Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-298-2013.pdf
PDF · 149.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/298/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: S. I., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: I. H., zamestnankyňa Okresného súdu N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zast.: Mgr. Peter Masarovič, advokát, AK so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 2.745,57 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 388,33 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.206,19 € a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že dňa 23.9.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť veriteľovi spotrebiteľský úver vo výške 3.000 € a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené s úverom formou 60 mesačných splátok vo výške 83,43 € so splatnosťou prvej splátky 15.10.2009. Odporca pri uzatváraní zmluvy bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 254,43 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa bodu V.-3. VÚP ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Podľa bodu V.-5. VÚP je Cetelem oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. Podľa bodu IV.-4.-2. a III.-6.-1. VÚP je Cetelem oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa bodu V.-5. VÚP odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu.
Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Podľa bodu V.-7. VÚP sa odstúpenie považuje za doručené aj v prípade, ak ho klient neprevezme, a to dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti dňom jeho vrátenia Cetelemu. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ odstúpil dňa 8.6.2010 od úverovej zmluvy. Dňa 31.7.2010 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Odporca má voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 3.206,19 € (436,34 € z titulu dlžných mesačných splátok do odstúpenia od úverovej zmluvy, 2.749,84 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných splátkach - tá časť dlžných splátok, ktorá sa stala zročná až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy a podľa plánu amortizácie pripadá na úhradu istiny, 20,01 € z titulu dlžných zmluvných pokút a ďalších zmluvných poplatkov). Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 1.8.2010 do zaplatenia.
Dňa 12.5.2014 do konania vstúpilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice ako vedľajší účastník na strane odporcu podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014. Združenie požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a o priznanie náhrady trov konania podľa ich dodatočnej špecifikácie.
Uznesením č.k. 2C/298/2013 - 76 zo dňa 17.3.2015 na námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v konaní na strane odporcu je prípustné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2015.
Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015 navrhovateľ zobral návrh späť v časti prevyšujúcej bezdôvodné obohatenie, t.j. v časti istiny vo výške 460,62 € a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 440,61 € od 1.8.2010 do zaplatenia. Späťvzatie návrhu dôvodil tým, že vzhľadom na odstúpenie od úverovej zmluvy, s ktorým súdna prax spája následok zrušenia úverovej zmluvy od počiatku, si navrhovateľ uplatňuje predmetný nárok po čiastočnom späťvzatí titulom bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 3.000 € a sumou prijatých úhrad spolu vo výške 254,43 €. Navrhovateľ má za to, že odstúpenie od úverovej zmluvy zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nie na základe plnenia z neplatného právneho úkonu.
Uznesením č.k. 2C/298/2013 - 116 zo dňa 22.10.2015 súd zastavil konanie v časti o zaplatenia sumy 460,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 440,61 € od 1.8.2010 do zaplatenia. Druhým výrokom súd pripustil zmenu návrhu zo dňa 10.6.2013 v časti právnej kvalifikácie žalovaného nároku tak, že zaplatenie peňažnej sumy sa neuplatňuje titulom záväzku odporcu z úverovej zmluvy, ale sa uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015.
Účastníci konania, právny zástupca navrhovateľa, opatrovníčka odporcu ani vedľajší účastník na strane odporcu sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na pojednávanie majú vykázané riadne a včas. Zástupca navrhovateľa vopred ospravedlnil svoju a navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci aj v ich neprítomnosti. Vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež vopred ospravedlnil ich neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovného zaťaženia, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19.6.2015. Opatrovníčka odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, k návrhu sa nevyjadrila. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu, plánom amortizácie, Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, odstúpením od úverovej zmluvy, doručenkou k odstúpeniu, písomným podaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, rozhodnutím Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/120/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 23.9.2009 odporca ako dlžník a navrhovateľ ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Základné podmienky úverovej zmluvy sú uvedené v časti B), v zmysle ktorých sa účastníci dohodli, že navrhovateľ poskytne dlžníkovi bezúčelový úver vo výške 3.000 €, ktorý bude splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 83,43 € splatných vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. V zmluve nebol dojednaný žiadny poplatok za uzavretie zmluvy a za správu úveru. Odporca v zmluve prijal štandardný súbor poistenia (4,99 %). Čerpanie úveru malo byť zrealizované formou jednorazového financovania, odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami poštovou poukážkou. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 19,99 %, RPMN 24,77 % a priemerná hodnota RPMN 20,33 % . Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 2.006,80 €. V časti D) zmluvy odporca vyhlásil, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2049 a CTM3059, uzavretými medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. a poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s. platnými v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardiff Slovakia, a.s., súhlasí s nimi a podpisom zmluvy vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si zvolil. ďalej vyjadril súhlas, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je CETELEM SLOVENSKO a.s. a zobral na vedomie, že suma uvedená v prijatí poistenia vyjadrená % z dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru, bude určená na úhradu poistného. V časti A) zmluvy je predtlačené vyhlásenie klienta, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy, súhlasí s nimi bez výhrady a žiada, aby mu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. poskytla úver za podmienok uvedených v tejto žiadosti. Odporca zmluvu (žiadosť) podpísal dňa 19.8.2009 a zástupca navrhovateľa dňa 23.9.2009.
Na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere sú predtlačené Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“).
Podľa čl. I.-2. VP zmluva o úvere sa uzatvára ako záväzkový vzťah medzi klientom a Cetelemom podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa čl. III.-6.-1. VP, zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace.
Podľa čl. V.-5. VP, výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celá dlh klienta voči Cetelemu. Odo dňa splatnosti dlhu je Cetelem oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. ... Zánikom zmluvy nezanikajú práva a povinnosti podľa čl. V.-1. Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmú požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania, ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky.
Podľa čl. V.-7. VP, Cetelem doručuje všetky písomné oznámenia klientovi najmä poštou, a to formou obyčajnej alebo doporučenej zásielky na jeho poslednú adresu známu Cetelemu. Ak klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti (napr. zmena adresy) dňom jej vrátenia Cetelemu.
Podľa čl. V.-13. VP, táto zmluva, ponuka služieb klientovi a riešenie sporov sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14.
Podľa výpisu z úverového účtu odporcu vyhotoveného ku dňu 22.5.2013, odporcovi bolo poskytnuté peňažné plnenie vo výške 3.000 € dňa 23.9.2009, prvá splátka vo výške 83,43 € bola predpísaná k 15.10.2009. Dňa 2.6.2010 bol prípad predaný na právne vymáhanie, k uvedenému dňu celkový dlh
predstavoval sumu 3.206,19 €, z toho predčasne splatná istina 2.749,84 €. Odporca uhradil na úverový účet celkom sumu 254,43 € (84,43 € dňa 25.9.2009 a 170 € dňa 15.3.2010).
Z plánu amortizácie vyplýva, aká časť splátky bola určená na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov a koľko zo splátky bolo určené na úhradu poplatku za poistenie (3,97 € mesačne). Celkom mal odporca uhradiť 60 splátok vo výške 83,43 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2009 a poslednej splátky dňa 15.9.2014.
Listom zo dňa 8.6.2010 (Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42677110519001) navrhovateľ oznámil odporcovi, že odstupuje podľa čl. III.-6.-1. všeobecných podmienok od úverovej zmluvy a úver sa stáva ku dňu 31.7.2010 splatným v celom rozsahu. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.206,19 € zloženej z dlžných splátok úveru (t.j. úverovej istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia) vo výške 436,34 €, z úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy 2.749,84 €, zo zmluvnej pokuty za omeškania so splácaním vo výške 20,01 €. Odporca bol ďalej upozornený, že dňom 1.8.2010 mu bude účtovaný úrok z omeškania. Odstúpenie od zmluvy bolo adresované odporcovi na adresu trvalého bydliska uvedenú v zmluve: SNP 1668/1, 908 51 Holíč.
Podľa fotokópie doručenky, oznámenie o odstúpení bolo doručené odporcovi dňa 10.6.2010 do rúk jeho družky.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.6.2015, v ktorom uviedol, že v právnej veci ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia OZ. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.206,19 € na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.9.2009. Navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 8.6.2010 s účinnosťou k 31.7.2010, odporca uvedené odstúpenie prevzal dňa 10.6.2010. Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatnenej žalobou, nakoľko odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku podľa § 48 ods. 2 OZ a odporca bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.6.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. V dôsledku odstúpenia od zmluvy nemá navrhovateľ nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, úroky ani iné sankcie a príslušenstvá.
Navrhovateľ po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka zobral návrh späť v časti istiny vo výške 460,62 € a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 440,61 € od 1.8.2010 do zaplatenia s tým, že žalovanú sumu po čiastočnom späťvzatí si uplatňuje titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi medzi sumou poskytnutého úveru 3.000 € a sumou prijatých úhrad spolu vo výške 254,43 €. Navrhovateľ nesúhlasil s premlčaním žalovaného nároku. Uviedol, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia pri plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, začína plynúť okamihom, kedy odpadol právny dôvod z už poskytnutého plnenia, t.j. odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy 31.7.2010. V tejto súvislosti poukázal a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/968/99 zo dňa 30.1.2001. Zároveň upriamil pozornosť na ust. § 112 OZ, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa navrhovateľa takýmto orgánom môžu byť napr. rozhodcovia, či stály rozhodcovský súd. K premlčaniu nároku nedošlo vzhľadom na to, že navrhovateľ si v súlade so zákonom uplatnil svoj nárok na Stálom rozhodcovskom súde pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., ktorý v konaní vedenom pod č.k. KRS/910/2010 vydal dňa 2.11.2010 rozsudok, ktorým zaviazal odporcu na plnenie. Po tom, čo sa stal predmetný rozsudok právoplatný a vykonateľný, navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa tohto exekučného titulu bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 2Er/120/2011-13 zo dňa 7.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.6.2012. Následne Okresný súd Skalica dňa 11.3.2013 uznesením č.k. 2Er/120/2011-35 exekučné konanie zastavil. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie KS Prešov č.k. 3Co/161/2014, ktoré potvrdzuje právny záver, že rozhodcovské konanie spôsobuje spočívanie premlčacej doby aj v prípade, že rozhodcovský súd konal na základe neskôr posúdenej neplatnej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že k premlčaniu nároku nedošlo, pretože v čase od doručenia žaloby na rozhodcovský súd až do právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku a v čase od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na exekučný súd až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti sa plynutie premlčacej doby zastavilo.
Vedľajší účastník na strane odporcu k spočívaniu premlčacej doby uviedol v podaní zo dňa 14.9.2015, že navrhovateľ nikdy nepodal v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby odo dňa odstúpenia od zmluvy voči odporcovi žalobu titulom vydania bezdôvodného obohatenia a Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. tak rozhodoval rozsudkom o nároku z úplne iného právneho titulu. Následne podaný návrh na začatie exekúcie na právo priznané z úplne odlišného právneho titulu ako je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemôže vyvolať následky podľa ust. § 112 OZ. Uvedené potvrdzuje aj samotná žaloba doručená súdu dňa 27.6.2013, v ktorej navrhovateľ uplatnil sumu 3.206,19 € titulom plnenia zo zmluvy - neuhradených splátok, a nie titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré sa spravuje odlišným právnym režimom vrátane premlčania. Vedľajší účastník na strane odporcu trval na vznesenej námietke premlčania. Žaloba titulom vydania bezdôvodného obohatenia nebola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol žalobu zamietnuť, zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 388,68 € (odmena za tri úkony právnej služby á 121,17 € - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa 19.6.2015, vyjadrenie vo veci zo dňa 14.9.2015 + tri režijné paušály á 8,39 €).
Z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 2Er/120/2011 - 13 zo dňa 7.2.2011 vyplýva, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory s veriteľom boli rozhodované pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave. Súd posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi navrhovateľom (oprávneným v exekučnom konaní) a odporcom (povinným v exekučnom konaní) ako zmluvu spotrebiteľskú a predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Súd poznamenal, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný, čím bol daný rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvod pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 48 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 349 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523349'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh nie je dôvodný. V konaní mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom dňa 23.9.2009 platne vznikol záväzkový vzťah titulom Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej veriteľovi vyplynul záväzok poskytnúť odporcovi úver vo výške 3.000 €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi v 60 mesačných splátkach vo výške 83,43 € splatných do 15. dňa v mesiaci. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať tiež za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci alebo veriteľ, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporcovi túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (navrhovateľ ako obchodná spoločnosť má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške 3.000 € skutočne poskytol a odporca celkom vrátil navrhovateľovi len sumu 254,43 €. V konaní taktiež nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ listom zo dňa 8.6.2010 odstúpil od Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s čl. III.-6.-1. všeobecných podmienok z dôvodu omeškania odporcu so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 10.6.2010 a podľa čl. V.-5. všeobecných podmienok nadobudlo účinnosť dňom 31.7.2010, t.j. ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o odstúpení doručené odporcovi.
Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523349'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka). Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Ustanovenie čl. V.-5. všeobecných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin- k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 54 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252354'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252354'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 457 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka o odstúpení spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne, preto je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ustanovenie § 54 OZ zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. O rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Spotrebiteľ si nemôže zhoršovať svoje zmluvné postavenie tým, že by sa v jeho prípade neaplikovalo ustanovenie § 48 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd účinky odstúpenia od zmluvy o poskytnutí úveru posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.
V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa medzi účastníkmi nastal režim bezdôvodného obohatenia, navrhovateľovi teda vzniklo právo domáhať sa len vrátenia rozdielu medzi tým, čo odporcovi poskytol bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo zmluvných
pokút. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca uhradil z poskytnutého úveru 3.000 € sumu 254,43 €, t.j. navrhovateľ vznikol zo zrušenej zmluvy nárok na vrátenie rozdielu 2.745,57 €.
V priebehu konania vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd je povinný prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania aj z úradnej moci. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 OZ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba vychádzať z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda v danom prípade momentom zániku pôvodného zmluvného vzťahu (t.j. účinnosťou odstúpenia od úverovej zmluvy). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Začatie plynutia premlčacej doby súd v súlade s vyššie uvedeným počítal odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda od 31.7.2010. V tento deň navrhovateľ vedel, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor zrušením úverovej zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej a vedel aj o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo dňom 31.7.2012. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 27.6.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy nemožno navrhovateľovi priznať a súd je povinný prihliadať na toto premlčanie ex offo, nakoľko stále sa jedná o nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi. V každom prípade bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcu, a to dôvodne. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním návrhu na súd, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd sa zaoberal aj tvrdením odporcu, že v danom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu žalovaného nároku, nakoľko navrhovateľ si uplatnil právo na rozhodcovskom súde a následne sa domáhal vymoženia priznaného práva v exekučnom konaním, čím došlo v súlade s § 112 OZ k spočívaniu premlčacej doby počas konania na rozhodcovskom súde (od podania žaloby do právoplatnosti rozhodcovského rozsudku) a na exekučnom súde (odo dňa začatia exekučného konania do právoplatnosti uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Súd sa s týmto názorom navrhovateľa nestotožňuje, nakoľko v danom prípade nebolo právo uplatnené na príslušnom orgáne. Takýmto príslušným orgánom totiž nemôže byť rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, teda v skutočnosti jeho právomoc na rozhodovanie sporu účastníkov vôbec nebola daná. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2Er/120/2011 bolo ustálené, že rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami nebola platná. Toto rozhodnutie síce nie je záväzné pre toto konanie a teda platnosť rozhodcovskej doložky možno v tomto konaní posúdiť i odchylne, no súd sa stotožnil s názorom o neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko sa v danom prípade jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd bol vopred vybraný veriteľom a spotrebiteľ nemal možnosť jeho výber ani obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola súčasťou formulárových obchodných podmienok, do obsahu ktorých spotrebiteľ nemohol zasiahnuť a mohol zmluvu buď prijať alebo odmietnuť len ako celok, t.j. vrátane predmetnej rozhodcovskej doložky. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ sú neprípustné dojednania, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom
vo veciach spotrebiteľských úverov je to v praxi väčšinou veriteľ, kto iniciuje začatie konania proti spotrebiteľovi, pričom začatie rozhodcovského konania už bráni začatiu konania v tej istej veci na riadnom súde. Spotrebiteľovi je tak znemožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý je na takéto rozhodnutie príslušný aj právomocný. Nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, súd má za to, že po dobu trvania rozhodcovského konania premlčacia doba plynula a nespočívala. Potom premlčacia doba nemohla spočívať ani po dobu trvania exekučného konania, ktoré jednak nemuselo začať, pretože ho iniciuje oprávnený na základe vlastného uváženia v prípade, že povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia (teda nie je to nevyhnutný následok nachádzacieho konania), avšak v danom prípade oprávnený vôbec nemal exekučné konanie iniciovať, pretože exekučný titul vydal orgán bez právomoci na rozhodovanie sporu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, preto bol rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Navrhovateľ síce začal exekučné konanie, no vzhľadom k tomu, že ho začal bez riadneho exekučného titulu, súd má za to, že je neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba. Pokiaľ by súd akceptoval spočívanie premlčacej doby počas trvania oboch konaní, pripustil by, aby veritelia umelo predlžovali dobu, po ktorú sa ich pohľadávka voči spotrebiteľovi nielenže nepremlčí, no zároveň sa bude navyšovať o úroky z omeškania, prípadne i riadne úroky. V danom prípade nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, teda nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 112 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb. %2523112'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ pre spočívanie premlčacej doby.
Podľa názoru súdu však premlčacia doba uplynula aj v prípade, že súd by akceptoval jej neplynutie počas rozhodcovského a exekučného konania, a to z dôvodu, že navrhovateľ uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015, dovtedy sa domáhal práva na priznanie plnenia z úverovej zmluvy. Ak so súhlasom súdu dôjde k zmene návrhu na začatie konania (§ 95 ods. 1 OSP) tak, že namiesto pôvodného práva (napr. práva na náhradu škody) sa uplatní iné právo (napr. právo zo zmluvy), z hľadiska premlčania podľa § 112 OZ je nové právo uplatnené až dňom, keď došlo k zmene návrhu, aj keď sama žalobná žiadosť (petit) zostala nezmenená. Ak došlo k zmene žalobou uplatneného nároku tak, že namiesto pôvodného nároku z kúpnej zmluvy sa uplatní iný nárok (napr. z nájomnej zmluvy), z hľadiska premlčania je tento nový nárok uplatnený až dňom, keď došlo k zmene návrhu, aj keď žalobný návrh zostal nezmenený (R 42/1957). Navrhovateľ zmenou návrhu upustil od pôvodne uplatneného právneho dôvodu (plnenie zo zmluvy) a ďalej žiadal rozhodnutie o inom nároku (vydanie bezdôvodného obohatenia). Každý návrh musí obsahovať aj údaje o skutkových okolnostiach, z ktorých plynie záver o oprávnenosti nároku, t.j. právny dôvod žaloby. Pokiaľ dôjde k zmene žaloby a jej pripusteniu počas konania, až touto zmenou je uplatnený nárok z iného právneho dôvodu. V hmotnoprávnom zmysle nemožno hovoriť o totožnosti nároku, pretože k podstate nároku patrí aj jeho právny dôvod. Hoci v konečnom dôsledku právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, keď súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú, žalobou uplatnený a následne zmenený právny dôvod žaloby má vplyv na posúdenie premlčania žalovaného nároku z hľadiska začiatku plynutia a dĺžky premlčacej doby. Z tohto pohľadu je preto významným i tvrdenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že navrhovateľ si nikdy neuplatnil v rozhodcovskom konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žaloval odporcu o zaplatenie jeho neuhradeného záväzku z úverovej zmluvy a z tohto titulu mu aj bol priznaný nárok rozhodcovským súdom. Aj z uvedeného dôvodu súd nemohol návrhu vyhovieť a tento v plnom rozsahu zamietol.
Odporca vzhľadom na jeho plný úspech v konaní mal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, nakoľko si však trovy konania neuplatnil, t.j. nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd mu náhradu trov konania nepriznal.
V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.
Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Podľa Ústavy SR každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods. 2). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa nie je možné vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa mohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nadväzne bola priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd uzatvára, že i vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), zásadne vzniká právo na náhradu trov konania, ak stojí na strane účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 a nasl. O.s.p., pričom v rámci tejto náhrady mu vzniká i právo na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za podmienky, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho procesné úkony boli účelne vynaložené na obranu práv účastníka, ku ktorému pristúpil.
Súd po oboznámení sa s obsahom vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane odporcu dospel k záveru, že jeho vyjadrenia boli vecné, vedúce k účelnému bráneniu práv odporcu ako spotrebiteľa, keď vedľajší účastník správne poukázal, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy došlo k jej zrušeniu ex tunc, čím navrhovateľovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej súvislosti tiež dôvodne vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Navrhovateľ zmenil právny dôvod žaloby a zobral návrh čiastočne späť práve po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa s podaným návrhom riadne oboznámil a vo veci podal kvalifikované vyjadrenie, ktoré viedlo k úspešnej obrane práv odporcu, preto súd uzavrel, že vedľajší účastník na strane odporcu má právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keď jeho úkony neboli neúčelné ani nehospodárne. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 388,33 €, ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby po 121,17 € vychádzajúc z tarifnej hodnoty 3.206,19 € (pozn. k neúspechu navrhovateľa je potrebné pripočítať i sumu, o ktorú bolo konanie čiastočne zastavené, nakoľko k späťvzatiu návrhu v tejto časti nedošlo pre správanie odporcu) podľa § 13a ods. 1, písm. a/, c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., jedného režijného paušálu vo výške 8,04 € k úkonu právnej služby vykonanému v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia) a dvoch režijných paušálov vo výške 8,39 € k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2015 (vyjadrenia zo dňa 19.6.2015 a 14.9.2015) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).