Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/63/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Lučenec, so sídlom Lučenec, Dr. Vodu č. 6, IČO: 30 807 484, proti povinnej W. W., nar. XX. X. XXXX, bytom I., X. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 1359/13 súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Uliankovou, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Námestie SNP 41, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 390,81 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. -24 zo dňa 10. 2. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) s odôvodnením, že povinná v súčasnosti nevlastní žiadny majetok ani majetkové práva, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie jeho trov. K tomuto záveru dospel na základe správy súdneho exekútora o stave exekúcie, jeho spisu sp. zn. EX 1359/2013 a vlastného šetrenia. Podľa zistenia súdneho exekútora povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, nemá peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch, ktoré by podliehali exekúcii a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov bol bez efektu. Dopytom na oprávneného súd zistil, že povinná na základe dohody o pracovnej činnosti v občianskom združení SVET VITALITY, o. z., so sídlom v Lovinobani nedosahuje žiadny príjem, nepoberá dôchodok, nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Výpisom so živnostenského registra okresný súd zistil, že povinná má pozastavenú podnikateľskú činnosť v období od 02. 06. 2014 do 02. 06. 2017. Povinná nefiguruje podľa záznamov Obchodného registra Slovenskej republiky v žiadnej z právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri ako spoločník alebo štatutár a nevlastní na území Slovenskej republiky žiadnu nehnuteľnosť. Na nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie neprihliadol z dôvodu, že jeho súhlas so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vo vzťahu k trovám exekúcie okresný súd vyslovil, že o nich bude rozhodovať až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, aby návrhu oprávnenej na zastavenie exekúcie vyhovené nebolo. Akcentoval potrebu súhlasu oprávneného ako jediného subjektu, ktorému v rámci exekúcie patrí právo s exekúciou disponovať, pre zastavenie exekúcie. Tvrdil, že súčasné nepriaznivé finančné pomery povinnej nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná sa od 13. augusta 2014 nachádza v evidencii Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec ako zamestnanec, ktorý vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa SVET VITALITY, o. z. so sídlom v Lovinobani. Povinná ako fyzická osoba môže v budúcnosti nadobudnúť majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného povinná označila uznesenie okresného súdu za úplne správne po skutkovej aj právnej stránke, pretože „je stopercentne pravda, že som úplne nemajetná, nevlastním žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani žiadny príjem, žiadne majetkové práva, ktorých postihnutím by bolo možné v predmetnej exekúcii uspokojiť aspoň čiastočne trovy exekúcie“. Navrhla potvrdiť uznesenie okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S odvolacími námietkami oprávneného sa odvolací súd stotožniť nemohol.

Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý (okrem výnimky stanovenej v § 167 a 172 Exekučného poriadku ) určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť. V prejednávanom prípade z podnetu povinnej na zastavenie exekúcie, zo samotného exekučného spisu, ako aj z vykonaných šetrení okresného súdu vyplynulo, že voči povinnej bola zastavená exekúcia pre nedostatok majetku povinnej, ďalej že voči povinnej je vedených niekoľko exekučných konaní, nevlastní nehnuteľný ani žiaden hnuteľný majetok ani iné majetkové práva, ktoré by bolo možné exekúciou postihnúť. V konkrétnostiach bolo zistené, že povinná nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani vlastníčkou (či držiteľkou) motorového vozidla, jej bankový účet je bezpohybový, od 2. 6. 2014 mala pozastavenú podnikateľskú činnosť, ktorú v priebehu odvolacieho konania (dňa 29. 4. 2015) ukončila, z dohody o pracovnej činnosti nedosahuje žiaden príjem a nepoberá ani štátne sociálne dávky. Na základe uvedeného okresný súd dospel k správnemu záveru, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinná vzhľadom na svoj vek môže ešte majetok nadobudnúť, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd za preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku), a podobne. Ak, teda, čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže

pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že oprávnenému ako jedinému subjektu v rámci exekúcie patrí právo s exekúciou disponovať, odvolací súd uvádza, že z ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku vyplýva, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by tak mal (resp. mohol) urobiť len na návrh (či podnet) niektorého z účastníkov konania. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že na to, aby súd exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil, nie je súhlas oprávneného (a ani súhlas iného účastníka konania) potrebný.

Nakoľko odvolateľ už ďalšie odvolacie dôvody neuviedol, vzhľadom aj na to, že odvolací súd bol rozsahom a aj dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.