Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-4-2014.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa B. B. M. X A., XXXX F.Ó., L., I. F. XX-XX, Xst M., M. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., 036 01 Martin, Jilemnického 30, proti odporcovi Z. T., F.. X. Z. XXXX, T. T. T., F. U. XXXX/X, o zaplatenie 6.027,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 6.027,03 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Účastníci sa pojednávania nezúčastnili, súd konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o bežnom účte, výpisom z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávok a cenníkom, pričom zistil nasledovné: Odporca uzavrel so spoločnosťou R. I.. J.., O.: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 2. augusta 2005 zmluvu o bežnom účte, v bode b) zmluvy bola stanovená možnosť vydania a používania debetnej platobnej karty v zmysle platného cenníka R. I.. J.. a možnosť povoleného prečerpania na účte v prípade splnenia stanovených podmienok. Podľa výpisu z účtu (č. l. 5 - 7 spisu) vyčerpal odporca zo svojho účtu spolu sumu 1.161.200,- Sk (38.544,78 Eur) ako debetné operácie označené písmenom „D“, naposledy čerpal dňa 12. marca 2008 sumu 200,- Sk výberom z bankomatu. Po tomto termíne sú ako debetné operácie vo výpise uvedené už len poplatky (za vedenie konta, za upomienky a pod.) a úroky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. augusta 2012 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23. augusta 2012 odporcovi vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku vzniknutú z vyššie uvedeného právneho vzťahu navrhovateľovi.
Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca a pôvodný veriteľ uzavreli zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu prostredníctvom debetnej platobnej karty (ako to tvrdí). Existenciu zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania navrhovateľ preukazuje len zmluvou o bežnom účte, v ktorej je stanovená len možnosť poskytnutia debetnej karty a povoleného prečerpania podľa cenníka pôvodného veriteľa po splnení stanovených podmienok. Tieto podmienky však nie sú určené v predloženej zmluve ani v obchodných podmienkach (č. l. 10 a 11 spisu). Obchodné podmienky v čl. II.2 o určení podmienok pre čerpanie úveru odkazujú na samotnú úverovú
zmluvu a neobsahujú žiadne konkrétne údaje o úvere. Podmienky vydania debetnej karty a poskytnutia povoleného prečerpania nie sú uvedené ani v cenníku predloženom navrhovateľom (č. l. 60 - 65 spisu), tento upravuje len odplatu za výpisy z účtu, upomienky, vedenie účtu a podobne.
Takto uzavretú „zmluvu“ považuje súd za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka - sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (v prípade prečerpania na bežnom účte limit, do ktorého je možné účet prečerpať) a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom. V § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka je výslovne uvedené, že zmluva o úvere musí obsahovať záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne peňažné prostriedky do určitej sumy. Limit tejto sumy však odporca a pôvodný veriteľ nedohodli. Rovnako chýba aj záväzok odporcu vrátiť poskytnutú sumu s úrokom. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ dlžnú sumu úročil ako to vyplýva z výpisu z účtu odporcu, ktorý obsahuje aj položky označené ako „debetný úrok“, a preto žalovaná suma pozostáva okrem sumy prečerpanej odporcom aj z úroku. Na úroku sa však pôvodný veriteľ a odporca v zmluve nedohodli a úrok nie je uvedený ani v obchodných podmienkach a cenníku. Predložená zmluva tak nemôže byť považovaná za platne uzavretú zmluvu o úvere, lebo nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Pretože zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, poskytol pôvodný veriteľ odporcovi peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, čo založilo pôvodnému veriteľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie z neplatného právneho úkonu v sume poskytnutých peňažných prostriedkov. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil navrhovateľovi celú pohľadávku vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o bežnom účte presne identifikovanou číslom, preto má súd za to, že na navrhovateľa prešlo právo pôvodného veriteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Právo z bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade nemusí mať pôvodný veriteľ vedomosť o právnej kvalifikácii poskytnutia peňažných prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, ale stačí, aby vedel, že došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov odporcom po skutkovej stránke. Pretože si pôvodný veriteľ sám viedol prehľad výberov z účtu na účte odporcu (výpis je č. l. 5-7 spisu), dozvedel sa o bezdôvodnom obohatení v termínoch jednotlivých čerpaní peňažných prostriedkov, naposledy dňa 12. marca 2008, kedy odporca čerpal naposledy. Od termínov jednotlivých čerpaní začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá pri poslednej čerpanej sume uplynula dňa 12. marca 2010. Následne pôvodný veriteľ postúpil navrhovateľovi už premlčanú pohľadávku, a pretože navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 27. mája 2013, zmeškal premlčaciu lehotu, a preto je celý jeho nárok premlčaný. Medzi odporcom a pôvodným veriteľom ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte v pozícii dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (jeho predmetom činnosti je poskytovanie bankových služieb) a odporca v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Súd prihliada na premlčanie pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vzhľadom k vyššie uvedenému návrh pre zmeškanie premlčacej lehoty zamietol.
Pretože v konaní úspešný odporca (§ 142 ods. 1 O.s.p.) si náhradu trov neuplatnil, súd mu ju priznať nemohol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.