná medikamentózna liečba. Matka uvádzala, že v čase spolužitia s otcom dieťaťa otec malol. H. nútil robiť veci pravou rukou, aj keď preferoval ľavú, zhasínal svetlo a strašil dieťa, že príde bubák a zoberie si ho. V čase, keď bol maloletý malý a otec ho kŕmil, musel štekať ako pes, čím si mal pýtať jedlo; v čase 3 rokov veku dieťaťa (august 2008) mu otec dal chytiť elektrický ohradník, ktorý bol pod elektrickým prúdom. Matka tiež uvádzala, že otec dieťa vystavoval aj ďalším stresujúcim situáciám - pred jeho očami bil psa, strieľal pred ním z plynovej pištole, nebezpečne s ním jazdil v aute po horskom teréne. Matka dieťaťa v konaní tiež uvádzala, že v materskej škole malol. H. nakreslil hrob s krížom a krvou okolo. Dieťa je podľa matky relatívne pokojné, pokiaľ je v známom prostredí, situácia sa však zhorší, keď má prísť otec, príp. po jeho návšteve. Maloletý si vtedy ohrýza nechty, trhá a ohrýza si tričká, v noci po návšteve otca sa pociká, má poruchy spánku, ťažko zaspáva.

V priebehu konania matka dieťaťa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd až do rozhodnutia vo veci samej zakázal styk otca s malol. dieťaťom z dôvodu, že dieťa je po návšteve otca nervózne, ťažko zaspáva, pomočuje sa, obhrýza si nechty, stalo sa, že si búchal aj hlavu o stenu. Má sa vyjadrovať tak, že sa radšej zabije, ako by mal chodiť k otcovi. Okrem toho vyjadrila matka podozrenie na pohlavné zneužívanie dieťaťa zo strany otca a to na základe vyjadrení malol. H. a jeho správania na návšteve u kamaráta dňa 18.1.2014. Poukázala tiež na komplikovaný zdravotný stav dieťaťa. Z predložených lekárskych správ súd zistil, že dieťa je ambulantne liečené u detskej psychiatričky MUDr. D. pre emočné poruchy a poruchy správania - depresívny typ s potrebou medikamentóznej liečby. Okrem toho dieťa trpí chronickou obstipáciou v súvislosti s čím navštevuje gastroenterologickú ambulanciu. Má tiež vrodenú vadu - Torticollis muscularis, čo vyžaduje cvičenie, rehabilitácie a podľa vyjadrenia matky jej bolo doporučené operačné riešenie pre dieťa. Z vyjadrenia MUDr. D. zo dňa 7.3.2014 bolo zistené, že dôvodom liečby a sledovania dieťaťa v pedopsychiatrickej ambulancii sú poruchy citovej rovnováhy a s tým súvisiace poruchy v správaní dieťaťa, ako aj nočné pomočovanie. Pri vyšetrení dňa 10.2.2014 bolo zaznamenané mierne zlepšenie stavu. Lekárka tiež uviedla, že zdravotný stav dieťaťa nevyžaduje dočasné zamedzenie styku s otcom. Na základe zistených skutočností súd o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 10.3.2014 č.k. -225 tak, že návrh zamietol. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní matky rozhodol uznesením zo dňa 14.4.2014 č.k. -259 tak, že rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil.

Svedkyňa A.. U. H., bývalá kolegyňa otca dieťaťa, v konaní uviedla, že otec dieťaťa vychádzal dobre so všetkými kolegami, nebol konfliktný, nemožno u neho hovoriť o agresivite, je skôr žartovný, priateľský. V práci vedel vždy správne zareagovať, do kolektívu vnášal dobrú atmosféru. Zo školy otec odišiel z finančných dôvodov, v tom čase začal študovať aj na vysokej škole a zárobok nebol taký, aby mohol uživiť rodinu. Počas jeho pôsobenia na základnej školy došlo k incidentu so žiakom E. Y., ktorý otca dieťaťa neposlúchal, stále vybiehal z triedy, preto cez prestávku otec dieťaťa prišiel za ním na chodbu a rukou naznačil facku, zrejme sa ho však ani nedotkol. Sám E. Y. jej potom povedal, že sa nesprával ako sa mal a uznal, že to bola jeho chyba. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by toto bolo riešené zo strany školy.

Svedkyňa J.. G. M., bývalá kolegyňa otca dieťaťa a kamarátka matky dieťaťa, uviedla, že navrhovateľa ako agresora nepoznala, ale niekedy povedal, že malol. H. strašil, príp. že mu dal chytiť elektrický ohradník, čo sa jej nezdalo celkom primerané. Raz jej tiež povedal, že jednému žiakovi dal facku, išlo o E. Y., ktorý, ak vedel, že si môže k učiteľovi dovoliť, tak provokoval. K incidentu s E. Y. došlo tiež v súvislosti s nejakou provokáciou. Svedkyňa tiež uviedla, že o zdravotných ťažkostiach malol. H. sa dozvedela od matky dieťaťa. Podľa nej má dieťa samovražedné sklony, raz za ňou prišiel s papierom, kde bol nakreslený kruh, nejaké bodky a kríž a povedal jej, že to je hrob a krv. Bola tiež svedkom toho, keď si maloletý pýtal od matky nôž, aby sa pichol do srdca, alebo zažila, že si búchal hlavu o stenu a od matky dieťaťa sa dozvedela, že toto robieva častejšie, sám si ubližuje, podľa informácie matky sa

takto správa po návštevách otca. Pokiaľ sa niekedy vyjadril na adresu otca, povedal, že ho nemá rád, viac o tom s ňou nehovoril.

Svedok A.. O. M., manžel svedkyne M.X., v konaní uviedol, že rodičov malol. H. videl 2 - 3 krát pri návšteve u nich doma. Uviedol, že si nepamätá, že by otca dieťaťa videl opitého. Malol. H. ku nim chodieva spolu s matkou a hráva sa s jeho synom. Malol. H. s ním nekomunikuje, od svojej manželky vie, že dieťa má zdravotné problémy, bližšie sa však o to nezaujíma. Raz bol pozrieť deti do izby, kde sa hrali, malol. H. sa vtedy akoby zahanbene otočil bokom a začal si trieť konečník o roh postele, čo sa mu zdalo ako abnormálne správanie.

Svedkyňa H. R., stará matka malol. H. zo strany matky, v konaní uviedla, že jej vzťah k otcovi dieťaťa sa narušil po narodení dieťaťa, pretože sa vyjadril, aby si matka dieťaťa chovala sama. Z jej výpovede vyplynulo, že po tom, čo bol maloletému zistený skrátený krčný sval, musel chodiť na rehabilitácie do Ilavy; s matkou dieťaťa tam chodila ona, matka argumentovala tým, že otec dieťaťa má prácu. Neskôr ona vybavila dieťaťu lekára v Žiline; chcela, aby tam šiel so synom jeho otec, ale matka dieťaťa nechcela z dôvodu, že tam otec má kamarátov a chcel by ich ísť navštíviť. Otec začal prerábať dom na lazoch, stále menej chodieval ku nim a matka dieťaťa tam nemohla bývať, pretože to tam nebolo upravené. Od dcéry, t.j. matky dieťaťa sa dozvedela, že otec dal malol. H. facku (mal vtedy asi 1 rok), tiež sa dozvedela o tom, že mu otec dával chytať elektrický ohradník. Malol. H. nechcel chodiť k otcovi na lazy; keď videl prichádzať otca na aute, s plačom utekal, že nikam nejde. Svedkyňa uvádzala, že 1.2.2014 videla, ako otec kŕmil dieťa jogurtom, a to tak, že si sadol na stoličku, roztiahol nohy, povedal, že obluda je hladná, H. skočil pod stôl a otec mu dával jogurt lyžičkou medzi svojim nohami. Videla tiež, ako sa na verande hrávajú na trpaslíka - otec dieťaťa vtedy maloletého šteklil kade - tade, aj okolo „cikáčika“. Potom malol. H. aj ju začal šteklievať v rozkroku a toto robil aj jednému chlapcovi, ktorý sa bol u nich s H. hrať. Uviedla, že dvakrát sa stalo, že malol. H. si zobral jej mobil a dal si ho do zadku a začal sa krútiť ako na penise. Odkedy chlapec nechodí k otcovi na lazy, máva prejavy, že rozpráva, aby mu dali do úst „cikáčika“, alebo ho pohrýzli. Svedkyňa tiež uviedla že dieťa hovorí, že sa radšej zabije, že nechce ísť s otcom, že nenávidí nevlastného brata. Povedal jej že sa bojí, keď otec strieľa z pušiek a doteraz sa dieťa bojí hluku. Svedkyňa uviedla, že dieťa sa s otcom vôbec nestretáva asi od marca 2014. O malol. H. uviedla, že v kontakte s inými ľuďmi nie je komunikatívny, podľa nej v súvislosti s tým budú s dieťaťom problémy aj v škole. Maloletý nechce chodievať von za kamarátmi, ani sa bicyklovať, bolieva ho konečník.

Následne súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia a psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, bolo zistené, že dieťa s otcom pred vyšetrením u znalca nebolo v kontakte po dobu jedného roka. Napriek tomu má malol. H. k otcovi pozitívny citový vzťah, otcovej prítomnosti sa teší, má na neho príjemné spomienky, chce sa s ním stretávať. Matka má tendenciu dieťa ochraňovať, izolovať ho pred otcom, zo strany matky dochádza k ovplyvňovaniu dieťaťa tým, že mu sprostredkúva negatívny obraz o otcovi. Zo záverov posudku vyplynulo, že je v záujme malol. H., aby sa s otcom stretával. Znalci tiež uviedli, že vzťahy s otcom je potrebné obnovovať postupne, spočiatku - napr. prvé tri mesiace každú druhú sobotu podľa režimu dieťaťa, po troch mesiacoch by to mohlo byť aj každú druhú nedeľu - bez prespávania. Neskôr by dieťa mohlo u otca aj prespať (po ďalších troch mesiacoch). Podľa znalcov prítomnosť matky na stretnutiach nie je potrebná. Znalci tiež uviedli, že tieto závery platia v prípade, ak sa nepreukáže spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona na základe trestného oznámenia, ktoré voči otcovi dieťaťa podala matka.

Z uznesenia OR PZ v Prievidzi zo dňa 30.9.2014 ČVS: ORP-246/1-VYS-PD-2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2014, súd zistil, že trestné stíhanie proti otcovi dieťaťa pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona a zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bolo zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.

V rámci trestného konania bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom z odboru psychológie PhDr. C. L.. Z posudku vyplýva, že osobnosť malol. H. je disharmonicky štrukturovaná, je emocionálne labilný, impulzívny, pri nadmernej záťaži má sklon reagovať automutiláciou, agresiou, či už voči sebe alebo okoliu. Maloletý má tendenciu konať nepriateľským, útočným až deštruktívnym spôsobom. V situáciách, kedy mu nie je vyhovené, si svoj negatívny afekt vybíja, či už na okolí alebo na sebe, čím uvoľňuje nadmernú tenziu. Podľa znalca je u maloletého možné hovoriť o zmiešanej poruche správania

a emočných poruchách. Z posudku tiež vyplýva, že vzťah malol. H. k otcovi je ambivalentný, verbálne sa vyjadruje, že mu otec nechýba, ale v projektívnych technikách znázorňuje túžbu po znovuobnovení jednotnej rodiny. Aj v tejto túžbe maloletého je možné pozorovať, že nezažil traumatizáciu spôsobenú neprimeraným konaním, resp. sexuálnou stimuláciou otca voči jeho osobe. Podľa záverov znalca u maloletého nastali zmeny vo vzťahu k otcovi v dôsledku nerealizovania styku otca s maloletým, ktoré bolo prerušené na podnet matky dieťaťa. Matka a stará matka maloletého svojimi negatívnymi postojmi voči otcovi dieťaťa vytvárajú bariéru medzi otcom a maloletým.

Na základe takto zistených skutočností súd na návrh otca dieťaťa uznesením zo dňa 11.5.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne - až do právoplatného skončenia vo veci - upravil styk otca počas každej párnej soboty v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Voči tomuto rozhodnutiu matka dieťaťa podala odvolanie, odvolací súd však uznesením zo dňa 23.7.2015 č.k. -393 uznesenie okresného súdu potvrdil.

V konaní bolo z výpovedí rodičov a aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 6.10.2015 zistené, že malol. H. sa s otcom nestretol, čo matka odôvodňuje tým, že dieťa naďalej odmieta stretnutia s otcom.

Zo správy z poradenského procesu Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi zo dňa 5.10.2015 vyplýva, že rodičia sa zúčastnili konzultácie zameranej na pomoc rodičom v oblasti zmeny realizácie kontaktu otca so synom, vzájomnej komunikácie a rodičovskej spolupráce. Zo správy vyplýva, že medzi rodičmi je silný konflikt, ktorý riešia aj prostredníctvom polície a napriek tomu, že matka pred dieťaťom verbalizuje záujem, aby sa s otcom stretol, dieťa si môže zvnútorniť postoj, že by tým matku zradilo, že by bola smutná a pod. Je možné predpokladať, že malol. H. aktuálnu situáciu vníma a má na neho dopad, čo sa môže prejavovať odmietaním kontaktu s otcom aj bez zjavnej príčiny. V správe je tiež uvedené, že rodičia sa na konzultácii dohodli, že sa stretnú na zmrzline v Ilave počas víkendu, dohodnuté stretnutie sa neuskutočnilo, a to ani v priebehu niekoľkých víkendov z dôvodu, že matka nemala k dispozícii auto alebo bol maloletý chorý.

Súd v konaní vypočul ako svedka triednu učiteľku malol. H. - H.. J. O., ktorá uviedla, že maloletý H. si na školu veľmi dobre zvykol, asi v priebehu mesiaca sa riadne zaradil do kolektívu, do školy chodí rád a je aj šikovný žiak. Podľa jej názoru dieťa pôsobí vyrovnane. Uviedla, že maloletého zaviedla na výsluch u nich v škole, ktorý bol realizovaný políciou za prítomnosti kolíznej opatrovníčky. H. bol pokojný, uviedol, že rozhovor zvládne sám aj bez jej prítomnosti. Po realizácii výsluchu sa H. vrátil späť do triedy, bol usmiaty, počas vyučovania bol úplne v poriadku, dával pozor, nespozorovala na ňom žiadne zmeny. Na druhý deň neprišiel do školy a jeho matka oznámila, že malol. H. je chorý, pretože všetko na neho doľahlo a zostalo mu zle. Svedkyňa tiež uviedla, že obaja rodičia sa o dieťa rovnako zaujímajú, majú ho veľmi radi, obaja sa zúčastňujú aj rodičovských združení.

V konaní sa súd pokúsil riešiť stretávanie otca s dieťaťom po dohode s rodičmi a so súhlasom riaditeľky školy tak, že pod dobu 3 mesiacov sa otec bude s maloletým stretávať v triede v základnej škole, ktorú dieťa navštevuje, a za prítomnosti jeho triednej učiteľky. Takýmto spôsobom sa zrealizovali dve stretnutia, k realizácii ďalších už nedošlo. Zo správy, ktorú vypracovala triedna učiteľka maloletého, vyplýva, že prvé stretnutie prebehlo tak, že malol. H. prišiel prvý, začal sa hrať s legom, potom prišiel za ním otec. Malol. H. bol prekvapený, ale nebál sa, bol spokojný a začal sa s otcom hrať. Počas celého stretnutia bola príjemná atmosféra, maloletý bol usmiaty, hral sa s otcom a rozprávali sa. O týždeň sa uskutočnilo druhé stretnutie, na ktoré prišiel malol. H. s plačom, nechcel ísť do triedy, držal sa matky a až na jej prehováranie a po slovách, že sa nemá čoho báť, išiel do triedy s otcom. V triede sa pekne hrali a rozprávali, dieťa bolo usmiate a spokojné. Otec mu na každé stretnutie doniesol darček, ktorý si s radosťou odniesol domov. Na ďalšie stretnutie prišiel malol. H. veľmi uplakaný, držal sa matky, nechcel od nej ísť, nechcel ísť s otcom ani v matkinej prítomnosti a stretnutie sa nekonalo. Postupne začal malol. H. štvrtky v škole chýbať, bol chorý, mal bolesti bruška a zvracal, od lekárky priniesol na druhý deň vždy ospravedlnenku. Pokiaľ bol vo štvrtok v škole, matka ho na stretnutie priviedla, ale stále sa opakoval len plač a zo stretnutia nebolo nič.

Matka dieťaťa v súvislosti s týmito stretnutiami uviedla, že dvakrát sa stretnutie nemohlo realizovať z dôvodu ochorenia triednej učiteľky, raz boli jesenné prázdniny. Matka tiež uviedla, že ešte v stredu večer bol malol. H. v poriadku, ale vo štvrtok ráno ho bolievalo brucho alebo zvracal a v takomto stave nemohol ísť do školy, čo uviedla aj triedna učiteľka. Podľa jej vyjadrenia triedna učiteľka uviedla, že takéto

stretnutia už nechce , aby sa v škole realizovali. Z výpovede matky v konaní vyplynulo, že opätovne podala na otca dieťaťa dňa 11.12.2015 trestné oznámenie pre týranie a sexuálne obťažovanie malol. H., nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti, tieto sa týkajú predchádzajúceho obdobia.

Kolízny opatrovník súdu predložil podanie matky, ktorého obsahom bolo, že podáva trestné oznámenie na otca dieťaťa. Dôvody ani žiadne skutky, pre ktoré toto trestné oznámenie podáva, tu uvedené nie sú. Podanie bolo prevzaté dňa 11.12.2015 na OO PZ v Nitrianskom Rudne.

Otec dieťaťa potvrdil, že stretnutia s dieťaťom prebiehali tak, ako to popísala triedna učiteľka. Uviedol, že matke dieťaťa povedal, že nezabezpečila riadnu prípravu syna na stretnutie a bude to musieť riešiť s úradom práce, aby sa stretnutia realizovali inak. Potvrdil, že ďalšie stretnutia v škole nie sú vhodné, aby dieťa nemalo so školu spojenú traumu a taktiež nechce, aby v škole vymeškával.

Otec v konaní navrhoval, aby súd zvážil nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie na posúdenie zdravotného stavu matky príp. oboch rodičov a jeho zlučiteľnosť s výchovou dieťaťa. Žiadal tiež, aby si súd vyžiadal správy od detských psychológov a psychiatrov, ktorých maloletý v posledných rokoch navštevoval. V priebehu konania však nakoniec došlo medzi rodičmi k dohode o úprave styku otca s malol. H. a rodičia uzavreli rodičovskú dohodu.

Kolízny opatrovník súdu zároveň navrhol, aby rodičom a aj malol. dieťaťu súd uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi po dobu jedného roka. Rodičia a aj zástupca Okresnej prokuratúry v Prievidzi s uložením navrhovaného výchovného opatrenia súhlasili.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s malol. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme malol. dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Súd v konaní právoplatne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov. Toto konanie je zo zákona spojené s úpravou práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu na čas po rozvode. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté aj o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a vyživovacej povinnosti otca. Keďže rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom bolo odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, súd ďalej rozhodoval o tejto otázke.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené vzťahy, čo sa prenáša aj do vzťahu malol. H. k otcovi. Matka dieťaťa mala výhrady k stretávaniu otca s dieťaťom s poukazom na zdravotné - fyzické aj psychické problémy dieťaťa, ako aj to, že otec sa k dieťaťu v čase trvania ich manželstva správal nevhodne. Po rozvode manželstva stretávanie otca s maloletým najskôr prebiehalo po dohode rodičov tak, že otec navštevoval malol. H. v mieste jeho bydliska, kde bola prítomná aj matka dieťaťa (vo vedľajšej miestnosti), a to vždy v sobotu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod.. V konaní bolo preukázané, že od februára 2014 sa styk otca s dieťaťom vôbec nerealizoval z dôvodu, že matka mala výhrady voči správaniu otca k dieťaťu, podala na neho trestné oznámenie. Trestné stíhanie voči otcovi však bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktoré sa stíhanie viedlo, sa nestal. Rovnako zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že malol. H., napriek tomu, že s otcom dlhodobo nebol v kontakte, má voči nemu pozitívny citový vzťah, otcovej prítomnosti sa teší, má na neho príjemné spomienky, chce sa s ním stretávať. Rovnako v rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní znalec konštatoval, že dieťaťu otec chýba, túži po znovuobnovení rodiny. K zmenám vo vzťahu k otcovi došlo v dôsledku nerealizovania styku otca s maloletým, ktoré bolo prerušené na podnet matky dieťaťa. Zo záverov znaleckého dokazovania v tomto konaní jednoznačne vyplynulo, že zdravotný stav dieťaťa nezapríčinil priamo a osobne otec. Z dokazovania - a to aj zo znaleckého dokazovania v tomto ako aj v trestnom konaní - vyplynulo, že matka dieťaťa zamedzuje styk otca s maloletým, hoci podľa znalcov je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával a nie sú dané dôvody pre obmedzenie alebo zákaz styku s otcom.

Po vykonanom znaleckom dokazovaní súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil dočasne stretávanie otca s maloletým. Styk otca s dieťaťom sa napriek tomu nerealizoval, čo matka dieťaťa zdôvodňovala tým, že dieťa otca odmieta. V priebehu konania po dohode rodičov, kolízneho opatrovníka a aj so súhlasom školy boli dohodnuté stretnutia otca s dieťaťom v priestoroch základnej školy za prítomnosti triednej učiteľky počas štvrtkov v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Bolo preukázané, že došlo k realizácii dvoch stretnutí, počas ktorých sa malol. H. s otcom hral, bol spokojný, rozprávali sa. Zo správy triednej učiteľky vyplýva, že počas týchto stretnutí bola príjemná atmosféra, na dieťati nebolo badať, že by mal z otca strach. Ďalšie stretnutia sa neuskutočnili z dôvodu, že malol. H. prišiel do školy s matkou uplakaný a odmietal ísť do triedy s otcom, prípadne maloletý v deň stretnutia s otcom pre zdravotné problémy neprišiel do školy.

V priebehu konania rodičia nakoniec uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave styku otca s dieťaťom, podľa ktorej sa otec bude s malol. H. stretávať každú sobotu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý piatok v nepárnom týždni v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si dieťa v určenom čase vyzdvihne od matky v mieste bydliska dieťaťa a v určenom čase dieťa matke v mieste jeho bydliska odovzdá. Súd rodičovskú dohodu v tomto znení schválil, pretože je na prospech maloletého, aby bol v kontakte s otcom a aby sa medzi nimi vytvorila pevná citová väzba. To, že dieťa otca potrebuje, vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Súd zohľadnil to, že stretnutie dieťaťa s otcom po takmer dvoch rokoch prebehlo bez problémov, malol. H. bol v prítomnosti otca spokojný. Z toho teda vyplýva, že prítomnosť matky na stretnutiach nie je potrebná. To isté vyplynulo aj zo záverov znaleckého dokazovania. Je však pravdou, že vzťah maloletého k otcovi je t.č. problematický, verbálne odmieta styk s otcom, preto nie je zatiaľ vhodné, aby styk otca s dieťaťom bol upravený počas dlhšieho časového úseku. Dohoda rodičov o úprave styku otca s dieťaťom zohľadňuje uvedené zistenia súdu, súd dohodnutú úpravu styku považuje v súčasnosti za optimálnu, a preto túto dohodu schválil.

Kolízny opatrovník v priebehu konania navrhol, aby súd nariadil aj výchovné opatrenie - povinnosť rodičov a malol. dieťaťa zúčastňovať sa počas obdobia 12 mesiacov odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Súd tento návrh považoval za dôvodný, keďže v konaní bolo preukázané, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú problematické vzťahy, ktoré boli riešené aj prostredníctvom polície a tieto konflikty citlivo vníma malol. H., ktorý potom odmieta stretnutia s otcom, prejavujú sa u neho zdravotné problémy, ako bolesti brucha alebo zvracanie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že dieťa je ovplyvňované matkou, ktorá mu sprostredkúva negatívny obraz o otcovi. Znalci uviedli, že úspešná realizácia styku otca s dieťaťom závisí od priazne matky, od spôsobu, ako bude dieťa motivovať k styku s otcom. Súd preto dospel k záveru, že bude na prospech malol. dieťaťa, ak sa obaja rodičia ako aj maloletý H. podrobia odbornému poradenstvu, ktorého cieľom je, aby všetky zúčastnené strany našli spôsob, ako k sebe navzájom pristupovať, aby sa ich vzťahy upravili a aby stretávanie dieťaťa s otcom nepredstavovalo pre maloletého psychickú záťaž. Najmä zo strany matky je potrebné si uvedomiť, že stretávanie malol. H. s otcom je v najlepšom záujme dieťaťa a tomuto podriadiť aj svoje správanie. S navrhovaným výchovným opatrením súhlasili v konaní rodičia a tiež zástupca okresnej prokuratúry. Súd preto rodičom a aj malol. H. uložil podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine povinnosť podrobovať sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi po dobu 12 mesiacov.

Pokiaľ v konaní otec dieťaťa navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, vzhľadom k tomu, že následne došlo medzi rodičmi k uzavretiu dohody o úprave styku otca s dieťaťom, nepovažoval súd za potrebné otcom navrhované dôkazy vykonať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.