Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-79-2015.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/79/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka na neverejnom zasadnutí konanom 12.01.2016, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 29.04.2015, sp. zn. 9T/147/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný R. F. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne písomne aj odôvodnil. Argumentoval v podstate tým, že okresný súd vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, ale tento nesprávne vyhodnotil. Bolo preukázané, že obžalovaný konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami a vydal exekučné príkazy, na základe ktorých boli z osobného účtu poškodeného stiahnuté finančné prostriedky v celkovej výške 17.268,33 €. Obžalovaný vymáhanie dane z nehnuteľnosti od poškodeného realizoval napriek tomu, že niektoré jeho rozhodnutia boli zrušené Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica a Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica. Vedel teda, že jeho rozhodnutia sú zrušené, že nenadobudli právoplatnosť a napriek tomu pristúpil k vykonaniu exekúcie. Bol si teda vedomý, že postupuje v rozpore so zákonom, a teda konal úmyselne, pretože v zrušujúcich rozhodnutiach bolo uvedené, že jeho postup je nezákonný.
Neznalosť obžalovaného právnej úpravy správy daní a poplatkov ho nezbavuje trestnej zodpovednosti. Ako starostu obce bolo povinnosťou túto problematiku poznať a rozhodnutia vydávať v súlade so zákonom. Osobný spor, ktorý mal s poškodeným, tak preniesol aj na profesnú úroveň.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné. V tomto smere si krajský súd v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie jeho odvolania, a preto z dôvodu stručnosti naň len poukazuje. Po
preskúmaní veci totiž krajský súd dospel k záveru, že všetky vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného, napriek tomu, že jeho vinu objektívne preukazovali.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený stav skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku súd stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V rámci prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil a porušil ich predovšetkým tým, že nezhodnotil dôkazy, ktoré vyzneli v neprospech obžalovaného, ktoré jeho vinu preukazovali a v dôsledku toho jeho skutkové závery o nevine obžalovaného nie sú založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ani v ich súhrne. V tomto smere si krajský súd preto v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie odvolania okresného prokurátora, a preto z dôvodu stručnosti naň len poukazuje. Okresný súd ignoroval dôkazy, ktoré obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovali a z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nevyplynulo na základe akých skutočností sa tak stalo, teda absentujú dôvody takéhoto postupu.
Konštatovanie okresného súdu, že „pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 Tr. zák. nepostačuje len zistenie, že verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo neoprávnený majetkový prospech. Úmyselné zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky žalovaného trestného činu v zmysle citovaného ustanovenia zákona a uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný,“ je síce vo všeobecnosti správny, ale rozhodne ho nemožno aplikovať a použiť v posudzovanom prípade.
Okresný súd síce správne zistil skutkový stav, ktorý nakoniec nenamietal ani sám obžalovaný, ale jeho úmysel spôsobiť poškodenému škodu však z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmý, pretože poškodenému bola objektívne spôsobená škoda nezákonnou exekúciou. Treba zdôrazniť, že všetky platobné výmery uvedené v skutkovej vete obžaloby nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nemohli slúžiť ako exekučné tituly. Pre vedomosť obžalovaného, že nepostupuje v súlade so zákonom svedčí aj zistenie, že platobné výmery, ktoré vydal, boli vo viacerých prípadoch zrušené Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica alebo Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica a tiež bol na svoj nezákonný postup upozornený okresným prokurátorom v zmysle § 28 ods. 2 písm. g) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Z výpovede poškodeného, platobných výmerov, rozhodnutí o pokutách, príkazom na začatie exekúcie, daňových exekučných príkazov vyplynula celková výška sumy, ktorá bola stiahnutá z účtu poškodeného na základe exekúcie, ktorá však bola vykonaná nezákonným spôsobom. V zmysle § 88 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) je totiž správca dane povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len podľa zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Naviac podľa § 89 ods. 1 cit. zákona exekučným titulom je okrem iného aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.
Úlohou okresného súdu bude teda prihliadnuť aj na dôkazy, na ktoré poukázala obžaloba, tieto následne v súlade so zákonom vyhodnotiť a tak objektívne ustáliť skutkový stav.
K úvahám súdu I. stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení doposiaľ vykonaných dôkazov, odvolací súd ešte poznamenáva, že tieto sú neúplné a v dôsledku neúplného dokazovania aj skreslené a jednostranné. Preto považuje krajský súd za potrebné uviesť, že proces dokazovanie má niekoľko fáz. Okrem vyhľadávania dôkazov (zásada oficiality), ich vykonania a procesného zabezpečenia, sem patrí i previerka dôkazov a ich hodnotenie. Účelom previerky dôkazov, je vyjasniť kvalitu prameňa správ a spoľahlivosť i bezpečnosť týchto správ pričom k tomu slúži analýza každého jednotlivého dôkazu a jeho porovnanie s ostatným i dôkazmi. Hodnotenie dôkazov úzko súvisí s ich previerkou. Hodnotenie dôkazov vychádza totiž z ich previerky a sama previerka dôkazu závisí od stupňa jeho presvedčivosti, teda od jeho zhodnotenia. Vykonáva sa hodnotenie každého dôkazu i hodnotenie ich súhrnu. Výsledkom hodnotenia je záver, ktoré závažné skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, sú pravdivé, teda dokázané. Výsledkom hodnotenia je v konečnom dôsledku zistenie skutkového základu pre rozhodnutie.
V súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov treba uviesť, že táto zásada je základným a nevyhnutným predpokladom pre správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Voľné hodnotenie dôkazov znamená hodnotenie, ktoré nie je zákonom presne vymedzené a uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania. Neznamená však ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti určitej skutočnosti, sa musí zakladať na starostlivom posúdení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, krajský súd uvádza, že neznalosť obžalovaného s právnou úpravou správy daní a poplatkov rozhodne nemôže byť dôvodom jeho beztrestnosti. Neznalosť zákona totiž nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie, a to predovšetkým v prípade verejného činiteľa - starostu obce („ignorantia iuris non excurat“).
Odvolací súd nakoniec dodáva, že podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať všetky úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Až po vecnom zhodnotení všetkých doposiaľ vykonaných dôkazov - výpovedí svedkov, listinných dôkazov, a okolností jednotlivo i súhrnne, bude možné zodpovedne rozhodnúť o vine, resp. nevine obžalovaného.
Je potrebné ešte poukázať na procesné pochybenie okresného súdu, ktoré spočíva v tom, že zápisnice o hlavnom pojednávaní nezodpovedajú príslušným ustanoveniam Trestného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. por., o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone, alebo bezprostredne po ňom zápisnica, ktorá musí obsahovať okrem iných údajov aj meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania. Podľa § 58 ods. 5 Tr. por., ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený. Okresný súd citované ustanovenia nerešpektoval, keď na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a z obsahu zápisnice nie sú zistiteľné konkrétne osoby - obžalovaný, svedkovia, ktoré sa na úkone zúčastnili. Obsahom zápisnice musia byť nielen mená, priezviská týchto osôb, ale i zákonné poučenie a u svedka i postup podľa § 265 ods. 1,2 Tr. por.
Z týchto dôvodov krajský súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.