Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-496-2015.pdf
PDF · 66.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/496/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľky: T. W., T..XX.XX.XXXX, Š. B. G., H. R. XX, proti odporcovi: N. W., T..XX.XX.XXXX, H. X. XXX o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ktorá bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu č. 2P/384/2008 zo dňa 10.06.2009 vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 12.11.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej, ktorá bola odporcovi určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. 2P/384/2008 zo dňa 10.06.2009 vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Ako dôvod uviedla, že v apríli 2013 dovŕšila vek 18 rokov a v júli 2015 ukončila štúdium na hotelovej akadémii, zaevidovala sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, v štúdiu ďalej nepokračuje a preto je schopná samostatne sa živiť.
Odporca sa k obsahu návrhu nevyjadril, ani sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol na toto riadne a včas predvolaný, preto súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej rodného listu, rozsudkom tun. súdu č. 2P/384/2008 zo dňa 10.06.2009, potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Rim. Sobote, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou navrhovateľky a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
navrhovateľka pochádza z rozvedeného manželstva, odporcu a matky navrhovateľky I. W., pričom na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č. 4C/71/1999 zo dňa 23.08.1999 bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky I. W. a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky mesačne po 700,- Sk. Rozsudkom tun. súdu č.2P/384/2008 zo dňa 10.06.2009, právoplatného dňom 09.07.2009 bola vyživovacia povinnosť otca - odporcu zmenená na sumu 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že táto dovŕšila plnoletosť dňom 12.04.2013, z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že táto ukončila štúdium v júni 2015 a z potvrdenia ÚPSVaR v R. Sobote zo dňa 02.12.2015 vyplýva, že navrhovateľka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.09.2015 a evidencia naďalej trvá. Z ďalšieho potvrdenia ÚPSVaR v R. Sobote vyplýva, že matka navrhovateľky I. N. poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 242,40 Eur mesačne spolu s navrhovateľkou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, keďže dovŕšila vek 18 rokov, nepokračuje ďalej v štúdiu a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke a to počnúc dňom podania návrhu na tunajšom súde, teda dňom 12.11.2015.
Keďže navrhovateľka si žiadne trovy konania neuplatnila a odporcovi ich náhrada podľa výsledku v spore nepatrí, rozhodol súd o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.