Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-39-2014.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu C. I., bytom Ľ. P.. XXX/XX, Z. Z., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.12.2013, č. 4017112/2013, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 4017112/2013 zo dňa 13. decembra 2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 614,86 € a iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou (ďalej len „správna žaloba“) domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, č. 4017112/2013 zo dňa 13. decembra 2013.
Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 9006631/1/298181/2013 zo dňa 19.06.2013, ktorým podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol o zriadení záložného práva na zabezpečenie svojej pohľadávky v celkovej výške 16 501,19 euro, a to na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcu sa v k.ú. Z. Z., zapísanú na LV č. XXXX ako rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXX/X.
Správny orgán I. stupňa, ako i žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že povinnosť zaplatiť nedoplatok na colnom dlhu vo výške 16 501,19 euro bola pôvodne uložená právnickej osobe H + K v.o.s., za záväzky ktorej v zmysle § 86 obchodného zákonníka ručí spoločník - žalobca. Nedoplatok predstavuje colné dlhy (ďalej len „predmetné colné dlhy“) titulom:
- jednotnej colnej deklarácie (ďalej len „JCD“) č. 0606108300396 zo dňa 05.02.1993 vo výške zostatku 219,28 euro z celkovej výšky 447,55 euro, splatnosť 15.02.1993,
- JCD č. 0606108301266 zo dňa 03.03.1993 vo výške 643,26 euro, splatnosť 15.03.1993,
- JCD č. 0606108301895 zo dňa 22.03.1993 vo výške 3 491,50 euro, splatnosť 01.04.1993,
- JCD č. 0606108301896 zo dňa 22.03.1993 vo výške 1 287,33 euro, splatnosť 01.04.1993,
- JCD č. 0666102400022 zo dňa 25.01.1994 vo výške 10 859,82 euro, splatnosť 04.02.1994.
Správny orgán I. stupňa vykonal voči žalobcovi viaceré úkony smerujúce k vymoženiu a vybratiu nedoplatku. Po výzve správneho orgánu I. stupňa na zaplatenie colného dlhu a úrokov z omeškania zn. 1807-1/00/vý zo dňa 17.10.2000 doručenej žalobcovi 20.10.2000 nasledovali voči žalobcovi ďalšie úkony, a to exekučný príkaz zn. 1173-1/02/EX zo dňa 28.10.2002 (ktorým sa realizovalo vymáhanie colných dlhov vymeraných rozhodnutiami č. 0606108300082, 0606108300099 a predmetné nedoplatky boli uhrádzané zo strany zamestnávateľa žalobcu nepravidelne v splátkach vo výške 9,96 euro a neskôr v splátkach pokračoval sám žalobca až do decembra 2012), exekučný príkaz zn. 1173-1/00/EX zo dňa 28.10.2002, konanie o odpustenie colných nedoplatkov v rokoch 2003 a 2010 s tým, že žalobca pokračoval v uhrádzaní nedoplatkov aj po uhradení colných dlhov vymáhaných exekučným príkazom zn. 1173-1/00/EX zo dňa 28.10.2002. Voči ostatným spoločníkom spoločnosti H + K v.o.s. vykonal správny orgán I. stupňa ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu a vybratiu nedoplatku, a to konkrétne voči R. M. úkony zo dňa 13.11.2001, 10.10.2002, 21.10.2002, 04.11.2002, 27.11.2007, 27.09.2010, voči U. M. úkony zo dňa 07.06.2007, 27.11.2007, 27.09.2010, voči Y. B. úkony zo dňa 12.07.2007, 08.03.2010. Navyše, žalobca podľa názoru žalovaného nepresne formuloval námietku premlčania, z ktorého dôvodu nemohlo byť na túto námietku prihliadnuté. Na základe uvedeného nedošlo podľa názoru správneho orgánu I. stupňa a žalovaného k premlčaniu predmetných colných dlhov.
Žalobca v správnej žalobe vytýka žalovanému, že predmetné colné dlhy sú v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. (ďalej len „cit. zákona“) premlčané a súčasne v zmysle § 238 ods. 2 cit. zákona zaniklo právo vymáhať nedoplatky cla takto stanovené, keďže ku dňu podania správnej žaloby uplynulo 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stali nedoplatky pri colnom dlhu titulom JCD č. 0606108300396, č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 splatné. Žalobca poukázal na to, že upovedomenie spoločnosti H + K v.o.s. o poslednom úkone správneho orgánu I. stupňa smerujúcom k vybratiu alebo k vymoženiu predmetných colných dlhov sa uskutočnilo 18. decembra 1996 (a to napriek tomu, že k zrušeniu obchodnej spoločnosti došlo až ku dňu 17. júla 2003), a teda k premlčaniu predmetných colných dlhov došlo po uplynutí šiestich rokov od konca kalendárneho roka 1996, a tak premlčanie predmetných colných dlhov nastalo k 31.12.2002. Voči žalobcovi, ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti H + K v.o.s. vykonal správny orgán I. stupňa posledný úkon spôsobujúci pretrhnutie premlčacej lehoty a začatie plynutia novej, dňa 20. októbra 2010 výzvou správneho orgánu I. stupňa na zaplatenie colného dlhu a úrokov z omeškania zn. 1807-1/00-vý zo dňa 17. októbra 2000, ktorá výzva bola doručená žalobcovi dňa 20. októbra 2000. Nová premlčacia lehota tak začala plynúť 1. januára 2001 a uplynula 31. decembra 2006. Od uvedeného dátumu, t. j. medzi rokom 2000 a rokom 2006 správny orgán I. stupňa nevykonal žiaden z úkonov smerujúcich voči žalobcovi, ktoré by mohli spôsobovať prerušenia lehoty a začatie plynutia novej 6 ročnej lehoty. Žalobca zdôraznil, že pri čiastočných a solidárnych záväzkoch pôsobí premlčanie in personam, a teda nie je možné prihliadať na úkony vykonané voči ostatným ručiteľom - spoločníkom obchodnej spoločnosti H + K v.o.s. a priznať takýmto úkonom účinky prerušenia plynutia premlčacej doby aj voči žalobcovi. Žalobca ďalej zdôraznil, že colné dlhy vyberané rozhodnutiami ev. č. 0606108300082, 0606108300099 nesúvisia s predmetnými colnými dlhmi. Žalobca je taktiež toho právneho názoru, že prijatie plnenia žalovaným zo strany žalobcu nemožno považovať za úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženie nedoplatku, a to s poukazom na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžf/57/2012.
Žalobca podaním zo dňa 26.02.2014 (čl. 23) požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Predseda senátu žiadosti žalobcu nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta upovedomený listom zo dňa 05.11.2015, č.k. 13S/39/2014-38.
Na žiadosť súdu sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.03.2014. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojom názore, že predmetné colné dlhy nie sú premlčané. Poukázal na znenie § 238 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Argumentoval, že cit. zákon vo svojom ustanovení § 238 pozná len premlčanie práva na vybratie a vymáhanie nedoplatku cla, nepozná však premlčanie colných dlhov. Zdôraznil, že je potrebné robiť rozdiel medzi pojmom „vybrať“ nedoplatok cla a pojmom „vymôcť“ nedoplatok cla. Pod
pojmom vybrať nedoplatok cla sa podľa názoru žalovaného rozumie uskutočnenie akéhokoľvek úkonu smerujúceho k uspokojeniu pohľadávky, avšak nesmie ísť o vymáhanie. V nadväznosti na uvedené žalovaný uzavrel, že za úkony spôsobilé prerušiť plynutie premlčacej lehoty považuje aj dobrovoľné uhrádzanie nedoplatku zo strany žalobcu v roku 2008 a 2009. Žalovaný ďalej uviedol, že premlčanie práva nemožno zamieňať za preklúziu. Zároveň dodal, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosť stratil žalobca v zmysle ust. § 238 ods. 5 cit. zákona možnosť uplatniť námietku premlčania nedoplatku. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že úkon spôsobilý prerušiť plynutie premlčacej lehoty musí byť adresovaný priamo dlžníkovi a nie ručiteľovi. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť H + K v.o.s. bola dňom 17.07.2003 vymazaná z obchodného registra a z uvedeného dôvodu musel správny orgán I. stupňa pristúpiť k vymáhaniu nedoplatkov od žalobcu ako od jedného zo spoločníkov, ktorý v zmysle ust. § 86 obchodného zákonníka ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. V závere žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne namietal premlčanie „colných dlhov“. Keďže nebolo realizované právo nedoplatok vymáhať, nebol dôvod podávať ani námietku premlčania „práva vymáhať“. Je toho názoru, že správne mala byť podaná námietka premlčania „práva na vybratie nedoplatku“. Žalobca podľa názoru žalovaného nepresne formuloval námietku premlčania, z ktorého dôvodu nemohlo byť na túto námietku prihliadnuté. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že ku dňu podania žaloby dňa 6. marca 2014 uplynulo 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stali nedoplatky splatné a zaniklo právo nedoplatky vymáhať. Žalovaný uviedol, že colné dlhy vznikli v rokoch 1993 a 1994 a žalobou napadnuté rozhodnutia colných orgánov boli vydané v roku 2013. Na základe toho žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko žalobná námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci je dôvodná, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p..
Pre chronologickú prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už bolo zo strany správnych orgánov opakovane rozhodované.
V poradí prvým bolo rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 23.10.2012, zn. 9006631/1/1227323/2012, ktorým zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vo výške 17 393,28 €. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.05.2013, č. 1326278/2012 (1341987/2012) a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom žalovaného, aby sa správny orgán I. stupňa náležite vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú uplatnil žalobca.
V poradí druhým rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa bolo rozhodnutie zo dňa 19.06.2013, č. 9006631/1/298181/2013, ktorým opätovne zriadil záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky v celkovej výške 16 501,19 euro. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v súdenej veci napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 13.12.2013, č. 4017112/2013.
Predmetom konania v danej veci, tak ako to nakoniec vyplýva z úvodu odôvodnenia tohto rozsudku, je preskúmanie rozhodnutia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, č. 4017112/2013 zo dňa 13. decembra 2013.
Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že posledným úkonom smerujúcim k vybratiu alebo vymoženiu colných
dlhov vzniknutých titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022 voči žalobcovi bola výzva správneho orgánu I. stupňa na zaplatenie colného dlhu a úrokov z omeškania zn. 1807-1/00/vý zo dňa 17.10.2000 doručenej žalobcovi 20.10.2000 a preto za stavu, keď žalobca vzniesol námietku premlčania, premlčanie práva správneho orgánu I. stupňa vybrať a vymáhať uvedený nedoplatok cla vo vzťahu k žalobcovi nastalo uplynutím dňa 31.12.2006.
Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi nie je žiaden spor ohľadne skutkových zistení, spornou je len otázka právneho posúdenia veci.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, podľa názoru krajského súdu je právo vybrať a vymáhať nedoplatok colných dlhov vzniknutých titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022 voči žalobcovi premlčané. Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že nemôže obstáť právny názor žalovaného, že žalobca nepresne formuloval námietku premlčania, z ktorého dôvodu nemôže byť na túto námietku premlčania prihliadnuté. Žalobca podľa názoru krajského súdu jednoznačným spôsobom vzniesol námietku premlčania a akékoľvek špekulatívne úvahy žalovaného o zlej formulácii tejto námietky premlčania nemajú oporu v zákone a sú prejavom prílišného formalizmu.
Premlčanie je inštitút spojený s plynutím času. Ak uplynie čas stanovený na vydanie rozhodnutia, príp. na vykonanie úkonu a správny orgán je v tejto lehote nečinný a zároveň účastník správneho konania vznesie námietku premlčania, nastanú právne účinky premlčania. V prípade nedoplatku cla to podľa § 238 ods. 1 cit. zákona znamená, že správny orgán už nemôže takýto nedoplatok cla vymáhať, a ani vybrať.
Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.
Ak však najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty správny orgán vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený. Prerušenie premlčacej lehoty a plynutie novej však nastáva len vo vzťahu k nedoplatku cla, ktorého sa úkon týka a len voči účastníkovi správneho konania, voči ktorému bol tento úkon správneho orgánu vykonaný.
Podľa § 238 ods. 2 veta pred bodkočiarkou cit. zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený.
Ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán I. stupňa v súdenej veci od výzvy na zaplatenie colného dlhu a úrokov z omeškania zn. 1807-1/00/vý zo dňa 17.10.2000 doručenej žalobcovi 20.10.2000 vo vzťahu k nedoplatkom cla titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022 už voči žalobcovi nevykonal žiaden úkon majúci za následok prerušenie premlčacej lehoty (preto premlčanie práva správneho orgánu I. stupňa vybrať a vymáhať uvedený nedoplatok cla vo vzťahu k žalobcovi nastalo uplynutím dňa 31.12.2006). Takýmto úkonom v žiadnom prípade nie sú úkony učinené voči ďalším spoločníkom zrušenej spoločnosti H + K v.o.s.. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že voči žalobcovi je účinný len ten úkon správneho orgánu, ktorý je učinený priamo voči nemu. Úkony správneho orgánu voči R. M., U. M. a Y. B. nemajú žiaden vplyv na prerušenie premlčacej lehoty voči žalobcovi. Ani konanie o odpustenie colných nedoplatkov v rokoch 2003 a 2010 nemožno považovať za úkony majúce za následok prerušenie premlčacej lehoty už len z toho dôvodu, že nedoplatok cla v týchto konaniach nebol bližšie špecifikovaný, čo je nakoniec uvedené i v záhlaví samotného rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa zo dňa 24.11.2003, č. 1813-9454-1/03-R (správny orgán I. stupňa výslovne uviedol, cit.: „odpustenie sumy dovoznej platby bez bližšie špecifikovanej výšky“). V úkone, ktorý má spôsobiť prerušenie premlčacej lehoty musí byť jednoznačným spôsobom vyšpecifikovaný nedoplatok cla, ktorého sa tento úkon týka, ktorá podmienka v súdenej veci splnená nebola. Konanie o odpustenie colných nedoplatkov v roku 2010 je bezvýznamné i z toho dôvodu, že v tom čase už právo vybrať a vymôcť nedoplatok cla titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022 bolo premlčané (premlčanie nastalo uplynutím dňa 31.12.2006). Namieste nie je ani argumentácia, že žalobca či už na základe exekúcie alebo dobrovoľne hradil nedoplatky cla.
Pokiaľ aj došlo k nejakej úhrade, táto sa netýkala nedoplatkov cla titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022. Uvedené vyplýva jednak z porovnania výšky nedoplatku uvedeného na rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov a sumy uvedenej na týchto JCD (výška je totožná), a jednak i zo samotného vyjadrenia žalovaného. Úkon (v tomto prípade úhrada nedoplatku) týkajúci sa iného nedoplatku cla, nemá žiaden vplyv na prerušenie premlčacej lehoty vo vzťahu k nedoplatkom cla titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022.
Ak je však nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti, môže správny orgán podľa § 238 ods. 5 cit. zákona v lehote do 30 rokov od zápisu záložného práva v katastri nehnuteľnosti uplatniť právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla a dlžník sa nemôže brániť námietkou premlčania.
Podľa § 238 ods. 5, ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného práva namietať premlčanie nedoplatku.
Uvedené však neznamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosť stratil dlžník (v danom prípade žalobca) možnosť uplatniť námietku premlčania nedoplatku práve v konaní, v ktorom sa rozhoduje o zákonnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky správneho orgánu I. stupňa podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. O tom, že dlžník má v konaní o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky správneho orgánu I. stupňa podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. právo vznášať námietku premlčania, má vedomosť i sám žalovaný, ako i správny orgán I. stupňa. Svedčí o tom tá skutočnosť, že vo veci bolo opakovane rozhodované, keď sám žalovaný v poradí prvé rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil s pokynom, aby sa správny orgán I. stupňa náležite vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalobca vzniesol, a ktorej následne správny orgán I. stupňa vo svojom v poradí druhom rozhodnutí čiastočne vyhovel. Pokiaľ teda žalovaný v súčasnosti tvrdí, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosť stratil žalobca v zmysle ust. § 238 ods. 5 cit. zákona možnosť uplatniť námietku premlčania nedoplatku, uvedený právny názor nemá oporu v zákone, a vzhľadom na vyššie uvedené sa krajskému súdu súčasné vyjadrenie žalovaného javí ako výslovne účelové.
Z vyššie uvedených úvah krajského súdu je zrejmé, že na rozdiel od žalovaného dospel krajský súd k názoru, že právo vybrať a vymáhať nedoplatok colných dlhov vzniknutých titulom JCD č. 0606108301266, č. 0606108301895, č. 0606108301896 a č. 0666102400022 voči žalobcovi je premlčané. Keďže žalovaný ako i správny orgán I. stupňa vychádzali pri svojom rozhodovaní z opačného právneho názoru, zaťažili konanie a svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude - rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia. Vo vzťahu k nedoplatku cla titulom JCD č. 0606108300396, pri ktorom došlo k čiastočnej úhrade sa žalovaný vysporiada i s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžf/57/2012, na ktorý sa žalobca odvoláva.
V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku v roku 2014 suma 134 euro, v roku 2015 suma 139,83 euro a v roku 2016 suma 143 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € (iné trovy konania) ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 139,83 € - účasť na pojednávaní 14.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 71,50 € - účasť na pojednávaní dňa 13.01.2016, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13a ods. 4 veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 €, 1 x 8,39 € a 1 x 8,58 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 102,48 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 684,86 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.
Krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za právny úkon - žiadosť o odklad vykonateľnosti, nakoľko tento úkon vyhodnotil ako nedôvodný, a teda nie účelný na bránenie práv a oprávnených záujmov žalobcu (§ 246c ods. 1 veta práva v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.