Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-55-2015.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11P/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľa T.. L. O., G.. XX. XX. XXXX, K. V. XX, XXX XX Z. C., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Bohumelom, bytom ul. B. Nemcovej 53, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporkyni M. O., G.. XX. XX. XXXX, K. V. XX, XXX XX Z. C., právne zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom AK SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletým deťom M. O., G.. XX. XX. XXXX Q. M. O., G.. XX. XX. XXXX, oboch zastúpených Úradom práce, soc. vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa T.. L. O., G.. XX. XX. 1959 s odporkyňou M. O., P.. O., G.. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 02. 09. 1989 pred Matričným úradom mesta Veľký Krtíš a zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku 3, ročník 1989, na strane 274, pod por. číslom 73, r o z v á d z a.
Maloleté deti O., M., G.. XX. XX. XXXX a M., G.. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí O., M. Q. M., G.. XX. XX. XXXX pravidelným mesačným výživným vo výške 130,-- Eur na každé z maloletých detí so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom-ktorom kalendárnom mesiaci vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M. a maloletou M. každý párny kalendárny víkend v čase od piatka od 18.00 h do nedele do 11.00 h, počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24. 12. od 15.00 h do 26. 12. do 18.00 h, každý nepárny kalendárny rok od 31. 12. od 15.00 h do 01. 01. do 18.00 h, počas veľkonočných sviatkov každý rok vo Veľkonočný pondelok s maloletým M. od 08.00 h do 17.00 h a s maloletou M. vo Veľkonočnú nedeľu od 13.00 h do 17.00 h, počas letných školských prázdnin každé prvé dva týždne v mesiaci júl a august s tým, že navrhovateľ si prevezme deti od odporkyne, ktorá ich v určenom čase na začiatku styku odovzdá pred bytom navrhovateľa a tento ich po skončení styku odovzdá matke v mieste jej aktuálneho bydliska.
Odporkyňa je p o v i n n á maloleté deti na styk s navrhovateľom riadne pripraviť a maloleté deti mu odovzdať.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd 10. 09. 2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa 02. 09. 1989 na matričnom úrade vo Veľkom Krtíši a aby mal.
deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uviedol, že manželstvo bolo dlhší čas bezdetné s tým, že v r. 2008 si s manželkou osvojili dvojičky. Manželstvo netrpelo vážnejšími nezhodami alebo konfliktami, ktoré nastali až v súčasnosti a vyústili do situácie, že manželstvo je neudržateľné. S manželkou sa intímne nestýka, vyhýba sa jej spoločnosti a spolužitie s odporkyňou je pre neho neznesiteľné. K odporkyni stratil akýkoľvek citový vzťah a nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia, pretože manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené.
Súd doručil návrh na vyjadrenie odporkyni dňa 17. 10. 2015 a vyzval ju, aby sa k nemu písomne vyjadrila. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v písomnom stanovisku z 23. 11. 2015. S návrhom na rozvod manželstva súhlasila a to vzhľadom na trvalý rozvrat vo vzájomnom vzťahu. Nesúhlasila však so zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázala na to, že mal. deti viac inklinujú k jej osobe. Doposiaľ prevažne zabezpečovala základnú starostlivosť a výchovu mal. detí. Príčinou rozvratu manželského vzťahu je dlhodobý nesúlad pováh manželov a z toho vyplývajúca obojstranná strata citovej náklonnosti. Navrhla, aby súd rozviedol manželstvo a mal. deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti. Požiadala, aby súd navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na každé s mal. detí 175,-- Eur mesačne.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 24. 11. 2015 a 12. 01. 2016 trval na písomných dôvodoch návrhu. Príčinu rozvratu manželstva videl na strane manželky. Uviedol, že v manželstve mu nebola nápomocná a nezabezpečovala dostatok finančných prostriedkov pre domácnosť. Pred uzatvorením manželstva ho manželka neinformovala o svojom zdravotnom stave, čo bola príčina, pre ktorú nemohli mať deti. Po osvojení mal. detí sa s manželkou názorovo rozchádza aj v metódach ich výchovy. Súhlasil, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti odporkyne a v širokom rozsahu, aby upravil jeho styk s mal. deťmi. Odporkyňou navrhovanú výšku mesačného výživného na úrovni 175,-- Eur na každé z mal. detí považoval za neprijateľnú. Neumožňuje mu adekvátne uspokojiť vlastné životné potreby. Uviedol, že má príjem z výsluhového dôchodku 761,-- Eur a iný zdroj príjmu nemá. Vlastní nehnuteľný majetok a to rodinný dom vo Z. C., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporkyňou. Je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v k.ú. C. Q. Z. Č.. Uviedol, že má mesačné výdavky na služby a udržiavanie obydlia vo výške 260,20 Eur, na stravu 150 Eur mesačne. Vznikol mu aj jednorazový výdavok na zavedenie internetu 75,-- Eur s mesačnou platbou 10,-- Eur.
Odporkyňa dňa 12. 01. 2016 na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasila. Odmietla dôvody spočívajúce v jej zavinení na rozvode manželstva. Za príčinu rozvratu vzťahu označila egocentrickú povahu navrhovateľa, odlišné hodnoty a stratu obojstrannej citovej náklonnosti. Uviedla, že vždy mala záujem o vlastné deti, ktoré sa im v manželstve s navrhovateľom nepodarilo mať. Z tohto dôvodu si osvojili mal. deti M. Q. M.. Je nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľa neinformovala o svojich vzťahoch pred uzavretím manželstva a o svojom zdravotnom stave, ktorý by bol príčina nemožnosti počať potomka. Majú s navrhovateľom rozdielny názor na výchovu mal. detí. Uviedla, že v súčasnej dobe je zamestnaná a má čistý príjem 380,-- Eur. Pracuje ako administratívna pracovníčka. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Je vlastníčkou rodinného domu spolu s navrhovateľom a nebytových priestorov vo V. Krtíši. Po rozvode manželstva má záujem si upraviť bytové podmienky zabezpečením nájomného bytu, v ktorom bude žiť spoločne s mal. deťmi. Na zverení a úprave styku s mal. deťmi sa s navrhovateľom dokáže dohodnúť. Za primeranú čiastku pre výživu mal. detí považovala 175,-- Eur mesačne na každé z maloletých detí.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 12. 01. 2016 sa stotožnil s navrhovanou výškou výživného na úrovni 175.,-- Eur pre každé z maloletých detí. Považoval ju za zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam navrhovateľa. Opatrovník zdôraznil, že mal. deti sú veľmi talentované a so širokým záberom aktivít.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to návrhom dohody o vyporiadaní BSM z 07. 09. 2015, sobášnym listom účastníkov na č.l. 5, rodným listom mal. detí M. Q. M. O. na č.l. 6, 7, potvrdením o spoločnom pobyte manželov na č.l. 15, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš o poberaní dávok sociálneho zabezpečenia účastníkmi na č.l. 23, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa na r. 2015, 2014 na č.l. 24 -25, správou o povesti na účastníkov na č.l. 26, odpoveďou sociálnej poisťovne na č.l. 27, potvrdením o nemocenských dávkach na č.l. 28, potvrdením o dôchodkových dávkach odporkyne za obdobie 2014 - 2015 na č.l. 29 - 30, záznamom o rodičovskej dohode na č.l. 38, potvrdením o úhrade nákladov spojených so štúdiom na
č.l. 49, odhadom nákladov na tanečný tréning na č.l. 50, potvrdením o nákupe okuliarov pre mal. M. na č.l. 51, potvrdením o stomatologickom vyšetrení mal. M. na č.l. 52, potvrdením o nákladoch na žiačku M. O. v šk. r. 2015-2016 na č.l. 53, potvrdením nákladov na žiaka M. O.Š. v šk. r. 2015-2016 na č.l. 54, potvrdením o úhrade stravného na mal. deti O. v šk. r. 2015-2016 na čl. 55, vyčíslením nákladov navrhovateľa na č.l. 62, obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P 148/2015.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázaný nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 02. 09. 1989 na matričnom úrade mesta Veľký Krtíš. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, sú slovenskými štátnymi občanmi a naposledy mali spoločné bydlisko na adrese V. XXX/XX Z. Z. C.. Z manželstva účastníkov pochádzajú mal. deti M. Q. M. O., ktoré si manželia spoločne osvojili. Navrhovateľ v súčasnej dobe je nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši. Navrhovateľ má príjem titulom výsluhového dôchodku vo výške 761,-- Eur. Je vlastníkom nehnuteľného majetku a to rodinného domu, vo Z. C., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločne s manželkou. Okrem toho je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v k.ú. obce C. Q. Z. Č.. Navrhovateľ znáša režijné náklady na chod rodinného domu spoločne so službami na jeho údržbu vo výške 260,20 Eur mesačne. Na stravu vynakladá mesačne 150,-- Eur. S odporkyňou spoločne nežije, nezabezpečujú starostlivosť o deti a intímne sa nestýkajú po dobu troch rokov. Odporkyňa v súčasnosti je zamestnaná a dočasne sa žije v mieste posledného spoločného bydliska spoločne s mal. deťmi. S navrhovateľom spoločne nehospodári a má čistý príjem zo zamestnania vo výške 380,-- Eur mesačne. Pracuje ako administratívna pracovníčka. Okrem toho má príjem z invalidného dôchodku vo výške 189,-- Eur mesačne a prídavkov na deti mesačne 47,04 eur. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva navštevujú Základnú školu vo Veľkom Krtíši, sú talentované a v širokej miere sú zapojené do mimoškolských aktivít, čím na strane rodičov vznikajú pravidelné mesačné výdavky na školu a záujmovú činnosť (tanečný krúžok, základná umelecká škola) na úrovni 140 Eur a na bežné výdavky (strava, ošatenie, hygiena). Medzi manželmi existuje trvalý a hlboký rozvrat vo vzájomnom vzťahu. Manželia len formálne spolu zotrvávajú na totožnej adrese vo Z. C.. Každý z manželov však samostatne hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami a nevedú spoločnú domácnosť v zmysle zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Manželia neprejavili záujem o obnovenie manželského spolužitia, ktoré vylúčili a v súčasnosti každý z nich vedie svoj samostatný život a majú odlišné predstavy o svojej budúcnosti. Zároveň manželia stratili k sebe vzájomnú citovú náklonnosť.
Podľa § 22 a § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“); k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine. Z dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej veci sú splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov si po dlhšiu dobu a to najmenej tri roky, neplní svoju spoločenskú funkciu a od manželov nemožno očakávať obnovenie vzájomného manželského spolužitia, o ktoré neprejavil záujem žiadny z manželov. Manželia len formálne zotrvávajú na adrese spoločného bydliska na ul. V. XX Z. Z. C. a to do vyriešenia bytovej otázky odporkyne, ktorá deklarovala záujem bývať v nájomnom byte spoločne s mal. deťmi. Manželské spolužitie z hľadiska zákonom predpokladaných funkcií tieto nenapĺňa. Toho času manželia spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú a ani sa spoločne nepodieľajú na zabezpečení potrieb mal. detí. Potreby mal. detí každý z nich zabezpečuje individuálnym príspevkom a to podľa svojej úvahy, k čomu aj v súdnom konaní účastníci priložili doklady o výdavkoch, ktoré na strane ich domácnosti a mal. detí vznikajú. Možno uzavrieť, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií, t.j. ekonomickú, biologickú ani výchovnú. Podľa názoru súdu z postoja účastníkov a okolností na strane účastníkov vyplýva, že v manželstve existuje kvalifikovaný rozvrat vo vzájomnom vzťahu, pretože manželia k sebe stratili citovú náklonnosť a stratili záujem na obnovení manželského spolužitia. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že manželia sa nevedia dohodnúť na spoločnom hospodárení s peňažnými
prostriedkami a vzájomne si nedôverujú. Každý z nich má iné predstavy, ktoré sa nezhodujú s predstavami druhého manžela. Každý z manželov vyjadroval inú predstavu o napĺňaní týchto povinností druhého manžela a preto v konečnom dôsledku aj tento postoj svedčí pre záver, že vzťah medzi manželmi je vážne trvalo narušený a rozvrátený. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva vyslovila súhlas, stratila záujem na obnovení manželského spolužitia. Z tohto dôvodu potom súd návrh na rozvod manželstva považoval za dôvodný a vyhovel mu, preto manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine zisťoval aj príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k tomu záveru, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je strata citovej náklonnosti, ktorá bola spôsobená dlhodobým vzájomným nesúladom pováh a názorov manželov na riešenie finančných otázok, výchovu detí a starostlivosť o domácnosť. Rozpory vyplývajú aj z rozdielneho hodnotového nastavenia oboch manželov. Navrhovateľom nebola preukázaná príčina rozvratu manželstva spočívajúca v zavinení na strane odporkyne, spočívajúca v porušovaní jej povinností podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že odporkyňa ho zavádzala pri uzavretí manželstva, neinformovala ho o svojom zdravotnom stave, nepočúvala ho, nepodieľala sa primerane na finančnom chode rodiny, ničím nepodložil. Súdu ponúkol len svoje tvrdenia, ktoré vzhľadom na postoj odporkyne v konaní zostali sporné. Na preukázanie tvrdených príčin rozvratu manželstva, navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy. Možno konštatovať, že v uvedenom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno. Súd tak, ako príčinu manželstva ustálil vyššie uvedený dôvod.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p.; s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine; Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine; rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36>, § 25 a 26 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Od tejto požiadavky v priebehu konania upustil a pripojil sa k návrhu
odporkyne, aby mal. deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Z dokazovania vyplýva, že mal. deti sú na odporkyňu citovo naviazané, sú od jej osoby citovo závislé a iniciatívne sa aj pri konflikte rodičov priklonili na jej stranu. Možno konštatovať, že pozitívny citový vzťah majú aj k navrhovateľovi. Odporkyňa v doterajšom živote pre mal. detí vo väčšej miere zabezpečovala základnú starostlivosť týkajúcu sa uspokojenia bežných potrieb. Súd preto zohľadňujúc tieto citové väzby a vývinové potreby mal. detí ako aj požiadavku na stabilitu ich výchovného prostredia dospel k záveru, že je vhodné na čas po rozvode ich zveriť do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľ voči zvereniu mal. detí do osobnej starostlivosti matky nenamietal, poukazujúc prioritne na záujem mal. detí. V otázke úpravy styku súd vychádzal z ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Rodičia mal. detí na pojednávaní nedospeli k dohode o úprave styku. Súd prihliadol na vek mal. detí, ich zdravotný stav, ako aj na ich citový vzťah k navrhovateľovi a jeho rodinnému prostrediu. Je preukázané, že vzťah mal. detí k navrhovateľovi je veľmi dobrý. Deti ho majú radi, dostatočne sa im venuje, poznajú jeho rodinné prostredie, pretože v ňom doposiaľ žili a sú na toto prostredie adaptované. Súd tak dospel k názoru, že styk navrhovateľa s mal. deťmi je potrebné upraviť v širokom rozsahu, aby navrhovateľovi poskytoval dostatočný priestor na stabilizovanie vzájomných citových väzieb k maloletým deťom a ich rozvíjanie a upevňovanie v budúcnosti. Bežný styk súd vymedzil časovým intervalom každý párny víkend a styk upravil aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov a letných prázdnin v konkrétnom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť, aby mal. deti na styk s navrhovateľom riadne pripravila a mu ich odovzdala pred bytom navrhovateľa. V konaní bola medzi účastníkmi sporná najmä otázka vyživovacej povinnosti. Je nepochybné, že po rozvode manželstva účastníkov výchovná zodpovednosť o mal. bude v rozhodujúcej miere prenesená na odporkyňu, ktorej mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti. Odporkyňa sa vo väčšej miere osobným príspevkom bude podieľať na výchove mal. detí. Preukázala, že má príjem zo zamestnania 380,-- Eur v čistom a titulom invalidného dôchodku 189,-- Eur mesačne a z rodinných prídavkov 47,04 Eur mesačne. Po rozvode manželstva chce riešiť bytovú otázku nájmom, s čím jej vzrastú mesačné výdavky. Povinnosť odporkyne zabezpečiť osobný výkon starostlivosti o deti musí primerane kompenzovať povinnosť druhého rodiča, ktorý bol zaviazaný k plneniu výživného. Osobný príspevok na výkone starostlivosti o mal. deti zo strany navrhovateľa bude nižší. Uvedenú okolnosť musí preto vyvážiť vo väčšej miere finančným príspevkom na výživu mal. detí. Zákon síce predpokladá, že na úhrade výdavkov na mal. deti sú povinní podieľať sa obaja rodičia, ale zároveň v § 62 ods. 2; veta prvá Zákona o rodine sa uvádza „každý z rodičov prispieva na výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov“. Je nesporné, že otec mal. detí má vyšší príjem ako odporkyňa. Tento dosahuje mesačne vo výške 761,-- Eur titulom výsluhového dôchodku. Po úhrade jeho pravidelných mesačných výdavkov spojených s bývaním a prevádzkou, údržbou rodinného domu na úrovni 260,-- Eur a uhradení nákladov n stravu na úrovni 150,-- Eur mesačne mu príjem umožňuje podieľať sa na výžive mal. detí čiastkou 130,-- Eur na každé z mal. detí. Takáto suma pokrýva sčasti odôvodnené pravidelné mesačné výdavky mal. detí. Na ich uspokojení sa primerane jej schopnostiam a možnostiam musí podieľať aj odporkyňa. Výdavky preukázala na stravu, ošatenie, obuv, ako aj na zabezpečenie školských a mimoškolských aktivít detí. Navrhovateľ výšku výdavkov na bežné, školské, mimoškolské a záujmové aktivity mal. detí nepopieral. V písomnom vyjadrení z 11. 01. 2016, v rozpise výdavkov vo veci sp. zn. 7P/148/2015 a aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 12. 01. 2016 nerozporoval odôvodnenosť výdavkov na strane mal. detí. Je preukázané, že mal. deti sú talentované a u navrhovateľa je priestor, aby tieto výdavky mal. detí kompenzoval a podporil ich v osobnostnom rozvoji. Maloleté deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá je na strane navrhovateľa vyššia. Nie je preto namieste obrana, že navrhovateľ nebude mať dostatok zdrojov na uspokojenie vlastných potrieb. Súd uvádza, že výdavky spojené s výživou mal. detí majú prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a ich uspokojenie nie je možné zabezpečovať na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti. Po zaplatení výživného vo výške 130,- Eur na každé z mal. detí navrhovateľ má ešte dostatok prostriedkov na uspokojenie aj vlastných životných nákladov. Súd nezistil žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by navrhovateľovi bránila podieľať sa na výžive mal. detí vo výške tak je uvedené vo výroku tohto rozsudku, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Súd takéto okolnosti v predmetnej veci nevzhliadol a preto potom rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.