Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-14-2012.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: M.B.A. Financie s.r.o., IČO: 36 754 404, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, Michalská 9, Bratislava, proti odporcom: 1) E., s.r.o., B.: XX XXX XXX, so sídlom C. trieda XX, L., 2) Y. A., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, L. a 3) M. A., narodený XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, L., odporcovia v 2. a 3. rade spoločne zastúpení advokátkou C.. G. H., W. XX, L., o zaplatenie 38.279,84 eur s príslušenstvom a odmenou 114,84 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 617/2011-42 zo dňa 17.1.2012 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ponecháva v platnosti.
II. Odporcovia v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 918,51 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 617/2011-42, ktorý tunajší súd vydal dňa 17.1.2012, boli odporcovia zaviazaní, aby Československej obchodnej banke, a.s. ako pôvodnej navrhovateľke spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 38.279,84 eur s úrokom 6% ročne z nej od 1.2.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 114,84 eur a náhradu trov konania 2.303,50 eur. Námietky podali len odporcovia v 2. a 3. rade, každý samostatne, ale s rovnakým odôvodnením. Uviedli, že Československá obchodná banka, a.s. (ďalej aj banka), uzavrela s právnym predchodcom odporcu v 1. rade zmluvu o kontokorentnom úvere č. 002621427S, oni ako fyzické osoby účastníkmi zmluvy neboli. Pohľadávky banky boli zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002621427SD2. Túto dohodu považujú za neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú, absentuje spôsob špecifikácie záväzku dlžníka. Úver bol poskytnutý a čerpaný v roku 2007, blankozmenka bola vystavená v roku 2009 a právny predchodca odporcu v 1. rade v roku 2009 splátky riadne uhrádzal, podľa čl. I. bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere sa splácanie uskutočňovalo automaticky tým, ako klient disponoval účtom, okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet bol najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Preto podľa nich doplnená suma na zmenke nezodpovedá hodnote záväzku úverového dlžníka, minimálne v rokoch 2007, 2008 a 2009 dlžník záväzok riadne splácal. Obaja vykonávali u právneho predchodcu odporcu v 1. rade funkciu konateľov, funkcie sa vzdali pre zlý zdravotný stav odporkyne v 2. rade a novému majiteľovi spoločnosti odovzdali všetku dokumentáciu aj účtovné doklady, takže ten môže preukázať, ako sa dlh splácal a výšku splateného dlhu môže predložiť aj banka. V dohode o vyplňovacom zmenkovom práve sa banka zaviazala informovať ich o použití zmenky a vyzvať ich na zaplatenie, čo sa ale nestalo. O tom, že dlh nie je splácaný a o vyplnení blankozmenky sa dozvedeli až zo zmenkového platobného rozkazu. Pre krátkosť lehoty neboli schopní zadovážiť doklady o splácaní dlhu, a keďže vzhľadom na neurčitosť dohody o vyplňovacom zmenkovom práve namietli nesprávnosť
zmenkovej sumy, namietajú z dôvodu právnej istoty aj neplatnosť zmenky. Zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. K námietkam odporcovia pripojili potvrdenie Okresného súdu Košice I z 2.12.2010 o vykonaní zápisu v obchodnom registri a preberací protokol zo 4.11.2010. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 14/2012. Pôvodná navrhovateľka žiadala ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. K tvrdeniu odporcov, že nemajú voči nej záväzok vo výške 38.279,84 eur, lebo neboli účastníkmi zmluvy o kontokorentnom úvere, poukázala na abstraktný charakter zmenky, takže bez ohľadu na to, že kauzálny záväzok mal len právny predchodca odporcu v 1. rade, podpísaním zmenky per aval sa stali odporcovia v 2. a 3. rade samostatnými zmenkovými dlžníkmi a zaviazaní sú rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Na tento ich osobný záväzok nemá predaj obchodného podielu žiaden vplyv. K námietke nesprávneho vyplnenia blankozmenky uviedla, že zmenku nenadobudla zlomyseľne, ani sa pri jej nadobúdaní neprevinila hrubou nedbanlivosťou, zmenkovú sumu doplnila vo výške rovnajúcej sa zabezpečenej pohľadávke a blankozmenku vyplnila v súlade so zákonom a dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Konečná splatnosť úveru nastala v zmysle čl. IX. zmluvy o kontokorentnom úvere dňa 25.5.2010, k tomuto dňu dlžník nemal na účte, z ktorého sa prostriedky inkasovali, dostatok peňazí a peňažné prostriedky nevložil ani do 19.6.2010, ktorý termín mu v avíze určila, s upozornením, že bude účtovať úroky z omeškania. Podmienky na vyplnenie blankozmenky tým boli splnené. Odporcov o vyplnení blankozmenky písomne informovala, oznámenie odoslala dňa 6.12.2010, ale odporcovia si zásielku v odbernej lehote neprevzali. Okrem fotokópie zmluvy o podnikateľskom konte, zmluvy o kontokorentnom úvere s dodatkom č. 1, dohody o vyplňovacom zmenkovom práve a oznámenia o vyplnení blankozmenky s kópiami neprevzatých obálok, ktoré pôvodná navrhovateľka pripojila už k návrhu, dodatočne súdu predložila avízo z 8.6.2010, ktorým úverového dlžníka upozornila na povinnosť uhradiť splatný záväzok 32.349,97 eur v náhradnej lehote do 19.6.2010, a ďalej prehľad uhradených splátok kontokorentného úveru za obdobie od 11.1.2008 do 20.4.2010. Dňa 14.5.2014 previedla Československá obchodná banka, a.s. zmenku rubom na rad spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o. Na návrh indosatára súd uznesením č. k. 1CbZm 14/2012-242 zo 17.9.2014 pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa. Od 17.9.2015, kedy toto uznesenie, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/5/2015-261 z 18.8.2015, nadobudlo právoplatnosť, súd ďalej konal so spoločnosťou M.B.A. Financie s.r.o. ako navrhovateľom. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení účinnom do 22.12.2015, pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a výsluchom odporcu v 3. rade cestou dožiadaného súdu. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli. Na ostatné pojednávanie, konané dňa 12.1.2016, sa ani jeden z účastníkov nedostavil, neprítomnosť ospravedlnili, ale keďže o odročenie nežiadali, súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v ich neprítomnosti. V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo zákonom č. 438/2015 Z. z., s účinnosťou od 23.12.2015, ustanovenie § 175, ktoré upravovalo zmenkový platobný rozkaz, z Občianskeho súdneho poriadku vypustené. Vzhľadom na to, že zmenkový platobný rozkaz bol odporcom v 2. a 3. rade doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa doterajších predpisov. Z prvopisu zmenky č. 002621427SB2, vystavenej v Košiciach dňa 26.1.2009, súd zistil, že sa obchodná spoločnosť KRÁSNA, s.r.o., Košice, zaviazala zaplatiť na rad Československej obchodnej banky, a.s., bez protestu dňa 31.1.2011 zmenkovú sumu 38.279,84 eur. Odporcovia v 2. a 3. rade zmenku podpísali ako avalisti za vystaviteľa. Vystaviteľ zmenky - KRÁSNA, s.r.o., Košice - od 3.12.2010 podnikal pod obchodným menom LUCRI, s.r.o. Spoločnosť ku dňu 15.6.2011 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stal odporca v 1. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Nie je sporné, že zmenka bola vydaná vedome neúplná, bez údajov o sume a dátume splatnosti, ani že tieto údaje dodatočne doplnila banka na základe dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002621427SD2, ktorú s odporcami uzavrela 26.1.2009. Odporcovia v 2. a 3. rade dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve považujú za neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú, keďže podľa nich absentuje spôsob špecifikácie záväzku odporcu v 1. rade. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda, oprávňujúca majiteľa blankozmenky na vyplnenie chýbajúcich údajov, zmenkový ani iný zákon nepredpisuje. Vzhľadom na zabezpečovací charakter blankozmenky
je však nevyhnutné, aby v nej bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie a aby boli určené podmienky vyplnenia, najmä bezprostredný dôvod, pre ktorý je možné oprávnenie využiť, rozsah vyplnenia (ktoré údaje majú byť doplňované) a ako majú byť doplňované údaje stanovené. Súčasná rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve v podstate neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie zmenky, nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, a preto ani jednoznačne určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností). Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú blankozmenkou zabezpečené. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú účastníci 26.1.2009 uzavreli, je v určení spôsobu výpočtu zmenkovej sumy dostatočne určitá. Z čl. I. ods. 1 jednoznačne vyplýva, že blankozmenka slúži na zabezpečenie všetkých nárokov banky voči vystaviteľovi zmenky, ktoré vznikli na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 002621427S zo dňa 28.12.2007 alebo v priamej súvislosti s ňou. Banka bola podľa čl. II. ods. 1 písm. a) dohody oprávnená blankozmenku vyplniť v prípade, ak márne uplynul termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. V zmysle čl. II. ods. 2 písm. b) dohody mala právo v údaji zmenkovej sumy vyplniť čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote jej pohľadávky, zabezpečenej blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe zmluvy alebo v priamej súvislosti s ňou. Záväzky úverového dlžníka vyplývajú priamo zo zmluvy o kontokorentnom úvere, v ktorej je stanovený aj spôsob ich výpočtu. Okrem záväzku vrátiť čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu 33.190 eur, mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z úveru v dohodnutej výške, poplatky (za vedenie úverového účtu a iné podľa sadzobníka) a v prípade omeškania tiež úroky z omeškania. Námietku proti vyplneniu blankozmenky odporcovia, okrem tvrdenia, že je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve neurčitá pre absenciu spôsobu špecifikácie záväzku vystaviteľa zmenky, skutkovo odôvodnili tým, že úverový dlžník minimálne v rokoch 2007 až 2009 riadne úver splácal, preto doplnená suma na zmenke nezodpovedá hodnote kauzálneho záväzku. V tejto súvislosti akcentovali, že v súčasnosti už nie sú konateľmi dlžníka, novému majiteľovi odovzdali všetku dokumentáciu a pre krátkosť času nestihli zadovážiť doklady o splácaní dlhu. Výšku uhradeného úveru mal podľa nich preukázať odporca v 1. rade, resp. výšku zročného dlhu banka. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietky odporcovia podávali v čase, kedy bola zmenka v rukách prvého majiteľa, preto by postačovalo, ak by preukázali, že majiteľ zmenku vyplnil odchýlne od udeleného oprávnenia, čo by súčasne znamenalo, že pri vyplnení (nadobúdaní zmenky) konal zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Banka by dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve porušila jedine vtedy, ak by doplnená zmenková suma bola vyššia, než čiastka zodpovedajúca hodnote zabezpečenej pohľadávky, včítane príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe zmluvy o kontokorentnom úvere alebo v priamej súvislosti s ňou (čl. II. ods. 2 písm. b/ dohody). Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že zmenka nebola vyplnená v súlade s udeleným oprávnením, ťaží odporcov. Súd akceptuje, že odporcovia v 2. a 3. rade nestihli v trojdňovej lehote na podanie námietok zadovážiť dôkazy o uhradených splátkach úveru. Tieto dôkazy však mali možnosť zhromaždiť a súdu predložiť aj v priebehu súdneho konania. Dôkaznej povinnosti sa nezbavili ani poukazom na to, že nie sú konateľmi odporcu v 1. rade, ktorý môže doložiť, ako sa dlh splácal, ani tým, že výšku splateného dlhu môže zdokladovať banka. Banka vo svojom systéme evidovala ku dňu 31.1.2011, kedy sa zmenka stala splatnou, nesplatenú istinu kontokorentného úveru vo výške 31.581,43 eur (čo doložila prehľadom uhradených splátok úveru za obdobie od 11.1.2008 do 20.4.2010), neuhradený úrok z úveru vo výške 2.110,22 eur, poplatky vo výške 13,28 eur a úroky z omeškania 4.574,91 eur. Podstatou kontokorentu je opakované čerpanie úverových prostriedkov až do výšky úverového rámca, s možnosťou, aby dlžník už splatenú čiastku opätovne čerpal. Preto ani skutočnosť, že dlžník v rokoch 2007 až 2009 splátky pravidelne platil, sama osebe ešte neznamená, že sa celkový dlh o výšku zaplatených splátok znížil. Splácanie úveru malo byť podľa čl. I. ods. 1 úverovej zmluvy uskutočňované
automaticky formou napojenia na bežný účet dlžníka. Dlžník musel ku dňu zročnosti splátky mať na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov, ktoré postačovali na úhradu splatného dlhu (čl. III. ods. 5 zmluvy). Odporcovia netvrdili a nepreukázali, že splátkami úveru, ktoré úverový dlžník v rokoch 2007 až 2009 platil, bola vyrovnaná celá časť vyčerpaného kontokorentného úveru, resp. že dlžník priebežne úver nečerpal. Nepreukázali ani, že dlžník mal na bežnom účte vždy dostatok peňažných prostriedkov, z ktorých banka mohla splátky úveru inkasovať. Ku dňu splatnosti zmenkou zabezpečenej pohľadávky ešte odporcovia v 2. a 3. rade boli konateľmi úverového dlžníka, o výške kauzálneho záväzku preto museli vedieť aj v čase, kedy svoj obchodný podiel previedli na nového majiteľa. Podpísaním zmenky per aval sa odporcovia stali samostatnými zmenkovými dlžníkmi a sú zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili (čl. I. § 47 ods. 2 a § 32 ods. 1 zmenkového zákona). Ich zmenkový ručiteľský záväzok nie je obmedzený len na obdobie, v ktorom boli konateľmi vystaviteľa. Zmenkovým ručením sa podľa čl. I. § 30 ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie sú pre zmenkové ručenie významné personálne a majetkové zmeny v obchodnej spoločnosti, ktorá zmenku vystavila. Odporcovia v 2. a 3. rade by preto boli zaviazaní v tom istom rozsahu, ako vystaviteľ, za ktorého sa zaručili aj v prípade, ak by kauzálny dlh vznikol až v období, v ktorom už jeho konateľmi neboli. Z dôvodu právnej istoty, pre nesprávnosť vyplnenia blankozmenky, odporcovia namietali aj neplatnosť zmenky. K námietke je potrebné uviesť, že blankozmenka sa doplnením chýbajúcich údajov stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, t. j. ako by nikdy neúplnou nebola. Ak po doplnení listina obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, ide o platnú zmenku, bez ohľadu na to, či chýbajúce údaje boli doplnené v súlade s udeleným oprávnením. Proti nesprávnemu vyplneniu blankozmenky sa dlžník môže ubrániť len námietkou podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona a ak preukáže, že dojednanie nebolo dodržané, zmenka ho v tom rozsahu, v ktorom bola excesne vyplnená, nezaväzuje. V tomto prípade sa tvrdenie odporcov, že banka zmenku nevyplnila tak, ako bolo dojednané, nepreukázalo ako dôvodné. Nakoniec odporcovia namietali, že sa banka v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve zaviazala informovať ich o použití zmenky a vyzvať ich na zaplatenie, ktorú povinnosť nesplnila. O tom, že dlh nie je splácaný a o vyplnení blankozmenky sa preto dozvedeli až zo zmenkového platobného rozkazu. V čl. III. ods. 1 dohody o zmenkovom vyplňovacom práve sa banka zaviazala vystaviteľa a avalistov informovať o skutočnosti, že použila blankozmenku ako zabezpečenie svojej pohľadávky a súčasne ich vyzvať, aby k dátumu splatnosti zmenku zaplatili. Banka preukázala, že túto povinnosť splnila. Oznámenie zo 6.12.2010, v ktorom uviedla, aké údaje do blankozmenky doplnila, poštou zaslala odporcom v 2. a 3. rade na adresu ich bydliska a súčasne ich vyzvala, aby v deň splatnosti zmenku zaplatili. Odporcovia si na pošte zásielku neprevzali. V podaní zo dňa 5.9.2012 odporcovia poukázali na to, že oznámenie banka posielala len raz a nezisťovala, či im v prevzatí listiny nebránila objektívna prekážka. Z nedoručenia (neprevzatia) výzvy vyvodili, že blankozmenka bola vyplnená bez splnenia náležitostí, na ktorých sa účastníci dohodli, čo nesmie a nemôže byť v ich neprospech, a to aj s ohľadom na trovy konania, lebo o splatnej zmenke sa dozvedeli až zo zmenkového platobného rozkazu. Odporca v 3. rade pri výsluchu na dožiadanom súde uviedol, že v decembri 2010 boli aj s manželkou (odporkyňou v 2. rade) asi tri týždne u dcéry v Hradci Králové. Nie je možné súhlasiť s dodatočným tvrdením odporcov, že náležitosti, na ktorých sa účastníci dojednali v dohode o zmenkovom vyplňovacom práve, neboli splnené. Banka povinnosť splnila už tým, že písomnú informáciu odporcom odoslala, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré si odporcovia oznámenie na pošte neprevzali. Odporcovia vytýkajú banke, že im výzvu nezaslala opakovane, ale pasívni boli aj oni, z oznámenia pošty o uložení zásielky (13.12.2010) museli vedieť, že im bol do vlastných rúk doručovaný doporučený list, mohli sa preto na pošte informovať, kto bol odosielateľ a banku požiadať o opätovné doručenie. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento nesporný záväzok odporcov v 2. a 3. rade celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Nezrušil ho ani vo výroku o trovách konania, aj keď sa odporcovia o zmenkovom záväzku pred začatím súdneho konania nedozvedeli. Pre postup podľa § 150 ods. 1, resp. § 143 OSP nie sú splnené podmienky, návrh bol podaný dôvodne, odporcovia povinnosť porušili a ani po začatí konania neprejavili ochotu záväzok splniť dobrovoľne. Podľa ustálenej judikatúry môže mať absencia predžalobnej výzvy (o ktorý prípad tu však nejde), v dôsledku ktorej sa dlžník o splatnosti zmenky dozvedel až zo zmenkového platobného rozkazu, vplyv len na lehotu, od ktorej je povinný platiť zmenkový úrok. Odporcovia si takýto nárok vo včasných námietkach neuplatnili.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi vznikli trovy len právnym zastúpením. Ich výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Z tarifnej hodnoty veci 38.279.84 eur je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 499,574 eur. Advokátka vyčíslila trovy za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, za ktorý požadovala odmenu vo výške základnej sadzby a vyjadrenie k odvolaniu proti procesnému uzneseniu, za ktorý požadovala odmenu vo výške 249,78 eur (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). Paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky patrí za oba úkony po 8,04 eur. Súčet odmeny a náhrady, spolu 765,43 eur, sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 153,08 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 918,51 eur, zaplatia odporcovia v 2. a 3. rade navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..