Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-353-2015.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/353/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky R. B., E.. X., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. G. U., M. XXXX/X, proti odporcovi U. B., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. G. U., M. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. U. B., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania R. B., E.. X. R. U. B., uzatvorené 05.04.1997 v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Liptovský Mikuláš, vo zväzku 22, ročník 1997, na strane 21, pod radovým číslom 41 r o z v á d z a.
Maloletá R. U. B., O.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej R. U.E. B. čiastku 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva tohto rozsudku, k rukám matky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania. Súd manželstvo účastníkov konania R. B., E.. X. R. U. B., uzatvorené 05.04.1997 v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Liptovský Mikuláš, vo zväzku 22, ročník 1997, na strane 21, pod radovým číslom 41 r o z v á d z a.
Maloletá R. U. B., O.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej R. U.E. B. čiastku 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva tohto rozsudku, k rukám matky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania začatého 26.10.2015 bol rozvod manželstva účastníkov konania. V návrhu navrhovateľka hodnotila manželské spolužitie ako usporiadané do 2007. Ako príčinu problémov označila požívanie alkoholu odporcom, pod vplyvom ktorého sa správal agresívne, dostavili sa psychické a fyzické týranie dodnes pretrvávajúce. Od straty práce v roku 2009 je odporca nezamestnaný, nie je
evidovaný na úrade práce, nemá žiaden príjem, prestal prispievať na domácnosť a účty. Navrhovateľke berie peniaze, ktoré míňa na alkohol. Manželia v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti.
Počas konania sa narodila maloletá R. U. B., R. Z. Y. XX.XX.XXXX, o ktorej navrhovateľka uviedla, že pochádza z jej súčasného partnerského pomeru. Ďalej navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom nežijú spolu v spoločnej domácnosti pol roka, počas tejto doby ona žije v spoločnej domácnosti v prenajatom trojizbovom byte s priateľom. Priateľ zarába asi 300 - 400 eur mesačne, navrhovateľka poberá materské 330 eur mesačne a rodinné prídavky na dcéru v zákonnej výške. V pôvodnom byte na ul. M. býva odporca a ich spoločná plnoletá dcéra W. s jej maloletým štvormesačným synom. Dcéra poberá rodičovský príspevok. Navrhovateľka a odporca nekomunikujú, intímne spolu nežijú skoro jeden a pol roka. Manžel nie je otcom maloletej R. U.. On o jej narodení vie od W..
Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Navrhol, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok matka, otec aby bol zaviazaný platením primeraného výživného.
Odporca sa napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd vec preto prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.
Vznik manželstva účastníkov konania je preukázaný ich sobášnym listom, narodenie maloletej R. U. B. oznámením o jej narodení.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd manželstvo účastníkov po zistení vážneho rozvratu manželských vzťahov rozviedol. V manželstve je nesúlad, ktorý nie je len krátkodobý a prechodný, trvá niekoľko rokov. Účastníci aktuálne asi pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Intímny život nevedú asi 1,5 roka. Navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom. Manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, medzi manželmi nie je citový vzťah a neposkytujú si pomoc a oporu.
Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva súd zveril do osobnej starostlivosti matky nielen vzhľadom na jeho útly vek, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že s matkou žije v spoločnej domácnosti. Matka bude maloletú R. U. B. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Odporcu súd zaviazal platením výživného v zákonnej minimálnej sume, čo zodpovedá osobným, majetkovým, zárobkovým pomerom rodičov, ako aj nákladov dieťaťa na výživu. Dieťa je útleho veku. Mesačný príjem matky pozostáva z materskej a rodinných prídavkov. Otec nemá žiaden príjem, pretože nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce. Maloletá má bežné výdavky na výživu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v piatich písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť exekúciu podľa Exekučného poriadku, v časti výchovy súdny výkon rozhodnutia.