Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2484-2015.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Subarea
39Er/2484/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Euro Continental Building a.s., Zamarovská 200/37, 911 05 Trenčín, IČO: 46 410 376, o vymoženie povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd námietku povinného proti exekúcie z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 02.06.2015 tunajší súd poveril poverením č. 5102 181316 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Dňa 13.08.2015 boli súdu súdnym exekútorom postúpené námietky povinného proti exekúcii. Námietky proti exekúcii boli zo strany povinného podané v zákonnej lehote v zmysle Exekučného poriadku, t.j. v 14 - dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii. Povinný vo svojom podaní uvádza, že vzhľadom k tomu, že spoločnosť povinného sa nie vlastnou vinou dostala do omeškania z dôvodu neplatenia faktúr tretími osobami, spoločnosťou TSS GRADE, a.s. a spoločnosťou OHL ŽS, a.s., organizačná zložka. Povinný nemá žiaden majetok vyššej hodnoty, ktorého predajom by mohol uspokojiť oprávneného. Povinný ďalej uvádza, že pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu boli s oprávneným vedené viaceré rokovania a bol ponúknutý splátkový kalendár, ktorý spoločnosť povinného čiastočne plnila. Exekúcia na spoločnosť v uvedenej výške je pre povinného likvidačná vzhľadom na druhotnú platobnú neschopnosť, do ktorej sa dostali. Aj keď nie je fyzickou osobou, dovoľuje si navrhnúť odklad exekúcie do vyriešenie cash flow spoločnosti. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd námietkam vyhovel a povolil odložil exekučné konanie. Súd vyzval dňa 19.08.2015 oprávneného, aby sa k námietke povinného vyjadril. Opravený vo svojom vyjadrení uviedol, že Sociálna poisťovňa naďalej trvá na pokračovaní exekučného konania. Oprávnený uvádza, že podľa právneho názoru, ktorý sa na účely tohto vyjadrenia opiera o zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 56 ods. 10, exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne. V danej veci súd zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo 704-0213511915-GC04/15 zo dňa 16.04.2015, je riadnym exekučným titulom po stránke materiálnej aj formálnej a spĺňa vyššie uvedené náležitosti.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
Z podania povinného má súd preukázane, že povinná nenamieta ani jednu z vyššie uvedených skutočností.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného zamietol. Súd má za to, že exekúcia sa začala oprávnene, keďže povinný nesplnil včas svoju povinnosť uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorým je exekučný súd viazaný, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému. Povinný vo svojom návrhu taktiež uviedol, že žiada odklad exekúcie do vyriešenia cash flow spoločnosti. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd na návrh povinného povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane. Podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 15.01.2009, č. k. II. ÚS 1/09-29 okrem iného konštatoval: „Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.“
Aby mohol súd povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku musia byť podmienky uvedené v tomto ustanovení (v súlade s cit. uznesením ústavného súdu SR) splnené všetky súčasne, preto exekučný súd postupne skúmal tieto podmienky v konkrétnom prípade, teda či je možné povoliť odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov tak, ako to žiada povinný. Návrh na odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov môže podať výlučne povinný, ktorý je fyzickou osobou. Právnym dôvodom podania návrhu je nezavinené prechodné postavenie povinného, pri ktorom by neodkladné vykonávanie exekúcie mohlo mať na povinného alebo na členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený nebude odkladom exekúcie vážne poškodený. Pre povolenie odkladu exekúcie musia byť kumulatívne splnené všetky vyššie spomenuté predpoklady. Súd mal z povahy účastníka exekučného konania na strane povinného výpisom z Obchodného registra SR preukázané, že povinný je obchodná spoločnosť (akciová spoločnosť), teda právnická osoba založená za účelom podnikania v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prvá skúmaná podmienka na povolenie odkladu exekúcie (t.j. že povinný je fyzickou osobou) nebola splnená. Súd vzhľadom pre nesplnenie jednej zo skúmaných podmienok dospel k záveru, že nie je možné postupovať podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda že nie je možné povoliť odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov tak ako to žiada povinný. Týmto sa stali ostatné zákonné podmienky právne irelevantnými, preto sa nimi súd ďalej nezaoberal a obmedzil sa na konštatovanie, že na právnickú osobu odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné povoliť. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. je proti tomuto uzneseniu možné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)