Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. X.X.XXXX, XXX XX B. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.11.2018 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 5.000,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2018 medzi postupcom Poštová banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 17.2.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (pozn. súdu: žalobca ich, podobne ako výšku úveru, resp. poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokovej sadzby, vrátane podmienok a spôsobu jej uplatňovania, a konkrétnych skutkových a právnych dôvodov platenia akýchkoľvek poplatkov, nijako neuviedol, teda žiadne ďalšie okolnosti dojednania úveru, t.j. záväzku veriteľa a záväzku dlžníka, a ani skutočnosti o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov a o povinnostiach žalovaného, v žalobe netvrdil).

3. Ďalej žalobca už len všeobecne uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. až 507 o spotrebiteľských úveroch s tým, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky (pozn. súdu: ktorých výšku a dátum splatnosti, aj s poukazom na otázky premlčania, žalobca nijako nevymedzil), čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Následne žalobca bez ďalšieho uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 25.401,12 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19.154,75 Eur, z riadneho úroku vo výške 6.246,37 Eur, z úroku z omeškania vo výške 0,- Eur a z poplatkov vo výške 0,- Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení

pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky (pozn. súdu: bez toho, aby bolo zrejmé ako táto pohľadávka a jej jednotlivé sumy mali vzniknúť, resp. ako a na základe čoho ich žalobca vypočítal, a kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli a stali sa splatnými).

4. Žalobca uzavrel, že žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal úhrady 100,- Eur dňa 31.8.2018 a 100,- Eur dňa 8.10.2018, a že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 5.000,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 5.000,- Eur, a zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 20.201,12 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 13.954,75 Eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 6.246,37 Eur si v tomto konaní neuplatňuje. Dodal, že si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ust. počnúc dňom 21.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5. V súvislosti s vymedzením predmetu konania a rozsahu zisťovania skutkového stavu súd osobitne poukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti. Malo by byť pritom zrejmé, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej . Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. , in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

7. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.

8. Podľa Čl. 3 ods. 2 výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

9. Podľa Čl. 5 zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

10. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

11. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa a súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle , nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

14. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd tiež pripomína, že podľa zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

15. Upomínací súd návrhu žalobcu vyhovel a platobný rozkaz vydal, proti platobné rozkazu však podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz podľa zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

16. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že žalobca ani jeho predchodca neosvedčil dodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa a s tým, že v zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza, a preto nemohlo dôjsť k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy, ktorej prirodzená splatnosť nastane v roku 2024. Dodala, že nesplatná pohľadávka nie je prevoditeľná na iného veriteľa, a že žalobca (tak) nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Žalovaná sekundárne tiež namietala aj to, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosti podľa a Žalobu navrhla zamietnuť.

17. V replike k odporu žalobca poukázal na to, že v zmysle ust. zák. ć. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, a preto zmluva o úvere pôžička na bývanie zo dňa 17.2.2014 nie je spotrebiteľským úverom, na ktorý by sa vzťahovali ust. Z.z,, keďže podľa platobnej histórie bol úver poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ďalej mal žalobca za to, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje zákona o bankách a vyslovil názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

18. V duplike k vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pretože účel poskytnutia úveru nebol v zmluve uvedený s tým, že samotný názov ani označenie nehnuteľnosti bez ďalšieho zdôvodnenia tohto zakomponovania do zmluvy nič neznamená, nejde ani o zriadenie záložného práva, či zabezpečovacieho prevodu práva, ani sa neurčujú žiadne podmienky dlžníkovi na preukázanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Ide podľa neho o úver spotrebiteľský s tým, že v bode 4.6 zmluvy je tento atribút jasne bankou deklarovaný. Trval na aplikovaní s tým, že veriteľ nepreukázal zmluvné dohodnutie možnosti úver zosplatniť.

19. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.6.2022 žalobca v konaní prvý krát uviedol (napriek výzve na vyjadrenie k odporu – viď bod 14. a ust. ), že právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v bode 5.4 obchodných podmienok pre úver – pôžička na bývanie, ktoré v prílohe predložil (7 strán). V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.9.2022 žalobca uviedol, že „zmysle bodu 4.6 Zmluvy o úvere sa právne vzťahy neupravené v Zmluve riadia OP, VOP, Sadzobníkom, ... .“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný mal pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere nepodpísať. Žalobca pritom, okrem iného, poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. z 26.10.2021, podľa ktorého: Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27. mája 2020)“.

20. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa ), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení rozhodujúcich skutočností ( a ) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

21. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženého písomného vyhotovenia zmluvy o úvere pôžička na bývanie uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 17.2.2014 písomnú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX označenú ako pôžička na bývanie, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky v bližšie nešpecifikovanej výške (na základe úveru vo výške 20.000,- Eur) s tým, že „podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.“ K žalobe boli pritom zo strany žalobcu, okrem písomnej zmluvy o úvere, priložené Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. účinné od 1.2.2014 (18 strán husto písaného textu) a Sadzobník poplatkov (v rozsahu 50 strán). Nad rámec stranami dodaných tvrdení, pri zisťovaní skutkového stavu v prospech spotrebiteľa ( ), pritom súd z tejto zmluvy ešte zistil, že výška mesačnej splátky bola stanovená na 275,- Eur, dátum konečnej splatnosti úveru bol 25.2.2024, a že právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení konal ako podnikateľ v rámci svojej obchodnej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba mimo predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda že ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvu – zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom svedčí aj jej príloha označená ako obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery.

22. Listom označeným ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru (č.l. 58) zo dňa 9.3.2016 právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere, upozornil ju, že ku dňu 8.3.2016 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 2.663,25 Eur - z čoho pri porovnaní s výškou mesačnej splátky 275,- Eur vyplýva, že išlo o omeškanie s takmer 10 splátkami o viac ako 3 mesiace, a teda aj vrátane splátky splatnej minimálne od 25.2., resp. 25.3.2015. Právny predchodca žalobcu pritom v tomto liste žalovanú vyzýval na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade tejto sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Zo samotnej písomnej zmluvy o úvere, na ktorú zmluvné strany pripojili svoj podpis, však nie je zrejmé dojednanie práva veriteľa na zosplatnenie úveru podľa .

23. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predloženej žalobcom (č.l. 12) vyplýva, že k (predčasnému) zosplatneniu malo dôjsť dňa 4.4.2016. Z vyššie uvedeného upozornenia na omeškanie a ust. (podľa ktorého dodávateľ môže uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) tak vyplýva, že dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru tak bolo resp. mohlo byť len neuhradenie splátok úveru uvedených v bode 22. tohto odôvodnenia (splatných v priebehu roka 2015).

24. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu ( a ) zistené neboli a ani nevyšli najavo ( ).

Relevantné hmotnoprávne normy

25. Podľa v znení účinnom v čase výzvy na úhradu dlžnej sumy (ďalej len „“) - ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

26. Podľa - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa o spotrebiteľských úveroch v zmení účinnom v čase postúpenia - práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Podľa Z.z na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia , 3 a 4, až 8, , , a , , , , , , , a a tohto paragrafu.

29. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. Podľa premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Právne posúdenie

31. V danom prípade ide v zmysle ust. nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou tak ako ich definuje ust. . Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo skutočností v nej uvedených, však nemožno vyhovieť.

32. Predmetom konania sú nároky súvisiace so zmluvou o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré žiadal vrátiť aj s príslušenstvom. Súčasný žalobca však žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, a svoje práva v tomto konaní odvodzuje iba z prevodu práv na jeho osobu po tom, čo mal jeho právny predchodca podľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

33. Ako vyplýva z ust. , nevyhnutným predpokladom (existencie) práva veriteľa žiadať podľa tohto ustanovenia o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je, aby toto právo bolo pri plnení v splátkach dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade však nebolo žalobcom

tvrdené a ani súdom zistené, že by pri dohode o plnení v splátkach (v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis) bolo medzi zmluvnými stranami konkrétne, jasne, určite a zrozumiteľne (platne) dojednané právo veriteľa podľa ust. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Zmienka o takomto práve je totiž uvedená iba v rozsiahlych drobným písmom napísaných obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery (priložených k zmluve spolu s rozsiahlymi všeobecnými obchodnými podmienkami pozostávajúcimi z 18 strán a sadzobníkom poplatkov pozostávajúcim z 50 strán) bez toho, aby bolo zrejmé či bol žalovaný naňho dostatočne jasne upozornený, a bolo ho tak možné považovať za dojednané platne.

34. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať (celých) podstatných zmluvných dojednaní (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností – v tomto prípade práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celej pohľadávky) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne ( ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy ( ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

35. Bod 4.6 zmluvy, na ktorý sa odvolával žalobca (podľa ktorého „Právne vzťahy neupravené v ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“), je totiž len veľmi všeobecný a heslovitý, keď síce odkazuje okrem iného aj na „OP, VOP“, avšak bez toho aby bolo úplne zrejmé čo sa pod OP aVOP má konkrétne na mysli, a zároveň ktoré podstatné náležitosti by tam mali byť upravené (teda úprava ktorej časti zmluvy resp. ktorých práv a povinností – v tomto prípade napr. práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celej pohľadávky – má byť v nich upravená, a treba tak hľadať a vykladať v týchto prílohách, a v ktorej presne), a teda (v zmysle rozsudku KS TT a uznesenia NS SR, na ktoré poukázal žalobca - viď bod. 19), že by nejaká náležitosť zmluvy (napr. právo podľa ) bola v tomto bode určená výslovným odkazom na samostatnú listinu. Okrem toho obsahom tohto bodu napokon nie je ani úplne zrejmá konkrétna, určitá a zrozumiteľná inkorporačná doložka (že by napr. nejaké konkrétne a jasne určené prílohy mali byť považované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy), a navyše bol tento bod zároveň napísaný aj menším písmom ako ostatná časť zmluvy o úvere (jej podmienky).

36. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných dojednaní na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj rôzne doplnkové zmluvné podmienky (OP či VOP). Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi ( ).

37. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. . Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (pozn. súdu: a obdobne o samotnej existencii práva veriteľa žiadať predčasne o zaplatenie celej pohľadávky) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné

poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

38. Na základe uvedeného, keďže v konaní nebolo preukázané platné dojednanie práva podľa , súd vychádzal zo záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru – pred termínom jeho dohodnutej konečnej splatnosti 25.5.2024 – podľa skutočností zistených v tomto konaní nedošlo. Tým však žalobca netvrdil a nepreukázal ani výnimku zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred termínom jeho konečnej splatnosti zakotveného v ust. . Táto skutočnosť má však pritom za následok, že tým nebol naplnený aj jeden zo základných predpokladov pre platné ( ) postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a to postúpenie pohľadávky až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti), a teda ani predpoklady pre ich nadobudnutie.

39. Neobstoja pritom ani tvrdenia žalobcu, že v danom prípade išlo o úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti a nešlo tak o spotrebiteľský úver podľa , nakoľko podľa tohto zákona sa uvedené ust. vzťahuje aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a sú poskytované spotrebiteľom. Ako nedôvodné pritom súd napokon, s poukazom na už ustálené opačné stanovisko NS SR (R 68/2018 a R 6/2022), vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu o tom, že ani prípadné porušenie právnych predpisov nemá na platnosť postúpenia pohľadávky žiadny vplyv.

40. Súčasný žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol a svoje práva v tomto konaní odvodzuje iba z prevodu práv na jeho osobu, a keďže oprávnenosť tohto prevodu (postúpenia) a tým i jeho aktívna vecná legitimácia v konaní preukázaná nebola, súd žalobu zamietol.

41. Okrem toho pre úplnosť, na podporu dôvodov zamietnutia žaloby, súd poukazuje aj na to, že ak by aj v konaní bolo tvrdené a preukázané platné dojednanie práva veriteľa podľa a postúpenie splatnej pohľadávky na žalobcu, jeho právo na plnenie tejto pohľadávky z predčasne zosplatného úveru, ktorá mu mala byť postúpená, by bolo už aj premlčané, a preto by ho v zmysle ust. žalobcovi ani možné priznať nebolo. K zosplatneniu úveru totiž malo dôjsť 4.4.2016 pre pohľadávky (splátky) vyplývajúce zo zmluvy o úvere vo výške 2.663,25 Eur splatné v priebehu roka 2015 (od 25.2., resp. 25.3.), žaloba bola podaná až dňa 28.11.2018 (teda viac ako 3 roky po splatnosti omeškaných splátok), a podľa záverov súdnej praxe „v zmysle už citovaného Obč. zák. plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie“ (rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. ). „Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.“ (rozsudok KS Prešov sp. zn. ).

42. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej súd voči žalobcovi v zmysle ust. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.