Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-405-2015.pdf
PDF · 113.07 KB
No categories available
3C/405/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 310,48 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 108,54 eur odo dňa 01.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 78,24 eur odo dňa 31.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 26,35 eur odo dňa 30.11.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,03 eur a z trov právneho zastupovania vo výške 30,36 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 310,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 6,00 eur odo dňa 29.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 95,70 eur odo dňa 30.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 108,54 eur odo dňa 01.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,20% ročne zo sumy 100,24 eur odo dňa 31.10.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a z trov právneho zastupovania vo výške 79,90 eur.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako účastník na strane jednej uzavrel so žalobcom ako poskytovateľom na strane druhej v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení, resp. v zmysle ust. § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom Zmlúv bolo poskytovanie elektronickej služby zo strany žalobcu žalovanému. Žalobca poskytoval od účinnosti Zmlúv žalovanému služby elektronickej komunikácie podľa jeho výberu, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmlúv a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa ním zvoleného programu služieb. Žalovaný bol povinný dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvami, cenníkom a všeobecnými podmienkami. Žalobca riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmlúv a aktuálneho cenníka faktúrami, a to faktúrou
č. 1059438270, splatná dňa 30.09.2013, znejúca na sumu vo výške 128,54 eur; faktúrou č. 1060994971, splatná dňa 30.10.2013, znejúca na sumu vo výške 100,24 eur; faktúrou č. 1062702143, splatná dňa 29.11.2013, znejúca na sumu vo výške 95,70 eur; faktúrou č. 1064330831, splatná dňa 28.12.2013, znejúca na sumu vo výške 6,00 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil vyššie uvedené faktúry ponížené z titulu čiastočných úhrad, a to úhrada zo dňa 30.09.2013 vo výške 20,- eur. Žalobca zároveň uviedol, že prípadná čiastočná úhrada žalovaného bola žalobcom vždy započítaná tak, ako keby bola realizovaná v deň splatnosti príslušnej faktúry, na ktorú sa započítava. Tento postup zjednodušuje a sprehľadňuje následné určenie výšky úroku z omeškania a je v prospech žalovaného. Voči žalovanému je teda úrok z omeškania uplatnený zo strany žalobcu v poníženej výške už od prvého dňa omeškania. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Ako to vyplýva zo správy poštového doručovateľa, žalovaný si nevyzdvihol predvolanie na pojednávanie ani v odbernej lehote.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvami o poskytovaní verejných služieb, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), prehľadom vyúčtovania za jednotlivé časové obdobia, a zistil nasledujúci skutkový stav.
Žalobca podaním došlým súdu dňa 13.01.2016 oznámil že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Požiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Zo Zmlúv o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) zo dňa 20.05.2013 a zo dňa 29.04.2013 medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, súd zistil, že zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaná podpisom potvrdila, že som sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb.
Pokusom o zmier zo dňa 06.11.2013 žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 228,78 eur za poskytnuté služby, a preto ho žiada o okamžitú úhradu dlžnej čiastky.
Listom zo dňa 14.11.2013 označeným ako Odstúpenie od zmluvy žalobca oznámil žalovanému, že napriek viacerým výzvam nedošlo z jeho strany do dnešného dňa k úhrade dlžnej čiastky, v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia s.r.o., týmto ukončuje zmluvu k službách vedeným pod referenčným číslom XXXXXXXXXX odstúpením ku dňu 14.12.2013, a to v prípade, ak predmetnú dlžnú čiastku 228,78 eur neuhradí najneskôr do 07.12.2013.
Postupca vyúčtoval žalovanej tieto faktúry a to faktúru č. 1059438270 zo dňa 17.09.2013 splatnou do 30.09.2013 na sumu 128,54 eur (za služby), faktúru č. 1060994971 zo dňa 17.10.2013 splatnou do
30.10.2013 na sumu 100,24 eur (za služby + upomienka + poplatok za obmedzenie služieb), faktúru č.1062702143 zo dňa 17.11.2013 splatnou do 28.11.2013 na sumu 95,70 eur (za služby + poplatok za odpojenie + poplatok za obmedzenie služieb + ostatné administratívne poplatky), faktúru č. 1064330831 zo dňa 17.12.2013 splatnou do 28.12.2013 na sumu 6,00 eur (poplatok za upomienku).
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy, služby sú elektronické komunikačné služby poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.
Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.3 poskytovateľ bude poskytovať účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník.
Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú ( čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok ).
V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n) poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 2 Zákona.
Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.
V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá. Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).
Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry. Ako však súd uviedol vyššie, v jednotlivých vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené žalobcom aj ostatné administratívne poplatky, upomienka a odpojenie z dôvodu neplatenia uvedené na tej ktorej faktúre v položke služby.
V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.
Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu ako poplatky za hlasové, nehlasové služby, paušály za dojednané balíky služieb a položky
administratívne poplatky predstavujúce kontrolu spotreby, má súd za to, že nárok žalobcu na ich zaplatenie je dôvodný v rozsahu sumy 213,23 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.
Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, zo súm a za obdobia, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1 x 6,00 eur a raz 12,00 eur pozostávajúci zo dvoch poplatkov za upomienku, tak ako bol tento účtovaný faktúrami č. 1060994971 a č. 1064330831. V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol žalobca oprávnený účtovať poplatok za upomienku. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ bol oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví ( napr. prostredníctvom SMS, emailu ) upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, že neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti, a určí dodatočnú lehotu na zaplatenie. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané upomienky uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumy za upomienky za neprimerané, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia, a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka vzhľadom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu ako mobilného operátora zaslaná formou SMS správy, kde náklady s tým spojené boli určite ešte nižšie, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma vo výške 58,- eur predstavujúca poplatok za odpojenie. Tento poplatok ako súd uviedol vyššie bol uvedený v Cenníku, ktorý v zmysle zmluvy a Všeobecných podmienok bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám. Prečo potom tento „len opačný postup“ bol spoplatnený poskytovateľom takouto vysokou sumou, azda len z dôvodu, že účastník už neplatí, resp. neplní si svoje povinnosti, nie je pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať, a to keď berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že poplatok za aktiváciu, ktorý bol vo výške 0,- eur, bol na celú dobu trvania vzťahu medzi poskytovateľom a účastníkom, na dobu neurčitú, na ktorú bola predmetná zmluva uzavretá. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie z dôvodu neplatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy, ako aj samotná zmluva boli vyhotovené žalobcom - dodávateľom, poskytovateľom služieb bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátene určenie poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Preto súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby, ako boli uplatnené vo faktúre č. 1060994971, č. 1062702143, v sume 2x 10,00 eur, súd má za to, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Posledným nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma 1,25 eur predstavujúca poplatok za ostatné administratívne poplatky. Súd v tomto prípade poukazuje na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, v čom spočíval tento poplatok a za aké služby bol tento poplatok účtovaný žalobcom, a
preto súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za ostatné administratívne služby v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobu vyhovel, čo predstavuje 69 % a žalovaný v časti, ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 31 %, a takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, vzniklo žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v pomere 38 %.
Žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 18,50 eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 7,03 eur (38 % zo zaplateného poplatku v sume 18,50 eur).
Náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 24,90 eur a súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky
- príprava a prevzatie zastúpenia ................................................. 24,90 eur + 8,39 eur
- podanie žalobného návrhu ........................................................24,90 eur + 8,39 eur
Spolu ................................................................................................................ 66,58 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 % zo sumy 66,58 eur (súčet odmeny a režijného paušálu) v sume 13,32 eur.
Takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 79,90 eur, z čoho 38 % predstavuje sumu 30,36 eur.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v pomere 38%, a to v sume 7,03 eur - iné trovy konania predstavujúce pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 30,36 eur.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.