Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/388/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.11.2014, č.k. -87, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.11.2014, č.k. -87 p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur zamietol a trovách konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX s dlžníkom: M. Š., F.. X.X.XXXX a bolo jej pridelené č. EX11539/2008. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal a jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.1.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len EP). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej v celkovej výške 125,- eur, pozostávajúcej z 70,- eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému) z 40,- eur (udržiavanie a správu informačného systému) a 15,- eur (administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania). Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale aj na strane jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- eur. Uplatňuje si sumu 330,- eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 181 dní. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na začatie konania pozitívne nereagoval. Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V. K návrhu sa vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 1.3.2013 k sp. zn. , s ktorou vecou bolo toto konanie spojené v tom čase na spoločné konanie. Poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedla, že návrh bol podaný predčasne. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli na súde podané návrhy, teda pred uplynutím 6 mesačnej lehoty podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. K nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k rozhodnutiu o poverení exekútora po 15 dňovej lehote uviedla, že uvedená lehota neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu (§ 44 ods. 2 EP). S odkazom na ustálenú judikatúru (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.3.2011, č.k. -13, uznesenia Najvyššieho

súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. , Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011, sp.zn. a z 29.3.2011, sp. zn. ) uviedla, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a preskúmať, či rozhodcovského konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je neopodstatnený. Zdôraznila, že nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho konania je oprávnený preskúmať len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, o ktorej by bolo konštatované, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Má za to, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľ o údajnej škode dozvedel pred viac ako tromi rokmi, vzniesla odporkyňa aj námietku premlčania. Vo vzťahu ku škode uviedla, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. navrhla, aby súd jeho návrh zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní súd vec po právnej stránke posúdil podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta a 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2 a § 17 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 8.1.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Bratislava V žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedenej žiadosti okresný súd poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 14.1.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. S. P. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 08530/08 zo dňa 19.9.2008, oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: M. Š. - ZEBRA, IČO: 37 221 591, Irkutská 98/5, Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti sumy 370,44 eur s príslušenstvom, trovami konania a trovami exekúcie. V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha. Keďže odporkyňa namietla, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne, bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Podľa vyjadrenia odporkyne jej žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku boli doručené dňa 23.4.2012 a návrh na začatie konania bol podaný na súde 27.9.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná nebola, avšak táto lehota už uplynula v priebehu tohto konania, preto námietka predčasného uplatnenia nároku nie je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporkyňou uspokojený nebol. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou zodpovednosťou upravenou zák. č. 514/2003 Z.z., pričom predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú: 1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie, a preto pri kumulatívnom splnení všetkých predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Súd v prvom rade skúmal, či v konaní Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Zákon č. 514/2004 Z.z. „nesprávny úradný postup“. Súdna prax však ustálila, že z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci

jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2010, sp. zn. ). Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty vychádzal zo znenia § 44 ods. 2 EP v znení účinného do 31.5.2010. Povinnosťou súdu v zmysle citovaného ustanovenia bolo poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti v prípade nezistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 8.1.2009 a exekučný súd (OS Bratislava V) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 14.1.2009 Poverením č. XXXX XXXXXX, čo predstavuje 6 dní od doručenia žiadosti. Z čoho vyplýva, že 15 dňová zákonná lehota bola dodržaná. Tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby o viac ako 6 mesiacov a preto nepreukázalo ako pravdivé (o žiadosti rozhodnuté do 6 dní od jej doručenia). Vzhľadom na to súd námietky navrhovateľa na nedodržanie zákonnej lehoty nepovažoval za dôvodné. Ďalej navrhovateľ namietal prieťahy v konaní, na posúdenie ktorých je však podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kompetentný len ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti. Ten v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy, môže byť podaná žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy. (). Súdne konanie vo vzťahu k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu za žiadnych okolností namietaných navrhovateľom nedošlo. Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana mu nebola poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Navrhovateľ explicitne nenamietal nezákonnosť rozhodnutia. K tejto otázke súd prvého stupňa uviedol, že nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Súd žiadosti o udelenie poverenia vyhovel tým, že poverenie vydal. Vzhľadom k tomu, že voči povereniu nie je možné podať žiadny opravný prostriedok, teda nie je možné, aby bolo vôbec zrušené, súd prvého stupňa má za to, že k nezákonnému rozhodnutiu nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, čo je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko neboli kumulatívne splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnej odporkyni priznal právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, tieto jej neboli nepriznané. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a to napriek tomu, že riadne a v čas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležitý dôvody, a aj predložil súdu listiny

spájané s označenými dôvodmi. Preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Takýmto postupom mu odňal právo na konanie pred súdom. Poukázal na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu na začatie konania, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov v Slovenskej republike, ktoré v identických veciach vylúčili všetkých sudcov daného okresného súdu. Preto rozhodovanie o vylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava IV v prejednávanej veci je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Pre rozhodnutie, či súd možno považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovenia sudcu a dĺžka jeho mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku, a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za uvedených okolností nebolo prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Nebol vôbec oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Namietol tiež, že ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, mal súd vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav tvrdený v jeho návrhu. Ďalej zdôraznil, že súdu predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ním je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku uvedenej sume. Podľa jeho názoru sa súd dostatočne neoboznámil s predloženým znaleckým posudkom, keďže z neho jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V ďalšom sa vyjadruje k otázkam, ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal (ide zrejme o formulárové vyjadrenie k rozhodnutiam súdu v obdobných veciach). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka navrhovateľa. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 12.1.2016. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že navrhovateľ opakovane požiadal prvostupňový súd o zrušenie termínu pojednávania, avšak svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil zo závažných dôvodov, hoci súd prvé pojednávanie nariadené vo veci na deň 7.4.2014 odročil na 10.11.2014 za účelom predloženia znaleckého posudku navrhovateľom. Na základe tejto skutočnosti malo byť navrhovateľovi jasné, že súd neakceptoval jeho žiadosť, a predmetnú vec mieni prejednať. Preto pre postup súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. neexistovala žiadna zákonná prekážka a žalobca sa svojou neúčasťou na pojednávaní sám obral o možnosť brániť svoje záujmy priamo na súde, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a prípadne aj navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Súdu prvého stupňa nebránila v prejednaní veci ani tá skutočnosť, že navrhovateľ podal vo veci ústavnú sťažnosť, pretože podanie takejto sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania. Odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere sú preto právne irelevantné. Nezodpovedá skutočnosti ani jeho argumentácia, že odporkyňa sa k jeho návrhu na začatie konania nevyjadrila a že súd mal z toho dôvodu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle

ust. § 153b O.s.p.. Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 28.2.2013 a toto vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 29.10.2014 spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 10.11.2014 (vyplýva z poštovej doručenky na č.l. 60). Poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov, ktoré obsahuje aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 7.4.2014 (viď č.l. 28). Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, nakoľko bolo preukázané, že zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2014 Z.z. neboli splnené. Keďže pre vznik zodpovednosti musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky, súd sa pri zistení, že nie je splnená jedna z nich, nemusí zaoberať splnením ďalších dvoch podmienok. Navrhovateľ v odvolaní vôbec nenamietal a nespochybnil správnosť záveru súdu prvého stupňa, že nebola splnená hneď prvá podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, ktorou mal byť v danom prípade nesprávny úradný postup exekučného súdu (nedodržanie zákonnej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), pretože udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané v zákonnej lehote, konkrétne šiesty deň po doručení žiadosti exekútora súdu. Pri nesplnení tejto prvej, základnej podmienky stráca význam skúmať splnenie ďalších dvoch podmienok, z čoho správne vychádzal aj súd prvého stupňa, keď sa splnením ďalších dvoch podmienok vôbec nezaoberal. Za potrebné považuje odvolací súd zaujať ešte stanovisko k odvolacej námietke navrhovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Poukazuje pri tom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -16 zo dňa 17.10.2012, v ktorom nadriadený súd o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV rozhodol tak, že vyslovil, že všetci sudcovia činní v čase rozhodovania na tomto súde, okrem JUDr. O. T. a JUDr. D. Q. (vybavujú exekučnú agendu), nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Odvolací súd nezaujíma žiadne stanovisko k tým odvolacím námietkam navrhovateľa, ktoré sa týkajú otázok, s akými sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal (výška a dôvodnosť uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy). Nakoľko súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v rozhodujúcich otázkach správne a dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu v odvolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.