Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15S-17-2019.pdf
PDF · 120.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt K. J. XX/XX, E. - S. A., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, 2/ Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v 1. rade č. 26661/2018/SV/94746 zo dňa 14. 12. 2018 a žalovaného v 2. rade č. OU-NR-OVBP2-2018/007106-74 zo dňa 13. 08. 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žalovanému v 1. a 2. rade správny súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Správny súd p r i z n á v a spoločnosti MH Invest, s. r. o. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04. 02. 2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 06. 02. 2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (žalovaný v 1. rade) č. 26661/2018/SV/94746 zo dňa 14. 12. 2018 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra (žalovaný v 2. rade) č. OU-NR-OVBP2-2018/007106-74 zo dňa 13. 08. 2018.
2. Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení vydaného žalovaným v 2. rade, ktorým žalovaný v 2. rade rozhodol o náhrade za vyvlastnené pozemky, ktoré boli vyvlastnené I. výrokom rozhodnutia žalovaného v 2. rade. Žalobca sa žalobným návrhom domáha zmeny správnou žalobou napadnutého výroku o výške náhrady za vyvlastnené pozemky tak, že žalobcovi ako vyvlastnenému vlastníkovi patrí náhrada za vyvlastnené pozemky vo výške 5 870 000 eur plus daň z pridanej hodnoty, ktorú je vyvlastniteľ povinný uhradiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Alternatívne žalobca navrhol, aby správny súd vydal vo veci rozsudok, ktorým zruší tak rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 26661/2018/SV/94746 zo dňa 14. 12. 2018, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/007106-74 zo dňa 13. 08. 2018 v časti výroku pod bodom II. tohto rozhodnutia a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca si súčasne v správnej žalobe uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
3. Správnou žalobou je napadnuté rozhodnutie žalovaného v 2. rade o vyvlastnení, z ktorého vyplýva, že ako príslušný vyvlastňovací orgán vo veciach vyvlastňovacieho konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim,
postupom podľa § 10 zákona č. 282/2015 Z. z. prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 07. 06. 2018 návrh ďalšieho účastníka konania, ktorý podal podľa § 9 zákona č. 282/2015 Z. z. Predmetom tohto návrhu bolo vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-C, uvedených v I. výrokovej časti rozhodnutia žalovaného v 2. rade, evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území Y., pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach: A., Y., B., P., Y., L., O., v okrese Nitra, kraji Nitrianskom.
3.1. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania žalovaný v 2. rade ako vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhodol tak, že v I. výroku podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo žalobcu k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. (KN - „C“ č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/XX), a to v prospech vyvlastniteľa (MH Invest, s. r. o.), na účel podľa § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach: A., Y., B., P., Y., L., O.. Žalovaný v 2. rade v I. výroku ďalej rozhodol, že podľa § 13 ods. 2 písm. e/ zákona č. 282/2015 Z. z. je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním vyvlastnených pozemkov na účel, pre ktorý boli vyvlastnené, v lehote do 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 16 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.). Žalovaný v 2. rade v I. výroku ďalej rozhodol, že námietky žalobcu ako nedôvodné zamietol (medzi nimi aj viaceré námietky týkajúce sa znaleckého posudku č. 110/2017, ktorý bol priložený k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o vyvlastnení). Žalovaný v 2. rade v I. výroku ešte rozhodol, že vyvlastniteľ je povinný zaplatiť spoločnosti V. - D., a. s., X. dolina XX, I., IČO: XX XXX XXX, ako znalcovi náhradu trov konania vo výške 557,76 eura s DPH v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prevodom na v rozhodnutí uvedený bankový účet vedený v Tatra banke a. s.
3.2. Žalovaný v 2. rade ako vyvlastňovací orgán v II. výroku rozhodol, že podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. za vyvlastnené pozemky patrí vlastníkovi (žalobcovi) náhrada vo výške 20 796,48 eura bez DPH, ktorá bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. znaleckým posudkom č. 110/2017, ktorý vyhotovila spoločnosť V. - D., a. s., X. B. XX, I., a ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný v 2. rade ďalej rozhodol, že náhradu vo výške 20 796,48 eura uhradí MH Invest, s. r. o. (ďalší účastník konania) v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prevodom na bankový účet žalobcu. Napokon žalovaný v 2. rade v II. výroku tiež rozhodol, že podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií odkazuje žalobcu bez prerušenia konania na súd s tým, že požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, inak toto právo zanikne.
3.3. Z odôvodnenia v časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v 2. rade okrem iného vyplýva, že stavba s názvom „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach A., Y., B., P., Y., L. a O., pre ktorú sa vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovali pozemky, je významnou investíciou, čo preukazuje vydané Osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a doplnenia osvedčenia č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017.
3.4. Žalobca podanou správnou žalobou napadol výlučne II. výrok rozhodnutia žalovaného v 2. rade, v rámci ktorého rozhodol žalovaný v 2. rade podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o náhrade za vyvlastnenie, o spôsobe jej úhrady a o odkázaní žalobcu ako vyvlastniteľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd, ktoré právo si môže uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote.
4. Správny súd plniac si povinnosť podľa § 97 ods. 1 SSP preskúmal počas konania splnenie procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pričom zistil, že správnu žalobu žalobcu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť, pretože je neprípustná.
5. Správny súd svoje rozhodnutie právne založil na týchto ustanoveniach právnych predpisov:
5.1. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5.2. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
5.3. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5.4. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
5.5. Podľa § 4a ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (ďalej len „zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií“ alebo „zákon č. 175/1999 Z. z.“) v znení účinnom od 01. 07. 2015, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
5.6. Podľa § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom od 01. 07. 2015, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
5.7. Podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom od 01. 08. 2013, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
5.8. Podľa § 1 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom od 01. 08. 2013, významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“).
5.9. Podľa § 1 ods. 8 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom od 01. 08. 2013, osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
5.10. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“), tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
5.11. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
5.12. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a/ určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b/ rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c/ rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d/ rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 , e/ určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f/ rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g/ rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
5.13. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a/ určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f/]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b/ rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
5.14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
5.15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.
5.16. Podľa § 9 ods. 3 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky.
5.17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
5.18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
5.19. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a/. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
5.20. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
6. Pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného v 2. rade o vyvlastnení, ktorým rozhodol o náhrade za vyvlastnenie, bolo v prejednávanej veci potrebné bližšie systematicky a teleologicky vyložiť ustanovenia § 13 ods. 3 písm.
a/ (v nadväznosti naň aj § 14) zákona o vyvlastňovaní s § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, na ktorých žalovaný v 2. rade právne založil II. výrok svojho rozhodnutia o vyvlastnení.
7. Správny súd v tejto súvislosti úvodom zdôrazňuje, že stavba, pre ktorú bolo vo vyvlastňovacom konaní („Vybudovanie strategického parku“, k. ú. A., Y., B., P., Y., L., O.) vydané rozhodnutie, je významnou investíciou podľa § 1 ods. 8 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (bod 3.3. odôvodnenia).
8. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií obsahuje (najmä) v § 4a osobitné ustanovenia vo vzťahu k vyvlastňovacím konaniam, ak sa vyvlastňujú pozemky alebo stavby alebo sa obmedzuje vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe na účel realizácie významnej investície.
9. V nadväznosti na uvedené zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 1 vete druhej explicitne ustanovuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Týmto všeobecným predpisom o vyvlastňovaní je od 01. 07. 2016 zákon o vyvlastňovaní (zákon č. 282/2015 Z. z.), ktorý v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori nahradil odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti právnu úpravu vyvlastnenia obsiahnutú v štvrtej časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
- ďalej len „stavebný zákon“. Podľa úpravy vyvlastnenia obsiahnutej v stavebnom zákone sa podľa prechodného ustanovenia § 19 zákona o vyvlastňovaní už len dokončia konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 01. 07. 2016.
10. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ustanovenia upravujúce vyvlastnenie, ktoré sú obsiahnuté v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, sú ustanoveniami lex specialis, ktoré majú prednosť pred všeobecnou úpravou vyvlastnenia obsiahnutou v zákone o vyvlastnení. Pokiaľ však zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií určitú otázku neupravuje, podľa § 4a ods. 1 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa subsidiárne použije zákon o vyvlastňovaní, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní.
11. Keďže stavba, pre ktorú boli vyvlastnené pozemky, je významnou investíciou v zmysle zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (bod 7. odôvodnenia), aj vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom bolo rozhodnutie žalovaného v 2. rade vydané, bolo potrebné prednostne postupovať podľa ustanovení zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (najmä § 4a) a až subsidiárne podľa zákona o vyvlastňovaní. Z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného v 2. rade (najmä II. výroku, v rámci ktorého podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní práve v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkazuje ako vyvlastňovací orgán vyvlastneného žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd), ako aj z odôvodnenia príslušnej časti rozhodnutia žalovaného v 2. rade je pritom zrejmé, že žalovaný v 2. rade vo vyvlastňovacom konaní primárne založil svoje rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie práve na § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. a (subsidiárne) na § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní.
12. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií neustanovuje obsahové náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení, a preto je v tomto rozsahu potrebné použiť právnu úpravu obsiahnutú v zákone o vyvlastnení. Zákon o vyvlastňovaní upravuje náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení v § 13.
13. Z ustanovení § 13 ods. 1 až 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že v prípade splnenia podmienok vyvlastnenia určených zákonom o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatným výrokom o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a samostatným výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (§ 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 zákona o vyvlastňovaní bližšie vymedzujú obsah výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní) a výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní).
14. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní následne vymedzuje príslušnosť správneho orgánu na preskúmanie (výlučne) výroku rozhodnutia o vyvlastnení (a nie aj výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady), a to tak, že na preskúmanie výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe je príslušné na základe odvolania Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán (žalovaný v 1. rade).
15. Ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní sa týka preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktorého náležitosti primárne upravuje § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Vzhľadom na už uvedené je ale aplikácia § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní v celom rozsahu bez ďalšieho aplikovateľná len v tých vyvlastňovacích konaniach, pri ktorých osobitné predpisy neustanovujú v rozsahu úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní inak. Právnym predpisom, ktorý vo vzťahu k § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní ustanovuje inak, je práve § 4a ods. 4 veta druhá a tretia zákona č. 175/1999 Z. z. Táto úprava obsiahnutá v zákone č. 175/1999 Z. z. má preto vo vyvlastňovacích konaniach, v ktorých sa vyvlastňujú nehnuteľnosti za účelom realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z., prednosť ako úprava špeciálna, čo bráni aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 vety druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní v uvedených vyvlastňovacích konaniach.
16. Ustanovenie § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bližšie špecifikuje predmet výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktorý je II. výrokom rozhodnutia o vyvlastnení (teda rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie). Z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že výrokom (resp. výrokmi obsiahnutými v II. výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení) o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady vyvlastňovací orgán rozhoduje o výške náhrady za vyvlastnenie, lehote na zaplatenie náhrady, spôsobe zaplatenia náhrady (§ 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní) a o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby (§ 13 ods. 1 písm. b/ zákona o vyvlastňovaní).
17. Ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní určuje nielen to, že výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady rozhoduje vyvlastňovací orgán, okrem iného, o výške náhrady za vyvlastnenie, ale aj spôsob, akým sa táto výška náhrady určuje, a to aj v prípade, ak sa vyvlastniteľ s vyvlastňovaným nedohodnú na náhrade za vyvlastnenie a rovnako upravuje aj postup vyvlastňovacieho orgánu vo vyvlastňovacom konaní, ak vyvlastňovaný vznesie požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. V tejto časti (úpravy postupu, ak sa vyvlastňovaný s vyvlastniteľom nedohodnú vo vyvlastňovacom konaní na výške náhrady za vyvlastnenie) sa úprava obsiahnutá v § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní vo vyvlastňovacom konaní, predmetom ktorého je vyvlastnenie pozemkov a stavieb pre stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., nepoužije, a to z dôvodu, že v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií je obsiahnutá v uvedenom rozsahu špeciálna úprava.
18. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 4 explicitne ustanovuje, že ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi (vyvlastňovacieho konania) k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny (vyvlastňovací) orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd; požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
19. Z uvedenej úpravy obsiahnutej v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií potom rovnako vyplýva, že ani ustanovenie § 14 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o vyvlastňovaní vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom sa vyvlastňujú nehnuteľnosti pre stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sa nepoužije, pretože v uvedenom ustanovení (§ 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., a to vo vete druhej a tretej) je obsiahnutá osobitná úprava preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie (najmä jeho výške) k úprave obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona č. 175/1999 Z. z. Úprava obsiahnutá v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa od právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní odlišuje predovšetkým dĺžkou lehoty na
podanie žaloby, ktorou sa vyvlastnený môže domáhať na súde (v civilnom sporovom konaní) vyššej náhrady za vyvlastnenie voči podniku (ktorý je pasívne vecne legitimovaný v danom civilnom sporovom konaní, ktorého predmetom je zaplatenie rozdielu medzi priznanou výškou náhrady za vyvlastnenie a výškou náhrady, ktorú za vyvlastnenie požaduje vyvlastnený). Samotná skutočnosť, že ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z. odkazuje práve na civilný súd a nie na správny súd, explicitne vyplýva z normatívneho znenia vety tretej § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorá ustanovuje, že požiadavka na vyššiu náhradu sa uplatňuje voči podniku. Voči podniku totiž môže smerovať len žaloba v civilnom sporovom konaní, nikdy nie správna žaloba, ktorá vždy smeruje proti žalovanému orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, ak odvolanie proti nemu nebolo prípustné. Neprípustnosť odvolania vyplýva zo subsidiárne aplikovateľného ustanovenia § 14 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého prieskumu v odvolacom administratívnom konaní podlieha len výrok podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, teda len výrok o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, a nie aj výrok podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, teda výrok o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady.
20. Poskytovanie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti vo vyvlastňovacom konaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie nehnuteľnosti na účel realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou, je primárne upravené v § 4a ods. 1 vete prvej zákona č. 175/1999 Z. z. a subsidiárne v § 13 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/ a ods. 3 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorých je vyvlastňovací orgán povinný výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady určiť primeranú náhradu za vyvlastnenie. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie posudzuje vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom konaní podľa § 4a ods. 4 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1, ods. 3 a v spojení s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku (vypracovaného súdnym znalcom).
21. Ak sa však v uvedenom vyvlastňovacom konaní, predmetom ktorého je vyvlastnenie nehnuteľnosti za účelom realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., účastníci vyvlastňovacieho konania nedohodnú na sume náhrady za vyvlastnenie, aplikuje sa špeciálne ustanovenie § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a v takomto prípade vyvlastňovací orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí podľa § 4a ods. 4 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s čiastočnou subsidiárnou aplikáciou § 13 ods. 1, ods. 3 zákona o vyvlastňovaní (čiastočná subsidiárna aplikácia uvedených ustanovení zákona o vyvlastňovaní spočíva v tomto prípade len v tom, že určenie výšky náhrady za vyvlastnenie bude obsiahnuté v rámci samostatného výroku, predmetom ktorého je rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) výšku náhrady za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Znalecký posudok je podľa § 9 ods. 3 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní obligatórnou prílohou návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a v ňom uvedenú všeobecnú hodnotu pozemku alebo stavby alebo všeobecnú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je povinný navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviesť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní aj v návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán v uvedenom prípade ďalej v rámci výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady odkáže podľa § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s čiastočnou subsidiárnou aplikáciou § 13 ods. 1, ods. 3 zákona o vyvlastňovaní (čiastočná subsidiárna aplikácia uvedených ustanovení zákona o vyvlastňovaní v tomto prípade spočíva len v tom, že vyvlastňovací orgán odkáže vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia konania na súd práve v rámci samostatného II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení, predmetom ktorého je rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd. Lehota na podanie žaloby na súd, predmetom ktorej je preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie v tom zmysle, či vyvlastňovacím orgánom priznaná náhrada za vyvlastnenie je primeraná alebo požiadavke na primeranú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti zodpovedá vyššia výška náhrady za vyvlastnenie, je v uvedenom prípade jednoročná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že neuplatnením práva v uvedenej lehote toto právo vyvlastnenému zanikne.
22. Žalovaný v 2. rade v správnou žalobou napadnutom II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. určil náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote vyvlastnených pozemkov podľa znaleckého posudku, ktorý tvoril súčasť návrhu ďalšieho účastníka konania na začatie vyvlastňovacieho konania, keďže nedošlo medzi žalobcom ako vyvlastňovaným, resp. vyvlastneným a ďalším účastníkom konania ako vyvlastniteľom k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie a súčasne žalobcu ako vyvlastneného
bez prerušenia konania odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií na súd s tým, že právo na vyššiu náhradu za vyvlastnenie si musí na súde uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote.
23. Správny súd v nadväznosti na uvedené zároveň poznamenáva, že podľa ustanovenia § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, podľa ktorého žalovaný v 2. rade ako vyvlastňovací orgán v spojení s primeranou subsidiárnou aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní odkázal žalobcu správnou žalobou napadnutým výrokom rozhodnutia žalovaného v 2. rade o vyvlastnení na súd, je v právomoci (civilného) súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie obsiahnuté v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií (§ 4a ods. 4 veta druhá) majúce za cieľ, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (vrátane výroku o výške náhrady za vyvlastnenie) a prípadný spor o vyššiu náhradu medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania mohol byť prenesený na súd. V takomto prípade nejde o správne súdnictvo (o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale o situáciu, kedy vyvlastnený musí podľa § 4a ods. 4 veta druhá a tretia zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií podať civilnú žalobu proti podniku (ktorým je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá bude zabezpečovať výstavbu stavby, ktorá je významnou investíciou) vo veci určenia rozdielu v náhrade.
24. Ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií tak vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci správnych orgánov, a tým (aj keď nepriamo) i z právomoci správnych súdov konajúcich vo veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyvlastnení (v časti výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo k stavbe podľa § 13 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o vyvlastňovaní podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Tento nárok sa tak stáva (spôsobilým) predmetom civilného sporového konania a patrí do právomoci civilných súdov podľa § 3 Civilného sporového poriadku, čo znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva z predpisov verejného práva (zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií a zákona o vyvlastňovaní), ale podľa § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 129/1996 Z. z. ju prejednáva a rozhoduje súd v civilnom sporovom konaní.
25. V prospech prejednania a rozhodnutia tejto veci v civilnom sporovom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastnený, odkázaný na uplatnenie nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na (civilný) súd v civilnom sporovom konaní, má možnosť realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami žalovaného, na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia, pričom primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania.
26. Správny súd k uvedeným právnym záverom dospel aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach pod sp. zn. 3Sžp/23/2013 z 11. februára 2014 a sp. zn. 3Sžp/7/2012 z 9. októbra 2012, ktoré obdobným spôsobom vyložili relevantné ustanovenia obsiahnuté v iných osobitných zákonoch (napr. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá).
27. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že správna žaloba smerujúca výlučne proti II. výroku rozhodnutia žalovaného v 2. rade o vyvlastnení, ktorou tento rozhodol o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, je neprípustná, a preto ju týmto uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.
28. Pre úplnosť správny súd záverom konštatuje, že aj právna doktrína (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok, Komentár, Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., komentár k § 98) dospela k záveru, že o prípad neprípustnosti správnej žaloby nejde len vtedy, ak je správna žaloba vylúčená zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP, ale môže byť neprípustná aj v iných prípadoch. Podľa názoru správneho súdu ide o takýto prípad aj v tejto prejednávanej veci, keď právne predpisy verejného práva nárok vyplývajúci z noriem verejného práva vynímajú z právomoci správnych orgánov (a tým nepriamo i z právomoci správnych súdov) a zverujú rozhodovanie o ňom civilným súdom, avšak nie na základe správnej žaloby (akú podal aj žalobca), ale žaloby na plnenie (o zaplatenie rozdielu
medzi výškou náhrady za vyvlastnenie požadovanou vyvlastneným a výškou náhrady, ktorú mu priznal vyvlastňovací orgán). Takúto žalobu však žalobca v tomto správnom súdnom konaní nepodal, a preto neprichádzalo do úvahy ani postúpenie veci civilnému súdu na jej ďalšie prejednanie.
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP tak, že spoločnosti MH Invest, s. r. o. (ďalšiemu účastníkovi konania) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, keďže žalobca ako účastník správneho súdneho konania procesne zavinil odmietnutie žaloby. Procesné zavinenie odmietnutia žaloby spočíva v tom, že k odmietnutiu žaloby došlo výlučne z dôvodu, že žalobca podal neprípustnú správnu žalobu (správnu žalobu vo veci, ktorá nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu namiesto civilnej žaloby na plnenie). Hoci by na uvedenom právnom základe mali nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj žalovaní v 1. a 2. rade, správny súd im tento nárok nepriznal, pretože im v správnom súdnom konaní žiadne trovy nevznikli.
30. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.