Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-380-2015.pdf
PDF · 75.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/380/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľky: Ľ. Š., A. D. R., U.. XX. XX. XXXX, F. D.: M. XXX, XXX XX M., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Magdou Jaňovkovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 30, 974 54 Banská Bystrica, proti odporcovi: A. Š.O., A. D. Š., U.. XX. XX. XXXX, F. D.: M. XXX, XXX XX M., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov uzavreté N. XX. XX. XXXX H. R. R. Q. H. L. G. G. Ú. H. R. R., H. Q. XX, A. XXXX U. E. XX D. D. Č.Í. XXX, r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 09. 10. 2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že problémy vyplývali z nespokojnosti odporcu so všetkým čo súviselo s navrhovateľkou a jej rodinou, príbuzných navrhovateľky podceňoval a v tom smere ovplyvňoval aj deti. Spoločne našli spôsob existencie medzi sebou, ktorý spočíva v tom, že každý žije samostatne za vlastné peniaze, každý poskytuje plnú starostlivosť jednému zo spoločných detí, prevádzkové náklady rozdeľujú pomerne.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľku má stále rád, situácia si vyžaduje prehodnotenie konania a správania sa oboch, najmä v záujme riešenia podstatných otázok rodiny, ako harmonické a partnerské spolunažívanie. Navrhol tiež poradensko - psychologický proces za účelom možného usporiadania manželského vzťahu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 01. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami, výsluchmi navrhovateľky a odporcu a z prednesov účastníkov a ich zástupcov zistil súd nasledovný skutkový stav: účastníci uzatvorili manželstvo dňa 08. 04. 1995, v Banskej Bystrici u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú v súčasnosti dve plnoleté deti D. Š., U.. XX. XX. XXXX K. M. Š., U.. XX. XX. XXXX. V súčasnosti účastníci bývajú v spoločnom dome, spoločnú domácnosť neudržiavajú ani nevedú, intímne spolu nežijú a navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Navrhovateľka pri výsluchu pred súdom k príčinám rozvratu manželstva uviedla, cit.: „My s manželom nekomunikujeme, nerozumieme si, okrem chodu domácnosti a detí. On je zaujatý voči mojej rodine, nechodí na návštevy k mojej rodine, nemám ho rada. Nemyslím si, že sa to zmení. Ja som sa chcela už v minulosti rozviesť a stiahla som to kvôli deťom, pretože boli vtedy dosť ovplyvnené. Manžel stále uvádza, že sa priživujem, iné incidenty, ktoré nechcem ani spomínať. Nechcem sa ani hádať. Snažím sa s ním vychádzať v pokoji a tichu. My už nemáme nič spoločné v podstate okrem tých
detí. Nemám ani záujem riešiť porady, pretože tie sme už riešili s deťmi, bez detí, na rôzne spôsoby. Nevidím v tom význam, ani to neovplyvní moje názory, že by som ja zmenila svoj názor.“ Odporca pri výsluchu uviedol, cit.: „Navrhovateľka je jedinou ženou môjho života, ja ju mám stále rád. Je pravdou, že od začiatku neboli tie naše vzťahy ideálne, ono v podstate už na druhý deň po svadbe sa hovorilo o rozvode, ale vždy som čakal, že sa to nejako otrasie, však sme v podstate doteraz spolu. Ja som to cítil už na svadobnej noci, už vtedy to bol taký pohŕdavý postoj, mne nikto nedal nôž na krk. Dvadsať rokov to tak bolo. Ani keď si ma vzala, tak ma moc nechcela. Ja si to predstavujem tak, ako doteraz, človek si zvykne aj na šibenice. Som povedal, že pán boh mi túto ženu vybral, nešpekuloval som. Frajerky som nemal a bol som verný. Pokiaľ ide o tú poradňu, ja si myslím, že tie predchádzajúce boli s deťmi, teraz by som tú poradňu navrhoval bez detí.“
Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 144 OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú v súčasnej dobe vážne trvalo narušené z dôvodu vzájomného citového odcudzenia a straty dôvery zo strany navrhovateľky k odporcovi. Za stavu, ak manželia spoločne nehospodária, nezdieľajú spoločné záujmy a koníčky, navrhovateľka odmieta akékoľvek pokusy o zblíženie zo strany odporcu, sú v súčasnej dobe vzťahy trvalo rozvrátené a manželstvo tak nemôže plniť svoj spoločenský účel. Od manželov, za súdom zisteného stavu, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľka nemá záujem o obnovenie vzájomného manželského vzťahu. Súd uvádza, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy, pričom ak ktorýkoľvek z partnerov nemá záujem naďalej vo zväzku dobrovoľne zotrvať, nemožno ho nasilu nútiť zotrvávať v manželstve, pokiaľ si to sám nepraje. Preto súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva napriek nesúhlasu odporcu vyhovel, nakoľko navrhovateľka nejavila žiadny záujem o zotrvanie v manželstve, ani o možnosť navštíviť manželskú poradňu. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.