Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-172-2014.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/172/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: W. G., T.. X.XX.XXXX, H. I. XX, Y., zast. JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves, proti odporkyni: I. G., T.. XX.X.XXXX, H. K. X, Y., v konaní o určenie výživného na manžela, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e zmier účastníkov konania v tomto znení:
Odporkyňa sa z a v ä z u j e platiť navrhovateľovi manželské výživné v sume 30.- € mesačne za obdobie od 1.11.2014 do 31.3.2015.
V prevyšujúcej časti za obdobie od 1.4. 2015 do 4.4.2015 súd konanie zastavuje.
Dlžné výživné vo výške 150.- € za obdobie od 1.11.2014 do 31.3.2015 sa odporkyňa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30.- €, vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 8,25 € na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.10.2014 určenia manželského výživného odporkyni v sume 100 € mesačne, počnúc dňom 1.11.2014 s odôvodnením, že odporkyňa je zamestnaná, od marca 2014 nebýva s ním a deťmi v spoločnej domácnosti a on ako invalidný dôchodca nezvláda hradiť všetky životné výdavky.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.1.2016, na ktorom medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k dohode o predmete sporu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a navrhli, aby súd ich dohodu schválil ako súdny zmier.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie súladu účastníkmi uzavretého zmieru s právnymi predpismi, a to oboznámením s listinami, najmä so sobášnym listom, s rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 11P 187/2014 zo dňa 4.3.2015 o rozvode manželstva účastníkov konania, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2015, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo 4.9.2012 o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi od 5.6.2012, rozhodnutiami ÚPSVaR Košice o preddavku na pomoc v hmotnej núdzi navrhovateľovi, mzdovým listom odporkyne od jej zamestnávateľa Č., G..M..B.. D. C. za obdobie 10/2014- 10/2015 a zistil, že odporkyňa je zamestnaná, mala vyšší príjem mesačne, ako navrhovateľ v rozhodnom období, ale spláca z neho spoločné dlhy účastníkov a má
vyživovaciu povinnosť k 2 mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva, takže jej výdavky neumožňujú platiť navrhovateľovi 1000 € mesačne, pričom do októbra 2014 platila mesačne navrhovateľovi náklady bývania s deťmi.
Účastníci sa dohodli na výživnom po 30 € mesačne za obdobie od 1.11.2014 do 31.3.2015 a na tom, že navrhovateľ nepožaduje plnenie výživného odporkyňou za 4 dni mesiaca apríl 2015, keďže medzičasom bolo ich manželstvo rozvedené súdom a dňa 4.4.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok o ich rozvode. Dlžné výživné tak za žalované obdobie činí 150 € ( za 11/2014 do 3/2015, t.j. 5x po 30 €), ktoré podľa dohody uhradí odporkyňa navrhovateľovi v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení Zákona o rodine. Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust.§ 77 ods.1 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 99 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.
Posúdiac zistený skutkový stav predovšetkým podľa citovanej právnej úpravy dospel súd k záveru, že súdny zmier uzavretý medzi navrhovateľom a odporkyňou na pojednávaní dňa 13.1.2016 nie je v rozpore s právnymi predpismi, preto ho svojim uznesením schválil.
Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom za obdobie od 1.4.2015 do 4.4.2015 súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 96 ods.1,2 O.s.p., pretože odporkyňa nemala námietky proti tomuto späťvzatiu návrhu za označené obdobie.
O trovách konania súd nerozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Keďže odporkyni žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný a bol zastúpený advokátom, ustanoveným Centrom právnej pomoci, súd však nerozhodoval o trovách právneho zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní v súlade s ust. § 12 ods. 4 a 5 zák. č.327/2005 Z.z., podľa ktorých: ods.(4) Advokátovi určenému centrom podľa odseku 1 patrí odmena podľa osobitného predpisu; 5a) pri úhrade trov právneho zastúpenia sa postupuje podľa § 15.
Ods, (5) Ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pred súdom (§ 5b ods. 3), patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny podľa osobitného predpisu; 5a) ustanovenie § 15 ods. 1 sa použije primerane. Pretože navrhovateľ je od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu čiastočne vyhovel, súd zaviazal na zaplatenie časti súdneho poplatku z návrhu odporkyňu, pretože podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovie, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Základom pre výpočet súdneho poplatku je výsledok konania, t.j. meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej. Podľa § 7 ods.4 cit. zákona je v danom prípade základom poplatku suma 150 € ako súčet cien
všetkých opakujúcich sa plnení ( výživné určené mesačne po 30 € za 5 kalendárnych mesiacov, t.j. opakujúce sa plnenie), z ktorého 2 % ( pol.8 sadzobníka súd. poplatkov) činia čiastku 3 €, ale nakoľko súdny poplatok je najmenej 16,50 € a účastníci konanie skončili schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, kedy sa im vráti 50% zo všetkých zaplatených poplatkov, podľa § 11 ods. 7 cit. zákona pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie, preto je odporkyňa povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške polovice súdneho poplatku, t.j. 8,25 € (16,50 € . 2) na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd schválil zmier, odvolanie nie je prípustné podľa ust. § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p. Proti výroku o zastavení konania v časti, o trovách konania a poplatkovej povinnosti je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.