Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/314/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s. r. o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti odporkyni H. P., K.. XX. XX. XXXX, O. U. XX, v konaní o zaplatenie 196,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 100,-eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 19. 10. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 20. 10. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 196,11 eur s úrokmi z omeškania 5,5 % ročne od 19. 10. 2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 19. 10. 2013 do zaplatenia zo sumy 139,11 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním, ako veriteľom a odporcom, ako spotrebiteľom, došlo dňa 17. 09. 2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 100,-eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dohodnutou odplatou, vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote, do dňa 18. 10. 2013. Predpokladom uzavretia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu, ako spotrebiteľa, na adrese internetového sídla navrhovateľa, ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Tvrdil, že Rámcová zmluva aj jej prípadné prílohy, nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami z ich textu. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 131,-eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 100,- eur a individuálne dohodnutej odplaty 31,11 eur. Poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Za takéto navrhovateľ označil v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy náklady uplatnené vo výške 65,-eur. Celkový nárok navrhovateľa preto predstavuje 196,11 eur, z čoho odporca do podania návrhu nezrealizoval žiadnu úhradu.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nenariadil na prejednanie veci pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 12. 01. 2016 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 30. 12. 2015.

Navrhovateľ pripojil k návrhu Rámcovú zmluvu, ktorú mal uzavrieť, ako veriteľ, dňa 17. 09. 2013 s odporkyňou, ako spotrebiteľkou, prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. V čl. IV bod 3 tejto zmluvy je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný. Navrhovateľ pripojil aj Zmluvu, ktorú mal uzatvoriť, ako veriteľ, s odporkyňou, ako spotrebiteľom, na základe uvedenej Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorej sa zaviazal poskytnúť odporkyni krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 100,- eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom na účet v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa a spotrebiteľ sa zaviazal veriteľovi vrátiť úver s príslušenstvom v celkovej výške 131,11 eur. Rámcová zmluva aj Zmluva mali byť uzavreté dňa 17. 09. 2013 o 10:36:26 hodine z čoho vyplýva, že obidve Zmluvy mali byť uzatvorené naraz. Zmluva mala byť uzavretá na dobu neurčitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom do dňa 18. 10. 2013. Za celkové náklady bola označená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 366,2 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 31,11 eur. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, číslu výpisu 9/2013 vyplýva, že na účet číslo, ktoré nie je v listine riadne čitateľné, ale mohlo by sa jednať o účet spotrebiteľa uvedený v Zmluve č. XXXXXXXXXX/XXXX, s názvom H. P., bola poukázaná dňa 18. 09. 2013 bezhotovostná platba 100,- eur. Skutočnosť, že odporkyňa poskytnutú čiastku nevrátila, navrhovateľ dokladoval štyrmi upomienkami a to zo dňa 25. 10. 2013, za ktorú účtoval administratívne náklady vymáhania 35,-eur, zo dňa 01. 11. 2013, za ktorú účtoval administratívne náklady vo výške 10,-eur, zo dňa 08. 11. 2013, za ktorú účtoval administratívne náklady 10,-eur a zo dňa 15. 11. 2013, za ktorú účtoval administratívne náklady 30,-eur.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 17. 09. 2013 (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom ku dňu 17. 09. 2013 (ďalej „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písm. c/, ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 40 ods. 3, ods. 4 Obč. zák. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Navrhovateľ tvrdil, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu a Rámcovú zmluvu elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal. Predložil súdu v listinnej forme Zmluvu a Rámcovú zmluvu ale nepreukázal, že táto Zmluva bola účastníkmi podpísaná aspoň postupom upraveným v § 40 ods. 4 Obč. zák. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je pritom potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľský (opak nebol preukázaný), ale Zmluva o úvere nie je Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože odporkyňa mala poskytnuté finančné prostriedky splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V súlade s ustanovením § 2 písm. c/ ZSÚ mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú vymenované ustanovenia ZSÚ, vrátane § 9 ods. 1 a § 11. Podmienkou platnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, vzhľadom na túto právnu úpravu, dodržanie písomnej formy. Nakoľko v danom prípade dodržanie písomnej formy nebolo preukázané, úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Navyše, súd poukazuje aj na obsah Zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver 100,-eur ako bezúročný, ale na druhej strane vyčíslil celkové náklady RPMN vo výške 366,2 %. Odmenu 31,11 eur za poskytnutie finančných prostriedkov 100,-eur na dobu jedného mesiaca, súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 Obč. zák., pričom takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 100,-eur a vyhodnotením všetkých predložených dôkazov súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky poskytol práve na základe Zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa požičanú sumu nesplatila ani čiastočne a na podporu svojho tvrdenia predložil štyri výzvy zaslané odporkyni v období od 25. 10. 2013 do 15. 11. 2013. Odporkyňa, ktorej návrh, spolu s prílohami, bol doručený dňa 06. 11. 2015, toto tvrdenie navrhovateľa nenamietala, a preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti 100,-eur. V časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania aj sumy 31,11 eur, uvedenej v Zmluve ako „poplatok za poskytnutie úveru“ súd návrhu nevyhovel, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a v tejto časti návrh zamietol.

Nedôvodný bol návrh navrhovateľa aj v časti, pokiaľ sa domáhal priznania sumy 65,-eur v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. a označil ich za náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal, že v súvislosti s poskytnutím úveru odporkyni, resp. s nesplatením úveru v lehote uvedenej v Zmluve, mu vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady navrhovateľ pritom označil sumy uvedené v Rámcovej zmluve v čl. IV bod 5, ktoré premietol aj do vyššie označených upomienok. Z ich obsahu však vyplýva, že sa jedná o paušálnu sumu a nie o skutočne vynaložené náklady tak, ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko Rámcová zmluva nebola uzavretá písomne, individuálne neboli dojednané žiadne poplatky, súd zamietol návrh aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania skutočne vynaložených nákladov 65,-eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky 100,-eur pričom bolo nesporné, že sa jedná o pôžičku a že tieto finančné prostriedky odporkyňa mala navrhovateľovi vrátiť do 18. 10. 2013. Nakoľko v tejto lehote požičané peniaze nevrátila, dňom 19. 10. 2013 sa dostala do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5 %, a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o päť percentuálnych bodov, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,-eur od 19. 10. 2013 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu istinu ako 100,-eur a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy ako 100,-eur, návrh dôvodný nebol, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania podľa § 151 O. s. p. Vzhľadom na výsledok konania, keď obidvaja účastníci mali v konaní približne rovnaký úspech, súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.