Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/155/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: TREMA s. r. o., so sídlom Kragujevská č. 389, Žilina, IČO: 46 229 281, právne zast. Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom so sídlom C. XX, T., adresa pre doručovanie písomností: P.O.T. XX, T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1178676/2015 zo dňa 16.07.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č. k. zo dňa 16.04.2015 rozhodol Daňový úrad Banská Bystrica tak, že daňovému subjektu - žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 88.782,50 € v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie november 2013. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním je - 504,50 €, daň zistená správcom dane je 88.278 € a rozdiel dane je 88.782,50 €. V odôvodnení uviedol, že daň určil podľa pomôcok, o ktorom výsledku vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 28.01.2015. Pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej ) použité tieto pomôcky: informácie získané z Obchodného registra, informácie získané z Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície Bratislava a vlastné poznatky správcu dane, a to daňové priznanie kontrolovaného daňového subjektu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, informácie získané z miestneho zisťovania správcu dane podľa zápisnice o miestnom zisťovaní z 05.03.2014. Dňa 05.03.2014 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla daňového subjektu podľa výpisu z Obchodného registra, avšak na uvedenej adrese sa daňový subjekt nenachádzal. Šetrením daňového subjektu DS T-System, s. r. o., ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti na Kragujevskej č. 389, Žilina bolo zistené, že on ako prenajímateľ odstúpil listom z 28.01.2014 od nájomnej zmluvy s daňovým subjektom a o tejto skutočnosti bola spísaná zápisnica z miestneho zisťovania z 05.03.2014. Dňa 11.03.2014 bola zaslaná výzva na predloženie dokladov ku daňovej kontrole konateľovi daňového subjektu Sándorovi Fülekimu, bytom v Maďarsku. Dňa 24.04.2014 sa uskutočnil výsluch svedka bývalého konateľa daňového subjektu Martina Gierta, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, do ktorej sa Martin Giert vyjadril, že funkciu konateľa vykonával od 15.07.2011 do 20.06.2012 a od 21.08.2012 do 16.09.2013. Cez svojich obchodných partnerov sa nakontaktoval osobne na Slovensku s terajším konateľom Sándorom Fülekim, ktorého oboznámil so stavom firmy a po vzájomnej dohode došlo k predaju spoločnosti. Od 16.09.2013 prestal byť konateľom a zastáva funkciu výkonného riaditeľa. Doklady z daňového subjektu všetky odovzdal novému konateľovi spoločnosti. Nevystavuje žiadne doklady, neuzatvára dohody či zmluvy, jeho náplň

spočíva vo vyhľadávaní obchodných vzťahov prípadne kontaktovaní nového konateľa s obchodnými partnermi firmy TREMA s.r.o.. V novembri 2013 bola rozbehnutá stavebná akcia v Novom Meste nad Váhom, ale ju zastrešoval už nový konateľ. K uvedenému nemal žiadne písomné doklady, ani evidencie a nemá ani znalosť o účtovníctve. V tomto mesiaci účtovníctvo pre daňový subjekt viedla firma UPD Holding s. r. o.. Dňa 24.04.2014 uskutočnil výsluch svedka Aleny Lörincovej konateľky daňového subjektu LORI, s. r. o., ktorá uviedla, že účtovnícke práce pre daňový subjekt TREMA s. r. o. vykonáva asi od polovice februára 2014 do polovice marca 2014. Za mesiac november 2013 nemá žiadne doklady a ani nikdy nemala a ani žiadne iné osobne nevystavovala. Podala len daňové priznanie k DPH za január 2014 za daňový subjekt TREMA s. r. o., nič iné nevykonala. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov zo dňa 02.07.2014. Zásielka bola daňovým subjektom prevzatá, ale doklady daňovým subjektom v stanovenej lehote neboli správcovi dane predložené. Dňa 10.09.2014 opätovne správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dôkazov, ku ktorej daňový subjekt zaslal správcovi dane vyjadrenie, v ktorom daňový subjekt uviedol, že nemá možnosť predložiť doklady daňové, účtovné a celú administratívnu agendu listinného charakteru ku kontrole DPH za november 2013 z dôvodu, že mu ich dňa 06.03.2014 zaistila a doposiaľ nevrátila Národná kriminálna agentúra Bratislava, ktorá pri domovej prehliadke rodinných domov nachádzajúcich sa na ulici Mariánskej 6/565 a č. 8/1936 v obci Dunajská Lúžna okres Senec. Tieto doklady sú stále v držbe Národnej kriminálnej agentúry. Na základe toho správca dane poslal žiadosť o zapožičanie dokladov zo dňa 28.10.2014 na Prezídium Policajného zboru Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Bratislava. Dňa 20.11.2014 bola na Daňový úrad Banská Bystrica doručená odpoveď z Národnej kriminálnej agentúry, že nedisponuje žiadnymi listinnými dokladmi týkajúcimi sa spoločnosti TREMA s. r. o.. Na základe týchto skutočností správca dane v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku oznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok v oznámení zo dňa 19.12.2014, ktoré sa začalo dňa 26.01.2015. Na základe použitých pomôcok správca dane vyrubil daňovému subjektu v zdaňovacom období november 2013 rozdiel dane tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Mal preukázané, že daňový subjekt v tomto období vykonával ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 o DPH, na ktoré zistenie použil pomôcku podané daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za november 2013, ktoré daňový subjekt podal u správcu dane 27.12.2013. Daňový subjekt v tomto daňovom priznaní uviedol na riadku 03 základ dane - dodanie tovaru a služby sumu 441.390 € a v riadku 04 bola uvedená daň z dodaných tovarov a služieb v sume 88.278 €. Na riadku 21 uviedol výšku odpočítania dane celkom 88.782,50 €. Daňový subjekt nepreukázal, že skutočne vzniklo reálne právo na odpočítanie dane deklarované v daňovom priznaní, čím sa ukrátil o svoje právo na odpočítanie dane deklarované v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno bolo na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu daňovo relevantných plnení bol povinný nielen preukázať, ale aj správne zaevidovať v záznamoch a daňovo deklarovať. Za týchto podmienok by mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Keďže uvedené daňový subjekt nepreukázal, správca dane mu určil rozdiel dane za november 2013 88.782,50 €.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 1178676/2015 zo dňa 16.07.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane na preukázanie skutočností uvedených v daňovom priznaní k DPH za november 2013 záznamy, ktoré je povinný viesť podľa § 70 Zákona o DPH a ani príslušné doklady - faktúry. Správca dane pritom opakovane požadoval od odvolávajúceho sa predloženie dokladov potrebných pre výkon daňovej kontroly (výzvy zo dňa 04.02.2014, 11.03.2014, 02.07.2014 a 10.09.2014). Správca dane nezískal predmetné dôkazy ani od osôb, ktoré uviedol odvolávajúci sa (Alena Lörincová, Martin Giert, Národná kriminálna agentúra). Z dikcie § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. Odvolávajúci sa v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť údajov uvedených v daňovom priznaní k DPH príslušnými faktúrami a povinnými záznamami, čím naplnil podmienky uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Preto správca dane bol oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Pri určení správca dane vychádzal z pomôcok, ktoré uviedol v protokole z 28.01.2015. Z týchto pomôcok nevyplynuli pre odvolávajúceho sa žiadne výhody, na ktoré bolo možné prihliadnuť. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci odvolávajúceho sa žalovaný uviedol, že odvolávajúci sa bližšie nekonkretizoval svoje tvrdenia. Všeobecné namietanie

nezákonnosti bez jej bližšej konkretizácie neumožňuje posúdiť opodstatnenosť takejto námietky. Čo sa týka námietky, že správca dane si ho vyberá na kontrolu bez zákonného dôvodu, čím poškodzuje jeho dobré meno, uviedol, že zo spisu nie je zrejmé, že by bol postup správcu dane v rozpore so zákonom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Ten ako žalobné body uviedol: žalobca nemohol predložiť žalovanému účtovné doklady, ktoré od neho požadoval vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt daňové doklady nemal a ani ich nemal možnosť predložiť, pretože mu ich zaistila a doposiaľ nevrátila Národná kriminálna agentúra Bratislava (ďalej aj NaKA). Celú administratívnu agendu daňového subjektu zaistila dňa 06.03.2014 jednotka NaKA pri domovej prehliadke rodinných domov nachádzajúcich sa na ulici Mariánskej č. 6/565 a č. 8/1936 v obci Dunajská Lužná okres Senec, ktorých vlastníkom je Podnikateľské združenie. V čase vykonávania domovej prehliadky nebol v nehnuteľnosti prítomný jej vlastník, ale JUDr. H. H.. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil aj žalovanému. Týmto sa nezavinene žalobca dostal do dôkaznej núdze, za ktorú je teraz sankcionovaný. Je preto zrejmé, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ďalej žalobca rozporoval pravdivosť skutočností uvedených v odpovedi NaKA zo dňa 12.01.2014, na ktorú odkazujú napádané rozhodnutia. Správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. nedostatočne preveril doklady, na základe ktorých určil daň, tak ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca má za to, že správca dane si vyberá daňový subjekt na kontrolu bez zákonného dôvodu, čím poškodzuje jeho dobré meno a konanie správcu dane nemá oporu v právnom poriadku SR. Ďalšou námietkou bolo, že pomôcky, ktoré uviedol správca dane v protokole zo dňa 28.01.2015, nezohľadňujú dostatočne skutkový stav pre určenie dane. Nebol dodržaný čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže žalovaný nekonal v medziach zákona a vyrubil žalobcovi daň na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.09.2015. Opätovne konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane na preukázanie skutočností uvedených v daňovom priznaní k DPH za november 2013 záznamy, ktoré je povinný viesť podľa Zákona o DPH a ani príslušné doklady - faktúry, pritom správca dane žalobcu opakovane žiadal o ich predloženie. Správca dane nezískal tieto dôkazy ani od iných osôb, a preto bol nútený postupovať v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a určiť daň podľa pomôcok. Čo sa týka samotných žalobných dôvodov, konštatoval, že všeobecné namietanie nezákonnosti bez bližšej konkretizácie neumožňuje posúdiť opodstatnenosť takejto námietky. Novou námietkou žalobcu v žalobe je, že rozporuje pravdivosť skutočností uvedených v odpovedi NaKA Prezídia Policajného zboru, avšak svoje tvrdenie opäť nepreukázal žiadnym dôkazom. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať túto námietku za opodstatnenú. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov () ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 5 citovaného zákona pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že z dikcie § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V prípade ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. Žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 príslušnými faktúrami a povinnými záznamami, čím naplnil podmienky uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Preto správca dane bol oprávnený určiť daň podľa pomôcok v zmysle tohto ustanovenia.

V zmysle § 74 ods. 5 citovaného zákona, ak bola daň určená podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. V danom prípade boli podmienky na použitie § 48 dodržané, konkrétne § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane základné doklady, ktorými by preukázali oprávnenosť údajov ním uvedených v daňovom priznaní na DPH za november 2013. Nepredložil najmä faktúry, ktoré sú formálnou podmienkou na odpočítanie DPH (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) a ani ďalšie povinné záznamy (§ 70 ods. 1 zákona o DPH). Práve

preto žalovaný konštatoval, že keďže boli splnené podmienky na použitie § 48 Daňového poriadku, je prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonom a je na mieste ho ako také potvrdiť.

Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd k nim uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že žalobca nemohol účtovné doklady ani ďalšie listinné materiály predložiť, keďže celá agenda listinného charakteru žalobcu bola zaistená pri domovej prehliadke rodinných domov nachádzajúcich sa na ulici Mariánskej č. 6/565 a č. 8/1936 v Dunajskej Lužnej, súd k tomu uvádza nasledovné. Podľa správny Národnej kriminálnej agentúry Bratislava sa žiadne doklady týkajúce sa žalobcu TREMA s. r. o. medzi dokladmi zaistenými pri tejto domovej prehliadke nenachádzali, preto ich Národná kriminálna agentúra ani nemohla predložiť. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že listinné dôkazy sa mali nachádzať v dvoch rodinných domoch na ulici Mariánskej v obci Dunajská Lužná sa javí ako účelové. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu by sa mala celá jeho listinná agenda nachádzať v rodinných domoch, ktorých vlastníkom (podľa tvrdenia samotného žalobcu) nebol žalobca a zároveň ktorý ani jeden z nich nebol sídlom žalobcu. Nepreukázal absolútne žiaden súvis medzi žalobcom (či už jeho prevádzkou, bývalým sídlom, resp. miestom pobytu jeho konateľa alebo inými indíciami), ktorého sídlo podľa Obchodného registra sa od 26.09.2012 nachádza v Žiline na ulici Kragujevskej a ktorého konateľ má pobyt v Maďarsku a medzi rodinnými domami na ulici Mariánskej č. 6 a 8 v obci Dunajská Lužná. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, a to či už v správnom konaní alebo aj v konaní pred súdom, že listinné doklady, na ktoré bol viackrát vyzývaný správcom dane, a ktoré podľa jeho tvrdenia sa mali nachádzať v týchto rodinných domoch, boli vôbec vnesené do týchto rodinných domov v Dunajskej Lužnej. Ak teda nebolo preukázané, že sa tieto listinné dôkazy v týchto rodinných domoch nachádzali, potom jeho tvrdenie o tom, že boli zaistené Národnou kriminálnou agentúrou, sa javí ako účelové a ničím nepodložené, najmä ak NaKA v odpovedi správcovi dane zo dňa 12.01.2014 tvrdí opak.

S touto námietkou súvisí ďalšia námietka, ktorá rozporuje pravdivosť tvrdení Národnej kriminálnej agentúry v odpovedi správcovi dane zo dňa 12.01.2014, podľa ktorej medzi zaistenými listinnými dokladmi sa nenachádzali žiadne doklady týkajúce sa žalobcu. Samotné namietanie pravdivosti tohto tvrdenia je zo strany žalobcu úplne nepostačujúce. Žalobca mal aspoň nepriamymi dôkazmi toto svoje tvrdenie podložiť. Bez nich nie je možné samotné tvrdenie žalobcu o nepravdivosti tohto oznámenia Národnej kriminálnej agentúry brať do úvahy. Naopak, súd nemá pochybnosti o pravdivosti tejto informácie vzhľadom na to, že ju podal štátny orgán v rámci zákonom mu zverenej kompetencie.

Pokiaľ vyššie uvedené námietky žalobcu mali preukázať tú vadu správneho konania, že v danej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, súd k tomu konštatuje, že takýto právny názor je ničím nepodložený. Naopak správca dane vykonal všetky potrebné úkony, ktoré by mohli ozrejmiť skutkový stav veci, a to najmä zabezpečenie účtovníctva žalobcu, povinných záznamov žalobcu a faktúr z konkrétneho zdaňovacieho obdobia november 2013, ktoré mal povinnosť predložiť žalobca, čo však neučinil, a ktoré sa zaňho pokúsil získať správca dane. Napriek snahe správcu dane získať uvedené listinné dôkazy sa mu to nepodarilo, a to ani z výsluchu svedkov Martina Gierta a Aleny Lörincovej, preto krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky na to, aby bol daň určená podľa pomôcok, keďže základné listinné dôkazy na začatie daňovej kontroly neboli žalobcom predložené. Pri nedostatočnom rozsahu listinných dôkazov potrebných na zistenie skutkového stavu viackrát vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov a ozrejmil pred správcom dane skutočnosti preverované v tomto konaní. Žalobca bol pasívny, nepredložil žiadne dôkazy, nepodal návrhy na vykonanie dôkazov, absolútne nekonkretizoval svoje tvrdenia, ani ich nepodložil žiadnymi dôkazmi či návrhmi na vykonanie dôkazov. Nie je teda možné z jeho strany namietať, že by správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav pre určenie dane.

Ďalej žalobca namietal, že správca dane nedostatočne preveril doklady, na základe ktorých určil daň. Táto námietka je taktiež plne nedôvodná. Všetky pomôcky, ktoré správca dane použil na určenie dane podľa pomôcok, sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Z tejto námietky nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom mal správca dane „nedostatočne preveriť" tieto doklady. Správca dane vychádzal z výpisu z Obchodného registra na žalobcu, zo správy Národnej kriminálnej agentúry Bratislava zo dňa 12.01.2014, z daňového priznania žalobcu za november 2013, z miestneho zisťovania správcu dane z 05.03.2014. Zo žiadneho z týchto listinných dôkazov absolútne nevyplýva, že by nimi bol preukázaný nárok žalobcu na odpočítanie dane tak, ako ho uviedol v riadku 21 daňového priznania a to vo výške 88.782,50 €. Z týchto

dokladov nevyplynula pre žalobcu žiadna daňová výhoda (napr. práve nárok na odpočítanie tejto dane) podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, keďže takéto okolnosti neboli zistené. Len preto, že z obsahu dokladov, ktoré boli podkladom pre určenie dane podľa pomôcok nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukázala nárok žalobcu na odpočítanie dane, nie je možné konštatovať, že správca dane tieto doklady nedostatočne preveril. Pokiaľ z konkrétneho listinného dôkazu konkrétna skutočnosť nevyplýva, nejde o vadu v procesnom postupe orgánu, ktorý dôkaz vykonáva, ale o neunesenie dôkazného bremena toho subjektu, ktorý týmto dôkazom požaduje preukázať svoje tvrdenie. Súd k tejto námietke tiež uvádza, že je koncipovaná všeobecne, lebo nie je z nej zrejmá konkrétna nesprávnosť postupu Daňového úradu pri preverovaní pomôcok. Súčasťou tejto námietky je tiež namietanie, že správca dane si vyberá daňový subjekt na kontrolu bez zákonného dôvodu, čo poškodzuje jeho dobré meno. K tomu súd uvádza, že subjektívny pocit žalobcu, že si daňový úrad vyberá zámerne žalobcu na kontrolu bez zákonného dôvodu, nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správca dane má zákonnú možnosť zvoliť si na daňovú kontrolu akýkoľvek daňový subjekt, a to aj viacnásobne.

Posledná námietka sa týkala toho, že pomôcky, ktoré boli uvedené v protokole z 28.01.2015 nezohľadňujú dostatočne skutkový stav pre určenie dane. Súd k tomu uvádza, že práve preto, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia uvedené v daňovom priznaní, čím sa dostal do dôkaznej núdze, správca dane musel určiť daň podľa pomôcok, pričom vždy pri určovaní dane podľa pomôcok vychádza správca dane len z tých pomôcok, ktoré je objektívne možné si zadovážiť pri nečinnosti daňového subjektu. Nie je teda možné, aby ten istý daňový subjekt, ktorý je nečinný a nepredloží žiaden dôkaz na preukázanie ním tvrdeného skutkového stavu, zároveň namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, ktorý postupoval pri určení dane podľa pomôcok. Potom aj konštatovanie žalobcu, že nebolo dodržané ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, lebo žalovaný nekonal v medziach zákona, je účelovým tvrdením a zároveň je potrebné konštatovať, že je to tvrdenie iba vo všeobecnej rovine, keďže žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenie ktorého zákona bolo namietaným postupom žalovaného porušené.

Krajský súd má za to, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade s Daňovým poriadkom, dodržali všetky zásady daňového konania a umožnili realizáciu práv žalobcu ako daňového subjektu. To, že daňový subjekt nepredložil pri preverovaní ním uvádzaných skutočností záznamy, ktoré je povinný viesť podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. a príslušné faktúry ani na základe niekoľkých výziev správcu dane, nemôže ísť na ťarchu daňových orgánov a pokiaľ daňové orgány iným spôsobom tieto listinné dôkazy nezískali, mali zákonnú povinnosť určiť daň podľa pomôcok. Na základe toho krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom a žaloba a jej formulácia nespochybňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 12. januára 2016

JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková