Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-93-2015.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava 826 56, IČO: 31 333 320, zast.: JUDr. Milan Jacko, advokát, Domašská 20186/4A, Bratislava 821 07, proti odporcovi: IPEC - Finance, a.s., Roľnícka 116, Bratislava 831 07, IČO: 45 421 463, zast.: JUDr. Marcela Andrýsková, usadený euroadvokát, Kátovská 25, Holíč 908 51, o zaplatenie 1.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,- EUR spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.4.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, trovy konania v sume 60,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 251,28 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.000,- EUR s prísl., titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za vykonanie skúšky. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca odporcu si u neho objednávkou č. 142000004 zo dňa 9.1.2014 objednal vyhotovenie skúšky „rovinatosti mostovky“ ma stavbe Trnávka, dostavba diaľničnej križovatky PHAROS (ďalej len „Objednávka“). Na základe vykonaných prác a protokolov o vykonaných skúškach následne vystavil a doručil faktúru č. 1091430020 vo výške 1.665,48 EUR zo dňa 7.2.2014, splatnú dňa 9.3.2014. Odporcovi zaslal a doručil 1. Upomienku č. FU01140292 zo dňa 26.3.2014 a 2. Upomienku č. FU01140429 zo dňa 7.5.2014 na úhradu faktúry č. 1091430020. Napriek zaslaným upomienkam odporca citovanú faktúru uhradil len čiastočne a síce dňa 22.4.2014 vo výške 665,48 EUR, čo aj sám písomne potvrdil v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 10.7.2014. Pohľadávka z uvedenej faktúry tak predstavuje sumu vo výške 1.000,- EUR. Odporca vo svojej odpovedi na predžalobnú výzvu okrem iného uvádza, že si je vedomý svojho záväzku a jeho neuhradenie zdôvodňuje nedoplatkami od investora na projekte, ku ktorému sa viaže aj jeho faktúra. Návrhom si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25 %
ročne, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trovy konania.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/93/2015-69 zo dňa 17.6.2015 súd pripustil, aby z konania vystúpil odporca Me&Co. a.s., Sabinovská 12, Bratislava 821 03, IČO: 35 955 899 a na jeho miesto ako účastník konania na strane odporcu vstúpil IPEC - Finance, a.s., Roľnícka 116, Bratislava 831 07, IČO: 45 421 463.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Pôvodný navrhovateľ si objednávkou č. 142000004 zo dňa 9.1.2014 u navrhovateľa objednal skúšku mostovky na stavbe Trnávka, dostavba diaľničnej križovatky PHAROS podľa cenovej ponuky zo dňa 9.1.2014. Realizované práce boli potvrdené v Súpise vykonaných prác zo dňa 31.1.2014. Cenu realizovaných prác navrhovateľ pôvodnému odporcovi - objednávateľovi vyúčtoval faktúrou č. 1091430020 zo dňa 7.2.2014 na sumu 1.665.48 EUR, z ktorej bolo uhradené 665,48 EUR. Navrhovateľ predžalobnou výzvou zo dňa 26.6.2014 vyzval pôvodného odporcu na zaplatenie sumy 1.665,48 EUR vrátane príslušenstva. Pôvodný odporca v odpovedi zo dňa 10.7.2014 uviedol, že „Vaša faktúra číslo 1091430020 vo výške 1.665,48 EUR bola čiastkovo uhradená dňa 22.4.2014 vo výške 665,48 EUR. V našom účtovníctve k predmetnej faktúre zodpovedá neuhradená výška 1.000,- EUR. Nášho záväzku sme si vedomí k neuhradeniu prišlo najmä z dôvodu, že nám do dnešného dňa neboli doplatené naše pohľadávky od investora na projekte ku ktorému sa viaže aj Vaša faktúra. Radi by sme Vás touto cestou požiadali o trpezlivosť, k plneniu nášho záväzku pristúpime okamžite ako to bude možné.“ Zmluvou o predaji odštepného závodu „Me&Co. a.s., odštepný závod“ zo dňa 21.4.2015 došlo k predaju časti podniku z pôvodného odporcu na terajšieho.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 1.000,- EUR s príslušenstvom uplatnený navrhovateľom v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.3.2015 je neoprávnený, nezohľadňuje všetky skutočnosti a zároveň nezodpovedá právnemu a skutkovému stavu. Žalovaná suma s príslušenstvom nezodpovedá skutočnosti o čom predloží dôkazy na pojednávaní.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca v podanom odpore neuviedol žiadne dôvody, ktoré by rozporovali nárok na zaplatenie návrhom uplatnenej sumy; túto skutočnosť podčiarkuje aj jeho vyjadrenie, podľa ktorého dôkazy predloží až na pojednávaní. Naproti tomu, navrhovateľ predložil dostatok relevantných dôkazov odôvodňujúcich jeho návrhom uplatnený nárok, t.j. súpis vykonaných prác a protokol o vykonaných skúškach, faktúra č. 1091430020 vo výške 1.665,48 EUR vystavenú dňa 7.2.2014 splatnú dňa 9.3.2014, upomienku č. FU01140292 zo dňa 26.3.2014 a 2. upomienku č. FU01140429 zo dňa 7.5.2014 na úhradu faktúry, dôkaz o čiastočnej úhrade dňa 22.4.2014 vo výške 665,48 EUR v spojení doloženým písomným potvrdením odporcu uvedeným v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 10.7.2014. Tvrdenia odporcu o tom, že nedlhuje navrhovateľovi ním požadovanú sumu sú tak v značnom rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami uvedenými v citovanej odpovedi na predžalobnú výzvu.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že argumenty odporcu považuje za účelové a právne irelevantné. Pre spor nie je relevantné, že odporca nedisponuje určitými dokladmi, keďže zmluvou o predaji časti podniku prevzal všetky práva a záväzky.
Právna zástupkyňa odporcu k veci uviedla, že odporca uplatňovanú pohľadávku neuznáva, nakoľko pri predaji časti podniku pôvodného odporcu mu neboli odovzdané žiadne doklady ohľadne uvedenej pohľadávky, resp. záväzku a táto skutočnosť nebola ani odporcovi nijakým spôsobom oznámená.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 476 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 % ročne.
Podľa § 477 ods. 1 Obch. zák., na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa § 477 ods. 2 Obch. zák., prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Podľa § 477 ods. 3 Obch. zák., na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Podľa § 477 ods. 4 Obch. zák., kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
Podľa Článku 2 ods. 2.9 Zmluvy, záväzky predstavujú všetky do Dňa účinnosti existujúce záväzky Predávajúceho akéhokoľvek charakteru, ktoré súvisia s Odštepným závodom, spolu s ich príslušenstvom a akýmikoľvek povinnosťami s nimi spojenými, a to najmä záväzky uvedené v Prílohe č. 5 tejto Zmluvy.
Podľa Článku 2 ods. 2.12 Zmluvy, súdne spory súvisiace s Odštepným závodom predstavujú všetky a akékoľvek súdne spory vedené ku Dňu účinnosti Zmluvy, ktoré súvisia s prevádzaným Odštepným
závodom, a v ktorých Predávajúci vystupuje na strane žalobcu/navrhovateľ alebo žalovaného/odporcu, a to najmä súdne spory uvedené v Prílohe č. 6 tejto Zmluvy.
Podľa Článku 6 ods. 6.1 Zmluvy, ku Dňu účinnosti prechádzajú z Predávajúceho na Kupujúceho všetky Záväzky definované v Prílohe 5 tejto Zmluvy.
Podľa Článku 8 ods. 8.1.12 pís. c) Zmluvy, Predávajúci vyhlasuje, že má vedomosť o súdnom spore, ktorý sa týka alebo súvisí s prevádzaným Odštepným závodom, o zaplatenie sumy vo výške 1.000,- EUR s prísl. vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 25 Cb/93/2015, v ktorom ako navrhovateľ vystupuje Doprastav, a.s. so sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320.
Podľa Článku 8 ods. 8.2.3 Zmluvy, Kupujúci vyhlasuje, že mal pred uzavretím tejto Zmluvy možnosť komplexne sa oboznámiť s ekonomickým, finančným, právnym a technickým stavom Odštepného závodu; Kupujúci vyhlasuje, že informácie poskytnuté mu zo strany Predávajúceho v súvislosti s predajom Odštepného závodu považuje za dostatočné a že na ich základe je schopný a pripravený uzatvoriť túto Zmluvu a kúpiť Odštepný závod v stave ako stojí a leží.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela v sume 1.000,- EUR a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa 23.4.2014 do zaplatenia.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Akceptáciou písomnej objednávky č. 142000004 zo dňa 9.1.2014 došlo medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. Jej uzavretie mal súd preukázané aj podpísaním Súpisu vykonaných prác za mesiac január 2014 zo strany objednávateľa a zhotoviteľa.
Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Pre platenie platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. Nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela navrhovateľovi vznikol prevzatím diela, keďže existencia dohody, upravujúcej splatnosť ceny, preukázaná nebola, a dňom nasledujúcim je odporca s jej zaplatením v omeškaní. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 1.000,- EUR. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Navrhovateľom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,25 % ročne.
Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000,- EUR od 23.4.2014 do zaplatenia.
Odporcom uvádzané argumenty, že pri predaji časti podniku mu neboli odovzdané žiadne doklady ohľadne uvedeného záväzku a táto skutočnosť mu nebola ani nijakým spôsobom oznámená, súd vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové, zrejme v snahe vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky. Tvrdenie odporcu je v rozpore so samotnými ustanoveniami zmluvy o predaji časti podniku ako i Prílohou č. 5
- Zoznam záväzkov a veriteľov Odštepného závodu, v ktorých je žalovaná pohľadávka špecifikovaná, teda o jej existencii mal vedomosť.
Následný úkon pôvodného odporcu (čiastočná úhrady faktúry) súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
V nadväznosti na čiastočnú úhradu súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004) „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby
sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004) „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 60,- EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 251,28 EUR [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 12.1.2016 - á 61,41 EUR, 3 krát režijný paušál 8,39 EUR, DPH zo sumy 209,40 EUR /3 x 61,41 3 x 8,39/ vo výške 20 % v sume 41,88 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.