Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-77-2015.pdf
PDF · 95.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/77/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. C., pre prečin podvodu podľa 221 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. C., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07.10.2015 sp.zn.3T/6/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. januára 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. C. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. C. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom čase v mesiaci august 2008 uviedol do omylu Z. E. tým spôsobom, že mu prisľúbil privezenie osobného motorového vozidla značky K. F. prípadne N. X. zo zahraničia, zároveň žiadal od Z. E. vložiť na jeho účet sumu XXXX,XX G. (XX.XXX,-Sk), čo poškodený Z. E. vykonal dňa 27.08.2008, obžalovaný A. C. nezabezpečil poškodenému Z. E. osobné motorové vozidlo, peniaze si ponechal a doposiaľ mu ich ani nevrátil.
Za to mu bol podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, nezistenej priťažujúcej okolnosti a za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Zároveň bol zrušený výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.08.2014 sp.zn.2T/36/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.03.2015 sp.zn.2To/97/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému Z. E. nar.XX.XX.XXXX v Z., bytom R., Ul. O.. U. č. XXXX/X, vo výške XXXX,XX eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný A. C. prostredníctvom obhajcu. Následne dňa 13.11.2015 podal v zákonnej lehote odvolanie i sám obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj proti výroku o náhrade škody. Napadnutý rozsudok považuje za nenáležite odôvodnený, poukazujúc na ustanovenie § 168 odsek 1 Trestného poriadku. V odvolaní konštatoval,
že súd I. stupňa vyhodnotil iba časť výpovede svedka Z. E., ktorá svedčila v neprospech obžalovaného a časť tejto výpovede, v ktorej sa svedok vyjadril, že predmetné vozidlo značky N. X. modrej farby obžalovaný pre poškodeného doviezol a následne bolo vyvezené späť do H., pretože si ho poškodený neprevzal, žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Podotkol, že svedok E. bol jediným priamym svedkom toho, že predmetné vozidlo, ktoré sa malo doviesť poškodenému zo zahraničia, skutočne dovezené bolo. Ostatní svedkovia sú vo vzťahu k tejto skutočnosti iba nepriami svedkovia. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zo znenia skutkovej vety a vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by objednané vozidlo bolo určené konkrétnou farbou, výbavou, motorizáciou a podobne. V odvolaní ďalej namietol, že z výpovede obžalovaného ako i svedka Z. E. je zrejmé, že vozidlo dovezené bolo a preto nie je možné prijať záver o tom, že bola naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona. Nie je totiž v konaní podstatná skutočnosť, či poškodený vozidlo prevzal alebo nie, ale podstatné je to, že bolo privezené na územie K. republiky pre poškodeného. K. konštatoval, že obžalovaný neuviedol poškodeného do omylu ohľadne privezenia motorového vozidla, nenaplnil ani subjektívnu stránku tohto trestného činu. Peniaze, ktoré poškodený vložil na jeho účet za účelom privezenia vozidla, na kúpu vozidla i použil. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zmätočný a arbitrárny, nakoľko v ňom súd I. stupňa poukazuje na dôkazy, najmä na výpoveď svedka Z. E. a jeho tvrdenie o privezení vozidla N. X. modrej farby, ktorá skutočnosť nie je koherentná so znením skutkovej vety napadnutého rozsudku. Týmto je napadnutý rozsudok podľa jeho názoru nepreskúmateľný. Poukázal i na skutočnosť, že svedok Z. E. podpísal poškodenému Z. E. listinný doklad v znení „dohoda o vrátení zálohy“ dňa 15.12.2008, v ktorom sa tento svedok zaviazal sumu vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) vrátiť poškodenému, s ktorou skutočnosťou sa súd I. stupňa absolútne nezaoberal. Z týchto dôvodov konštatoval, že v prejednávanom prípade sú minimálne pochybnosti o naplnení skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, v dôsledku čoho je nutné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. V rámci svojho odvolania poukázal i na nálezy Ústavného súdu ČR ako i rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej trestný čin s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima racio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, preto treba predmetnú vec riešiť v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, nenašiel vysvetlenie, prečo súd I. stupňa zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť škodu poškodenému, keďže svedok Z. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poskytnutú zálohu vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) si ponechal on a poukázal na to, že došlo zo strany tohto svedka k podpisu tzv. dohody o vrátení zálohy zo dňa 15.12.2008. Namietol, že i v tejto časti nie je napadnutý rozsudok zdôvodnený tak, ako to predpokladá ustanovenie § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil v celom rozsahu a rozhodol vo veci podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa ustanovenia § 285 písmeno b) Trestného poriadku, prípadne aby po zrušení napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodal.
Poškodený Mgr. Z. E. sa k napadnutému odvolaniu obžalovaného dňa 23.11.2015 písomne vyjadril tak, že odvolanie navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko v konaní pred okresným súdom bolo jednoznačným spôsobom preukázané, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu a uviedol ho do omylu, čím mu spôsobil škodu vo výške X.XXX,XX eur. Ku skutočnostiam, ktoré uvádzal obžalovaný v odvolaní uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde a konštatoval, že súd I. stupňa rozhodol v danej trestnej veci správne a zákonne a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil.
Obhajca na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo na žiadosť obžalovaného v jeho neprítomnosti uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní s tým, aby krajský súd odvolaniu vyhovel a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Pokiaľ ide o škodu, poukázal na skutočnosť, že medzi poškodeným a svedkom E. bola spísaná dohoda o vrátení peňazí, resp. dohoda o uznaní dlhu a tým pádom, ak by bol právoplatný výrok o náhrade škody súdu I. stupňa o zaviazaní uhradiť škodu poškodenému obžalovaným, existovali by dva právne tituly pre poškodeného na uhradenie tej istej sumy.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa vykonal dostatok dôkazov potrebných pre svoje rozhodnutie a rozhodnutie aj podrobne odôvodnil, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 odsek 1 alebo § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného A. C. nie je dôvodné.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného A. C., odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento správne právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona a niet pochýb ani o tom, že ho spáchal obžalovaný A. C..
Obžalovaný od začiatku popieral spáchanie predmetného skutku, bránil sa tým, že prisľúbil priniesť poškodenému Z. E. osobné motorové vozidlo zn. N. X. alebo zn. K. F. z H., za ktorým účelom požiadal poškodeného o poskytnutie zálohy vo výške XX.XXX,- Sk (toho času v prepočte XXXX,XX eur), tieto finančné prostriedky aj od poškodeného prijal a vozidlo v H. i riadne zakúpil za sumu cca XX.XXX,- eur a poškodenému ho aj priviezol, avšak tento si ho odmietol prevziať. Súčasne poprel akékoľvek konanie, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona.
V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že súd I. stupňa dôsledne preveroval obhajobu obžalovaného a dôkazy svedčiace v prospech i v neprospech obžalovaného, tieto dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, z ktorého je usvedčený výpoveďou poškodeného Z. E., ktorý vo svojich výpovediach podrobne popísal priebeh skutku. Od začiatku trestného konania sa vyjadroval, že obžalovaný mu prisľúbil priniesť z H. osobné motorové vozidlo zn. N. X. alebo zn. K. F., pod ktorou zámienkou ho obžalovaný následne telefonicky kontaktoval a požiadal o poskytnutie zálohy za dovezenie vozidla vo výške XX.XXX,- Sk (v prepočte XXXX,XX eur). Tieto finančné prostriedky mu poškodený dňa 27.08.2008 vložil na číslo účtu, ktoré mu obžalovaný uviedol, pričom vozidlo mu mal priviesť v lehote do dvoch dní. Napriek uvedenému mu žiadne vozidlo nepriniesol a ani mu poskytnutú zálohu doposiaľ nevrátil. Naopak po poskytnutí zálohy sa obžalovaný pred poškodeným zatajoval, poškodenému sa nepodarilo obžalovaného zastihnúť ani prostredníctvom telefónu, ani v mieste jeho bydliska. Poškodený Z. E. sa preto telefonicky nakontaktoval na svedka E., o ktorom mal vedomosť, že spolu s obžalovaným dováža vozidlá zo zahraničia, ktorý mu povedal, že obžalovaný žiadne vozidlá v tom období z H. nedoviezol.
Tieto skutočnosti uvádzané poškodeným potvrdil i svedok A. C. vo svojej výpovedi, ktorý bol osobne prítomný pri tom, keď telefonoval obžalovaný poškodenému a požadoval od neho zálohu na vozidlo, ktorú mu poškodený vyplatil, a ktorý súčasne potvrdil, že poškodený sa opakovane pokúšal skontaktovať s obžalovaným, čo sa mu nepodarilo.
Ďalej bolo v konaní pred súdom I. stupňa z dokladu N. banky a.s. R. (čl.20) preukázané vloženie sumy XX.XXX,- Sk (XXXX,XX eur) v hotovosti na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX dňa 27.08.2008.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že poškodenému Z. E. priviezol vozidlo N. X. modrej farby a tento si ho odmietol prevziať a následne asi po mesiaci spolu so svedkom E. toto vozidlo vyviezli späť do H., je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nebola v konaní pred súdom I. stupňa žiadnym z vykonaných dôkazov preukázaná a nesvedčí tomu ani listinný doklad (č.l. 301) predložený obžalovaným resp. jeho obhajcom na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2015 (úradne preložený na č.l. 306), keďže z toho dokumentu vyplýva, že R. C., bytom v E. mala v meste Z. zakúpiť dňa 29.08.2008 za vozidlo N. X. v hotovosti kúpnu cenu vo výške X.XXX,- eur, avšak i z výpovede obžalovaného a svedka E. vyplývalo, že vozidlo, ktoré vraj mali zakúpiť v H. pre poškodeného, malo stáť okolo XX.XXX,- eur. Navyše v tejto súvislosti nadriadený súd konštatuje, že v predmetnom dokumente nie je vozidlo bližšie špecifikované a je potrebné uviesť i to, že svedok E. v priebehu trestného konania niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď ohľadne skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, a pokiaľ by aj bolo pravdou, že pre poškodeného vozidlo doviezol a následne po jeho odmietnutí ho v H. opäť predal, bolo jeho povinnosťou poškodenému poskytnutú zálohu vrátiť. Ani nadriadenému súdu nie je známy žiadny dôvod, pre ktorý by mal neveriť výpovedi poškodeného Z. E., ktorý vložil finančnú hotovosť vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX,- eur) na účet obžalovanému za účelom dovezenia osobného motorového vozidla, zvlášť pokiaľ poškodený, na rozdiel od obžalovaného, vypovedal v konaní pred súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní pod prísahou.
Všetky tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku súdu I. stupňa, a že obrana obžalovaného A. C. je účelová a vyvrátená výpoveďami poškodeného Z. E. a svedka A. C. a tiež záznamom o vklade hotovosti vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) na osobný účet obžalovaného dňa 27.08.2008.
S poukazom na vyššie uvedené nemal ani odvolací súd pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na jednej strane a vzniknutým následkom na záujme chráneným ustanovením § 221 Trestného zákona na strane druhej, rovnako tak mal za preukázané i zavinenie obžalovaného, poukazujúc v tejto súvislosti i na správanie obžalovaného potom ako poškodený dňa XX.XX.XXXX. vložil na jeho účet vyššie uvedenú zálohu, keďže počnúc od tohto dňa sa poškodenému zatajoval a nepreukázal snahu o vráteniu mu poskytnutej zálohy. Z týchto dôvodov je zrejmé, že obžalovaný pred poškodeným iba predstieral, že po poskytnutí zálohy mu privezie motorové vozidlo, no jeho reálny úmysel k tomu nesmeroval.
K výpovedi svedka Z. E. z hlavného pojednávania, v ktorej uvádzal, že s obžalovaným doviezli pre poškodeného motorové vozidlo značky N. X. modrej farby z H., je nutné uviesť i to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento svedok mal vo viacerých prípadoch sprostredkovávať dovoz motorových vozidiel pre rôzne osoby zo zahraničia s obžalovaným, je s týmto v kamarátskom vzťahu a preto nadriadený súd jeho výpoveď, ktorá v plnom rozsahu ani nekorešponduje s výpoveďou obžalovaného, považoval za účelovú a vykonanú v úmysle napomôcť obžalovanému ako svojmu kamarátovi zbaviť sa viny za skutok uvedený v obžalobe, prihliadnuc v tejto súvislosti i na výpovede poškodeného a svedka C..
Z vyššie uvádzaných dôvodov možno jednoznačne vyvodiť záver, že vina obžalovaného A. C. bola vykonanými dôkazmi preukázaná a preto považoval odvolací súd obhajobu obžalovaného za nedôvodnú.
Výrok napadnutého rozsudku ako i právna kvalifikácia skutku ako prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keďže bolo preukázané, že obžalovaný uviedol poškodeného Z. E. do omylu, keď od neho vylákal sumu vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) pod zámienkou privezenia mu osobného motorového vozidla zo zahraničia, čím seba obohatil na úkor poškodeného, ktorému spôsobil škodu malú v zmysle ustanovenia § 125 odsek 1, veta prvá Trestného zákona.
Napriek námietkam obhajoby, nadriadený súd konštatuje, že konanie obžalovaného jednoznačne prekročilo rámec občiansko-právnych vzťahov a naplnilo všetky znaky žalovaného trestného činu. Z týchto dôvodov nemal ani nadriadený súd pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“.
Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Odvolací súd nezistil pochybenie pri ukladaní trestu, keď súd I. stupňa nevzhliadol poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 Trestného zákona a správne ukladal obžalovanému trest súhrnný v zmysle ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na skoršie odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.08.2014 sp.zn.2T/36/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.03.2015 sp.zn.2To/97/2014. Súčasne správne súd I. stupňa aplikoval ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona, keď ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestný, čo v danom prípade bol prečin sprenevery podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, kde Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov.
V súlade so všetkými ustanoveniami Trestného zákona potom súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 213 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 1 až 5 rokov a tomuto uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky pri súčasnom zrušení výroku o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.08.2014 sp.zn.2T/36/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.03.2015 sp.zn.2To/97/2014.
Takto uložený trest možno považovať za správny a zákonný, zodpovedajúci ustanoveniam uvedeným v Trestnom zákone a napĺňajúcim účely generálnej a individuálnej prevencie, poukazujúc na skutočnosť, že tento mu bol vymeraný pri dolnej hranici trestnej sadzby, prihliadnuc i na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho doterajší život a súčasne je trest dostatočne dlhý na to, aby odradil obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa obdobnej trestnej činnosti.
Taktiež súd I. stupňa výrokom o zaviazaní obžalovaného uhradiť poškodenému Z. E. škodu vo výške X.XXX,XX eur nepochybil, keď v súlade s vykonaným dokazovaním, priznal poškodenému nárok na náhradu škody voči obžalovanému, nakoľko poškodený si v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku spôsobenú škodu uplatnil riadne a včas vo výške vloženej finančnej hotovosti na účet obžalovaného dňa XX.XX.XXXX.
Pokiaľ ide o námietku obhajcu obžalovaného, že škoda nemôže byť v trestnom konaní poškodenému priznaná z dôvodu, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka E. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že predmetnú zálohu vo vyššie uvedenej výške si ponechal tento svedok a nie obžalovaný, ktorý súčasne podpísal poškodenému tzv. dohodu o vrátení zálohy dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k uznaniu dlhu svedkom E. zakladajúcim titul na vymáhanie tejto sumy v občiansko-súdnom konaní, je nutné uviesť, že nejedná sa v danom prípade o dva právne tituly z jedného záväzkového vzťahu, ktoré by si mohol poškodený vymáhať zvlášť od obžalovaného i poškodeného.
V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 100 a nasledujúce Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút premlčania, v dôsledku ktorých podpísaná dohoda o vrátení zálohy zo dňa XX.XX.XXXX svedkom E. v prospech poškodeného Z. E. je premlčaná, túto nemožno považovať za tzv. uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka, poukazujúc i na to, že medzi poškodeným a svedkom Z. E. neexistoval žiadny záväzkovo-právny vzťah, naopak z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného a svedka A. C. a v neposlednom rade aj z výpovede samotného obžalovaného, bolo preukázané, že poškodený si objednal dovoz osobného motorového vozidla práve od obžalovaného a nie od svedka Z. E. a súčasne bolo jednoznačne vykonaným dokazovaním preukázané podvodné konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému. Z týchto dôvodov je povinnosťou práve obžalovaného vrátiť poskytnuté peniaze poškodenému a to bez ohľadu na to, aký vzťah mali obžalovaný a svedok E. medzi sebou. Navyše treba poukázať na skutočnosť, že svedok E. podpísal predmetnú dohodu o vrátení zálohy poškodenému Z. E. iba z dôvodu, že tento mu odmietol vrátiť vozidlo, ktoré mal od svedka E. zapožičané. Preto považuje nadriadený súd i výrok o škode súdu I. stupňa za správny a zákonný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného A. C. považoval za nedôvodné a v zmysle § 319 Trestného poriadku ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.