Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-112-2015.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sad A.Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporcovi D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, J., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Oľga Mlynarčíková, súdna tajomníčka Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 3154,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť sumu 3154,33 Eur spolu s úrokom vo výške 15,60% ročne zo sumy 2104,44 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2104,44 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 189,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 815,74 Eur, všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 18.05.2015 domáha od odporcu zaplatenia sumy 3154,33 Eur spolu s úrokom vo výške 15,60% ročne zo sumy 2104,44 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2104,44 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.
V návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver vo výške 1700,- Eur, úročený pevnou úrokovou sadzbou 15,60 % ročne. Podpísaním zmluvy sa odporca v zmysle článku I bod zmluvy zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 42,89 Eur mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.03.2009 a posledná splátka bola splatná dňa 20.02.2014. Ročná percentuálna miera nákaldov je dohodnutá vo výške 21,77% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 20,09%.
Dňa 25.09.2014 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE. Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil právny predchodca odporcu o postúpení pohľadávky.
Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu odporcu celkovo sumu 3154,33 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2104,44 Eur a príslušenstva vo výške 1049,89 Eur.
Navrhovateľ pripojil k návrhu listinné doklady a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu, výpis z obchodného registra, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o postúpení pohľadávky, všeobecné obchodné podmienky osvedčenie o registrácii právneho zástupcu navrhovateľa pre DPH.
Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ súdny poplatok za návrh vo výške 189,- Eur.
Na základe výzvy súdu doručil navrhovateľ dňa 24.07.2015, ktorým podrobne špecifikoval pohľadávku uplatňovanú v návrhu. K podaniu doložil disk CD obsahujúci prehľad transakcií na účte č. 0275198618.
Uznesením č.k. 3C/112/2015-59 zo dňa 12.11.2015 súd ustanovil Oľgu Mlynarčíkovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Zvolen, za opatrovníka odporcovi, ktorého pobyt sa aj napriek vykonaným pokusom súdu nepodarilo zistiť a súdu ostáva naďalej neznámy.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 13.01.2016, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a súdom ustanovená opatrovníčka odporcu
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa a súdom ustanovenej opatrovníčky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu tak, ako sú uvedené vyššie, a to plnomocenstva pre právneho zástupcu, výpisu z obchodného registra, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenia o postúpení pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok, osvedčením o registrácii právneho zástupcu navrhovateľa pre DPH, disku CD obsahujúceho prehľad transakcií na účte č. XXXXXXXXXX ako aj vyjadrení účastníkov konania.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj Obchodný zákonník alebo Obch.z.), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj "VOP") právneho predchodcu navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver vo výške 1700,- Eur úročený úrokovou sadzbou 15,60 % ročne. Odporca sa v rámci zmluvy zaviazal splácať poskytnutý úver v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,89 Eur mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá v článku 1 bode 1 zmluvy na 20.03.2009. Splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20.-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.02.2014. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,77 %.
Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, dosiahla výška splatného dlhu odporcu celkovo sumu 3154,33 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2104,44 Eur, z kapitalizovaných úrokov ku dňu 25.09.2014 vo výške 762,07 Eur, z kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 25.09.2014 vo výške 287,82 Eur.
Dňa 25.09.2014 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil právny predchodca odporcu o postúpení pohľadávky.
Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
Podľa § 369 ods. 1 zákona Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Preverením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že typovo sa uvedená zmluva zaraďuje medzi tzv. absolútne obchody v súlade s ustanovením § 261 ods. 6 písm. d) Obch. z., čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t. j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Skutočnosť, že odporkyňa pri uzatvorení zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nemá za následok, že by zmluvný vzťah stratil charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a mal by sa následne spravovať výhradne iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka v danom prípade prichádza do úvahy len v tom prípade, ak určitú otázku záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou Obchodný zákonník neupravuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o dodávke plynu a elektriny, zmluva o pripojení, a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.
Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co/140/10 - 67).
Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že aj napriek tomu, že predmetný záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom možno hodnotiť ako tzv. absolútny obchod, nevylučuje to samo osebe aplikáciu ustanovení § 52 - § 54 O. z. na predmetnú zmluvu o úvere, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 3 zákona v postavení dodávateľa) a odporkyňou (vystupujúcou v zmysle § 52 ods. 4 zákona v postavení spotrebiteľa) ako zmluvný typ podliehala v čase uzavretia režimu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, keď spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 52 ods. 1, 3, 4 O. z.
Súd však považuje za potrebné uviesť, že znenie ustanovenia § 54 ods. 1 O. z. nie je možné považovať za akýsi materiálny korektív, ktorý by umožňoval považovať všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka za jednostranne kogentné, od ktorých by nebolo možné sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa. K záveru, že zákonodarca počítal len s kogentnosťou úpravy spotrebiteľských zmlúv, a nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka, možno dospieť logickým výkladom ustanovení Obchodného zákonníka (napr. § 369 ods. 1 veta tretia, ktorý vo svojej úprave priamo počíta so spotrebiteľom; v prípade jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by uvedená veta nemala žiadny právny význam). S uvedeným
výkladom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 okrem iného uviedol nasledovné:
"Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp. zn. 4Obo/115/99). Generálny prokurátor správne uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodno-právneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka".
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné konštatovať, že na predmetnú zmluvu o úvere sa budú primárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 129/2010 Z. z. ako lex specialis v pomere k zvyšným ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis, ktorý sa použije iba na vyplňovanie prípadných medzier v zákone, t. j. keď niektoré otázky právnych vzťahov Obchodný zákonník, alebo ustanovenia § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, neupravujú.
Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj Obchodný zákonník alebo Obch.z.), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj "VOP") právneho predchodcu navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver vo výške 1700,- Eur úročený úrokovou sadzbou 15,60 % ročne. Odporca sa v rámci zmluvy zaviazal splácať poskytnutý úver v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,89 Eur mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá v článku 1 bode 1 zmluvy na 20.03.2009. Splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20.-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.02.2014. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,77 %.
Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, dosiahla výška splatného dlhu odporcu celkovo sumu 3154,33 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2104,44 Eur, z kapitalizovaných úrokov ku dňu 25.09.2014 vo výške 762,07 Eur, z kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 25.09.2014 vo výške 287,82 Eur.
Dňa 25.09.2014 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil právny predchodca odporcu o postúpení pohľadávky.
Odporcovi tak vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu v celkovej výške 3154,33 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2104,44 Eur, z kapitalizovaných úrokov ku dňu 25.09.2014 vo výške 762,07 Eur, z kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 25.09.2014 vo výške 287,82 Eur.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností a na základe citovaných ustanovení zákonov navrhovateľovi vyššie uvedený uplatnený nárok priznal, pretože ho považuje za dôvodný.
Navrhovateľ si v rámci podaného návrhu uplatnil voči odporcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože odporca mu dlžnú čiastku neuhradil v lehote konečnej splatnosti stanovenej v zmluve o úvere k 20.02.2014. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, to jest do 20.02.2014, sa dostal odporca s platením dlhu do omeškania.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v návrhu uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 369 ods. 1 Obch. z.. Súd preto aj vyššie uvedený nárok navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu.
Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov vo výške 15,60% ročne zo sumy istiny 2104,44 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia. V zmysle ustanovení zmluvy o úvere je poskytnutý úver úročený pevnou sadzbou vo výške 15,60% ročne. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v návrhu uplatňované zmluvné úroky majú oporu v ust. § 497, § 502 ods. 1 Obch.z., ako aj v predložených dokumentoch, a preto súd aj vyššie uvedený nárok navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu.
V rámci návrhu si navrhovateľ vyčíslil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 189,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 310,94 Eur.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ( ďalej Advokátskej tarify ), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 13a ods. 1 Advokátskej tarify, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 15 Advokátskej tarify, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a)na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b)na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 Advokátskej tarify, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 16 ods. 4 Advokátskej tarify, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, (zákon č. 283/2002 Z.z.) ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 3 Advokátskej tarify, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania a zistil, že je opodstatnený v plnom rozsahu.
Odmena advokáta pozostáva z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.05.2015, podanie návrhu na začatie konania dňa 18.05.2015), každý vo výške 121,17 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 2 x 8,39 Eur a uplatnenou 20 % sadzbou DPH (základ dane 2 x 121,17 + 2 x 8,39 = 259,12 Eur) vo výške 51,82 Eur, čo spolu predstavuje sumu 310,94 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.
Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech v plnom rozsahu, tak vznikol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 189,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 815,74 Eur za tri právne úkony po 121,17 Eur (prevzatie príprava, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní), 3x režijný paušál - 2x po 8,39 Eur, 1x 8,58 Eur, náhrada cestovných výdavkov - cesta motorovým vozidlom Piešťany Brezno a späť 2x 212km, cestovné v sume 133,61 Eur, náhrada za stratu času 2x 165 min., 11x 14,30 Eur, t.j. 157,30 Eur + 20% DPH, na úhradu ktorých súd zaviazal odporcu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených odporcovi vo výroku predmetného rozhodnutia, súd v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia uložených povinností z 3 dní na 60 dní, počas ktorých bude mať odporca dostatok času na to, aby si obstaral rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, príp. sa s navrhovateľom dohodol na vyporiadaní svojich finančných záväzkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).