Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-109-2015.pdf
PDF · 70.18 KB
Case nature
Subarea
39Er/109/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. ECKER - KÁN & PARNERS, s.r.o., advokátska kancelária proti povinnému: W. B., N.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, A., o vymoženie povinnosti takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 13.02.2015 súd vydal poverenie č. 5102 177542, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 05.11.2015 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie od povinného.
Povinný v svojom návrhu uvádza, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/97/12 zo dňa 31.10.2011 právoplatný dňa 11.12.1012 a vykonateľný 15.12.2012 je v zmysle §88 ods. 1 zákona č 233/1995 Z.z. prekludovaný, keďže od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uplynuli viac ako tri roky a v priebehu zákonnej lehoty musí byť exekučné konanie nielen začaté ale aj skončené. Povinný ďalej uvádza, že mu bola od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. doručená zásielka s výzvou na zaplatenie pohľadávky, kde z pokuty 50 eur vypočítal zázrakom a priam úžernícky sumu 254,91 eur. Povinný uvádza, že vo výpočte trov nie sú uvedené jednotlivé úkony exekútora podľa § 14 a 15 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Povinný taktiež konštatuje, že je nemajetný a žiada súd aby jeho návrhu vyhovel a exekúciu zastavil.
Súd výzvou zo dňa 22.12.2015 vyzval oprávneného, aby sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril.
Oprávnený vo svojej odpovedi na výzvu súdu uviedol, že tvrdenia povinného považuje za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Povinný vo svojom podaní neuvádza žiadne relevantné tvrdenie vzťahujúce sa na skončenie vo veci samej ani nijakým spôsobom nepreukazuje, že by pohľadávka oprávneného mala byť neopodstatnená a už vôbec nenamieta neprípustnosť konania. Oprávnený ďalej uvádza, že voči povinnému eviduje celkovo 15 neuhradených pohľadávok. Na základe uvedeného oprávnený považuje tvrdenia povinného za neodôvodnené.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, 39Er/109/2015
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
(2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3) Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
(4) Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 110 ods. 1 O.s.p. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Povinný vo svojom návrhu uvádza, že exekúcie nie je možné vykonať nakoľko podľa § 88 ods.1 Exekučného poriadku uplynula trojročná prekluzívna lehota v ktorej musí byť exekúcia nielen začatá ale aj skončená. Súd poukazuje na skutočnosť, že § 88 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje výkon exekúcie zrážkami zo mzdy v prípade niekoľkých platiteľov mzdy a v žiadanom prípade nestanovuje trojročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie exekúcie, tak ako uvádza povinný.
Podľa § 110 ods. 1 O.s.p. sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, teda aj rozsudkom, premlčuje za desať rokov odo dňa, kedy sa malo toto rozhodnutie plniť.
Pokiaľ ide o vyjadrenie povinného týkajúce sa neprimeranej výšky trov exekučného konania súd uvádza, že v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku môže účastník konania vznieť do 14 dní od doručenia upovedomenie u súdneho exekútora námietku proti trovám exekúcie. Uvedený paragraf stanovuje možnosť povinného domáhať sa preskúmania výšky trov určených súdnym exekútorom. Tento paragraf však jasne stanovuje, že tieto námietky musia byť podané u súdneho exekútora. Súd má zo súdneho spisu za preukázané, že povinný nepodal u súdneho exekútora námietku voči predbežným trovám a teda považuje jeho tvrdenie o neprimeranosti výšky trov exekúcie za bezpredmetné.
V súvislosti s konštatovaním povinného o nemajetnosti súd uvádza, že skutočnosť nemajetnosti povinného musí vychádzať zo šetrení súdneho exekútora, ktorý ako nezávislý a nestranný orgán skúma majetkovú situáciu povinného a v každom štádiu exekučného konania prihliada na to, či sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Navyše len takýmto postupom sa dostatočným spôsobom zabezpečí ochrana záujmov oprávneného, pretože v jeho prospech bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby došlo k uspokojeniu jeho nároku. Z uvedeného vyplýva, že nemajetnosť povinného môže konštatovať iba súdne exekútor, nakoľko tento je oprávnený vykonávať všetky šetrenia majetku povinné.
Vzhľadom na uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd považoval návrh povinného za neodôvodnený a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 204, § 205 O. s. p.).