Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/149/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. H., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, občana SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov E. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. R. X, F., občianky SR a S. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. V.Á. XX, F., V.. Č.. S. F. XX, XXX XX F., X., občana SR, o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t a k t o

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu vydaný v konaní sp. zn. zo dňa 24.2.2015 tak, že zaväzuje otca maloletého dieťaťa S. L., X.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého G., X.. X.X.XXXX zvýšeným výživným v sume 90,- eur počnúc dňom 1.10.2015.

II. Dlh na výživnom za mesiace október až január 2016 vo výške 240,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať spolu s bežným výživným po 20,- eur počnúc mesiacom február 2016 až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.8.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné pre maloletého G. z minimálneho výživného 27,13 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že posledná úprava výživného k maloletému dieťaťu bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015. Týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 27,13 eur mesačne, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia otec pracoval ako taxikár a jeho príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. Od júna 2015 otec pracuje v X.. Výšku jeho súčasného príjmu matka uviesť nevie. Otec sa o maloletého zaujíma, keď je na R., vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke. Okrem maloletého G. ma vyživovaciu povinnosť aj k maloletému X.. Jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok, prídavok na dve maloleté deti a výživné na deti. Maloletý G. je zdravý, zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť nie sú. Je v celodennej starostlivosti matky. Matka spolu s dvomi maloletými deťmi býva v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve otca matky. Náklady na bývanie predstavuje suma cca 170,- eur mesačne. Na základe uvedeného matka navrhla, aby súd rozhodol, že mení rozsudok tunajšieho súdu vydaný v konaní sp. zn. zo dňa 24.2.2015 tak, že zaväzuje otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého G. zvýšeným výživným v sume 150,- eur počnúc dňom 1.6.2015.

Dňa 30.12.2015 sa dostavil na tunajší súd otec maloletého dieťa, ktorý uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Súhlasí so zvýšeným výživným vo výške 70,- eur mesačne. Do spisu založil doklady o svojich príjmoch a doklady o úhrade výživného. Zároveň uviedol, že dňa 10.1.2016 odchádza do zahraničia a z tohto dôvodu sa nezúčastní pojednávania, ktoré sa má konať dňa 12.1.2016.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov, resp. ich zástupcov, t. j. matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Na pojednávanie sa nedostavil otec, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie dňa 30.12.2015, kedy sa dostavil osobne na súd.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti otca, ktorý termín pojednávania konaného dňa 12.1.2016 vzal na vedomie dňa 30.12.2015, nedostavil sa na pojednávanie konané dňa 12.1.2016 a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 sa súd oboznámil s dokladmi o úhrade výživného, ktoré predložil súdu otec a podľa ktorých otec v mesiaci marec 2015 uhradil výživné vo výške 30,- eur, v apríli 2015 tiež 30,- eur, v máji 2015 uhradil 27,50 eur, v auguste 2015 uhradil výživné vo výške 100,- eur, v mesiaci september 2015 uhradil 30,- eur, v novembri 2015 taktiež 30,- eur a v decembri 2015 uhradil 30,- eur. Ďalej sa súd oboznámil s dokladmi o príjme otca za mesiace júl až október 2015. V mesiaci júl 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.418,21 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 654,97 eur. V mesiaci august 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.382,38 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 632,38 eur. V mesiaci september 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.404,16 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 179,16 eur. V mesiaci október 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.272,98 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 297,98 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením otca k návrhu matky, v ktorom otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, súhlasí s prispievaním na výživu maloletého G. maximálne vo výške 70,- eur mesačne. Do X. odišiel pracovať kvôli svojim dlhom, ktoré sa šplhajú na výšku cca 8.000,- eur. V Nemecku nezarába veľa peňazí, jeho zárobok sa šplhá k cca 1.400,- eur mesačne, z čoho mu sťahujú zrážky a ostáva mu z výplaty cca 300,- eur, niekedy ledva 300,- eur. Otec maloletého dieťaťa platí svojej mame 100,- eur mesačne, nakoľko tá sa stará o jeho dve dcéry. Zároveň otec podotkol, že matka maloletého mu neumožňuje stretávať sa s maloletým. Odkedy je na Slovensku videl maloletého len raz.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu, nakoľko došlo k zmene pomerov.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 uviedol, že sa pripája k návrhu matky, nakoľko je potrebné zvýšiť výživné na maloleté dieťa, keďže nastala zmena pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane otca.

Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisu a listinnými dôkazmi predloženými otcom v priebehu konania, mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -17 zo dňa 24.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -17 zo dňa 24.2.2015 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého G. len vo výške minimálneho výživného, t. j. vo výške 27,13 eur mesačne.

U maloletého G. došlo k zmene jeho pomerov s ohľadom na jeho vek. Maloletý G. býva s matkou a s bratom v dvojizbovom byte. Je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravý, zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť nie sú.

U matky maloletého dieťa nedošlo k zmene pomerov oproti jej pomerom v čase vydania pôvodného rozhodnutia o výživnom. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke. Okrem maloletého G. ma

vyživovaciu povinnosť aj k maloletému X.. Jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok 203,20 eur, prídavok na dve maloleté deti spolu vo výške 47,04 eur a výživné na deti, na X. vo výške 80,- eur mesačne a na Damiána vo výške 27,13 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavuje suma cca 170,- eur mesačne.

U otca maloletého dieťa došlo od času, kedy súd pôvodne rozhodoval o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, k zmene pomerov, a to k zvýšeniu jeho majetkových pomerov. V čase vydania pôvodného rozhodnutia otec pracoval ako taxikár a jeho príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. Od júna 2015 otec pracuje v Nemecku a jeho čistý mesačný príjem predstavuje suma cca 1.400,- eur, z ktorej uhrádza náklady na bývanie vo výške cca 250,- eur mesačne, prispieva na výživu svojich dvoch dcér vo výške 100,- eur mesačne, na výživu maloletého G. cca 30,- eur mesačne a z čistého mesačného príjmu sú mu vykonávané aj zrážky cca 750,- eur mesačne.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur mesačne, a to počnúc dňom 1.6.2015. Otec za primerané výživné považoval sumu 70,- eur mesačne, s vyšším výživným nesúhlasil, jeho príjem je nízky, nakoľko spláca svoj dlh, ktorý dosahuje takmer sumu 8.000,- eur. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

Od posledného rozhodnutia o výživnom nastala výrazná zmena pomerov na strane otca maloletého dieťa. Jeho mesačný príjem sa zo sumy nedosahujúcej ani minimálnu mzdu zvýšil na cca 1.400,- eur. Pokiaľ ide o to, že otec spláca dlh dosahujúci takmer výšku 8.000,- eur, k tejto skutočnosti súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nemôže prihliadať, nakoľko vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu má prednosť pred všetkými dobrovoľnými finančnými záväzkami rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, akými sú pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. V konaní teda nie je možné zohľadniť argumentáciu otca, že spláca dlhy a jeho príjem po odpočítaní dlhov je nízky, nakoľko ide o dôsledky plnenia si dobrovoľných finančných povinností voči oprávneným subjektom, teda o konanie zavinené povinným, čo nemôže slúžiť v neprospech maloletého dieťa, resp. jeho nároku na primerané výživné zo strany otca.

Pri určovaní výživného je potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloleté dieťa ako na čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu z dôvodu jeho nízkeho veku. Matka maloletého sa tohto času nemôže zamestnať s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, nakoľko zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa.

Súd uznal nárok maloletého na vyššie výživné ako opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov predovšetkým na strane otca. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu ku všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam súd považuje sumu 90,- eur mesačne.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Matka maloletého dieťaťa navrhla súdu priznať zvýšené výživné počnúc dňom 1.6.2015, súd však priznal výživné až odo dňa 1.10.2015, nakoľko zohľadnil to, že potreby maloletého dieťaťa sa od poslednej úpravy výšky výživného (od 24.2.2015) do 31.5.2015, t. j. za cca tri mesiace nezmenili v značnej miere. Súd má za to, že k podstatnej zmene odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa došlo s ohľadom na zvýšenie jeho veku až dňom 1.10.215, t. j. za cca sedem mesiacov od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti.

Zvýšením výživného vzniklo dlžné výživné za obdobie od októbra 2015 do januára 2016 v celkovej sume 240,- eur, ktoré súd otcovi povolil splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom február 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.