Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/79/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka na neverejnom zasadnutí konanom 12.01.2016, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 29.04.2015, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný R. F. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne písomne aj odôvodnil. Argumentoval v podstate tým, že okresný súd vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, ale tento nesprávne vyhodnotil. Bolo preukázané, že obžalovaný konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami a vydal exekučné príkazy, na základe ktorých boli z osobného účtu poškodeného stiahnuté finančné prostriedky v celkovej výške 17.268,33 €. Obžalovaný vymáhanie dane z nehnuteľnosti od poškodeného realizoval napriek tomu, že niektoré jeho rozhodnutia boli zrušené Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica a Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica. Vedel teda, že jeho rozhodnutia sú zrušené, že nenadobudli právoplatnosť a napriek tomu pristúpil k vykonaniu exekúcie. Bol si teda vedomý, že postupuje v rozpore so zákonom, a teda konal úmyselne, pretože v zrušujúcich rozhodnutiach bolo uvedené, že jeho postup je nezákonný.

Neznalosť obžalovaného právnej úpravy správy daní a poplatkov ho nezbavuje trestnej zodpovednosti. Ako starostu obce bolo povinnosťou túto problematiku poznať a rozhodnutia vydávať v súlade so zákonom. Osobný spor, ktorý mal s poškodeným, tak preniesol aj na profesnú úroveň.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné. V tomto smere si krajský súd v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie jeho odvolania, a preto z dôvodu stručnosti naň len poukazuje. Po

preskúmaní veci totiž krajský súd dospel k záveru, že všetky vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného, napriek tomu, že jeho vinu objektívne preukazovali.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený stav skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku súd stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V rámci prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil a porušil ich predovšetkým tým, že nezhodnotil dôkazy, ktoré vyzneli v neprospech obžalovaného, ktoré jeho vinu preukazovali a v dôsledku toho jeho skutkové závery o nevine obžalovaného nie sú založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ani v ich súhrne. V tomto smere si krajský súd preto v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie odvolania okresného prokurátora, a preto z dôvodu stručnosti naň len poukazuje. Okresný súd ignoroval dôkazy, ktoré obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovali a z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nevyplynulo na základe akých skutočností sa tak stalo, teda absentujú dôvody takéhoto postupu.

Konštatovanie okresného súdu, že „pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 Tr. zák. nepostačuje len zistenie, že verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo neoprávnený majetkový prospech. Úmyselné zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky žalovaného trestného činu v zmysle citovaného ustanovenia zákona a uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný,“ je síce vo všeobecnosti správny, ale rozhodne ho nemožno aplikovať a použiť v posudzovanom prípade.

Okresný súd síce správne zistil skutkový stav, ktorý nakoniec nenamietal ani sám obžalovaný, ale jeho úmysel spôsobiť poškodenému škodu však z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmý, pretože poškodenému bola objektívne spôsobená škoda nezákonnou exekúciou. Treba zdôrazniť, že všetky platobné výmery uvedené v skutkovej vete obžaloby nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nemohli slúžiť ako exekučné tituly. Pre vedomosť obžalovaného, že nepostupuje v súlade so zákonom svedčí aj zistenie, že platobné výmery, ktoré vydal, boli vo viacerých prípadoch zrušené Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica alebo Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica a tiež bol na svoj nezákonný postup upozornený okresným prokurátorom v zmysle § 28 ods. 2 písm. g) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Z výpovede poškodeného, platobných výmerov, rozhodnutí o pokutách, príkazom na začatie exekúcie, daňových exekučných príkazov vyplynula celková výška sumy, ktorá bola stiahnutá z účtu poškodeného na základe exekúcie, ktorá však bola vykonaná nezákonným spôsobom. V zmysle § 88 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () je totiž správca dane povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len podľa zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Naviac podľa § 89 ods. 1 cit. zákona exekučným titulom je okrem iného aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.

Úlohou okresného súdu bude teda prihliadnuť aj na dôkazy, na ktoré poukázala obžaloba, tieto následne v súlade so zákonom vyhodnotiť a tak objektívne ustáliť skutkový stav.

K úvahám súdu I. stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení doposiaľ vykonaných dôkazov, odvolací súd ešte poznamenáva, že tieto sú neúplné a v dôsledku neúplného dokazovania aj skreslené a jednostranné. Preto považuje krajský súd za potrebné uviesť, že proces dokazovanie má niekoľko fáz. Okrem vyhľadávania dôkazov (zásada oficiality), ich vykonania a procesného zabezpečenia, sem patrí i previerka dôkazov a ich hodnotenie. Účelom previerky dôkazov, je vyjasniť kvalitu prameňa správ a spoľahlivosť i bezpečnosť týchto správ pričom k tomu slúži analýza každého jednotlivého dôkazu a jeho porovnanie s ostatným i dôkazmi. Hodnotenie dôkazov úzko súvisí s ich previerkou. Hodnotenie dôkazov vychádza totiž z ich previerky a sama previerka dôkazu závisí od stupňa jeho presvedčivosti, teda od jeho zhodnotenia. Vykonáva sa hodnotenie každého dôkazu i hodnotenie ich súhrnu. Výsledkom hodnotenia je záver, ktoré závažné skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, sú pravdivé, teda dokázané. Výsledkom hodnotenia je v konečnom dôsledku zistenie skutkového základu pre rozhodnutie.

V súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov treba uviesť, že táto zásada je základným a nevyhnutným predpokladom pre správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Voľné hodnotenie dôkazov znamená hodnotenie, ktoré nie je zákonom presne vymedzené a uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania. Neznamená však ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti určitej skutočnosti, sa musí zakladať na starostlivom posúdení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, krajský súd uvádza, že neznalosť obžalovaného s právnou úpravou správy daní a poplatkov rozhodne nemôže byť dôvodom jeho beztrestnosti. Neznalosť zákona totiž nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie, a to predovšetkým v prípade verejného činiteľa - starostu obce („ignorantia iuris non excurat“).

Odvolací súd nakoniec dodáva, že podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať všetky úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Až po vecnom zhodnotení všetkých doposiaľ vykonaných dôkazov - výpovedí svedkov, listinných dôkazov, a okolností jednotlivo i súhrnne, bude možné zodpovedne rozhodnúť o vine, resp. nevine obžalovaného.

Je potrebné ešte poukázať na procesné pochybenie okresného súdu, ktoré spočíva v tom, že zápisnice o hlavnom pojednávaní nezodpovedajú príslušným ustanoveniam Trestného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. por., o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone, alebo bezprostredne po ňom zápisnica, ktorá musí obsahovať okrem iných údajov aj meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania. Podľa § 58 ods. 5 Tr. por., ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený. Okresný súd citované ustanovenia nerešpektoval, keď na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a z obsahu zápisnice nie sú zistiteľné konkrétne osoby - obžalovaný, svedkovia, ktoré sa na úkone zúčastnili. Obsahom zápisnice musia byť nielen mená, priezviská týchto osôb, ale i zákonné poučenie a u svedka i postup podľa § 265 ods. 1,2 Tr. por.

Z týchto dôvodov krajský súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.