Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/203/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa N.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, B. L., proti odporkyni L.. W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.S. XXXXX/XXE, X., zastúpenej advokátkou JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, o zníženie výživného na plnoleté dieťa,

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa n e p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.3.2015, doručeným súdu dňa 09.4.2015, označeným ako návrh otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, domáhal proti odporkyni označenej W. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXXX/XXE, X., štátny občan SR, matka dieťaťa, uloženia povinnosti navrhovateľovi platiť maloletej W. T., nar. XX. XX.XXXX, bytom u matky výživné vo výške 50,- EUR mesačne počnúc dňom právoplatnosť tohto rozsudku, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.S. XXXXX/XXE, X. a súčasne uloženia povinnosti navrhovateľovi platiť maloletej Q. Y.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky výživné vo výške 50,- EUR mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej Z. W., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. T. XX/XX, L.. Podaný návrh na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletého bolo rozvedené a zároveň bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Na základe tejto skutočnosti platí na maloletého výživné vo výške 400,- EUR mesačne. Výška výživného zodpovedala jeho majetkovým a finančným možnostiam až do nedávneho času, kedy spoločnosť rentol plus s.r.o. a spoločnosť M.P.J. spol. s.r.o., v ktorých vystupuje ako spoločník a konateľ, prestali z dôvodu dlhodobej ekonomickej krízy bez jeho zavinenia vykazovať akýkoľvek zisk, čím sa dostal do náročnej finančnej situácie a má problém zabezpečiť svoje vlastné živobytie. V roku 2014 sa stal po druhýkrát otcom, a to maloletého dieťaťa Q. Y., nar.XX.XX.XXXX, matka Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom T.. T. XX/XX, L., v dôsledku čoho sa zvýšili aj jeho náklady, nakoľko má zákonnú vyživovaciu povinnosť aj k svojmu druhonarodenému maloletému dieťaťu.

Súd uznesením zo dňa 18.8.2015, č.k. -51, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2015, návrh navrhovateľa o určenie výživného pre maloletú Q. Y., nar. XX. XX. XXXX vylúčil na samostatné konanie.

Výzvou zo dňa 18.5.2015, doručenou navrhovateľovi dňa 29.6.2015, vyzval súd navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy doručil súdu podanie, v ktorom odstráni rozpor medzi označením odporcu (matka plnoletého dieťaťa) a petitom návrhu na zníženie výživného pre plnoleté dieťa, t. j. aby

jednoznačne uviedol odporcu, proti ktorému bol podaný návrh na začatie konania zo dňa 16. 3. 2015. Navrhovateľ na túto výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne, ktorí sa na pojednávanie dňa 13.01.2016 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Súd prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil e-mailom odoslaným 12.01.2016 o 16:49 h. z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, o čom predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené lekárom dňa 11.01.2016 a súčasne požiadal o odročenie pojednávania. Súd dôvod neúčasti navrhovateľa na pojednávaní nepovažoval za vážny vzhľadom na to, že navrhovateľ v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p. nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára o neschopnosti navrhovateľa zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Neúčasť odporkyne na pojednávaní ospravedlnila jej právna zástupkyňa z dôvodu pracovného vyťaženia odporkyne, ktorá súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Právna zástupkyňa odporkyne navrhla pred súdom návrh navrhovateľa podaný proti odporkyni, označenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania, zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že odporkyňa nie je v spore o zníženie výživného na plnoleté dieťa W. T., nar. XX.XX.XXXX vecne pasívne legitimovaná. Z uvedeného dôvodu nenavrhla vo veci vykonať dokazovanie majúc za to, že nedostatok vecnej legitimácie odporkyne označenej v návrhu navrhovateľom je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu a súd sa už nemá zaoberať meritom sporu. Odporkyňa navrhla, aby jej súd v prípade úspechu v spore priznal proti navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v súlade s § 79 ods. 2 O.s.p. nepripojil k návrhu na zníženie výživného na dieťa W. T., nar. XX.XX.XXXX ( nesprávne navrhovateľom v návrhu uvedený deň narodenia XX.XX.XXXX ) listinný dôkaz, na ktorý sa odvolával, a to právoplatný rozsudok o rozvode manželstva s odporkyňou s úpravou práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu W. T., nar. XX.XX.XXXX, zistil súd lustráciou v Registri obyvateľov SR, že navrhovateľ je otcom a odporkyňa je matkou ( okrem iných detí ) W. T., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine "), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony znamená, že právny poriadok so správaním určitého subjektu spája právne dôsledky. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku ( § 8 ods. 1, ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka ).

Od spôsobilosti byť účastníkom konania je treba dôsledne odlišovať vecnú (aktívnu alebo pasívnu) legitimáciu účastníkov konania. Vecnou legitimáciou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten u účastníkov konania, ktorý je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide.

Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť k dieťaťu určená predchádzajúcim právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, je pre zmenu tejto vyživovacej povinnosti nevyhnutné súdne rozhodnutie. Výživné na maloleté dieťa sa vždy platí k rukám oprávneného rodiča ( miesto plnenia ) z dôvodu, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, maloleté dieťa zastupuje a spravuje jeho majetok až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. Pokiaľ dieťa nadobudne plnoletosť, stáva sa plne spôsobilým na nakladanie so svojím majetkom a zákonné zastúpenie oprávneného rodiča zaniká nadobudnutím plnoletosti dieťaťa.

Vzhľadom na to, že právo na výživné od rodičov má zo zákona ( Zákon o rodine ) dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa musí smerovať proti dieťaťu, a nie proti rodičovi.

Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného na plnoleté dieťa proti jeho matke, a nie proti plnoletému dieťaťu. Matka dieťaťa nie je v spore vecne pasívne legitimovaná, teda nie je nositeľkou hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Preto súd návrh navrhovateľa proti odporkyni označenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania zamietol s tým, že pri zamietnutí návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie sa súd už nezaoberá dôvodnosťou návrhu vo veci samej, ani ju neskúma, ani ju neodôvodňuje.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že ním označená odporkyňa v návrhu o zníženie výživného na plnoleté dieťa nie je v spore pasívne vecne legitimovaná; nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, mala preto podľa § 142 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, uplatnených návrhom (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.), proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že odporkyňa, ktorej súd vo vyhlásenom rozsudku prisúdil náhradu trov konania, v zákonnej lehote nesplnila povinnosť trovy konania vyčísliť a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú iné trovy konania odporkyne, okrem trov právneho zastúpenia, súd jej náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal, keď nebol viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporkyni.

Konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je oslobodené od súdneho poplatku ( § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).