Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20C-168-2013.pdf
PDF · 82.57 KB
No categories available
20C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: O. Š., G.. X.X.XXXX, K. M. XX, proti odporcovi: Š. M., G.. XX.X.XXXX, K. M.C. XXX, E., práv. zast.: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka, Advokátska kancelária, Námestie SNP 2/2, Rajec, o zaplatenie 357.203,50 Kč, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.108,14 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 17.10.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 357.203,50 Kč s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že zamestnanci spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. pre odporcu vykonali stavebné práce, ktoré následne spoločnosť vyfakturovala faktúrou č. 001 zo dňa 12.1.2009 a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2009 bola pohľadávka postúpená navrhovateľovi. Fakturované práce v žalovanej výške odporcom uhradené neboli. V skrátenom konaní súd dňa 19.7.2012 vydal platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že zamestnanci spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. síce práce vykonávali svojským spôsobom pobytom „v krčme“ ale uvedené práce boli vykonané pre spoločnosť SANPRA - CZECH s.r.o. a nie pre odporcu. Odporca v uvedenej spoločnosti nefiguruje a poukázal na to, že pôvodný veriteľ s touto spoločnosťou nemal žiadnu zmluvu uzavretú.
Rozsudkom súdu zo dňa 12.5.2014 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu žalovanej sumy. Po podanom odvolaní odvolací Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 24.9.2015 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd I. stupňa má v ďalšom konaní preveriť tvrdenia právneho zástupcu odporcu o prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok pôvodného PE-KEMP, s.r.o. a výmaz uvedenej spoločnosti ako pôvodného veriteľa z Obchodného registra a súčasne posúdiť, či vzhľadom na skutočnosť, že úpadca PE-KEMP, s.r.o. bol vymazaný z Obchodného registra v čase prebiehajúceho konkurzného konania postúpil pohľadávku navrhovateľovi, čo bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne odvolací súd poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.
Po vrátení spisu súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ podaným návrhom uviedol, že na základe objednávky zamestnanci spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. vykonali v období roku 2008 stavebné práce na rodinnom dome v Roztokách u Prahy, Šlapaniciach u Brna a stavbe mostu č. 016 v Poděbradoch, pričom za uvedené práce bola na meno odporcu vystavená faktúra č. 001 zo dňa 12.1.2009 a s dátumom splatnosti 30.1.2009. Uvedená faktúra nebola uhradená a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2009 pôvodný veriteľ pohľadávku vyplývajúcu z vystavenej faktúry postúpil navrhovateľovi.
V rámci procesných vyjadrení účastníkov navrhovateľ zotrval na tvrdeniach, že práce boli dohodnuté priamo s odporcom a vykonané pre odporcu na jeho objednávku, pričom odporca tvrdil, že práce boli vykonané, resp. mali byť vykonané pre spoločnosť SANPRA - CZECH s.r.o., s ktorou však odporca nemá nič spoločné. Uviedol ďalej, že zamestnanci spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. navyše odvádzali nekvalitnú prácu, navštevovali pohostinské zariadenia a pre zlý pracovný výkon boli opakovane zo stavby vykázaní. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť PE-KEMP, s.r.o. nemala v predmete podnikania stavebné práce. K uvedenej argumentácii odporcu navrhovateľ uviedol, že písomná zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola, nakoľko v čase uzavretia dohody odporca osobne tvrdil, že „mení firmu“ a že sa jedná o účelovú argumentáciu odporcu s úmyslom vyhnúť sa plneniu záväzku. Poukázal tiež na skutočnosť, že v období od marca do septembra roku 2008 taktiež vykonávali práce pre odporcu a tieto boli riadne uhradené.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z výpisov z Obchodného vestníka č. 11/2002, súd zistil, že Krajský súd Košice dňa 4.2.2002 pod č.k. 1K 531/97-28 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka PE-KEMP, s.r.o., IČO: 31 419 071 pre nedostatok majetku.
Z oznámenia z Obchodného vestníka č. 218/2009, z ktorého Okresný súd Prešov v registrovom konaní rozhodol o zrušení spoločnosti PE-KEMP, s.r.o., pričom právnym dôvodom zrušenia je rozhodnutie konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Právnym dôvodom výmazu je teda ex-offo výmaz spoločnosti z Obchodného registra a to k 7.11.2009.
Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.
Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch.
Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.
Postihuje sa tu aj tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem. Preto mu ani Obchodný zákonník nepriznáva právnu ochranu a súd v takomto prípade výkon práva odmietne. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Uvedené ustanovenie ochraňuje aj dobromyseľnosť účastníka zmluvných vzťahov. Uvedené ustanovenie sa bude aplikovať tak na výkon práva, ktoré vyplýva zo zmluvy, ako aj priamo zo zákona. Vylúčenie ochrany výkonu práva je prostriedkom právnej ochrany, ktorému sa v obchodnom práve prikladá veľký význam.
V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov.
Pri posudzovaní ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi je zrejmé, že uvedené ustanovenie platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri uskutočnení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne.
Dobrovoľné plnenie takýchto povinností je možné. Subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v súlade s právom, pretože v prípade § 265 nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi ( § 39 Občianskeho zákonníka) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
S ohľadom na uvedenú skutočnosť súd s prihliadnutím na argumentáciu odvolacieho súdu, že minimálne v rozpore s dobrými mravmi bolo uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 5.11.2009, teda štyri roky potom ako bola spoločnosť PE-KEMP, s.r.o. zrušená rozhodnutím konkurzného súdu a dva dni pred výmazom spoločnosti z Obchodného registra, preto vykonávanie právnych úkonov v mene spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. po jej zrušení v prípade, kedy podľa zákona sa nevyžadovala likvidácia spoločnosti, je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade tak konanie navrhovateľa spočíva v konaní jeho právneho predchodcu v rozpore s dobrými mravmi a uvedené úkony tak možno považovať za neplatné. S prihliadnutím na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok tak je zrejmé, že navrhovateľ, ktorý v konaní uplatňuje svoj nárok, ktorý nezískal v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, nie je v konaní aktívne legitimovaným. Nakoľko uzavrel zmluvu s neexistujúcim právnym subjektom a v tom prípade konanie trpí vadou v dôsledku ktorého nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že podľa navrhovateľa uplatňuje v konaní nárok za práce, ktoré mali vykonať pracovníci spoločnosti PE-KEMP, s.r.o. v období od marca 2008 do októbra 2008 v Českej republike, pričom spoločnosť PE-KEMP, s.r.o. bola od roku 1997 úpadcom v konkurznom konaní vedenom Krajským súdom Košice pod sp. zn. 1K 531/97 a bola zrušená k 25.2.2002. Pokiaľ teda vykonávala akúkoľvek činnosť v roku 2008, tak takúto činnosť teda navrhovateľ v konaní nepreukázal. S ohľadom na uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného navrhovateľa zaviazal na úhradu trov konania odporcu vrátane trov právneho zastúpenia za 4 úkony poskytnutej právnej služby á 303,74 eur, 2-krát režijný paušál á 8,04 eur, 1-krát režijný paušál v hodnote 8,39 eur a 1-krát režijný paušál v hodnote 8,58 eur. Odmena advokáta za vykonané úkony a režijný paušál bez DPH činí 1.248,01 eur, ďalej súd priznal odporcovi náhradu cestovného v súvislosti s dvoma účasťami na pojednávaniach na ceste Rajec - Prešov a späť a Rajec - Poprad a späť v celkovej sume 198,01 eur a tiež náhradu za stratu času za 22 polhodín, resp. 12 polhodín á 13,98 eur a 10 polhodín á 14,30 eur, celkovo v hodnote 310,76 eur. Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH tak činia 2.108,14 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.