Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7P-6-2022.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľky: F. G. R., K.. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. P.E. XXXX/XX, XXX XX F., zast. advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022 429, proti manželovi: W. Z. G. R., X.. XX.XX.XXXX, L. XX M. H., Z. M.. D., Í., štátny občan Brazílskej federatívnej republiky, za účasti maloletej: Z. F. G. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo W. Z. G. R., X.. XX.XX.XXXX a F. G. R., K.. G., X.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 04.08.2012 v Krupine, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Krupina vo zväzku 8 ročník 2012 na strane 131 pod poradovým číslom 8 r o z v á d z a .
II. Maloleté dieťa Z. F. G. R., X.. XX.XX.XXXX súd na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec W. Z. G. R., X.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej Z. F. G. R., X.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 14.02.2022 doplnený podaním zo dňa 29.03.2022 domáhala rozvodu manželstva, úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že od roku (r.) 2019 manžel začal holdovať alkoholu, užíval drogy a bol často neverný. Vzťah manželov sa začal zhoršovať a 18.12.2020 manžel opustil spoločnú domácnosť, odišiel žiť do Í.. Odvtedy je vzťah účastníkov konania nefunkčný. Od odchodu do augusta 2021 zasielal navrhovateľke finančné prostriedky na výživu, avšak od augusta 2021 už žiadne peniaze neposlal. O jeho pobyte má navrhovateľka informáciu iba od známych, ktorí žijú v Í.. S manželom sa odcudzili a opakované pokusy o obnovenie manželského spolužitia a normálne fungovanie rodiny vždy stroskotali. Manželstvo nespĺňa svoju funkciu, pričom navrhovateľka už nemá ďalej záujem zotrvať v manželskom zväzku. Navrhovateľka navrhla v prípade, ak súd manželstvo rozvedie, zveriť malol. dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazať manžela prispievať na malol. dieťa v sume 150 Eur mesačne. Pretože je otec mimo územia Slovenskej republiky, navrhla, aby styk otca
s malol. dieťaťom upravený nebol, navyše pokiaľ by otec prejavil záujem o stretávanie sa s malol. dieťaťom, nebude tomu brániť.
2. Navrhovateľka v podaní doručenom okresnému súdu dňa 03.10.2022 špecifikovala výdavky, ktoré vynakladá v súvislosti so starostlivosťou o malol. dieťa, a to: mesačne platí za vodu 5 Eur, za energie 30 Eur, za ŠKD 10 Eur, stravné v škole 26,66 Eur, oblečenie spriemerované výdavky mesačne 23 Eur, za drogériu 22 Eur, školské potreby 25 Eur, 4 Eur zubná kefka, za pohonné hmoty do motorového vozidla 16 Eur, za stravu doma 90 Eur mesačne. O platbách, ktoré vynakladá mesačne na starostlivosť o malol. dieťa predložila fotokópiu pokladničných bločkov a výpisy z bankového účtu.
3. Manžel navrhovateľky nemá registrovanú adresu pobytu na území Slovenskej republiky a písomnosti sa mu nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu v Í., preto súd návrh s prílohami, poučenie účastníka konania, výzvu, aby sa v stanovenej lehote vo veci vyjadril, doručoval postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku. Manžel sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Na pojednávaní dňa 03.10.2022 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Žiadala, aby súd manželstvo rozviedol, aby malol. dieťa bolo na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, nakoľko o malol. dieťa vykonáva sústavnú osobnú starostlivosť a manžel nie je s rodinou v žiadnom kontakte. Zároveň uviedla, že vzhľadom na vyčíslené finančné výdavky, ktoré mesačne vynakladá v súvislosti so starostlivosťou o malol. dcéru, žiada, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na malol. v sume 150 Eur mesačne. Pretože nie je momentálne známy pobyt otca, navrhla, aby súd stretávanie sa otca s malol. dieťaťom neupravoval. Pokiaľ by otec prejavil záujem, nebude mu brániť stretávať sa s malol. dieťaťom.
5. Na pojednávaní kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu manželstva na rozhodnutie súdu a pokiaľ súd manželstvo rozvedie, navrhol, aby bolo malol. dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu malol. dieťaťa v sume v zmysle návrhu matky.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo v Krupine dňa 04.08.2012.
8. Rodným listom maloletého dieťaťa mal súd preukázanú skutočnosť, že účastníci konania sú jeho rodičmi.
9. Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka pracuje v obchodnej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy na pozícii referent kvality s tým, že pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu neurčitú a má pravidelný mesačný príjem.
10. Zo správy Úradu prace, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina o šetrení rodinný pomerov súd zistil, že navrhovateľka vykonáva osobnú starostlivosť o malol. dieťa riadne, zodpovedne, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili zveriť malol. dieťa matke do osobnej starostlivosti.
11. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom výpisov z bankového účtu a fotokópiu pokladničných bločkov (č. l. 94 - 98), ktorými navrhovateľka preukazovala finančné výdavky v súvislosti so zabezpečením osobnej starostlivosti o malol. dieťa.
12. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
13. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:
a) ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo b) ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo c) ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.
14. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
15. Podľa § 39 ods. 4 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.
16. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Pretože manžel navrhovateľky je cudzím štátnym príslušníkom, súd v prvom rade skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V manželských veciach, a to aj v konaní o rozvode manželstva, je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Rovnako je daná právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom ak má oprávnená osoba bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo je občanom Slovenskej republiky. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka a maloleté dieťa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
29. Z tvrdenia navrhovateľky mal súd preukázanú skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní už svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Od r. 2019 manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, podľa tvrdenia navrhovateľky sa manžel dlhodobo držiava v zahraničí a nie sú v žiadnom kontakte. Manželstvo účastníkov konania je už len formálny zväzok, pričom navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Súd má za to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželstve proti svojej vôli, preto súd rešpektujúc návrh vo veci rozvodu, manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň súd upravil rodičovské práva a povinnosti k malol. dieťaťu na čas po rozvode tak, že malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa nepretržite stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Pretože navrhovateľka deklarovala, že v prípade, ak by otec mal záujme stretávať sa s malol. dieťaťom, nebude tomuto brániť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec malol. dieťaťa sa v čase rozhodovania súdu vo veci nezdržiava na území Slovenskej republiky, súd styk otca s malol. dieťaťom neupravoval. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu súd zohľadnil sumu mesačných výdavkov, ktoré navrhovateľka vynakladá na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa (približne 252 Eur mesačne), ako aj skutočnosť, že výhradne navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a určil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 150 Eur mesačne, ktorá na tento čas pokryje potreby maloletej. V konaní nebola tvrdená ani preukázaná skutočnosť, že otec nie je objektívne schopný sa zamestnať, mať pravidelný mesačný príjem a plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( § 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).