Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-30-2022.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Subarea
3Co/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., proti žalovanej: K. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.02.2022 č. k. 6C/35/2020-112 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „Súd konanie zastavuje. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.“
2. Rozhodol tak podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len CSP).
3. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil tým, že pri rozhodovaní skúmal procesnú zodpovednosť sporovej strany za zastavenie konania, zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, podľa ktorej trovy konania je povinná nahradiť tá strana, ktorá zavinila zastavenie konania. V prejednávanom spore žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, a preto súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie vo výroku o trovách konania považuje za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil možnosť aplikácie výnimočného ust. § 257 CSP a priznaním práva na náhradu trov konania žalovanej sa nepriaznivo zasiahne do jeho zlej a bezútešnej sociálnej a majetkovej sféry. V roku 2020 bol živnostníkom, pracoval v mesiacoch máj, jún pre spoločnosť Z. G. B., s.r.o. D. a jeho príjem predstavoval 5.000 eur. Pre nepriaznivú situáciu v súvislosti s COVIDom-19 stratil prácu a začal pracovať v spoločnosti C. V., s.r.o. M. XXX, ktorá spoločnosť vysielala svojich zamestnancov do zahraničia. Pre túto spoločnosť pracoval len jeden mesiac, nakoľko bol nútený sa vrátiť na B. so zápalom sedacieho nervu a nemohol nastúpiť na pokračujúci turnus. Spoločnosť si za neho našla náhradu, nemal nárok na platenú práceneschopnosť a zostal chorý bez akéhokoľvek príjmu. Po neúspešnom hľadaní práce sa mu podarilo opäť pracovať pre spoločnosť C. V., s.r.o. od apríla XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX mu bolo zo spoločnosti oznámené, že z dôvodu jeho vysokého veku, nemajú pre neho prácu a ani do budúcna mať nebudú. Preto sa vrátil späť na B., hľadal si prácu na B., avšak neúspešne. Jeho pozícia je v súčasnosti neistá, pretože vzhľadom na svoj vek ho jednotlivé firmy oslovujú len sporadicky,
v prípade potreby. Naopak, žalovaná dlhé roky pracuje ako účtovníčka a je znova vydatá. Žalobca má za to, že v jeho prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Rovnako má žalobca za to, že ide o výnimočné okolnosti, keďže všetok majetok nadobudnutý počas manželstva strán sporu, získala po rozvode iba žalovaná a žalobca zostal bezdomovcom, nevlastní žiadny nehnuteľný a hnuteľný majetok a vzhľadom na popísanú situáciu má problém získať prácu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. K odvolaniu žalobcu predložil listiny, ktoré sú v spise zažurnalizované na č. l. 119 - 134.
5. Žalovaná k podanému odvolaniu uviedla, že žaloba bola od začiatku podaná nedôvodne, nakoľko k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo dohodou dňa XX.XX.XXXX. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca opätovne podal na súd žalobu a žalovaná poukazovala vo svojich vyjadreniach na to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov už bolo vyporiadané, tiež motorové vozidlá boli medzi stranami vyporiadané. Motorové vozidlo Y. P. bolo nadobudnuté po zániku BSM a motorové vozidlo K. B. bolo vyporiadané v pôvodnej dohode o vyporiadaní BSM. Zdôraznila, že rovnako ako žalobca, má aj ona zdravotné problémy s pravým kolenným kĺbom, ktorý si vyžiadal operačný zákrok, čo nepochybne malo vplyv na jej práceneschopnosť, čo sa odrazí aj na jej príjmoch. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
9. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
10. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
11. Úlohou súdu je sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania s aplikáciou ust. § 257 CSP vyporiadať. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť.
12. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.
13. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude zistenie, či možno od žalovaných spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili sami.
14. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. § 257 CSP nevyporiadal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.
15. Obsahové náležitosti uznesenia určuje ustanovenie § 236 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 236 CSP, podľa ktorého v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
17. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 236 CSP, dochádza nielen k tomu, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. (Pozri III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).
19. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 26. marca 2014 sp. zn. 4Cdo/175/2013).
20. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť.
21. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
23. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
24. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a vysporiadať sa aj s aplikáciou výnimočného ustaenovenia § 257 CSP. Rozhodnutie je potrebné odôvodniť v súlade s ust. § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby pôsobilo presvedčivo.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).