Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/92/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Petra Železníka a Anny Papcunovej v trestnej veci obžalovaného D. S. na hlavnom pojednávaní dňa 13. januára 2016 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

D. S., nar. XX.X.XXXX D. C., U. H. B. Č.. XXX, B.. G., U.. Č.. D. D. D. Ú. Z. Ú. B. XX.X.XXXX,

je vinný, že

-dňa 16.4.2015 v presne nezistenej dobe od 17.00 hod. do 20.00 hod. v obci R. na brehu potoka oproti rímsko - katolíckemu kostolu po tom, ako sa prechádzal s mal. J.. U.., T.. XX.XX.XXXX, pristúpil k nemu, stiahol mu tepláky pod kolená a začal ho obchytkávať v oblasti genitálií a následne, keď maloletý chcel ujsť, tento maloletého J.. U.. buchol päsťou do brucha, hodil ho tvárou k zemi, držal mu ruky za chrbtom a zozadu vnikol penisom do jeho konečníka najmenej 4-krát, pričom opäť po nezistenej dobe penis z konečníka vytiahol, na čo maloletý sa snažil ujsť domov, čo sa mu aj podarilo, kde mu bola privolaná RZP, ktorou bol prevezený na ošetrenie do FNsP - Prešov, kde bola zistená palpačná bolestivosť ľavej paže, bez ďalších známok poranenia, pričom rektálne vyšetrenie nebolo možné vykonať z dôvodu, že maloletý sa tomu bránil, pričom k iným zraneniam maloletého nedošlo,

teda

-násilím donútil iného k análnemu styku a tento čin spáchal na chránenej osobe,

čím spáchal

-zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ukladá ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Dňa 27.8.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu na obvineného D. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. S., svedkov N. U., F. Č., I.. I. M. a výsluchom znalcov I.. S. X. - Š., C.. N. Č., prehratím obrazovo zvukového záznamu z výsluchu poškodeného maloletého, prehratím zvukového záznamu a prečítaním listinných dôkazoch obsiahnutých v spise.

Obžalovaný D. S. na hlavom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, bol v Prešove u bratoch, kde sa náhodne stretol s tými z R. a matka J. ho poslal pozbierať niečo ku kontajneru, pozbieral a priniesol ku matke tých bratov a tá ho poslala do R.. On keď tam prišiel, bolo to tam podľa neho špinavé, F. Č.J. ho poslala na drevo, ona predtým hľadala J., J. prišiel za ním a obžalovaný mu povedal, že nechce s ním mať nič spoločné, len nech mu ukáže kde sú drevá. Myslel, že J. mu ukáže kde sú drevá, ale on mu ukázal kostol a potom si na neho vymyslel, že mu stiahol tepláky, udrel do brucha, ale to J. mu vyznal lásku, na čo mu obžalovaný povedal, že je ešte malý, že nechce mať problém s ním, ani s jeho švagrinou, ani s rodičmi. Išli na zastávku počkať jeho rodičov, J. chcel skočiť na cestu pod auto, tak prišli večer, niesol im drevo a F. Č. mu povedala, že čo spravil tomu chlapcovi, na čo on povedal, že nič nespravil, kde mu F. povedala, že buď sa prizná alebo dostane facky, tie aj dostal a tak na neho zavolala políciu, kde im povedal, že to nie je pravda, ale tí mu povedali, že keď sa neprizná, dostane pendrekom. Obžalovaný ďalej pokračoval, že J. nemal vôbec nič stiahnuté a keď mu J. vyznal lásku, mu povedal, že odmieta, že nepotrebuje jeho, sotil ho nabok, že nechce mať s ním nič spoločné. J. na odmietnutie reagoval tak, že zopakoval tú lásku trikrát.

Bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 17.4.2015, z ktorej vyplýva, že toho času nemá žiadnu vážnu známosť, v minulosti bol sexuálne zneužitý, do R. prišiel autobusom, kde ho poslali rodičia J. U. s balíkom, aby ho dal F. Č., aj jej ho dal, spravila malé pohostenie a potrebovala drevo, tak jej šiel do lesa, kde cestou stretol J. U., ktorého pozná dlhšie. Cestou mu povedal, aby si ľahol na zem, on sa tomu bránil. Kýval so zadkom, že to nechce. Povedal mu, aby sa vyzliekol a on si stiahol nohavice, obžalovaný si tiež stiahol nohavice a povedal mu, aby si ľahol bruchom na zem, obžalovaný si ľahol na neho a penisom mu vnikol do konečníka, asi tak na polovicu a snažil sa s celým penisom vojsť do vnútra, ale nešlo to, poškodený sa bránil, dvíhal, chcel ujsť. Určite to nebolo dobrovoľné z jeho strany. Násilie, aby si ľahol obžalovaný nepoužil, on chcel vstať a ujsť, ale napriek tomu zostal obžalovaný ležať na ňom, aby vnikol penisom do jeho konečníka. Vnikol jedenkrát, ale snažil sa dostať penisom do konečníka, ale poškodený sa hádzal na zemi, ejakuláciu nemal. Videl, že to nechce a keďže nemohol s penisom hlbšie ísť, vstal, obliekol sa a obliekol sa aj poškodený a utiekol. Obžalovaný si nevšimol, aby poškodenému tiekla zo zadku krv. Bol z toho vystrašený, preľaknutý, nič obžalovanému nehovoril. Záverom dodal, že ľutuje, čo spravil a hanbí sa za to.

Následne obžalovaný dňa 4.6.2015 vypovedal, že potom čo dal balík F. Č., vtedy bol doma aj J. a sa s ním zoznámil. Potreboval na záchod, tak šiel do lesa a prišiel za ním J., ktorému povedal, aby sa šli poprechádzať. Išli hore ku kostolu a poškodený mu hovoril, že ho chce. Obžalovaný mu povedal, že ho nechce, ale J. si vyzliekol tepláky, slipy a mu povedal, aby mu vyfajčil penis, na čo on mu povedal, že nie, potom si J. obliekol tepláky. Keď prišli k ním, sa ich F. spýtala, že čo tak dlho robili a on jej povedal, že sa boli prejsť. Ona si myslela, že ho znásilnil, lebo tak sa podľa obžalovaného tvárila. Následne obžalovaný pomáhal nosiť drevo a tak mu dala F. facky a zavolala políciu, kde im obžalovaný povedal, že to nie je pravda. J. zobrala záchranka a on ukázal policajtovi miesto, kde sa to stalo. Vypovedal inak ako dňa 17.4.2015 z dôvodu, že mal strach, sa bál, že pôjde basy.

K rozporom obžalovaný uviedol, že nevie odpovedať, on vie ako sa to stalo, nie je to pravda, nemal s ním nič spoločné. J. prišiel do C., mal rifle, potom mal tepláky, nie je pravda, že ich mal vyzlečené, nie je pravda, čo je napísané, J. neležal na zemi, nepovedal, aby mu vyfajčil penis, vyšetrovateľ sa pýtal také hlúposti na neho. Bola vypočutá I.. S. X. - Š., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spoločne s S.. Z. I. vyšetrili obžalovaného psychiatricky, sexuologicky, podrobili ho PPG vyšetreniu a o tomto vyšetrení spracovali písomný znalecký posudok, na závere ktorého trvajú. Psychiatrickým vyšetrením nezistili, že by menovaný trpel duševnou poruchou alebo tempore criminis, prechodnou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Sexuologickým vyšetrením zistili, že obvinený je homosexuálny, jeho údaje o erotických vzťahoch so ženami, resp. s vekovo primeranými partnerkami považujú za nedôveryhodné, nie sú prítomné známky transexuálnej orientácie, homosexualita sa nepovažuje za sexuálnu deviáciu, PPG vyšetrenie potvrdzuje homosexuálnu orientáciu, je však preferencia vekovo primeraných, teda dospelých partnerov, vyšetrením nezistili pedofílnu proceptivitu, teda záujem o deti pod 10 rokov, ale vzhľadom na štruktúru sexuality a nedostatok fixovaných zábran a averzií v sexuálnych systémoch, nevylučujú, že pri absencii alebo nemožnosti nájsť si vhodného, vekovo primeraného mužského partnera, môže kontaktovať aj chlapcov vo veku efébov, teda tých v pubertálnom veku, nie sú to celkom jeho preferenčné vekové kategórie, ale možnosť, že by mohol kontaktovať aj chlapcov v malom veku nevylučujú. Znalkyňa ďalej pokračovala, že sexuologickú liečbu nenavrhujú, ale on mal navrhnutú ambulantnú psychiatrickú liečbu a preto navrhujú, aby v tej pokračoval.

Znalkyňa k rozporom, pokiaľ v písomnom vyhotovení znaleckého posudku uviedla, že kvantitatívne výške grafu neodpovedá veku obvineného, kvalitatívne svedčí charakter grafu pre homosexuálnu orientáciu s preferenciou mladých chlapcov vo veku efébov, 13-18 rokov, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že skôr preferuje rovnakú vekovú kategóriu, upresnila, že nie je u neho preferencia efébov, ale záujem o efébov vylúčený nie je. K otázke agresivity uviedla, že všeobecná agresivita a sexuálna agresivita sú dve odlišné kategórie a agresívne prejavy tej sexuálnej agresivity nezistili.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj C.. N. Č., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá uviedla, že obžalovaný má abnormálne štrukturovanú a nezrelú osobnosť, v popredí ktorej je nestabilita, egocentrizmus, zúžené záujmy, plytké sociálne väzby a schizoidné zameranie smerom dovnútra s neadvekvátnym sebahodnotením. Myslenie je formálne, strnulé, rozumové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie a pravdepodobne je to potencované aj sociokultúrne. Ďalej uviedla, že jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať je znížená, jeho osobnosť je emočne nestabilná a intenzívne emócie pôsobia rušivo na jeho mentálny výkon. Vedomú snahu javiť sa v lepšom svetle u neho nebola zistená. Jeho namerané lži skóre dosahuje vysokú normu. Jeho vzťah k poškodenému, označila za vágny. Tento vzťah nie je výrazne pozitívne, ani negatívne ladený. K prípadnej motivácii konania, z psychologického hľadiska, sa znalkyňa nevyjadrila, nakoľko obžalovaný skutok popiera. Ku skutočnosti, či sa jeho povahové vlastnosti zhodujú so spáchaným trestným činom kladeným mu za vinu, uviedla, že jeho spoločenské a morálne normy nie sú internalizované a aktuálna sexuálna frustrácia v kombinácii so štruktúrou osobnosti je v zhode so spáchaným trestným činom. Jeho prognózu vo vzťahu ku protispoločenskému konaniu vyhodnotila ako neistú, až nepriaznivú. V pozitívnom smere však na túto prognózu môže vplývať kvalitné prostredie s jasne stanovenými normami a priaznivý zdravotný stav obvineného. Podľa znalkyne C.. Č., obžalovaným deklarovaná skutočnosť, že bol sexuálne zneužívaný osobou toho istého pohlavia, malo vplyv na jeho konanie, ale ku kauzalite so skutkom kladeným mu za vinu sa nepriklonila. Zistila však u obžalovaného tendenciu, že by si vymýšľal, prispôsoboval si realitu, klamal.

Znalkyňa C.. Č. vypracovala aj znalecký posudok na poškodeného J. U. a uviedla, že osobnostne je introextrovertovaný typ, sociálne a emocionálne nezrelý s nízkym mentálnym výkonom, kde vzťah k svetu je nezrelý, infantilný, správanie menej prispôsobivé s možnými regresnými prejavmi a sklonom k disimulácii a jeho rozumové schopnosti dosahujú spodnú hranicu pásma podpriemeru. Celková úroveň kognitívnej kapacity je podpriemerná, nie je však znížená natoľko, aby narúšala jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Znalkyňa vierohodnosť osoby hodnotí ako zachovalú, je však u neho prítomná tendencia k disimulácii, k snahe javiť sa v lepšom svetle a popisovať svoj sebaideál namiesto reality smerom k vlastnej osobe. K predmetnej veci však udáva pomerne relevantné informácie a nezistila vedomú snahu poškodiť obvinenému. Vzťah poškodeného k obvinenému označila za negatívny, nakoľko konanie obvineného poškodenému spôsobilo bolesť, strach, ohrozenie, poníženie a prežitie negatívnych emócií. Ďalej uviedla, že poškodený nejaví známky ujmy, ktorá by vznikla konaním obvineného v súvislosti s vyšetrovaným skutkom, nezistila u poškodeného patologickú úzkosť, dekompenzícu, ani iné klinicky významné abnormálne znaky, ale poškodeného neodporučila opätovne vypočúvať v trestnej veci. Ďalej uviedla, že nie je pravdepodobné, aby intelektová úroveň poškodeného bola na takej úrovni, aby si bol schopný skutok na obžalovaného vymyslieť.

Bol vypočutý svedok N. U., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol že bol na návšteve v Y. u dcéry a F. Č. prišla za ním a mu povedala, že S. D. znásilnil v lese syna J. U., že ho zobral a išli do lesa a popísala že bol znásilnený zozadu. Viac sa k skutku vyjadriť nevedel. Syna označil za poslušného a nestalo sa, že by klamal, on vždy povie čistú pravdu, ak niečo spraví, potom, čo sa mu to malo stať, sa podľa svedka zmenil tak, že všetko počúva, čo povie, predtým tak nepočúval, behal s kamarátmi. Ohľadne obžalovaného svedok uviedol, že predtým ho poznal, že je z dobrej rodiny a k jeho orientácii sa nevedel vyjadriť. K rozporom ohľadne orientácie uviedol, že vedel, až keď sa dopočul. Svedok N. U. ďalej uviedol, že ohľadne znásilnenia sa pýtal aj syna, ktorý mu tiež povedal, že ho znásilnil zozadu.

Svedkyňa F. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný prišiel k ním, ona ho nečakala, spolu sa rozprávali, urobila mu kávu a potom povedal, že pôjde na drevo, s čím súhlasila, ale nevedela, že zoberie chlapca J.. Chlapec J. nebol doma, čakala ho do noci, do deviatej a potom ho videla, že uteká vyplakaný domov a povedal jej, že D. sa s ním vyspal, že urobil mu také veci, že ruky mu dal dozadu, že mu stiahol dole tepláky a že robil s ním do zadku, že ho bolí zadok. J. bol skrvavený, mal krv na svetri, aj na teplákoch. Ďalej svedkyňa uviedla, že následne zavolala políciu z mobilu na 158, policajti zavolali sanitku a potom prišla s J. na vyšetrenie. Pýtala sa aj obžalovaného, ktorý sa najprv nechcel priznať, ale keď mu dala facku tak sa priznal tak, nepovedal presne ako to s ním urobil, ale kývol hlavou, že áno. Ona nevedela, že obžalovaný je na chlapov. Boli tam iba obžalovaný a chlapec, tak jej to povedal J., že ho obžalovaný nechcel pustiť.

Bola prečítaná aj jej výpoveď z prípravného konania, na ktorej svedkyňa zotrvala a z ktorej vyplynulo, že švagor J. U. jej povedal, že ho hodil na brucho na zem a že sa s ním vydzigal, povedal ešte, že mu ešte D. vyfajčil kokot, že mu dal D. facku na tvár, že mu dal ruky dozadu a keď mu J. povedal, nech ho pustí domov, D. stiahol tepláky a potom sa s ním vyspal. J. podal, že ho bolí zadok a aj ľavá ruka. Bolo vidieť, že mal na sebe krv. Svedkyňa šla za tetou a volala na linku 112. Z prečítanej výpovede takisto vyplynulo, že D. S. sa zo začiatku nechcel priznať, no potom ako mu dala facku, jej povedal, že je to pravda, že J. „kuril pišák“ a že sa ním vyspal do zadku a pritom sa smial do tváre. Následne uviedla, že je to pravda, chlapec jej sám povedal, že mu dal facku, aby jej nič nepovedal, ale nepamätala si presne, či volala na 112 alebo 158. Ohľadne vyjadrenia obžalovaného si už svedkyňa presne nepamätala, ale vedela, že mu dala facku a potom sa obžalovaný sám priznal.

Svedok I.. I. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že chlapec bol privezený sanitkou a vyšetrenie bolo veľmi obtiažne. Chlapec bol ustráchaný, uplakaný, nedalo sa ho dotknúť. Potom ho na to vyšetrenie nejako prehovorili, aj keď to bolo náročné, aby ho mohli vôbec vyzliecť a pozrieť, či nemá nejaké modriny, rany. Spoluprácu s ním svedok označil za veľmi ťažkú. Nejaké veľké modriny po tele nemal, ale bol to krátky časový interval, aby sa nejaké veľké modriny vyvinuli, jedna modrina bola na ľavej paži, iné nejaké vonkajšie známky poranenia nemal. Keď mu chcel vyšetriť konečník a perektum, tak sa veľmi bránil, bol problém dať ho ľahnúť a nejako sa dostať k tomu konečníku a bolo to takmer nemožné ho týmto spôsobom vyšetriť. Priamo perektum, ten konečník nebol vyšetrený, len okolie konečníka sa mu podarilo pozrieť, tam vonkajšie známky, pri tom vonkajšom análnom otvore, nejaké krvácanie a trhliny, ktoré by mohli svedčať pre znásilnenie, pre nejaké násilné vniknutie, pri vonkajšom vstupe do konečníka neboli. Keďže to samotné vyšetrenie vnútornej časti nemohol vykonať, tak sa nedalo definitívne vylúčiť, či tam nejaké vnútorné poranenie sliznice nebolo alebo prítomnosť spermií vo vnútri, toto sa nedalo. Z vonku na tele krvavé poranenie, podľa lekára, nemal, ale ako svedok uviedol, že poškodený tvrdil, že po tom styku, tom znásilnení, si utrel konečník, sa utrel do trička, lebo na tričku mal krvavú škvrnu. To, čo poškodený mu hovoril, zapísal do správy. Ku krvácaniu z konečníka ďalej uviedol, že mohlo byť krvácanie, ale pritom ako on sťahoval ten zadok, ako sa bál, aj keby tam nejaké drobné krvácanie bolo, nemuselo ho byť vidno. Záverom svedok dodal, že aj keď vonkajšie známky, pri vonkajšom análnom otvore svedčiace pre nejaké násilné vniknutie, pri vonkajšom vstupe do konečníka neboli nevylučuje to, že k tomu mohlo dôjsť a to aj s poukazom na ten psychický stav toho chlapca. Bol vykonaný dôkaz prehratím obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu maloletého J. U., z ktorého vyplynulo, že tento bol vykonaný za účasti maloletého, tlmočníka U. H., psychologičky C.. N. Č., prokurátora OP N.. I. O., vyšetrovateľa Y.. I.. S. H., a zapisovateľky. Maloletý uviedol, že D. ho podzigal do zadku s pohlavným údom štyrikrát, on utekal, ale D. ho chytil za plece a dal mu dozadu ruky a chytil ho za hlavu. Stiahol z neho tepláky. Zbil ho do brucha päsťou. Zo zadku mu išla krv.

Bol prehratý aj zvukový záznam z hovoru na linku 112, kde volajúca osoba požadovala pomoc pre chlapca, ktorý mal byť sexuálne zneužitý.

Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné:

Obžalovaný je hodnotený všeobecne.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činov a fotodokumentácie je zrejmá topografia miesta spáchania predmetného skutku, ako aj fotodokumentácia z prehliadky tela poškodeného, aj obžalovaného.

Z lekárskej správy I.. I. M. vyplýva, že pacient J. U. udal, že ho dotyčný odtiahol za ruky a „podzigal do rici“ a vraj mu potom tiekla krv. Po objektívnej stránke bol chlapec simplexný, oblečenie znečistené, na ľavom ramene trička fľaky krvavej farby, kde ako pôvod poškodený vysvetlil, že sa utrel po znásilnení. Bola zistená palpačná bolestivosť ľavej paže, mal byť ťahaný za ľavú ruku, vyšetrenie per rectum sa nedá vykonať, pacient sa bráni a sťahuje konečník, okolie konečníka bez trhlín, bez známok čerstvého krvácania.

Zo správy FNsP J.A. Reimana Prešov je zrejmé, že obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov od 5.8.2011 do 16.8.2011.

Podľa správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o., obžalovaný bol hospitalizovaný pre poruchy správania pri ľahkej duševnej zaostalosti. Takisto v januári 2011 bol hospitalizovaný aj na Psychiatrickej klinike v Košiciach.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný D. S. bol doposiaľ 3 razy súdne trestaný, doposiaľ nebol vo výkone trestu. Z neho zároveň vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.2.2014, sp. zn: , bol uznaný vinným z prečinu podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2014 a teda skúšobná doba plynula do 16.6.2015.

Zo správy Spojenej školy internátnej, Prešov vyplýva, že škola disponuje len pedagogickou dokumentáciou, v ktorej údajné možné sexuálne zneužívanie zaznamenané nebolo. V rámci nariadenej ústavnej starostlivosti bol spis ohľadne obžalovaného odstúpený Detskému domovu SLON, Šarišské Michaľany.

Zo správy Detského domova SLON, Šarišské Michaľany je zrejmé, že nie je evidovaný žiadny priestupok v zmysle sexuálneho zneužívania alebo obťažovania, ani taký, ktorý by sa týkal obžalovaného S., ktorý sa nachádzal v zariadení od 1.9.2009 do 17.3.2011, kedy odišiel na vlastnú žiadosť k biologickým rodičom. Podľa správy sa jednalo o chlapca mentálne retardovaného s poruchami správania. Bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach, bol emocionálne nevyrovnaný, boli prítomné agresívne výbuchy, záchvaty zúrivosti, fyzické útoky na deti i zamestnancov. Opakovane rozbíjal zariadenie detského domova, vyhrážal sa podrezaním žíl. Niekoľkokrát bola privolaná RZP a polícia. Správanie obžalovaného bolo ovplyvňované jeho náladami, ktoré sa často menili, kde jeho reakcie boli neadekvátne k podnetom. Vyžadoval, aby všetko fungovalo podľa jeho požiadaviek a ak tomu tak nebolo, snažil sa to dosiahnuť nevhodným spôsobom. Súčasťou správy je aj psychologická diagnostika, kde je charakterizovaný ako nevyhranený introvertný typ s prvkami neuroticizmu a psychoticizmu, jedná sa o náladového jedinca, ktorý je mimoriadne citlivý a sklon reagovať na všetky druh podnetov. Má tendenciu utiekať sa do sveta výmyslov a fantázii a má sklon podávať sociálno žiaduce odpovede, snahu zapáčiť sa. Často si vymýšľal, manipuloval, aby dosiahol svoj cieľ. V starších psychologických aj výchovných hodnotiacich správach je uvádzané, že podľa slov chovancov sa im obžalovaný „ponúkal“ a po ich odmietnutí sa im vyhrážal a vymýšľal rôzne obvinenia.

Podľa oznámenia OR PZ, OKP Prešov obžalovaný D. S. figuruje ako poškodený v dvoch prípadoch, nie však v súvislosti s trestným činom sexuálne zneužívanie.

Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý - poškodený bol dňa 16.4.2015 v presne nezistenom čase od 17.00 hod. do 20.00 hod vystavený zo strany obžalovaného konaniu a praktikám, ktoré nie sú v súlade s bežným spoločenským správaním a bežnou morálkou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný po použití násilia vnikol najmenej 4 krát penisom do konečníka poškodeného, aby obžalovaný mal uspokojené svoje sexuálne potreby a tým narušil jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

Obžalovaný spáchanie skutku na hlavom pojednávaní poprel a uviedol, že nechce s ním mať nič spoločné, ale J. si vymyslel, že mu stiahol tepláky, udrel od brucha, ale to J. mu vyznal lásku, ktorú on odmietol, kde na odmietnutie J. reagoval tak, že zopakoval tú lásku trikrát. Rozpory, prečo v prípravnom konaní vypovedal inak a kde popísal samotný priebeh skutku tak, že povedal poškodenému, aby si ľahol bruchom na zem a obžalovaný si ľahol na neho a penisom mu vnikol do konečníka, asi tak na polovicu a snažil sa s celým penisom vojsť do vnútra, ale nešlo to, kde poškodený sa bránil a to nebolo dobrovoľné z jeho strany, pričom obžalovaný ľutuje, čo spravil a hanbí sa za to, relevantným spôsobom nevysvetlil.

Zo skutku je však usvedčovaný najmä výsluchom maloletého poškodeného, ktorý bol vykonaný procesným spôsobom, kde svedok uviedol, že D. ho podzigal, do zadku s pohlavným údom, štyrikrát, on utekal, ale D. ho chytil za plece a dal mu dozadu ruky a chytil ho za hlavu. Stiahol z neho tepláky. Zbil ho do brucha päsťou. Zo zadku mu išla krv.

Samotné takéto vyjadrenie maloletého - poškodeného by súdu nepostačovalo, aby jednoznačne dospel k záveru, že sa skutok stal a dopustil sa ho obžalovaný, ale jeho výpoveď dopĺňa a potvrdzuje výpoveď svedkyne F. Č., ktorej maloletý bezprostredne potom, čo sa vrátil domov, popísal priebeh skutku tak, že vyplakaný povedal, že D. sa s ním vyspal, že ruky mu dal dozadu, že mu stiahol dole tepláky a že robil s ním do zadku, že ho bolí zadok, aj ľavá ruka, pričom J., mal krv na svetri, aj na teplákoch. Ako svedkyňa aj uviedla, obžalovaný sa jej k skutku priznal, keď sa vrátila a aj keď boli rozpory ohľadne toho, ako sa jej priznal, tieto vysvetlila, že si to už presne nepamätala.

To, že maloletý poškodený bol v daný deň ustráchaný, uplakaný potvrdil aj svedok I.. I. M., ktorý ho bezprostredne po skutku vyšetroval a ktorý uviedol že spolupráca s ním bola veľmi ťažká, nakoľko sa nedal vyšetriť, ale aj jemu maloletý poškodený uviedol, čo zapísal do lekárskej správy, ktorá bola oboznámená, že ho dotyčný odtiahol za ruky a „podzigal do rici“ a potom tiekla krv, pričom tiež zistil palpačnú bolestivosť ľavej paže, čo je v zhode s tými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede F. Č..

To všetko je potom zároveň verifikované aj znaleckým posudkom C.. N. Č., kde aj keď znalkyňa označila maloletého poškodeného za introextrovertovaný typ, kde celková úroveň kognitívnej kapacity je podpriemerná, nie je však znížená natoľko, aby narúšala jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti, kde vierohodnosť hodnotí ako zachovalú a nezistila vedomú snahu poškodiť obžalovanému, pričom nie je pravdepodobné, aby intelektová úroveň poškodeného bola na takej úrovni, aby si bol schopný skutok na obžalovaného vymyslieť.

Podstatným dôkazom pre súd bola výpoveď znalkyne I.. S. X. - Š., ktorá uviedla, že PPG vyšetrenie potvrdzuje homosexuálnu orientáciu, kde síce je preferencia vekovo primeraných, teda dospelých partnerov, nebola zistená pedofílna proceptivita, ale vzhľadom na štruktúru sexuality a nedostatok fixovaných zábran a averzií v sexuálnych systémoch, nevylučuje, že pri absencii alebo nemožnosti nájsť si vhodného, vekovo primeraného mužského partnera, môže kontaktovať aj chlapcov vo veku efébov, teda tých v pubertálnom.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že tieto dôkazy a to výsluch poškodeného - maloletého, ako aj závery znaleckých posudkov jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu a je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku C.. N. Č., ktorá zistila u obžalovaného vysoké lži skóre, tendenciu vymýšľať si, prispôsobovať si realitu, klamať a zároveň, podľa nej, jeho povahové vlastnosti sa zhodujú so spáchaným trestným činom.

Obžalovaný je plne trestno právne zodpovedný subjekt, kde ani zo znaleckých posudkov vypracovaných z odboru psychiatrie nebolo preukázané, že by trpel nejakou psychickou poruchou alebo chorobou, ktoré by ovplyvňovali jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

Obžalovaný konal jednoznačne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem ním chránený a to zdravý sexuálny vývin poškodeného maloletého.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu, bolo preukázané, že obžalovaný vykonal análny styk s poškodeným - maloletým vynútený si násilím s cieľom prekonať jeho odpor, ktorý dával najavo poškodený - maloletý tým, že sa bránil, snažil sa ujsť, ale obžalovaný ho udrel päsťou do brucha a ruky držal za hlavou. Zároveň súd dospel k záveru, že sú dané aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty a t. j. že čin spáchal na chránenej osobe, poškodený - maloletý je v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) dieťaťom a preto súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a je tu aj príčinná súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal teda z rozhodných okolností uvedených v citovanom § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

Obžalovaný D. S. je hodnotený všeobecne. Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a z priťažujúcich okolností s poukazom na znenie § 37 Trestného zákona súd takisto nezistil žiadnu, ale nemohol nezobrať do úvahy, že skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Za trestný čin uvedený v § 200 ods. 2 Trestného zákona zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 15 rokov.

Vzhľadom na závažnosť skutku, ako aj okolnosť, že súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 Trestného zákona, súd uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 7 rokov, kde tento trest považoval súd na dosiahnutie účelu Trestného zákona a to individuálnej, ako aj generálnej prevencie za dostatočný.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, lebo táto skutočnosť je zrejmá z odpisu RT, kde obžalovaný nebol vo výkone trestu, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko zo znaleckého posudku I.. S. X. - Š. a I.. J. I. vyplýva, že znalci navrhujú, aby sa obžalovaný podrobil ochrannej ambulantnej psychiatrickej liečbe, nakoľko ak sa nebude podrobovať pravidelnej farmakologickej liečbe, jeho pobyt na slobode je potencionálne nebezpečný, kde na tomto znalkyňa zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, súd uvedené liečenie obžalovanému uložil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.