Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-375-2021.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/375/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa S. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - F. T., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. K. 9, XXX XX S., zastúpená JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, a otec S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Roman Hojer s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému, o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07.07.2021, č.k. 5P/199/2020-146, v spojení s opravným uznesením, zo dňa 12.07.2021, č.k. 5P/199/2020-146 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07.07.2021, č.k. 5P/199/2020-146, v spojení s opravným uznesením, zo dňa 12.07.2021, č.k. 5P/199/2020-146, sa vo výrokoch II., III., IV., V., VI. a v súvisiacom výroku VII., z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietol (výrok I.), návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok II.), zvýšil výživné na maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 euro na sumu 350 euro mesačne od 08.03.2021, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci (výrok III.), zročné výživné za obdobie od 08.03.2021 do 30.06.2021 v sume 374 eur povolil otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 15.07.2021 k rukám matky s tým, že neplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.), návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol (výrok V.), zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II., č.k. 11P/138/2018-91 zo dňa 19.02.2019 v časti zvýšenia výživného na maloletého (výrok VI.), deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1, 2,4,5, § 63, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine. Skonštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/138/2018-91 zo dňa 19.02.2019 (právoplatného dňa 09.04.2019), ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov a schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na maloletého výživným 250 eur mesačne, styk otca s maloletým upravený nebol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tak, že vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na úpravu styku s maloletým ho vyhodnotil ako nedôvodný. Za preukázané mal, že styk sa realizuje po dohode s maloletým, intenzita styku je veľmi slabá, keď otec maloletého kontaktuje iba veľmi sporadicky a dostatočne sa nesnaží ich vzťah zlepšiť. Mal za to, že vzhľadom na vyjadrenie maloletého a jeho vek, nie je v jeho záujme styk s otcom upraviť autoritatívnym
rozhodnutím súdu. Otec napokon postoj maloletého akceptoval a uznal, že svoj prístup k maloletému musí zmeniť. Rovnako zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého, s odôvodnením, že vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, pri konštatovaní, že otcom navrhovaná suma výživného by ohrozila práva a právom chránené záujmy maloletého. Dôvody otca nepovažoval za dostatočne opodstatnené. Neprihliadol na tvrdenie otca, že si každý mesiac požičiava nie malé sumy na hradenie svojich výdavkov, ktoré zatiaľ nespláca, pričom vplyvom pandémie Covid-19 hrozí jeho firme zatvorenie (aj keď podľa neho pracuje aj 12 hodín denne). Zohľadnil, že z výpisu z účtu otca vyplýva zaplatenie jeho mesačných výdavkov vo výške cca 1 500 eur. Takto za preukázané mal, že majetkové pomery otca neodôvodňujú zníženie výživného, keď otec si v záujme platenia výživného na maloletého, musí svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť. Vzhľadom na uplynutie doby 2,5 roka od poslednej úpravy výživného, počas ktorej sa zmenili pomery maloletého s poukazom na jeho vek a matkou vyčíslené náklady uviedol, že existujú oprávnené dôvody na zvýšenie výživného. Návrhu matky vyhovel čiastočne, keď z vykonaného dokazovania, najmä z matkou predložených mesačných nákladov maloletého, nezistil potrebu zvýšiť výživné v navrhovanej výške. Zročné výživné od 08.03.2021 do 30.06.2021 v sume 374 eur povolil otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach v zmysle § 232 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). Zročné výživné vyčíslil ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a naposledy určeným výživným, ako alikvótnu časť za marec 2021 74 eur (100/31 x 23 dní) a za 01.04.2021 - 30.06.2021 300 eur (3 mesiace x 100 eur).O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP).
3. Proti výrokom II., III., IV a VI. rozsudku podal v zákonnej lehote podľa § 365 ods.1 písm. f/h/ CSP, odvolanie otec navrhujúc, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zrušiť a vyhovieť jeho návrhu. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na žiadne z ním uvádzaných a preukazovaných skutočností, ktoré zdôvodnil a preukázal. Naopak, zohľadnil iba tvrdenia matky, ktorá o nich nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Sumu zvýšeného výživného na maloletého považoval za absolútne neprimeranú aktuálnej situácii a ani potrebám maloletého. Matkou uvedené náklady na maloletého a ich skutočné vynakladanie matka nepreukázala. Tieto v konaní rozporoval, čím sa súd v rozhodnutí nevysporiadal a ostali nepovšimnuté. Uviedol, že aktuálne nemá takmer žiadne príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, situácia, v ktorej sa ocitol je nepriaznivá a náročná. Jeho podnikateľská činnosť nedokáže pokryť ani jeho nevyhnutné výdavky na život a je nútený zatvoriť svoju prevádzku, ktorá bola jediným zdrojom jeho príjmov (upozornenia banky o nezrealizovanom inkase). Priestor, v ktorom mal obchodnú prevádzku sa predáva (Výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 19.5.2021). S touto ním uvedenou skutkovou okolnosťou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Nezaoberal sa faktom, že aj v súčasností naďalej platí všetky náklady na hypotéku za byt, v ktorom v súčasnosti býva matka s maloletým, a nemá k nemu ani žiadny prístup. Namietal, že matka nijak nepreukázala svoje príjmy a výdavky a tiež ďalšie svoje majetkové pomery, súd tiež nijak nepreveril majetkové pomery jej druha, žijúceho v spoločnej domácnosti. 4. Proti výrokom III., IV. a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa § 365 ods.1 písm. b/,f/,h/ CSP, navrhujúc rozsudok zmeniť a výživné na maloletého od 08.03.2021 zvýšiť z 250 eur na 500 eur mesačne, zročné výživné vyčíslené odvolacím súdom povoliť otcovi splácať v primeraných splátkach a výrok V. rozsudku zrušiť. Zvýšené výživné považovala s ohľadom na majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca a výdavky maloletého za neprimerané. Namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo súd výšku zvýšeného výživného považoval za dostatočnú, z akého príjmu otca vychádzal. Súd prvej inštancie svoje úvahy v odôvodnení, napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu bližšie nerozvádza. Poukázala na výšku mesačných výdavkov otca (1651,90 eur podľa výpisov z účtu), na ktorých úhradu si má otec požičiavať, čo však nepreukázal. Uviedla, že napriek tvrdeniam otca ukončení podnikania, si inú prácu nehľadá, pracuje v podstate 6-10 hodín denne, t.j. činnosť vyvíja v pomerne širokom rozsahu. Nie je vo svojej spoločnosti riadne zamestnaný, vypláca si iba zisk v sumách, ktoré neboli nielen prezentované, ale ani preukázané. Otec súdu svoj príjem radne nepreukázal a teda bolo potrebné postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. S touto argumentáciou sa súd vo svojich úvahách nevysporiadal. Otec je jediným vlastníkom obchodného podielu v spol. Q., spoluvlastníkom pozemku v BSM, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané, pričom ohľadom ceny pozemku otec súd zavádzal, keď uviedol, že má hodnotu asi 40-50.000 eur, pričom ho inzeroval za 150.000 eur. Otec nijak nepreukázal, že by mu príjmy klesli počas pandémie, naopak, v oblasti predaja vstavaných skríň na trhu nebol úpadok. 5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 06.09.2021, poukázala na svoje odvolanie a jeho odôvodnenie. Odvolanie otca považovala za neopodstatnené a tendenčné, bez opory vo vykonanom
dokazovaní. Otec svoje tvrdenia ohľadom zníženia príjmu, ktoré boli a sú sporné, nijak nepreukázal, naopak mesačnými výdavkami deklaroval svoju životnú úroveň. K námietkam výdavkov maloletého uviedla, že otec sa na starostlivosti a výchove o maloletého nepodieľa a nemá o nich žiaden prehľad. Nie je nutné preukazovať bežné výdavky, v súdnej praxi sa tieto jasne uznávajú a nevyčíslila ich v neúmernej výške. Obchodná spoločnosť Q. s.r.o. podľa údajov z Finstat, v roku 2020 dosiahla tržba vo výške 55.628 eura a celkové výnosy 56.774 eura (čo je síce menej než v roku 2019 - 99.319 eura, avšak obdobne ako v rokoch 2018 - 68.639 eura, 2017 - 73.681 eura a v roku 2016 - 49.268 eura). Oficiálne tržby otca teda nie sú, ako tvrdí, veľmi zlé. Na druhej strane, ak by bolo pravdou, že predáva svoju prevádzku, mal by mať z tejto transakcie zisk. Znovu otec žiadne z týchto tvrdení nepreukázal. Otec taktiež uhrádzal splátky hypotekárneho úveru tak, ako sa dohodli v rámci rodičovskej dohody v rozvodovom konaní, avšak tieto už odmieta platiť. Ako jediný spoločník a konateľ spol. Q. s.r.o., jej umožnil užívať vozidlo spoločnosti a teraz ho žiada vydať.
6. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky zo dňa 17.09.2021 uviedol, že jeho tvrdenia týkajúce sa jeho aktuálnej finančnej situácie, či podnikania, sú pravdivé a odrážajú situáciu vplyvom pandémie Covid-19, čo preukázal. Uviedol, že matka vo svojom vyjadrení celkom zjavne zamieňa pojmy ako obrat a zisk. Tým prezentuje údaje, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú skutočnú finančnú situáciu jeho obchodnej spoločnosti. Ku dňu 31.08.2021 bol nútený zatvoriť svoju prevádzku a aktuálne nie je viac v postavení, kedy by si mohol dovoliť naďalej uhrádzať splátky hypotekárneho úveru za byt, v ktorom býva matka spolu so svojim novým partnerom. Tieto splátky uhrádzal sám v plnej výške v čase od rozvodu až doposiaľ. Poukázal na dohodu s matkou v čase rozvodu (pred 2 rokmi), že splátky hypotekárneho úveru na byt v ktorom matka býva, bude platiť, ale iba dočasne. Potvrdil, že matka mu odmieta odovzdať osobné vozidlo obchodnej spoločnosti, na ktorom je potrebné vykonať nevyhnutnú opravu. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca a odvolania matky. Odvolaciemu prieskumu podrobil rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem výroku I., ktorým bol návrh otca na úpravu styku zamietnutý a nebol odvolaním účastníkov napadnutý. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP). 10. Otec a matka v podanom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/,f/,h/ CSP. 11. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
12. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. V danom posudzovanom prípade je výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/138/2018-91, zo dňa 19.02.2019 (právoplatného dňa 09.04.2019), ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov a schválenou rodičovskou dohodou bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné 250 eur mesačne, styk otca s maloletým upravený nebol.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa otec v návrhu doručenom súdu dňa 28.12.2020, a matka v návrhu doručenom súdu dňa 08.03.2021, domáhajú, ako sa k predmetu konania obaja rodičia, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník vyjadrili (ods.1 až 13), a citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad (ods. 14 až 31). Rozhodnutie vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného (ods. 33) odôvodnil tým, že jeho tvrdenia nepovažoval za dôvodné, za preukázané mal, že majetkové pomery otca neodôvodňujú zníženie výživného, poukazujúc na výpis z jeho účtu uviedol, že otcove mesačné výdavky prevyšujúce 1 500 eur, nesvedčia o jeho insolventnosti. Svoje dôvody na zvýšenie výživného (ods. 34) v zmysle návrhu matky oprel o zistenie, že od posledného rozhodnutia súdu uplynulo obdobie 2,5 roka, počas ktorého konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého, poukazujúc na jeho vek a matkou vyčíslené náklady. Rozhodnutie, ktorým návrh matky vo zvyšku zamietol, odvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, najmä z matkou vyčíslených nákladov maloletého, nezistil potrebu výživné zvýšiť v ňou navrhovanej výške.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi v konaní neboli produkované, súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
18. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 19. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. 20. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia ( resp. aj zníženia ) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 21. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že otcom a matkou uvedené odvolacie dôvody v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sú naplnené. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, konajúci súd vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletého, limitovaných o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, či tieto porovnal so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom v 2/2019, a s akým záverom. Súd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a ustáleniu odôvodnených nákladov na maloletého, ani nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, v čoho dôsledku nie je možné odvolacie námietky otca a matky vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu ani dôsledne a riadne vyhodnotiť.
22. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru o zmene pomerov na strane maloletého uplynutím obdobia 2,5 roka od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, keď plne rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb maloletého, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z
rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal (uviedol iba ich vyčíslenie v rámci uvedenia obsahu návrhu matky a jej vyjadrení), nevyhodnocoval ich, nevysporiadal sa aj s námietkami otca v tomto smere a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou, že určené výživné považuje za primerané, jeho závery nie sú udržateľné. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že nie je potrebné preukazovať bežné výdavky maloletého dieťaťa (strava, hygiena, oblečenie, obuv, školské potreby a pod.), avšak je potrebné ustáliť ich primeranosť v súvislosti s vekom, zdravotným stavom a rastom životných nákladov. Pokiaľ však matka vyčísluje aj mimoriadne a zvýšené výdavky na maloletého, ako je bývanie, mimoškolská činnosť, voľnočasové aktivity, či na jeho zdravotný stav (napr. náklady na zubný strojček a pod.), tieto je možné zohľadniť po ich skutočnom preukázaní.
23. Súd prvej inštancie pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania, dôsledne nezisťoval a ani neposudzoval a časť ním, v tomto smere prijatých skutkových záverov, ani nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Súd prvej inštancie nemal vôbec preukázaný príjem matky, neustálil zmenu v príjmových pomeroch otca z jeho podnikateľskej činnosti (k dispozícii mal iba daňové priznania obchodnej spoločnosti Rolkom s.r.o., a otca ako fyzickej osoby za rok 2019), nemal preukázané a ustálené majetkové pomery rodičov a ich prípadnú zmenu. Z rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal a aj vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby a ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátky hypotéky, iné dôvodné náklady a pod.). Neuviedol, akým spôsobom zohľadňoval ich osobné mesačné náklady, ako i podiel na týchto nákladoch osôb žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerom otca, v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného súdneho rozhodnutia, súd prvej inštancie nevyhodnocoval podstatné skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania, nevykonal dokazovanie na zisťovanie príjmu otca za celé posudzované obdobie, nevyhodnotil relevantnosť otcom tvrdených dôvodov, ktoré mali viesť k útlmu jeho podnikateľskej a zárobkovej činnosti. Obdobná úvaha platí aj vo vzťahu k posudzovaniu podstatnej zmeny pomerov na strane matky, kedy súd prvej inštancie vo vzťahu k jej osobným, majetkovým a finančným pomerom plne rezignoval na svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci. Z odôvodnenia rozhodnutia potom nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti.
24. Za popísanej situácie možno uznať odvolacie dôvody otca a matky, že v súdenej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov II., III., IV.,V.,VI. a v závislom výroku VII., už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania otca a odvolania matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojení s článkom 46 a násl. Ústavy a nie nahrádzať podstatné nedostatky postupu prvoinštančného súdu.
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených pochybení. Na základe kvalifikovaného dokazovania vyhodnotí a zdôvodní zmenu pomerov pre rozhodnutie o zmene výšky výživného na maloletého s poukazom na návrhy otca a matky. Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov za celé posudzované obdobie (t.j. aj za rok 2020), pri nespolupráci rodičov relevantné listinné dôkazy zadováži sám. V danom
prípade bude otec povinný v zmysle § 63 ods.1 zákona o rodine, preukázať svoje príjmy z inej ako závislej činnosti. Zhodnotí dôvodnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň. Vyhodnotí a ustáli priemerné mesačné náklady na maloletého od školského roka 2020/2021 do rozhodnutia, uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. U oboch rodičov bude zároveň konajúci súd zisťovať ich aktuálne majetkové pomery, teda najmä existenciu vlastníctva nehnuteľností, prípadne dopravných prostriedkov (vyžiadaním si informácii z evidencie vozidiel a z údajov katastra nehnuteľností), iných majetkových hodnôt a posúdi, či nedošlo aj k zmene ich majetkových pomerov oproti času, kedy naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Zistí spôsob platenia výživného na maloletého zo strany otca, ako aj plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému všeobecne (t.j. nad rámec určeného výživného). Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zníženiu a zvýšeniu výživného na maloletého, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a ich výšky, pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.
26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).