Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/386/2015

Uznesenie

Okresný súd Nitra, vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: V.. art. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Na S. XX a W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. republika, W., H. XXX/XX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 domáhala, aby súd zveril maloletú X. A., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 500,- eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla matka ponechať na vzájomnú dohodu rodičov.

Z návrhu matky vyplýva, že matka žila s maloletým dieťaťom a jeho otcom v spoločnej domácnosti v H. republike a to až do 19.08.2015, kedy po vzájomnej hádke opustila s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť.

Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 1, ods. 1, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:

a. rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva, b. nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 8, ods. 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 (Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. Januára 2009), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Článok 8 nariadenia 2201/2003 ES zakotvuje zásadu, že právomoc súdov členského štátu v oblasti rodičovských práv a povinností sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) 4/2009 sa právomoc súdov členského štátu vo veciach vyživovacej povinnosti určuje podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo oprávneného v čase začatia konania. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom účastníkov konania, od ktorých sa v danom prípade odvodzujú kritériá právomoci je Česká republika, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu u týchto účastníkov vyvodiť. Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a dôvody pobytu, ťažisko a centrum záujmov s ohľadom na rodinný, pracovný a sociálny život. Je síce pravdou, že maloleté dieťa sa určitý čas zdržiava so svojou matkou na území Slovenskej republiky, avšak s prihliadnutím na všetky okolnosti je jeho obvyklým pobytom stále Česká republika, kde matka s maloletým dieťaťom donedávna aj žila a to s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov a to s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Vzhľadom na skutočnosť, keď v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ale právomoc českého súdu, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, postupoval súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.