Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-38-2003.pdf
PDF · 310.64 KB
No categories available
9C/38/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: 1. B.. C. L., nar XX.X.XXXX, R. XX, R., zastúpený: JUDr. Katarínou Juríčkovou, advokátkou, Drieňová 14, Bratislava, proti odporcom: 1. G.. B. E., nar. XX.X. XXXX, bytom R. XX, R., 2. G.. I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, R., obaja zastúpení: TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., Záborského 19, Bratislava, o zaplatenie 9.161,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 7.7.2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 483.679,-Sk s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za dielo a ceny za realizáciu projektovej dokumentácie. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel ako zhotoviteľ s odporcami ako objednávateľmi dňa 21.11.1999 zmluvu o dielo č. 109/99 ( ďalej len „ zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vybudovať bytovú jednotku č. X v podkroví domu na R. ulici č. XX v R.. Na základe požiadaviek odporcu bolo dielo vyhotovené odlišne, kedy boli vykonané práce naviac, čím došlo k zvýšeniu ceny. Byt bol odporcom odovzdaný dňa 14.7.2000 a kolaudačné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 7.7.2000. Cena skutočného vyhotovenia stavby na podklade položkového rozpočtu navrhovateľa činila sumu 2.319.158,-Sk ( 2.108.325,-Sk plus 210.833,-Sk DPH). Odporcovia uhradili preddavky vo výške 1.899.513,-Sk. Rozdiel 419.645,-Sk zostáva uhradiť. Odporcovia zároveň dlhujú navrhovateľovi sumu 64.034,-Sk za realizačnú projektovú dokumentáciu, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. Odporcovia túto sumu sľúbili uhradiť pri kolaudácii. Navrhovateľ túto sumu uhradil odstupujúcemu investorovi.
Podaním, doručeným súdu dňa 4.1.2005 navrhovateľ upravil rozsah uplatneného nároku tak, že zobral svoj návrh na začatie konania v časti späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 275.991,-Sk s príslušenstvom. Táto suma pozostávala s istiny 211.957,-Sk ( nakoľko podľa zmluvy o dielo mali odporcovia uhradiť cenu vrátane DPH vo výške 2.111.470,-Sk, pričom z ich strany bola uhradená suma 1.899.513,-Sk) a z istiny 64.034,-Sk ( cena za realizačný projekt). Na základe tohto podania súd uznesením č.k. 9C/38/2003-28 zo dňa 2.2.2005 konanie v časti istiny 207.688,-Sk zastavil.
Odporcovia s návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali tento v celom rozsahu zamietnuť. V rámci písomného vyjadrenia zo dňa 21.3.2005 potvrdili pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o uzavretí zmluvy o dielo. Zároveň ale upozornili na obsah tejto zmluvy, konkrétne čl. 2.3, kde sa zhotoviteľ zaviazal, že byt vybuduje v termíne do 21.1.2000, čo sa však nestalo a navrhovateľ bol v omeškaní. Nielenže dielo nebolo vykonané včas ale ani riadne, lebo byt mal vady a nedorobky v čase jeho prevzatia
odporcami. Zároveň si navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť previesť dielo do vlastníctva odporcov, jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím. Cena za dielo v zmysle čl. 5.1 zmluvy bola dohodnutá vo výške 1.919.518,-Sk bez DPH, navrhovateľ v rozpore so zmluvou si už na zálohách vypýtal viac. Odporcovia na zálohách zaplatili 1.949.100,-Sk, celkovo však sumu 1.968.763,-Sk, pričom podľa zmluvy na zálohách mala byť zaplatená len suma 1.850.000,-Sk. Po kolaudácii diela si navrhovateľ vypýtal od odporcov za zhotovenie diela cenu vyššiu, teda jednostranne si túto navýšil bez dohody zmluvných strán. Odporcovia poukázali aj na znenie čl. 7.5 zmluvy, kde si zmluvné strany dojednali pre prípad omeškania zhotoviteľa zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-Sk. Byt nebol v dojednanom termíne ( január 2000) dokončený. V júni 2000 stavebník byt síce skolaudoval, avšak dielo nebolo prevedené v súlade so zmluvou, napriek tomu, že jeho rozsah bol zo strany odporcov počas výstavby zúžený. Až dňa 14.7.2000 došlo k odovzdaniu bytu, odporcovia tento z opatrnosti prevzali aj s nedorobkami a vadami. Časť týchto vád bola špecifikovaná už v zápise o odovzdaní a prevzatí a časť bola špecifikovaná listom odporcov. Napriek dohode medzi zmluvnými stranami navrhovateľ neprišiel v dojednanom termíne 11.8.2000 vykonať opravu, na čo bol následne upozornený zo strany odporcov listom zo dňa 17.8.2000. V tomto liste bol navrhovateľovi poskytnutý náhradný termín na nápravu, ani tento však navrhovateľ nedodržal. Odporcovia mali za to, že práve listom zo dňa 17.8.2000 si riadne v zmysle § 649 Občianskeho zákonníka uplatnili svoje práva voči navrhovateľovi zo zodpovednosti za vady diela. Po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád diela, si odporcovia uplatnili voči navrhovateľovi zľavu z diela v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím im vznikla finančná pohľadávka spolu s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárokom na náhradu škody. Odporcovia túto svoju finančnú pohľadávku započítali voči navrhovateľovi. Započítací prejav bol zasielaný ako súčasť listu zo dňa 24.7.2000. Neskôr z opatrnosti započítací prejav zopakovali s korekciou započítavanej sumy 217.946,66 Sk a to dňa 30.11.2000. Celkovo nárok odporcov voči navrhovateľovi predstavoval sumu 383.903,60 Sk. Odporcovia sa odvolávali tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Co 239/04 zo dňa 19.10.2004, v odôvodnení ktorého bolo konštatované, že zo strany odporcov došlo k splneniu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a teda došlo k zaplateniu ceny diela.
V rámci svojich ďalších písomných podaní reflektoval navrhovateľ argumenty odporcov nasledovne. Namietal, že rozsudok krajského súdu ( vyššie špecifikovaný) neriešil otázku zaplatenia ceny bytu, táto musí byť prejednaná a rozhodnutá práve v tomto konaní. Na úhradu ceny diela nemožno započítavať platbu 69.250,-Sk, ktorú odporcovia zaplatili osobitne za plnenie dojednané v čl. 4 body 6.8., 6.9. a 6.10 zmluvy nad rámec diela. Navrhovateľ špecifikoval platby, ktoré mu uhradili odporcovia nasledovne- suma 1.899.513,-Sk ako časť ceny za dielo a sumu 69.250,-Sk,a však táto nemôže byť započítaná na cenu za dielo ale za činnosti vykonané bývalým bytovým podnikom Bratislava- Ružinov, ktorú ale navrhovateľ tomuto uhradil. Celkovo dohodnutá cena diela činila sumu 2.111.470,-Sk, vrátane DPH. Odporcovia spolu zaplatili 1.968.763,-Sk. Potvrdil, že pri preberaní diela dňa 14.7.2000 boli zistené vady, avšak išlo len o maličkosti, väčšou vadou boli len klampiarenské práce, ktoré v zmysle dohody mal odstrániť do 11.8.2000. Toto však navrhovateľ realizovať nemohol, keďže sa nemohol s odporcami skontaktovať. Potvrdil, že s odporcami sa dohodli, že ak nimi reklamované vady nebudú odstránené, tieto budú rozpočtované podľa jednotlivých cien rozpočtu a teda že odporcovia si podľa týchto cien môžu uplatniť zľavu. Zdôraznil, že s odporcami sa dohodli, že ak sa po prebratí diela zistia ďalšie vady, tieto budú navrhovateľovi oznámené v lehote 10 dní, túto lehotu však odporcovia nedodržali a zoznam zistených vád zaslali dňa 17.8.2000 ( v rámci vyjadrenie zo dňa 7.12.2005 navrhovateľ pripustil, že oznámenie vád mu bolo doručené dňa 2.8.2000- list s dátumom 24.7.2000 a na tieto reagoval listom zo dňa 7.8.2000, v ktorom urgoval umožnenie prístupu pracovníkov do priestorov bytu, dňa 22.8.2000 navrhovateľ obdržal list z dátumu 17.8.2000, v ktorom odporcovia vyčíslili požadovanú zľavu z ceny, dňa 31.8.2000 opäť urgoval sprístupnenie bytu a umožnenie odstránenia vád). Navrhovateľ súdu ďalej uviedol, že na zaplatení sumy 64.034,-Sk sa s odporcami písomne nedohodol, rovnako potvrdil, že k pôvodnej zmluve o dielo neboli uzavreté žiadne dodatky. Navrhovateľ namietal tiež určitosť a zrozumiteľnosť započítacieho prejavu ako aj jeho premlčanie. Zápočet bol predložený dňa 22.4.2004. Meškanie stavebných prác bolo spôsobené zmenami návrhu, ktoré boli predložené vo forme výkresov v decembri 1999. Tieto zmeny predstavovali rozšírenie dvoch vikierov, zmenu okien, zväčšenie bytu o jednu miestnosť, rozšírenie kuchynského a obytného priestoru vynechaním zvislých nosných konštrukčných prvkov, ktoré museli byť nahradené podstatne tuhšou vodorovnou nosnou konštrukciou. Odporcovia zároveň meškali s platením preddavkových platieb.
Rovnako ako navrhovateľ, aj odporcovia v priebehu konania, súdu predkladali viaceré tvrdenia a argumenty, ktoré podľa ich názoru osvedčovali nedôvodnosť nároku uplatneného návrhom na začatie
konania. Poukázali na to, že už v zápise o odovzdaní a prevzatí bytu boli presne špecifikované jednotlivé zistené vady diela, pričom pri každej vade bolo uvedené, kto bude vadu odstraňovať. S poznámky v zápise je zrejmé, že sa účastníci dohodli na tom, že ak vadu odstráni objednávateľ, bude cena nižšia. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že mal snahu vady odstrániť, ale nemohol sa s odporcami skontaktovať. O účelovosti tohto tvrdenia svedčí list navrhovateľa zo dňa 7.8.2000, adresovaný odporcom, ktorý im bol riadne doručený. Odporcovia listom zo dňa 24.7.2000 zaslali navrhovateľovi oznámenie o ďalších vadách. Navrhovateľ však vady do 11.8.2000 a ani v dodatočnej lehote do 14.9.2000 neodstránil. Popreli tvrdenie, že sa s navrhovateľom dohodli, v prípade odstránenia vád nimi samými, na cene podľa jeho položkového rozpočtu. Stalo sa tak len v prípade klampiarenských prác, pri troch vikieroch, kde navrhovateľ navrhol, že zaplatí práce vykonané treťou firmou do výšky podľa vlastného rozpočtu, čo je zaznamenané v zápise o odovzdávaní a prevzatí pod položkou 8. Nakoľko navrhovateľ nedorobky a vady včas neodstránil, tieto odstránili odporcovia na vlastné náklady. Poukázali tiež na list navrhovateľa zo dňa 20.12.2002, kde tento uznal vady a nedorobky vo výške 60.848,70 Sk a zároveň sa vyjadril, že odporcom poskytuje ďalšiu zľavu vo výške 154.391,60 Sk. Opätovne v priebehu konania poukazovali na tri započítacie prejavy, posledný z 21.4.2004.
Navrhovateľ v konaní ďalej upresnil, že v liste zo dňa 20.12.2002 uznal odporcom zľavu z ceny diela vo výške 58.713,60 Sk. Pokiaľ ide o ďalšiu zľavu vo výške 148.974, 60 Sk , táto zľava poskytnutá nebola, zo strany navrhovateľa sa jednalo len o návrh, kedy vychádzal z inej situácie. Po dokončení stavby bola cena stavebných prác vrátane materiálov vyčíslená sumou 2.500.000,-Sk vrátane DPH, v tejto cene boli zarátané aj práce naviac, ktoré si však v tomto konaní voči odporcom neuplatňuje, nakoľko v tejto časti zobral svoj návrh na začatie konania späť. Zľavu vo výške 148.974,60 Sk poskytol odporcom len preto, že chcel, aby mu bola uhradená cena za dielo dohodnutá v zmluve t.j. 1.919.518,- Sk s DPH. List, ktorý obsahuje predmetné zľavy bol odporcom doručený, odporcovia však tento návrh neakceptovali, trvali naďalej na zľave 383.903,60 Sk. Potvrdil, že odporcom vystavil faktúru na konečnú sumu 2.500.000 Sk vrátane DPH. Následne však navrhovateľ svoje tvrdenie korigoval, keď uviedol ( na rovnakom pojednávaní dňa 27.9.2006), že konečná faktúra znela na sumu 2.108.325,-Sk s DPH 210.833,-Sk. V stanovisku zo dňa 26.9.2006 uviedol, že je nesporné, že odporcovia zaplatili sumu 1.968.763,-Sk za stavebné práce a sumu 69.250,-Sk za činnosti vykonané bytovým podnikom Bratislava II v súlade s zmluvou o dielo, čo je zaevidované v účtoch navrhovateľa. Cena stavebných prác nebola zmenená, pretože ani jedna zo zmluvných strán nepredložila návrh na zmenu ceny a nepožiadala druhú stranu o schválenie. Dojednaná cena teda vyplýva z uzavretej zmluvy o dielo. Jediný jednostranný zápočet bol predložený dňa 22.4.2004. Navrhovateľovi tiež nebol doručený žiaden súpis stavebných prác súvisiacich s odstraňovaním vád a nedorobkov doložený kópiami účtov, ktoré boli za tieto práce uhradené. Meškanie stavby bolo zapríčinené zmenami odporcov- objednávateľov a tiež oneskorenými platbami preddavkov. Odstránenie vád bolo znemožnené priamo odporcami.
Odporcovia ďalej namietali, že navrhovateľ im nikdy neúčtoval DPH. Faktúru, ktorou mal navrhovateľ vyfaktúrovať odporcom aj DPH, odporcovia nikdy nedostali. Tento záver potvrdzuje aj odôvodnenie rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16 C 393/2000-370 zo dňa 22.4.2004. Ak teda mala byť táto faktúra vystavená 17.10.2000, bolo by logické, že ju navrhovateľ v tomto súdnom konaní predloží, čo však neurobil ani následne v odvolacom konaní. Popreli, že by navrhovateľovi neumožnili vstup do bytu za účelom odstránenia vád diela. Koncom augusta vznikla odporom škoda z titulu, že na vlastné náklady museli dať opraviť nekvalitne vykonané oplechovanie strechy nad bytom aj samotnú strechu po tom, či vietor strhol časť strechy a oplechovanie. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby si odporcovia dali sami opraviť strechu u tretej osoby, čo aj zrealizovali a zaplatili za to cenu 98.402,50 Sk. Dňa 20.12.2002 navrhovateľ odporcom priznal zľavu 154.391,60 Sk. Opätovne poukazovali na závery Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí v konaní sp. zn. 5Co 239/00. Ďalší argument odporcov, vznesený v priebehu konania sa týkal skutočnosti, že účastníci zmluvy sa nedohodli na zmene termínu dokončenia diela a preto platí termín dojednaný v zmluve.
Podaním, doručeným súdu dňa 27.4.2007 predložili odporcovia, na výzvu súdu, písomnú špecifikáciu svojich nárokov. Prvý krát vystavili odporcovia zápočet, ktorý bol priložený k listu zo dňa 24.7.2000 vo výške 211.500,-Sk, dňa 30.11.2001 si započítali čiastku 217.946,66 SK a dňa 20.4.2004 si započítali nárok 360.000,-Sk. Výška uplatnených nárokov bola opretá o nároky z vád diela, pri uplatnených zľavách boli čiastky konzultované s odborníkmi a to p. T. a Y.. Vzhľadom k tomu, že aj pôvodne odporcami označené odstrániteľné vady neboli navrhovateľom odstránené v lehote do 11.8.2000, v súlade s § 507 Občianskeho zákonníka je potrebné tieto tiež považovať za vady subjektívne neodstrániteľné, s čím
je v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka spojený nárok odporcov na požadovanie primeranej zľavy. Nakoľko dielo malo vady v čase jeho prevzatia, ako aj vady ktoré sa objavili v rámci 3 ročnej záručnej doby, mali odporcovia za to, že sa navrhovateľ nemôže domáhať plnenia akéhokoľvek záväzku z titulu ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka. Odporcovia využili možnosť danú ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka a započítali si jednak čiastku 217.946,66 Sk z titulu zľavy diela , čiastku 98.402,50 Sk z titulu náhrady škody a čiastku 50.000,-Sk z titulu zmluvnej pokuty. V rámci ceny diela boli navrhovateľovi vytknuté nasledovné vady: Typ vady Zľava z ceny diela Spôsob určenia primeranej zľavy zápočet 1. Tepelná izolácia vikierov v pracovni a detskej izbe- fučí vzduch 3.068,-Sk Návrh navrhovateľa v rámci jeho listu z 20.12.2000 2. 3. Vyčistenie parapiet okien a izolácia parapiet.chýba 5.027,-Sk Podklad- vidˇzaložené v spise- firma MATEP spol. s r.o. 4. Dokončenie a úpravy vonkajšej omietky Terranova- polystyrén,sieťka, popraskaná omietka 42.123,- Sk Výška určená p. T. a Y. áno 5. Oprava podlahy a obkladu v kúpeľni- odutá dlažba a obklad 1.500,-Sk návrh navrhovateľa v rámci jeho listu z 20.12.2000 6. Oprava sadrokartón. Stropu v celom byte- zduté spoje a nesprávne uchytenie 20.000,-Sk výška určená p. T. a Y. áno 7. Prebúraná stena v kuchyni po zavádzaní plynových hodín 300,-Sk návrh navrhovateľa v rámci jeho listu z 20.12.2000 8.9.10.11. Klampiarenske práce na vikieroch, komlpetizácia odkvapových rúr nad vikiermi, oplechovanie komína a vonkajších parapet okien, oprava zatmelenia a odstránenie klampiarenskych zvyškov po oprave strechy 98.402,50 Sk Doklad firmy M. L.- založený v spise áno-zvlášť 12. Revízne správy, elektro, plyn bleskozvod, projekt skut. Zhotovenia diela- nedodané, v rozpore s rozpočtom, ktorý bol súčasťou zmluvy- elektromontáže- pol. 121 plus všeobecná povinnosť zhotoviteľa diela ex pege 10.000,-Sk revízna správa bleskozvodu doklad firma G.- založený v spise 13. Krivosť uloženia dlažby 20% z ceny práce 3.264,-SK výška určení p. T. a Y. áno 14.15. Zápach zo sifónu sprch.kúta, kúrenie- uchytenie vývodu z post.ventilu kotla vo WC a napojenie kondenzu-tesnosť, niektoré radiátory nekúria 15.175,70 Sk Doklad firma MONTtour- G. T.-založené v spise 16. Priečky-dvere bez prekladov-praskanie 20% z ceny priečok 8.360,-Sk Výška určení p. T. a Y. áno 17. Uvoľnenie škridle na streche 1.946,-Sk Návrh navrhovateľa v rámci jeho listu z 20.12.2002 18. Trúbky kúrenia nezaizolované 30% z ceny kúrenia 50.000,-Sk Výška určená p. T. a Y. áno 19. Rám vchodových dverí nezodpovedá typu bezp.dverí, bezp.dvere nedodané aj napriek tomu, že boli súčasťou rozpočtu k zmluve o dielo pol.39 14.080,-Sk Doklad firma SHERLOCK s.r.o.-založené v spise áno, čiastočne do výšky 10.699,66 Eur 20. Opačne namontované dvere na terasu- čo spôsobuje podtekanie vody z terasy 13.500,-Sk Výška určená p. T. a Y. áno 21. Zábradlie chýba fin.náter, nedostatočne upevnené zábradlie 540,-Sk Návrh navrhovateľa v rámci jeho listu z 20.12.2002 22. Stĺpiky zábradlia nie sú v jednej rovine 5.000,-Sk Výška určená p. T. a Y. áno 23. BRAMAC-systém odvetranie krytiny chýba 15.000,-Sk Výška určená p. T. a Y. áno 24. Obvodové murivo chýba tepelná izolácia 100mm 50.000,-Sk Výška určená p. T. a Y. áno 25. Dodávka umývadla-nedodané-v pôvodnom rozpočte zmluvy zahrnuté do zdravotechnicky pol. 73 6.710,-Sk Doklad firma LE-BON s.r.o. založené v spise 26. Úhrada prác robotníkov na stavbe 44.750,-Sk Doklady pdopísané p. N.- vedúcim prac.navrhovateľa založené v spise 27. Dlažba, obklady.-nedodané- v pôvodnom rozpošte k zmluve zahrnuté do podlahy z dlaždíc a keram.obkl.- pol.107-115 30.045,50 Sk Doklady- spol.EXSTAVMAT s.r.o. a EUROKERA s.r.o.-založené v spise 28. Vyrovnanie krivej podlahy v byte pred pokládkou parkiet- nedodaná stierka podlahová Teralit v rozpočte k zmluve pod pol. 27 11.204,96 Sk Doklad-RAMP plus MAIER Bratislava, s.r.o.- založené v spise 29. 30. Vodovodné batérie-nedodané v pôvodnom rozpočte zahrnuté do zdravotechnicky pol. 73 a dodávka vaňa sprchový kút- nedodané v pôvodnom rozpočte zarhnuté do zdravotechnicky pol. 73 58.836,-Sk 15.225,10 Sk Doklady TOP BATH-J.T., AGROB Buchtal Slovensko, RAVAK Slovakia, s.r.o- založené v spise
31. Zhotovenie terasy( vybetónovanie podkladu podlahy terasy, položenie Fafratolu, dlažba) , zarhnuté v pôvodnom rozpočte 20.000,-Sk Doklad firma DIRECT dužstvo- založené v spise Spolu výška nároku- 546.553,76 SK Z toho započítané: 217.946,66 Sk
Po prevzatí právneho zastúpenia navrhovateľa JUDr. Katarínou Juríčkovou, táto zhrnula argumentačne stanovisko navrhovateľa v konaní, v podaní, doručenom súdu dňa 24.11.2009. Poukázala na obsah samotnej zmluvy o dielo, existenciu príslušných zákonných ustanovení, viažucich sa k predmetnej veci. V prvom rade bolo zdôraznené, že odporcovia v priebehu výstavby, menili svoje návrhy, pričom dochádzalo k zmene stavebných prac. Tieto zmeny boli zachytené v projekte skutočného vyhotovenia, ktoré vyhotovila projekčná kancelária navrhovateľa a v novom cenovom rozpočte vyhotovenom navrhovateľom. Navrhovateľ upozornil odporcov na cenové rozdiely, vyplývajúce z ich požiadaviek a medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že vo vyúčtovaní budú uvedené len skutočne vykonané práce na stavbe vrátane stavebných zmien. Táto dohoda nebola písomná. Navrhovateľ však poukázal na znenie čl. 6 bod 6.3. zmluvy a tiež na ustanovenie § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak objednávateľ práce dodatočne písomne objednal. Ako písomnú objednávku navrhovateľ považuje pracovné skice, vypracované architektom, ktorého si odporcovia vybrali a ktoré boli zapracované do projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Je nesporné, že dňa 14.7.2000 bol byt odovzdaný a bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, v rámci ktorého bolo špecifikovaných 10 vád, ktoré mal navrhovateľ odstrániť do 11.8.2000. Bolo dohodnuté, že navrhovateľ ako zhotoviteľ bude mať prístup do objektu stavby za účelom odstránenia nedorobkov a vád za účasti objednávateľa. Zároveň bolo dohodnuté, že k ďalším vadám a nedorobkom sa odporcovia vyjadria v lehote 10 dní od prevzatia diela t.j. do 24.7.2000. Dňa 2.8.2000 bol navrhovateľovi doručený list zo dňa 24.7.2000, v ktorom boli navrhovateľovi oznámené ďalšie vady, z jeho obsahu nevyplýva dokedy majú byť tieto odstránené. Odporcovia navrhovateľovi byt nikdy nesprístupnili. V skutočnosti navrhovatelia byt prevzali už 30.6.2000, teda dňom začatia kolaudačného konania, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. Od tohto momentu nemal navrhovateľ k bytu prístup. Navrhovateľ niekoľkokrát telefonicky kontaktoval odporcov a dokonca ich písomne vyzýval listami zo dňa 7.8.2000 a 31.8.2000 na sprístupnenie bytu. Nakoľko k tomuto nedošlo, sami odporcovia znemožnili odstránenie vád navrhovateľom. Namietal, že nezodpovedá za škodu spôsobenú odporcom vonkajšou príčinou- živelnou pohromou. Taktiež zdôraznil, že vyskytnuté vady sú vadami odstrániteľnými, preto odporcom nevzniklo právo na zľavu z ceny. Právo odporcom nebolo u navrhovateľa riadne uplatnené z viacerých dôvodov: 1. Navrhovateľovi a jeho pracovníkom bol znemožnený prístup do bytu, 2. 11.8.2000, keď sa mali vady diela odstraňovať už tieto neexistovali, nakoľko nasledujúci deň po dni veternej smršte, po 30.6.2000 boli klampiarenské práce vykonané, 3. Ako vyplýva aj z vystavenej faktúry č. 22/2000 a rozpisu prác, ktoré sú prílohou faktúry, dodávateľ tieto práce uskutočnil pred 14.7.2000, navrhovateľovi teda nielenže nebol umožnený vstup do bytu ale nebola zachovaná ani lehota poskytnuté na odstránenie vád, 4. Odporcovia oznámili ďalšie vady až po stanovenom termíne, 5. Odporcovia vytkli aj také vady, napríklad nedodanie strešného okna, kedy nemohlo ísť o vadu, keď podľa novej projektovej dokumentácie boli zo strany odporcom uskutočnené zmeny diela., 6. Odporcovia účelovo neumožnili vstup navrhovateľa do bytu, aby naťahovali čas, aby navrhovateľ nemohol uskutočniť odstránenie vád diela a mohli si uplatniť zľavu, 7. Firma, ktorá odstraňovala vady si vyfaktúrovala vyššiu cenu za opravu, než bol určený rozpočet pre stavbu celého bytu. Navrhovateľ namietal tiež správnosť fakturácie sumy 98.402,50 Sk firmou pána L.. Odporcovia si tiež u navrhovateľa uplatnili faktúrou č. 2003/170 zo dňa 23.10.2003 sumu 15.175,70 Sk ako náklady za výmenu radiátorov, avšak takúto vadu u navrhovateľa nikdy neuplatnili a naviac jednalo sa o výmenu radiátorov po 3 ročnej záručnej dobe. Odporcovia si zápočtom zo dňa 20.4.2004, doručeným navrhovateľovi dňa 22.4.2004, uplatnili nároky zo zmluvy o dielo a to nárok na náhradu škody vo výške 98.402,50 Sk z titulu opravy strechy, zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-Sk a zľavu z ceny diela vo výške 217.247,-Sk z dôvodu odovzdania diela s vadami. Nakoľko ale odporcovia neuplatnili u navrhovateľa právo zo zodpovednosti riadne, nevznikli im žiadne započítaniu spôsobilé pohľadávky. Taktiež nárok na zmluvnú pokutu neprichádza do úvahy, nakoľko odovzdanie diela nebolo možné uskutočniť v dohodnutom termíne z dôvodu projekčných zmien a najmä z dôvodu neplnenia si povinností odporcami v podobe nezaplatenia preddavkov podľa zmluvy, kde boli odporcovia písomne vyzývaný k úhrade preddavkov. Nárok na náhradu škody nemohol vzniknúť z dôvodu, že za poškodenie resp. zničenie strechy nezodpovedajú, ku škode došlo vonkajšou príčinou-vis maior. Navrhovateľ tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného práva zo zodpovednosti za vady v zmysle započítacieho prejavu zo dňa 20.4.2004. Navrhovateľ žiadne zľavy z ceny diela neuznáva.
Odporcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, tiež zhrnuli svoje stanovisko a právnu argumentáciu, v podaní zo dňa 25.10.2010. Potvrdili, že v priebehu rokov 2000 až 2004 uskutočnili 3 započítacie prejavy. Hoci odporcovia zdôraznili, že aj prvé dva započítacie prejavy sa dostali do sféry dispozície navrhovateľa, právne relevatný započítací prejav pre tento spor je započítanie zo dňa 20.4.2004, ktorého doručenie navrhovateľ nenamieta. Opätovne ale poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C 393/00-370 zo dňa 22.4.2004 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 239/04-388 zo dňa 19.10.2004, v obsahu odôvodnenia ktorého súd konštatuje: „ súd mal v konaní za nesporne preukázané, že navrhovatelia písomne dňa 30.11.2001 jednostranne započítali časť svojich pohľadávok voči odporcovi vo výške 217.946,66 Sk“, „súd má za to, že navrhovatelia nemajú nesplnené záväzky voči odporcovi z akéhokoľvek titulu a to do výšky nimi uplatneného nároku, keďže navrhovatelia opakovanie započítali svoje nároky z titulu či už dojednanej zmluvnej pokuty za omeškanie s dielom alebo z titulu náhrady škody vo výške 98.402,50 Sk, ako aj z titulu vyčísleného a uplatneného nároku na zľavu z ceny diela z dôvodu vád a nedorobkov.“ Odporcovia zaujali stanovisko aj k uplatnenej námietke premlčania voči započítaciemu prejavu zo dňa 20.4.2004. Pre posúdenie otázky premlčania je rozhodná doba stretnutia pohľadávok, a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú, pričom zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie. Tento svoj názor podporili aj poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok R69/1972 zo dňa 17.3.1972, kde je konštatované, že námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Okrem vyššie uvedeného započítací prejav spĺňal všetky zákonom požadované nároky, bol adresovaný druhému účastníkovi, z jeho obsahu bolo zrejmé, aká pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa. K jednotlivým položkám započítacieho prejavu odporcovia uviedli, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 50.000,-sk bol dôvodný, nakoľko navrhovateľ sa v zmluve o dielo zaviazal toto uskutočniť riadne a včas. Ukončenie výstavby bolo dohodnuté do 22.1.2000. K odovzdaniu diela došlo až dňa 14.7.2000. Zmluvnú pokutu si zmluvné strany dojednali v zmluve o dielo. Neobstojí argumentácia navrhovateľa, že dokončenie diela sa posunulo z dôvodu na strane odporcov, ktorý požiadali o zmenu prác. Rozsah zmenených prác bol totiž menší oproti pôvodne dojednanému rozsahu a rovnako nedošlo k zmene článku zmluvy o termíne odovzdania diela. Taktiež argument navrhovateľa, že k odovzdaniu diela nedošlo riadne preto, že odporcovia neplatili preddavky v zmysle zmluvy. V zmysle zmluvy zaplatenie preddavkov bolo dojednané v lehote 5 dní od písomnej výzvy zhotoviteľa a po preukázaní 80% prestavanosti z doposiaľ uhradenej sumy na konto zhotoviteľa. Znamená to, že konkrétne termíny platenia preddavkov dohodnuté neboli a navrhovateľ v konaní, v súvislosti so znením zmluvného dojednania o platení preddavkov, meškanie odporcov s ich platením nepreukázal. V priebehu konania odporcovia poukázali aj na charakter vád, ktoré dielo malo v čase jeho odovzdania, pričom poukazovali najmä na závery znaleckého dokazovania. Podľa ich názoru, sa jednalo o vady objektívne neodstrániteľné, t.j. také vady, odstránenie ktorých vzhľadom na hodnotu veci a náklady opravy by bolo neúčelné.
Navrhovateľ, čo sa týka jeho údajného meškania s dokončením diela a započítaného nároku na zmluvnú pokutu, zdôraznil obsah zmluvy, kedy sa lehota výstavby mala automaticky predĺžiť o dobu, po ktorú je v omeškaní s platením preddavkov objednávateľ. Ukončenie výstavby k dátumu 22.1.2000 bolo dojednané len pre prípad včasného platenia preddavkov ( 4.2 zmluvy). Taktiež poukázal na znenie bodu 6.3 zmluvy, kedy mali odporcovia v priebehu prác požadovať úpravy podľa vlastného uváženia, ale len za podmienky, že nebudú v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a neohrozia lehoty plnenia. Architektonické zmeny, ktoré navrhli odporcovia v decembri 1999 museli byť zaznačené aj v projektoch navrhovateľa ako podklad k stavebnému konaniu. Omeškanie preto bolo spôsobené zmenou projektu. Už pri platení prvého preddavku boli odporcovia v omeškaní a to dva dni po podpise zmluvy. Platby na preddavky zo strany odporcov boli nasledovné: 23.11.1999 suma 800.000,-Sk a suma 400.000,-Sk, dňa 15.2.2010 suma 69.250,-Sk, dňa 24.2.2000 suma 600.000,-Sk, dňa 16.6.2000 suma 99.100,-sk a dňa 10.8.2000 suma 413,-Sk. Okrem prvého preddavku boli v omeškaní od 22.11.1999 so sumou 49.750,-Sk a od 22.12.199 do 15.2.2000 so sumou 19.500,-Sk. Výzvou zo dňa 10.2.2000 boli odporcovia vyzvaný navrhovateľom na zaplatenie III. a IV. preddavku a zároveň boli upozornený na možnosť spomalenia výstavby. Zdôraznil, že zmeny v projekte boli odporcami požadované až v decembri 1999 a samotné ich finančné plnenie je urobené až po termíne ukončenia stavby. Okrem toho sú odporcovia povinní v zmysle bodu 6.9 zmluvy zaplatiť aj za projektovú dokumentáciu. Svoj nárok navrhovateľ odvodzuje zo zmluvy o dielo, kde túto cenu pôvodne zaplatila pôvodná objednávateľka, ktorá však odstúpila
od zmluvy o diele, a navrhovateľ jej vrátil cenu zodpovedajúci cene tejto dokumentácie. Projektová dokumentácia je podstatným podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Odporkyňa v 2. rade navrhovateľovi túto sumu sľúbila zaplatiť. Náhrada škody, ktorú si odporcovia v započítacom prejave uplatnili, je nedôvodná, nakoľko škoda vznikla pôsobením vis maior a nie konaním navrhovateľa. 4o sa týka výšky uplatnenej zľavy, navrhovateľ v prvom rade namieta, že zo strany odporcov došlo k riadnemu uplatneniu vád. Prvotné vady mal odstrániť do 11.8.2000, avšak tieto si dali odporcovia ( ako vyplýva z prílohy faktúry p. L.) odstrániť pred uplynutím tejto lehoty a bez vedomia navrhovateľa. Ďalšie vady navrhovateľ posúdiť nemohol, pretože mu nebol umožnený vstup do bytu ( teda zo strany odporcov nebola poskytnutá riadna súčinnosť), a to napriek viacerým výzvam zo dňa 7.8.200 a 31.8.2000. Okrem uvedeného uplatnené vady boli odstrániteľné, preto odporcom nárok na zľavu z diela nevznikol. Argumentácia odporcov, ohľadne existencie súdnych rozhodnutí, v ktorých malo byť konštatované, že neexistujú žiadne pohľadávky navrhovateľa voči odporcom, je založená na podľa názoru navrhovateľa, nezákonných súdnych rozhodnutiach. Okrem toho predmetné konanie sa nezaoberalo cenou diela ale nahradením prejavu vôle. Okrem toho stanovisko súdov v podobe riešenia predbežných otázok, nie je pre ostatné súdy v iných konaniach záväzná.
Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu aj ďalšie svoje skutkové tvrdenia. Za konečnú vyúčtovaciu faktúru považovali faktúru č. 8/2000, kde celková suma za dodávku stavebných prác bola vyčíslená na sumu 2.319.158 Sk vrátane DPH. Okrem platenia preddavkov, boli odporcovia povinný v zmysle čl. 6 bodu 6.9. zmluvy zaplatiť v deň podpísania zmluvy náklady, ktoré vykonal Bytový podnik Bratislava- Ružinov, spojené so zabezpečením územného rozhodnutia a stavebného povolenia na predmetnú stavbu a to: projektová prípravná dokumentácia vo výške 14.920,-Sk a výkon inžinierskej činnosti vo výške 34.830,-Sk. Tieto náklady zaplatili až dňa 16.6.2000, teda boli v omeškaní 208 dní. Okrem toho mali zaplatiť v zmysle čl. 6 bod 6.8 zmluvy aj odmenu za výkon stavebného dozoru do jedného mesiaca od začatia stavby vo výške 12.000,-sk a tiež v zmysle čl. 6 bodu 6.10 zmluvy do 30 dní od podpísania zmluvy náklady spojené s činnosťou počas výstavby a ukončením stavby vo výške 7.500,-Sk. Tieto zaplatili až dňa 16.6.2000, teda boli v omeškaní 178 dní.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C 38/2003-566 zo dňa 6.5.20136, ktorým zaviazal odporcov na povinnosť, spoločne a nerozdielne, zaplatiť navrhovateľovi 3.427,05 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku návrh zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie obe sporové strany. Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 6 Co/826/2014-637 zo dňa 18.12.2014, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa otázkami vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej ceny diela a jej výšky, včasnosťou odovzdania diela zhotoviteľom a prípadnými nárokmi z toho vyplývajúcimi ( dôvodnosť zmluvnej pokuty), existenciou vád diela pri jeho odovzdaní ako aj vád, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe, charakterom týchto vád z hľadiska možnosti ich odstránenia ako aj otázkou zodpovednostného subjektu za tieto vady, vzájomnými nárokmi odporcov uplatnenými v ich započítacích prejavoch ( posúdiť samotnú existenciu, doručenie a následne aj platnosť započítacích prejavov z hľadiska ich určitosti) a napokon posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania.
Po zrušení prvostupňového rozsudku, súd postupoval v konaní v zmysle záverov odvolacieho súdu.
Súd v tejto časti odôvodnenia uvádza ešte niektoré podstatné argumenty oboch sporových strán, ktoré boli predložené po vrátení veci na konanie súdu prvého stupňa. Navrhovateľ poukázal na to, že byt odporcom bol odovzdaný už dňa 30.6.2000 a to pred právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia. V deň zápisu o preberaní stavby, t.j. 14.7.2000 však už boli klampiarske a pokrývačské práce p. L. uskutočnené. Práce vykonané p. L. neboli zo strany odporcov nikdy reklamované ako vady a ani nikdy neboli uplatnené ako škoda v zákonnej subjektívnej resp. objektívnej lehote. Namietal tiež cenu jednotlivých položiek vykonaných prác p. L., ktorá bola niekoľkonásobne vyššia ako cena uvedená v rozpočte. Navrhovateľ poukázal na existenciu dvoch rôznych odovzdávacích protokolov zo dňa 14.7.2000. Opätovne akcentoval že s platením prvého preddavku boli odporcovia v omeškaní 2 dni, druhého preddavku 16 dní ( ktorý zaplatili spolu s tretím preddavkom), a časti štvrtého preddavku 89 dní. Omeškanie stavebných prác je preto potrebné posudzovať podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu nemožno posudzovať v zmysle podpísanej zmluvy o dielo, nakoľko odporcovia zmluvu podpísali až po 9 mesiacoch od začatia výstavby predmetného bytu. Podľa názoru navrhovateľa má nárok na zaplatenie ceny diela podľa vyúčtovacej faktúry č. 14/2000 na celkovú sumu 2.319.158,-Eur vrátane DPH a tiež nárok na zaplatenie nákladov v zmysle čl. 6 zmluvy.
Odporca mal za to, že poškodenie/ odtrhnutie vikierov bolo spôsobené vadou diela, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj p. L.. Ak by totiž neexistovalo nekvalitné oplechovanie vikierov, nedošlo by k ich odtrhnutiu vetrom zo dňa 30.6.2000. Na opravu škody si navrhovatelia vybrali iný subjekt z dôvodu straty dôvery k navrhovateľovi. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vetrom a poškodením strechy. Taktiež sa vyjadrili v tom zmysle, že uplatnená náhrada škody môže byť vyššia než bola hodnota realizovaných klampiarskych prác na streche. Tvrdenie navrhovateľa o opaku nemá oporu ani v zákone ani v zmluve o dielo. Celková faktúra za opravu strechy, vystavená p. L., pozostáva z položiek súvisiacich s opravou strechy poškodenej vetrom, výnimkou sú položky č. 5,18,9 v celkovej sume 1.471,-Sk. V rámci týchto položiek sa nejedná o odstránenie škody, ale o odstraňovanie vád a to konkrétne vady uplatnenej dňa 24.7.2000 pod položkou 4- klampiarske práce pri oplechovaní komína nie sú zrealizované v zmysle príslušnej STN. Pri tejto vade však nebola uplatnená zľava z ceny diela, preto neprichádza do úvahy duplicita uplatneného nároku. Otázka, či zmenami projektu došlo k rozšíreniu alebo zúženiu stavebných prác je právne bezvýznamná. Ak by aj došlo k rozšíreniu stavebných prác, mohlo by to byť dôvodom na predĺženie dohodnutého termínu na vykonanie diela iba v tom prípade, ak by zmluvné strany z tohto dôvodu uzavreli v zmysle bodu 9.3 zmluvy písomný dodatok k zmluve o dielo, k čomu však nedošlo. Predložil súdu aj obsahovo nový argument, keď poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č,k, 16C 393/00-370 zo dňa 22.4.2004, kedy súd nahradil prejav vôle odporcu, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu za cenu vo výške 1.919.518,-Sk s tým, že cena bola v celosti kupujúcimi zaplatená. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že predávajúci nebol oprávnený zvýšiť cenu za dielo dohodnutá v zmluve a tiež k záveru, že cena bola kupujúcimi v celom rozsahu zaplatená, pričom táto skutočnosť je uvedená vo výroku rozsudku. V zmysle bodu 2.3 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že po zaplatení ceny za dielo bude následne byt prevedený do vlastníctva kupujúcich. Je teda zrejmé, že o prejudiciálnej otázke, ktorá je pre konanie aktuálna ( či bola cena za dielo v celosti zaplatená) už bolo právoplatne rozhodnuté a súd je povinný v zmysle § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tento rozsudok rešpektovať.
Navrhovateľ na pojednávaní, konanom dňa 7.10.2015, žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania, pričom otázky na znalca špecifikoval nasledovne: či uplatnené vady odporcami sú vadami vzhľadom na požadované zmeny diela alebo ide o jediné technické riešenie, ktoré umožňuje len takto spôsob vybudovania diela, či vzhľadom na požadované zmeny odporcami oproti pôvodnému projektu bolo možné technicky tieto zmeny uskutočniť v rozsahu podľa zmluvy o dielo, či vzhľadom na požadované zmeny- posun priečok bolo potrebné posúdenie statika, či je možné určiť výšku zľavy z ceny diela, vzhľadom na popis vád diela, či vzhľadom na projekt a popis vád, ide o vadu, alebo projekt počíta s hrúbkou stavebného materiálu- napr. vada obvodové murivo- chýba tepelná izolácia 100mm- položka 24 priečky, priečky, dvere bez prekladov, položka 16 systém odvetrania krytiny.
Súd po vykonaní dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, obsahom pripojených súdnych spisov Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/393/2000 a sp. zn. 20C/498/2000, ako aj obsahom jednotlivých svedeckých výpovedí a výpovedí účastníkov konania, zistil nasledovný skutkový stav:
V prvom rade, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi, ako zmluvnými stranami, došlo dňa 21.11.1999, k uzavretiu zmluvy o dielo č. 109/1/99, v zmysle ktorej sa B.. C. L.- D. B. ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľov ( odporcov) zhotoviť dielo, špecifikované v čl. 2 zmluvy- v rámci stavby „ Prestavba podkroví na byty v sídlisku 5000, b.j.“ I.etapa vykonať kompletnú dodávku stavebných prác na vytvorenie novej bytovej jednotky č. X v podkroví domu na R. ul. XX, s.č. II.XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, p.č. XXXX/X, k.ú. Nivy. Zároveň sa zmluvne zaviazal, že predmetnú bytovú jednotku vybuduje v rozsahu a termíne uvedenom v zmluve. Objednávatelia sa zaviazali na prevzatie diela a zaplatenie odmeny zhotoviteľovi za podmienok určených v zmluve.
V čl. 3 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ vykoná dodávku stavebných prác v rozsahu a materiáloch na základe schválenej projektovej dokumentácie, spracovanej zhotoviteľom, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia a bude prílohou č. 1 zmluvy. Rozsah dodávky a jej cenu určoval v zmysle bodu 3.2 vzájomne prerokovaný rozpočet, ktorý bol spracovaný na základe schválenej projektovej dokumentácie a je prílohou č. 2 zmluvy. V zmysle bodu 3.4 prípadné zmeny a úpravy v dodávke stavebných prác sú možné len za podmienky, že budú v súlade s právoplatným stavebným
povolením a projektovou dokumentáciou. Zmeny budú zapracované do rozpočtu dodávky a následne do prílohy tejto zmluvy.
Lehota dodávky stavebných prác bola stanovená v čl. 4 zmluvy, kde bol špecifikovaný aj začiatok výstavby dňa 22.4.1999. Ako dátum ukončenia výstavby bol stanovený deň 22.1.2000 za podmienky včasného zaplatenia ďalších preddavkov. Lehota výstavby sa mala automaticky predlžovať o dobu, po ktorú je v omeškaní s platením preddavkov objednávateľ výstavby predmetného bytu. Odmena bola dohodnutá v čl. 5 zmluvy nasledovne. Odmena za vykonané stavebné práce je stanovená z prerokovaného rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy a tvorí jej prílohu č. 2. celková suma stavebných prác je 1.919.518,-Sk bez DPH. Zhotoviteľ ako platiteľ DPH mal účtovať DPH podľa platných daňových zákonov. Podľa bodu 5.5 zmluvy prípadná zmeny ceny dodávky stavebných prác podľa bodu 5.3 a 5.4 mala byť riešená dodatkom k tejto zmluve. Podľa bodu 5.6 nárok na odmenu v plnej výške vzniká zhotoviteľovi v deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa bodu 5.7 zmluvy bol objednávateľ povinný zhotoviteľovi poskytnúť preddavky na realizáciu stavebných prác v týchto výškach a termínoch: I.preddavok 1.200.000,-Sk pri podpise zmluvy, II.preddavok 250.000,-sk, III.preddavok 200.000,-Sk a IV.preddavok 200.000,-Sk, pričom úhrada preddavkov II.až IV. bude objednávateľom vykonaní do 5 dní od písomne výzvy zhotoviteľa a po preukázaní 80 % prestavanosti z doposiaľ uhradenej sumy poukázaním predmetnej sumy na konto zhotoviteľa. Podľa bodu 5.8 zostávajúcu časť ceny stavebných prác je objednávateľ povinný zaplatiť do 10 dní odo dňa predloženia vyúčtovania, súčasne s touto platbou bude uhradené DPH za celú stavbu.
Pre účely rozhodnutie vo veci súd vychádzal aj z ďalších zmluvných dojednaní a to najmä článku 6. V zmysle bodu 6.3 bolo dojednané, že objednávateľ má právo v priebehu prác na stavbe požadovať úpravy podľa vlastného uváženia, ale len za podmienky, že nebudú v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a neohrozia lehoty plnenia, pričom je povinný platiť všetky náklady, o ktoré sa zvýši rozpočet a tým aj cena bytu v dôsledku ním požadovaných úprav. Podľa bodu 6.8 bol objednávateľ povinný zaplatiť odmenu za výkon činnosti stavebného dozoru do jedného mesiaca do začatia stavby vo výške 12.000,-Sk za celú dobu výstavby. Objednávateľ sa tiež zaviazal podľa bodu 6.9 zmluvy na zaplatenie a to v deň podpísania zmluvy, nákladov, ktoré vykonal Bytový podnik Bratislava- Ružinov, spojených so zabezpečením územného rozhodnutia a stavebného povolenia na predmetnú stavbu a to- projektovú dokumentáciu vo výške 14.920,-Sk, výkon inžinierskej činnosti 34.830,-Sk. Zhotoviteľ túto odmenu prevedie na konto Bytového podniku Bratislava- Ružinov. Taktiež s objednávateľ ešte zaviazal na zaplatenie sumy 7.500,-Sk ( bod 6.10) a to do 30 dní od podpísania zmluvy za náklady spojené s činnosťami počas výstavby a ukončením stavby.
Vzájomné práva a povinnosti si zmluvné strany podrobnejšie upravili v čl. 7 zmluvy. Zhotoviteľ bol oprávnený odmietnuť také požiadavky objednávateľa, ktoré by ohrozili dodržanie dohodnutých lehôt a termínov plnenia, boli v rozpore s obsahom stavebného povolenia, s technickými normami alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa bodu 7.5 ak je zhotoviteľ vlastnou vinou v omeškaní so splnením povinnosti ukončiť výstavbu bytu alebo odovzdať byt, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,-Sk, pokiaľ je zhotoviteľ v omeškaní viac ako 60 dní.
Podstatným zmluvným dojednaním je aj čl. 9 bod 9.3 zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany deklarovali, že zmluvu je možné meniť a dopĺňať len vo forme písomných dodatkov, ktoré nadobudnú platnosť a účinnosť dňom ich podpísania, pokiaľ v nich nebude uvedené niečo iné.
Súd v tejto súvislosti dodáva, že z obsahu listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ v čase uzavretia vyššie špecifikovanej zmluvy bol živnostníkom oprávneným podnikať, v predmetoch podnikania: vykonávanie bytových a občianskych stavieb, vykonávanie inžinierských stavieb, nákup a predaj stavebného a priemyselného tovaru, projektová činnosť v investičnej výstavbe, inžiniering. Od 1.2.1995 bol platiteľom DPH. Podnikanie ukončil dňa 31.1.2006.
Okresný úrad Bratislava II vydal dňa 30.6.2000 po č.j. SP/1555/2000/Hap-9 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil stavebníkovi POLYKON- inžiniersko-projektová kancelária, IČO: 226 391 10 užívať o i. 3-izbovú bytovú jednotku, byt č. X v podkroví bytového domu R. XX, s.č. II.XXXX, zapísanú na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/X, k.ú. Nivy, ktorá obsahuje zádverie, chodbu, WC + sprchu, kuchyňu, komoru, 3 obytné miestnosti, pracovňu, WC+ kúpeľňu. Z kolaudačného rozhodnutia súd zistil, že v priebehu výstavby bola rozhodnutím stavebného úradu č.j. SP/327/00Ng z 15.3.2000 povolená zmena
stavby pred dokončením , spočívajúca v zmene termínu ukončenia stavby do 15.3.2000.Z kolaudačného rozhodnutia súd ďalej zistil, že stavba predmetnej bytovej jednotky je zrealizovaná podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní s drobnými odchýlkami, ktoré sú zakreslené v dokumentácii skutočného realizovania stavby a tieto si nevyžadovali samostatné konanie. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.7.2000. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX zo dňa 4.6.2001 súd zistil, že na základe kolaudačného rozhodnutia č. SP/1555/2000/Hap-9 sa navrhovateľ ( B.. C. L.- D.-Inžiniersko-projektová kancelária) dňa 7.7.2000 stal vlastníkom bytu č. X na 3 poschodí vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXX v R., na R. ul. vchody č. XX,XX,XX,XX.
Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 14.7.2000 súd zistil, že stavebné práce boli ukončené dňa 2.6.2000 a dňa 14.7.2000 došlo k odovzdaniu bytu odporcom, za prítomnosti navrhovateľa, odporcov, G.. F. a B.. T.. Tento záznam obsahoval zoznam jednotlivých vád a nedorobkov, pričom sa účastníci dohodli, ktorí z nich ich odstráni resp. dorobí: 1. Tepelná izolácia a vyčistenie parapiet okien-všade- urobí navrhovateľ, 2. Oplechovanie rímsy okien na severnej strane-všade- urobí navrhovateľ, 3. Dokončenie vonkajšej omietky-s polystyrénom, sieťkou a Terranovou- urobí navrhovateľ, 4. Utesnenie detskej izby-parapet+pracovňa-urobí navrhovateľ, 5. Opravy podlahy v kúpeľni-urobí navrhovateľ, 6. Oprava sadrokartónu-urobí navrhovateľ, 7. Oprava prebúranej steny po osadení plynových hodín- urobí navrhovateľ, 8. Klampiarenské práce na troch vikieroch- urobia odporcovi s tým, že navrhovateľ zaplatí práce vykonané treťou firmou do výšky podľa rozpočtu, 9. Komplet ríny na vikieroch- urobia odporcovia, 10. Oplechovanie komína- oprava zatmelenia a odstránenie klampiarenských zbytkov po oprave strechy- urobí navrhovateľ, 11. Dodávka 4 kľučiek na okná a 1 ks kľučky na balkónové dvere- dodá navrhovateľ. Podľa obsahu zápisu sa mali vady a nedorobky odstrániť do 11.8.2000. zhotoviteľ mal mať prístup za účasti objednávateľov. K ďalším vadám a nedorobkom sa malo vyjadriť písomne do 10 dní.
V liste zo dňa 24.7.2000 odporcovia oznámili navrhovateľovi dodatočné vady a nedorobky: 1. Vstupné dvere- neslúžia svojmu účelu- nie je zabetónovaná zárubňa-navyše tá nie je vhodná pre daný typ dverí, 2. Dvere na terasu sú namontované opačne+dekompresná dutina je odvetraná do interiéru-hrozí zatekanie do interiéru, 3. Zábradlie je natreté iba základnou farbou, kraj zábradlia pri šikmej rovine strechy nie je dostatočne upevnený + estetická vada-stĺpiky nie sú nadpájané v jednej rovine, 4. Klampiarenské práce pri oplechovaní komína, steny a vonkajších parapetov nie sú realizované v zmysle príslušnej STN, 5. Strešná rovina-krytina BRAMAC
- Pri oplechovaní-chýba prekážka proti snehu a hnanému dažďu, tzv Compriband
- Chýba odvetranie krytiny ochrannou mriežkou a vetracím pásom
- Je uvoľnená krytina,
6. Izolácia nad rovnou časťou strešného plášťa mc.6 nad oknami terasy, 7. Dverné otvory v priečke sú bez prekladu, 8. Kúrenie
- Rozvody vykurovacieho média sú v nezaizolovaných trubkách,
- Kotol bez návodu na používanie a údržbu,
- Chýba doklad o spustení do prevádzky,
- Napojenie Kondenzu z komína a z poisteného ventilu nie je otesnené-zápach,
- Napojenie vodárenskou hadičkou,
- Obehové čerpadlo sa nedá vymeniť, chýba 1 uzatvárací ventil,
- Poistný tlak ventil ohrevu vody nie je zaústený do prepadu kanalizácie- voľne kvapká do interiéru, 9. Fasáda
- Praská spoj zatepľovacieho systému a steny- chýba presieťovanie,
- Vonkajší povrch je nerovný nad rámec povolených odchýlok STN 730225 ( krivosť cca 1cm),
- Zatepľovací systém je na niektorých miestach neprichytený k podkladu, 10. Okenné otvory
- Chýba veluxové okno v miestnosti č. 5,
- Realizácia zateplenia rámu okna je nekvalitná so zabudovanou maltou-tepelné mosty, 11. Obklady
- Neukončené špárovanie na krajoch kúpeľne,
- Dutá dlažba,
12. Obvodové murivo malo byť hrúbky 450 a nie 250, 13. Nie sú osadené schody do podkrovia pol. Č. 83 a 82.
Na vyššie špecifikovaný list reagoval navrhovateľ listom zo zo dňa 7.8.2000. V ňom konštatoval, že odporkyňa v 2. rade mu prisľúbila úhradu projektovej dokumentácie pri kolaudačnom konaní, do dnešného dňa sa však úhrada neuskutočnila. V rámci tohto listu zaujal navrhovateľ k dodatočným vadám stanovisko. Upozornil odporcov, že z ich strany bol daný prísľub na úhradu čiastky splátky ( dohodnuté 100.000,-Sk) dňa 14.7.2000 a úhradu faktúry č. 8/2000 v termíne 25.7.2000. Zároveň konštatoval nezabezpečenie prístupu do bytu, pasívny postoj odporcov. Následne prebiehala komunikácia medzi účastníkmi konania nasledovne: odporcovia zaslali navrhovateľovi list zo dňa 17.8.2000- odpoveď na list zo dňa 7.8.2000, a ďalší list zo dňa 17.8.2000- uplatnenie nárokov manželov E. zo zmluvy o dielo ( v rámci tohto listu si uplatnili odporcovia paušálnu zľavu z ceny diela vo výške 200.000,-Sk a pre prípad, že by navrhovateľ nesúhlasil s paušálnou zľavou, uplatnili si nároky z vád diela uvedené v tabuľke. Listom zo dňa 20.12.2002 navrhovateľ vyčíslil cenu nedorobkov a zle vykonaných prác, ktorá mala byť podkladom pre mimosúdnu dohodu.
Z vyššie špecifikovanej komunikácie súd zistil jednotlivé stanoviská účastníkov konania k vadám a nedorobkom nasledovne: 1. Tepelná izolácia vikierov- v pracovni a detskej izbe fučí vzduch ( pol. 1 prílohy listu odporcov zo dňa 17.8.2000) Odporcovia v liste zo dňa 17.8.2000 uviedli, že ide o odstrániteľnú vadu a na jej odstránenie poskytli navrhovateľovi lehotu do 14.9.2000. 2. Vyčistenie parapetov okien-všade, chýba izolácia parapetov ( pol. 2 prílohy k listu odporov zo 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 1 zápisu), že túto vadu odstráni navrhovateľ do 11.8.2000. Odporcovia v liste zo dňa 17.8.2000 uviedli, že ide o vadu čiastočne odstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny, výšku ktorej neuviedli, uviedli len „ podľa výšky v rozpočte“. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že odstránenie tejto vady zabezpečia odporcovia. 3. Dokončenie úpravy vonkajšej omietky-Terranova, polystyrén, sieťka (popraskaná omietka)- pol 3 prílohy k listu z 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 3 zápisu), že dokončenie omietky s polystyrénom, sieťkou a Terranovou urobí navrhovateľ do 11.8.2000. Navrhovateľ listom zo 7.8.2000 upozornil odporcov na nezabezpečenie prístupu do bytu, pričom uviedol, že pasívnym prístupom odporcov mu prístup do bytu nebol umožnený aj napriek telefonátom, ktoré boli z ich strany odmietané ako nedostupné. Uviedol, že umožnenie prístupu do bytu je podmienkou na dohodnuté odstránenie vád. Odporcovia v liste zo dňa 17.8.2000 uviedli, že ide o neodstrániteľnú vadu, resp. odstrániteľnú len po demontáži a kompletnej montáži a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny vo výške 42.126,-sk, alternatívne odstránenie tejto vady navrhovateľom. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol „dokončenie omietky Teranova- cena dodávky a montáže 4.040,-sk. 4. Opravy podlahy a obkladu v kúpeľni- odutá dlažba a obklad ( pol. 4 prílohy k listu zo 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 3 zápisu)m že opravu podlahy v kúpeľni urobí navrhovateľ do 11.8.2000. V liste zo dňa 24.7.2000 pokiaľ ide o obklad v kúpeľni odporcovia uviedli, že nie je ukončené špárovanie na krajoch kúpeľne. Navrhovateľ listom zo 7.8.2000 uviedol, že neukončené špárovanie bude opravené, obdobne aj vady na dlažbe. Odporcovia s tým súhlasili a listom zo dňa 17.8.2000 žiadali, aby navrhovateľ vopred určil deň a hodinu nástupu pracovníkov, minimálne 3 dni vopred, a to faxom na číslo uvedené v liste alebo doporučene listovou zásielkou na adresu ich právnej zástupkyne.
Listom zo dňa 17.8.2000 odporcovia žiadali odstránenie tejto vady do 14.9.2000 a to výmenou, t.j. dodaním a riadnym nalepením dlažby a obkladu. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že pri obhliadke dňa 14.7.2000 bolo upozornené na 3 dlaždice, ktoré je potrebné uvoľniť, nalepiť a zašpárovať. Uvažovaná je oprava 2 m2 a cena dodávky a montáže je 1.500,-Sk. 5. Oprava sadrokartónového stropu v celom byte- zduté spoje s nesprávne uchytenie ( pol 5 prílohy k listu zo 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 6 zápisu), že opravu sadrokartónu urobí navrhovateľ do 11.8.2000. V liste zo dňa 17.8.2000 odporcovia uviedli, že táto vada je odstrániteľná len za vynaloženia značných finančných prostriedkov a za sťaženia bývania rodiny v byte a voči navrhovateľov si uplatnili zľavu vo výške 20.000,-Sk. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že pri obhliadke sa zistili 2 miesta a cenu dodávky a montáže vyčíslil sumou 2.500,-Sk. 6. Prebúraná stena v kuchyni po zavádzaní plynových hodín ( pol 6 prílohy k listu z 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 7 zápisu), že prebúranú stenu po osadení plynových hodín sadrokartónu opraví navrhovateľ do 11.8.2000. Listom zo 17.8.2000 odporcovia žiadali odstránenie tejto vady navrhovateľom do 14.9.2000. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že k práci ich odporcovia nepripustili a cenu dodávky a montáže vyčíslil sumou 300,-Sk. 7. Klampiarske práce na vikieroch ( pol.7 prílohy k listu zo 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( pol. 8 zápisu), že vykonanie opravy klampiarenských prác na troch vikieroch zabezpečia odporcovia s tým, ž navrhovateľ vyplatí práce vykonané treťou firmou do výšky podľa rozpočtu. Listom z 17.8.2000 si odporcovia uplatnili voči navrhovateľovi zľavu z ceny, a to podľa ceny skutočne tretej osobe, ktorú nevyčíslili. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 cenu prác na troch vikieroch ( demontáž oplechovania, dodávka a montáž, odvoz odpadu) vyčíslil sumou 18.774,-Sk. 8. Kompletáž rín nad vikiermi ( pol. 8 prílohy k listu z 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 8 zápisu), že vykonanie týchto prác si zabezpečia odporcovia a o to bude dojednaná cena za dielo nižšia. V liste zo 17.8.2000 odporcovia uviedli, že ide o odstrániteľnú vadu a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny dojednanú 14.7.2000, výšku ktorej nevyčíslili, ale uviedli „zľava podľa ceny v rozpočte“. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že kompletovanie zľabov a zvodov na vikieroch si urobia odporcovia sami. V súvislosti s odporcami uplatnenou zľavou uviedol, že tieto práce nie sú uvedené v rozpočte, takže nie je z čoho zľaviť. 9. Oplechovanie komína a vonkajších parapetov okien, oprava zatmelenia a odstránenie klampiarskych zbytkov po oprave strechy ( pol.9 a 10 prílohy k listu z 17.8.2000). V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( pol 10 zápisu), že oplechovanie komína a oprava zatmelenia a odstránenie klampiarskych zbytkov po oprave strechy urobí navrhovateľ. Odporcovia listom z 24.7.2000 vady spísané pod bodom 10 zápisu o odovzdaní a prevzatí rozšírili o oplechovanie vonkajších parapetov okien a steny, pričom zároveň uviedli, že klampiarske práce pri oplechovaní komína, steny a vonkajších parapetov nie sú zrealizované v zmysle príslušnej STN. Navrhovateľ listom zo dňa 7.8.2000 poukázal na to, že odporcovia konkrétne závady na oplechovaní neuviedli. Odporcovia listom zo dňa 17.8.2000 navrhovateľovi oznámili, že nie sú povinní definovať závady týkajúce sa oplechovania ( klampiarenských prác), ale navrhovateľ ako zhotoviteľ je povinný sám sa presvedčiť na mieste samom o vytýkaných vadách a tieto definovať- v čom je problém a ako sa dá ostrániť, príp. dokedy. V liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, odporcovia tieto vady považovali za odstrániteľné a žiadali ich odstránenie navrhovateľom do 14.9.2000. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že oplechovanie komína vykoná, resp. zaplatí cenu 2.496,-Sk, pozostávajúcu z montáže, dodávky a demontáže. 10. Revízne správy elektro, plyn, bleskozvod,projekt ( pol 11 prílohy k listu z 17.8.2000) Odporcovia v liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, uviedli ako vadu diela aj nedodanie príslušných revíznych správ a tieto žiadali dodať do 14.9.2000.
Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že revízne správy elektro, plyn a bleskozvod boli predložené na dodávateľov týchto energií, ako aj pracovníkom stavebného úradu pri kolaudácii stavby. Ďalej uviedol, že projektová dokumentácia je majetkom B.. G. Q., ktorá za ňu zaplatila. 11. Krivosť uloženia dlažby ( pol 12 prílohy k listu z 17.8.2000) Ide o vadu, ktorú odporcovia uviedli až v liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela. Ako uviedli, ide o vadu, ktorú zistili dňa 14.7.2000, považujú ju na neodstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili 20 % zľavu z ceny práce 3.264,-Sk. Navrhovateľ so zľavou nesúhlasil. V prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že táto vada nie je špecifikovaná a nebol na ňu upozornený. 12. Zápach zo sifónu sprchovacieho kúta ( pol 13 prílohy k listu z 17.8.2000) Ide o vadu, ktorú odporcovia uviedli až v liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela. Ako uviedli, ide o vadu odstrániteľnú, ktorú zistili dňa 14.7.2000. Od navrhovateľa žiadali výmenu sifónu do 14.9.2000. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že táto vada bola odstránená pánom T.. 13. Kúrenie- uchytenie vývodu z poistného ventilu kotla vo WC a napojenie kondenzu- tesnosť, niektoré radiátory nekúria, trúbky kúrenia nezaizolované ( pol 14 a 17 prílohy k listu z 17.8.2000). Vady, týkajúce sa kúrenia odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000, ktorým navrhovateľovi oznámili dodatočné vady, t.j. vady, ktoré zistili po spísaní zápisu o odovzdaní a prevzatí. Odporcovia uviedli tieto vady kúrenia:
- Rozvody vykurovacieho média sú v nezaizolovaných trúbkach,
- Kotol bez návodu na používanie a údržbu,
- Chýba doklad o spustení do prevádzky,
- Napojednie kondenzu z komína a z poistného ventilu nie je utesnené-zápach
- Napojenie vodárenskou hadičkou,
- Obehové čerpadlo sa nedá vymeniť, chýba 1 uzatvárací ventil,
- Poistný tlak ventil ohrevu vody nie je zaústený do prepadu kanalizácie- voľne kvapká do interiéru, Navrhovateľ listom z 7.8.2000 uviedol, že k otázke kúrenia je potrebné umožniť prístup do bytu, ako aj to, že dodávateľ kúrenia je ochotný v dohodnutom čase vykonať inštruktáž obsluhy kotla, ako aj odstrániť prípadné závady na komplexe kúrenia. Odporcovia listom z 17.8.2000 žiadali navrhovateľa, aby vopred určil deň a hodinu nástupu pracovníkov minimálne 3 dni vopred, a to buď faxom na číslo uvedené v liste alebo doporučene listovou zásielkou na adresu právnej zástupkyne odporcov. Zároveň uviedli, že bez vybúrania steny sa kúrenie nedá dodatočne zaizolovať. Ďalším listom z 17.8.2000, ktorým si odporcovia uplatnili nároky z vád diela, odporcovia vady súvisiace s kúrením, ktoré zistili dňa 14.7.2000, popísali nasledovne: -kúrenie- uchytenie vývodu z poisteného ventilu kotla bo WC a napojenie kondenzu-tesnosť; niektoré radiátory nekúria. Túto vadu odporcovia považovali za odstrániteľnú a žiadali jej opravu navrhovateľom do 14.9.2000 ( pol.14). -trubky kúrenia nezaizolované. Túto vadu odporcovia považovali za neodstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu vo výške 30% ceny kúrenia 50.000,-Sk ( pol. 17). Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 v súvislosti s vadami uvedenými odporcami pod pol. 17 uviedol, že vady odstránil dodávateľ. Pokiaľ ide o nezaizolované trúbky kúrenia ( pol 14) nesúhlasil so zľavou 30%, čo podľa neho predstavuje vykurovací agregát a za reálnu hodnotu tejto vady považoval cca 5 %, t.j. 8.185,-Sk. 14. Dverné otvory v priečke sú bez prekladov- praskanie ( pol 15 prílohy k listu z 17.8.2000) Ide o vady, ktoré odporcovia uviedli v liste z 24.7.2000, ktorým navrhovateľovi oznámili dodatočné vady, ktoré zistili 14.7.2000. V liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, odporcovia uviedli, že ide o vadu neodstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny o výške 20% t ceny priečok 8.360,-Sk. Navrhovateľ v prílohe k listu z 20.12.2000 súhlasil so zľavou vo výške 80% z ceny podkladov 1.970,- Sk, t.j. vo výške 1.576,-Sk. 15. Uvoľnené škridle na streche ( pol 16 prílohy k listu 17.8.2000) Ide o vadu, ktorú odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000, v ktorom pri vadách strešnej roviny-krytiny uviedli aj to, že je uvoľnená krytina. Listom z 17.8.2000 odporcovia uviedli, že skutočnosť, že túto vadu zistili dňa 14.7.2000. Podľa odporcov ide o vadu odstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny diela, ktorej výšku nevyčíslili, uviedli len „zľava z ceny podľa ceny v rozpočte“. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 súhlasil so zľavou vo výške 2 % z ceny, t.j. 1.946,-Sk.
16. Rám vchodových dverí nezodpovedá typu bezpečnostných dverí ( pol 18 prílohy k listu z 17.8.2000). Ide o vadu, ktorú odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000, v ktorom uviedli, že vstupné dvere-neslúžia svojmu účelu- nie je zabetónovaná zárubňa, navyše tá nie je vhodní pre daný typ dverí. Navrhovateľ listom z 7.8.2000 oznámil odporcom, že vstupné dvere požadovali ako obyčajné a až teraz po zamurovaní zárubne sa rozhodli použiť dvere bezpečnostné. Taktiež uviedol, že zárubňa dverí je z firmy, od ktorej odoberá zárubne aj dodávateľ bezpečnostných dverí. Odporcovia listom z 17.8.2000 oznámili navrhovateľovi, že je tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko rozpočet predpokladá bezpečnostné dvere aj zárubňu, a teda v zmysle protipožiarnych predpisov je schodisko samostatný požiarny úsek, teda byty v styku so schodiskom musia byť oddelené aj proti požiarnymi dverami, ktorých hmotnosť je totožná s bezpečnostnými dverami, ktoré sú tiež protipožiarne, len majú navyše bezpečnostné kovanie. V liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, odporcovia uviedli, že ide o vadu odstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili jej odstránenie výmenou v lehote do 14.9.2000, alternatívne požadovali zľavu vo výške 10.000,-Sk. Navrhovateľ so zľavou nesúhlasil. V prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že na základe upozornenia odporcov preverovali ich tvrdenie a bolo im oznámené, že firma SHERLOCK používa tie isté zárubne. Zároveň uviedol, že renomovaná firma neosadí dvere do nevhodnej zárubne a následne dá na ne záruku. 17. Dvere na terasu sú namontované opačne, čo spôsobuje podtekanie vody z terasy ( pol. 18 prílohy k listu z 17.8.2000). Ide o vadu, ktorú odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000, spolu s touto vadou uviedli, že dekompresná dutina, je odvetraná do interiéru a hrozí zatekanie do interiéru. Navrhovateľ v liste z 7.8.2000 uviedol, že dvere na terasu sú otočené o 90 stupňov oproti pôvodnému projektu. Odporcom zároveň oznámil, že ich dodatočná voľba otváranie dverí a ich umiestnenie bola splnená z pôvodných dodaných dverí, až tesne pred ich osadením. Odporcovia listom z 17.8.2000 oznámili navrhovateľovi, že na dopad požadovanej zmeny dverí na terasu ich mal upozorniť, a pokiaľ ich na nevhodnosť pokynov písomne neupozornil, podľa § 637 OZ zodpovedá za vady. V liste z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, odporcovia uviedli, že táto vada, ktorú zistili dňa 14.7.2000, je podľa nich neodstrániteľná a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny vo výške 13.500,-Sk. Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 opätovne uviedol, že dvere na terasu boli realizované na základe výslovnej požiadavky odporcov a do nimi požadovaných zmien táto zmena zakreslená nebola. Súhlasil však so zľavou za prácu 1.150,-Sk. 18. Zábradlie- chýba finálny náter, nedostatočne upevnené zábradlie, stĺpiky zábradlia nie sú v jednej rovine ( pol 20 a 21 prílohy k listu z 17.8.2000) Vady, týkajúce sa zábradlia odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000. v liste uviedli, že zábradlie je natreté iba základnou farbou, kraj zábradlia pri šikmej rovine strechy je nedostatočne upevnený; stĺpiky nie sú nadpájané v jednej rovine- estetická vada. Navrhovateľ listom z 7.8.2000 oznámil odporcom, že zábradlie nie je dokončené z dôvodu, že v jeho dokončení mu bráni umožnenie prístupu na pracovisko. Odporcovia listom z 17.8.2000 oznámili navrhovateľovi, že zábradlie žiadajú ukončiť do 14.9.2000 s tým, že vopred žiadajú určiť deň a hodinu nástupu pracovníkov, min. 3 dni vopred a to buď faxom na číslo uvedené v liste alebo doporučene listovou zásielkou na adresu právnej zástupkyne odporcov. Ďalším listom z 17.8.2000, ktorým si odporcovia uplatnili nároky z vád diela, odporcovia vady, týkajúce sa zábradlia, ktoré zistili dňa 14.7.2000, popísali nasledovne: -zábradlie- chýba finálny náter, nedostatočne upevnené zábradlie. Túto vadu považovali odporcovia za odstrániteľnú a žiadali jej odstránenie navrhovateľom do 14.9.2000( pol. 20),
- stĺpiky zábradlia nie sú v jednej rovine. Túto vadu odporcovia považovali za neodstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny vo výške 5000,-Sk ( pol. 21).
Navrhovateľ v prílohe listu z 20.12.2000 v súvislosti s vadami uvedenými odporcami pod pol. 20 a 21 uviedol, že súhlasí so zľavou z ceny za nedostatočné upevnenie zábradlia vo výške 5 % z ceny, t.j. 540,- Sk a so zľavou za to, že stĺpiky zábradlia nie sú v jednej rovine, nesúhlasil však s jej výškou požadovanou odporcami. Uviedol, že ide o vadu estetického charakteru, ktorá nemá vplyv na bezpečnosť a je málo viditeľná. Za primeranú považoval zľavu vo výške 10 %, t.j. 1.080,-Sk. 19. BRAMAC systém- chýba odvetranie krytiny ( pol. 22 prílohy k listu z 17.8.2000) Vady, týkajúce sa strešnej krytiny odporcovia oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000. V liste uviedli, že
- Pri oplechovaní- chýba prekážka proti snehu a hnanému dažďu- tzv. Compriband.
- Chýba odvetranie krytiny ochrannou mriežkou a vetracím pásom,
- Je uvoľnená krytina ( vada podpísaná pod bodom 15) Navrhovateľ listom z 7.8.2000 oznámil odporcom, že v projekte stavby nebola na strešnej rovine BRAMAC navrhnutá prekážka proti snehu, vzhľadom na sklon strechy. Odporcovia listom z 17.8.2000 navrhovateľovi oznámili, že ochrana proti zosuvu snehu zo strechy sa realizuje vždy- počet protisnehových škridiel je závislý od sklonu strechy. Ďalej uviedli, že v úžľabiach a pri oplechovaní nie je použitá ochrana proti hnanému dažďu a vetru- compriband a odvetranie mriežkou a vetracím pásom, ktorý chráni pred vniknutím vtákov. Ďalším listom z 17.8.2000 si odporcovia uplatnili nárok za vadu spočívajúcu v chýbajúcom odvetraní strešnej krytiny, ktorú zistili dňa 14.7.2000 a ktorú považovali za vadu neodstrániteľnú a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny vo výške 15.000,-Sk. Navrhovateľ so zľavou nesúhlasil. V prílohe listu z 20.12.2000 uviedol, že nie je pravdou, že chýba odvetranie krytiny, krytina je urobená podľa inštruktáže firmy STAV-MIX a odvetracie škridly sú 1 ks na 12 m2. 20. Obvodové murivo- chýba tepelná izolácia 100mm ( pol 23 prílohy k listu z 17.8.2000) V zápise o odovzdaní a prevzatí sa účastníci dohodli ( bod 1 zápisu), že tepelnú izoláciu a vyčistenie parapetov okien-všade, urobí navrhovateľ. V liste z 24.7.2000 odporcovia v súvislosti s obvodovým murivom uviedli, že malo byť hrúbky 450 a nie 250. Navrhovateľ listom z 7.8.2000 oznámil odporcom, že podľa projektovej dokumentácie je obvodové murivo 250 mm a zateplenie. Odporcovia listom z 17.8.2000 uviedli, že zateplenie sa realizovalo poréznymi tvárnicami, ktoré nie sú v projektovej dokumentácii navrhnuté. Ďalej uviedli, že chýba tepelná izolácia min.100 mm, pričom obvodové murivo s tepelnou izoláciou má byť 250 + 100, t.j. 350 mm. Ďalším listom z 17.8.2000, ktorým si uplatnili nároky z vád diela, odporcovia chýbajúcu tepelnú izoláciu obvodového muriva v hrúbke 100mm, ktorú zistili dňa 14.7.2000 považovali za neodstrániteľnú vadu a voči navrhovateľovi si uplatnili zľavu z ceny 50.000,-Sk. V prílohe listu z 20.12.2002 navrhovateľ uviedol, že je zrejmé, že ide o tepelnú izoláciou pri obvodovom murive ( podľa projektu 250 mm). Pesimisticky predpoklad, že nebola je 50 %. Zároveň uviedol cenu dodávky a montáže - 3.068,-Sk. Ďalej uviedol, že obvodové murivo, je urobené podľa skutočného projektovaného stavu a ak odporcovia mali voči riešeniu výhrady, mali ich predniesť pri podpise zmluvy.
Odporcovia vytýkali navrhovateľovi aj iné vady, ktoré sú spísané v dohode o odovzdaní a prevzatí alebo ktoré oznámili navrhovateľovi listom z 24.7.2000, avšak nároky zo zodpovednosti za tieto vady si neuplatnili.
Listom zo dňa 31.8.2000, adresovaným odporcovi v 1. rade, navrhovateľ reagoval na listy odporcov, ktoré ako uviedol, obdržal dňa 21.8.2000 a v ktorých sú spísané nároky odporcov zo zmluvy o dielo. V liste uvádza, že zmluva o dielo bola podpísaná v čase, keď bolo prestavaných cca 50 % stavebných prác. Na základe požiadaviek odporcov a vzájomnej ústnej dohody byt ďalej nebol realizovaný podľa pôvodne schválenej projektovej dokumentácie, ale podľa nového návrhu, ktorý bol spracovaný B..G.. Ďalej uviedol, že projektová dokumentácia schválená stavebným úradom, ktorá bola nenahraditeľná pri kolaudačnom konaní, nebola doposiaľ uhradená jej majiteľovi, a to napriek prísľubom odporkyne v 2.rade, že uhradená bude pri kolaudácii. Taktiež uviedol, že ich snahy o odstránenie vád a nedorobkov ostali nesplnené z dôvodov neprístupnosti ich pracovníkov do predmetného bytu, napriek tomu, že o skontaktovanie sa bezúspešne snažili, či už návštevou alebo telefonicky. V záujme odstránenia vzájomných problémov súhlasil s osobným rokovaním, ktoré navrhol uskutočniť dňa 12.9.2000 o 10.00 hod. v priestoroch kancelárie navrhovateľa na Ivánskej ceste 23.
Listom zo dňa 20.12.2002 navrhovateľ zaslal odporcom- vyčíslenie ceny nedorobkov a zle vykonaných prác a návrh na mimosúdne dojednanie. V liste navrhovateľ uviedol, že odstránenie nedorobkov a zle vykonaných prác zlyhalo na znemožnení prístupu bytu na R. XX. Aj napriek niekoľkým telefonátom odporcovi v 1.rade a odporkyni v 2.rade, vždy mali telefóny vypnuté a takýto stav bol takmer mesiac ( presne po dobu, za ktorú mali byť nedorobky odstránené). V liste zároveň uviedol, že to, že nemohlo dôjsť k odstráneniu škôd a nedorobkov považoval za vinu odporcov. Pokiaľ ide o vady a nedorobky zistené pri preberacom konaní dňa 14.7.2000 a vady a nedorobky uvedené v liste odporcov zo dňa 17.8.2000 súhlasil s výškou ceny vád a nedorobkov v celkovej výške 53.376,-Sk bez DPH. K
mimosúdnemu dojednaniu, ktoré sa týkalo ( ako z listu vyplýva) konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. 16C 393/2000 a k prevodu bytu do vlastníctva odporcov uviedol, že ak toto prebehne do konca roku 2002 odporcom zostáva uhradiť mu 211.957,-Sk vrátane DPH + 65.000,-Sk za projektovú dokumentáciu, pričom odporcom poskytne ďalšiu zľavu vo výške 148.974,60 Sk a ak mimosúdne dojednanie prebehne po 1.1.2003 potom odporcom zostáva uhradiť mu 288.738,-Sk vrátane 14%DPH + 65.000,-Sk za projektovú dokumentáciu a ďalšiu zľavu im poskytne vo výške 154.391,60 Sk.
Do spisu boli založené 3 započítacie prejavy odporcov. Jednostranným zápočtom zo dňa 14.7.2000 si odporcovia v zmysle § 580 OZ k tomuto dňu započítali svoj nárok daný zmluvou o dielo v zmysle ustanovenia 7.5 a ustanovenia § 517 OZ spolu vo výške 211.050,-Sk voči nároku na zaplatenie DPH zo zmluvy o dielo. V liste zo dňa 30.11.2001 si odporcovia v zmysle § 580 OZ jednostranne započítali ich nárok daný zmluvou o dielo spolu vo výške 218.346,20 Sk ( NŠ vo výške 98.402,50 Sk s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 3 OZ-17,6% ročne, t.j. 505 dní vo výške 23.961,70 Sk ( od 14.7.2000 do 30.11.2001), zml. pokutu vo výške 50.000,-Sk, zľava z ceny diela do výšky 46.000,-Sk ( časť), voči nároku navrhovateľa na zaplatenie zostatku ceny a DPH zo zmluvy o dielo ( 217.946,66 Sk); čo do výšky, pokiaľ sa tieto vzájomne kryjú, teda do výšky 217.946,66 Eur. Do spisu bol založený aj tretí započítací prejav odporcov zo dňa 20.4.2004, ktorý zobral v tomto konaní súd na zreteľ a z ktorého obsahu vychádzal. V rámci tohto jednostranného zápočtu si odporcovia voči navrhovateľovi v zmysle § 580 OZ jednostranne započítali nárok daný zmluvou o dielo zo dňa 21.11.1999 v celkovej výške 366.000,-Sk ( 1. Nárok na náhradu škody vo výške 98.402,50 Sk z titulu opravy strechy- klampiarenské a pokrývačské práce, 2. Zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-Sk, 3. Zľavu z ceny diela vo výške 217.247,-Sk z dôvodu odovzdania diela s vadami a nedorobkami, ktoré neboli odstránené ani v dojednanom termíne 11.8.2000 ani v dodatočne poskytnutom termíne dňa 14.9.2000, podľa vyčíslenia zo dňa 17.8.2000, nedošlo k dohode o ponúknutej paušálnej zml.pokuty vo výške 200.000,-Sk) a to voči nároku navrhovateľa na zaplatenie 483.679 s príslušenstvom, tak ako ho vyčíslil v rámci návrhu na začatie konania o zaplatenie 483.679,- Sk.
Faktúrou č. 8/2000 z 11.7.2000, splatnou 14.7.2000, navrhovateľ vyúčtoval odporcom doposiaľ vykonané práce vo výške 159.225,70 Sk. Podľa faktúry doposiaľ vykonané práce v sume 2.108.325,70 Sk a odporcovia na preddavkoch zaplatili 1.949.100,-Sk. Prílohou faktúry bol položkový rozpočet a odporcovia faktúru prevzali dňa 12.7.2000. Faktúru do spisu založili odporcovia.
Faktúrou č. 15/2000 z 17.10.2000, splatnou dňa 17.10.2000, označenou ako dobropis, navrhovateľ dobropisoval odporcom faktúru č. 8/2000 z 11.7.2000, podľa ktorej odporcovia mali navrhovateľovi uhradiť 159.225,70 Sk. Faktúru do spisu založili odporcovia. V liste zo dňa 17.10.2000 navrhovateľ uviedol, že na preddavkoch bola vyplatená suma 1.899.100,-sk a nie 1.949.100,-Sk.
Faktúrou č. 14/2000 z 17.10.2000, splatnou dňa 27.10.2000, navrhovateľ vyúčtoval odporcom stavebné práce vrátane DPH na celú stavbu vo výške 420.058,30 Sk. Vo faktúre uviedol, že odporcom znova fakturuje stavebné práce vrátane DPH na celú stavbu z dôvodu, že mu nebola uhradená faktúra 8/2000 z 1.7.2000 za dodávku stavebných prác. Prílohou faktúry bol položkový rozpočet. Faktúru do spisu založil navrhovateľ dňa 9.10.2006 spolu s položkovým rozpočtom a poštovým hárkom, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ dňa 20.10.2000 zasielal odporcovi v 1.rade poštovú zásielku.
Z obsahu spisu súd zistil, že odporcovia uhradili navrhovateľovi nasledovné čiastky: 22.11.1999 sumu 800.000,-Sk, dňa 23.11.1999 sumu 400.000,-Sk, dňa 15.2.2000 sumu 69.250,-Sk, dňa 24.2.2000 sumu 600.000,-Sk, dňa 16.6.2000 sumu 50.000,-Sk a sumu 49.100,-Sk a dňa 10.8.2000 sumu 413,-Sk. Celkovo vyplatená suma činila 1.968.763,-Sk.
Faktúrou č. 22/2000, vystavenou dňa 7.8.2000, splatnou dňa 28.8.2000 vyúčtoval G. L. odporcovi v 1. rade sumu 98.402,50 Sk za klampiarenské a pokrývačské práce. Na faktúre , ako aj na súpise prác je odtlačok pečiatky Slovenskej poisťovne, a.s. s dátumom prijatia 14.8.2000. Na faktúre, ktorá je súčasťou znaleckého posudku je poznámka: záloha vyplatené 35.000,-Sk, zostatok 55.000,-Sk. Z príkazu na úhradu z 20.1.2001 súd zistil, že odporcovia uhradili G. L. 37.000,-Sk. B.. G. L. v čestnom vyhlásení zo dňa 3.12.2009 potvrdil, že jeho firma odstránila vady, neodborne vykonanú prácu, škody a doplnila chýbajúce odkvapy na streche patriacej k podkrovnému bytu G.. B. E. na R. ul.XX v R..
Faktúrou č. 2003//41 MONTtour- G. T., IČO: 30211565, vyúčtoval odporcovi výmenu vykurovacích telies v počte 11 ks v celkovej sume 15.175,10 Sk. V čestnom vyhlásení zo dňa 3.12.2009 G. T. potvrdil, že jeho firma odstránila vady na kúrení v podkrovnom byte na R. ul.XX po výzve B.. L. a jeho firmy Polykon, u ktorého si G.. B. E. nárokoval opravu.
Podľa oznámenia spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. z 12.12.2008 k poistnej zmluve č. 746498772 uzavretej s odporcami bola dňa 2.1.2003 evidovaná poistná udalosť, z ktorej plnenie nebolo doposiaľ poskytnuté. Z listu spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 17.4.2007 adresovaného odporcovi v 1.rade, súd zistil, že z poistných zmlúv č. 746-84/175971, 81/483254, 84/496771 nebolo poskytnuté poistné plnenie.
Z dohody uzavretej dňa 19.3.2002 medzi B.. G. Q. a navrhovateľom, súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal uhradiť B.. Q. dlžnú sumu za projektovú dokumentáciu vo výške 64.034,-Sk v mesačných splátkach po 1.500,-Sk, počnúc dňom 15.5.2002 s tým, že v prípade úhrady dlžnej sumy novým investorom ( odporcovia) bude úhrada jednorazová. Z dohody súd zároveň zistil, že navrhovateľ uhradil B.. Q. dňa 5.4.2004 celkovo 42.500,-Sk. Z príjmového pokladničného bloku vystaveného dňa 15.5.2004 B.. Q. súd zistil, že od navrhovateľa prijala doplatok úhrady za projektovú dokumentáciu v sume 21.534,-Sk.
Z listu Slovenského hydrometeorologického ústavu z 21.1.2010 súd zistil, že dňa 4.7.2000 v čase 15.00 hod do 18.00 hod. dosiahol vietor v oblasti Bratislava- mesto najvyššiu priemernú hodinovú rýchlosť až 45 km/h, maximálnu rýchlosť v nárazoch až 100km/h.
Navrhovateľ predložil do spisu situačnú správu z mája 2000, napísanú na základe výzvy z výkonu štátneho stavebného dohľadu, vykonaného dňa 25.4.2000 na stavbe- Prestavba podkroví na byty- sídlisko 500 bytov, R. XX-XX. Z jej obsahu je zrejmé, že počas výstavby došlo k zmenám počas výstavby, ktoré bolo možné zahrnúť do dvoch bodov: a) posun niektorých priečok, ktorý bol nevyhnutný, aby boli pôdorysne situované do miest plných väzieb krovu. Tento posun bol z dôvodov nepresnosti zamerania povalových priestorov v prípravnej fáze spracovania projektovej dokumentácie. Tieto úpravy boli riešené operatívne, jedná sa o posuny 50-300mm, b) vynechanie strešných okien a ich nahradenie rozšírením vikierov v krajných sekciách domov. Prílohou tejto správy bol aj statický posudok kreamicko-betónového stropu.
Navrhovateľ v priebehu súdneho konania, sa na jednotlivých pojednávaniach vyjadroval k viacerým skutočnostiam. Zdôraznil, že za opravu klampiarenských prác si odporcovia uplatnili čiastku 92.402,50 Sk, hoci v zápise o odovzdaní a prevzatí sa dohodli, že je ochotný, resp. že si môžu uplatniť za opravu týchto prác len čiastku do výšky rozpočtu, t.j. do výšky 73.099,-Sk, čo vyplýva z pôvodného rozpočtu, ktorú bol pripojený k zmluve. Cena klampiarenských prác 73.099,-Sk je cena za klampiarenské práce v byte, vady vytýkané odporcami sa týkali klampiarenských prác na troch vikieroch a ich cena podľa rozpočtu činila 18.774,-Sk. Materiál, ktorý si mal odporca sám zaobstarať bol materiál, ktorý vyplýval zo zmeny projektu, ktorý predložili odporcovia. Za tento materiál odporcovia vynaložili sumu 49.100,-Sk, čo si ale zmluvné strany vzájomne vyporiadali dňa 16.6.2000 a to tým spôsobom, že odporcovi v 1. rade vystavil navrhovateľ príjmový doklad na sumu 49.100,-Sk, to znamená, že táto suma bola zohľadnená v sume 1.899.513,-Sk, ktorá bola odporcami uhradená. Rovnako to bolo aj s čiastkou 50.000,-Sk, ktorú odporca vynaložil na mzdy robotníkov, na túto čiastku bola navrhovateľ tiež vystavený príjmový pokladničný doklad dňa 16.6.2000 a táto suma bola zohľadnená v rámci odporcami celkovo zaplatenej ceny ( pozn. súdu: súd dodáva, že odporcovia nespochybnili v konaní, že oba vyššie uvedené príjmové doklady boli vystavené, avšak popreli, že by išlo o úhradu materiálu a miezd vyplatených robotníkom odporcami, jednalo sa o riadne preddavky na cenu diela). Opätovne zdôrazňoval, že vyšiel odporcom ako zhotoviteľ v ústrety tým, že vykonal zmeny v byte na základe predloženého projektu B.. arch. G..
Navrhovateľ v priebehu konania ďalej uviedol, že počas výstavby bytu bolo vypracovaných 5 rozpočtov:
- Rozpočet 1, vypracovaný dňa 15.10.1999, bol súčasťou zmluvy o dielo a cena diela podľa tohto rozpočtu bola 1.919.518,-Sk bez DPH,
- Rozpočet č. 2 bol vypracovaný pre banku dňa 3.2.2000 za účelom poskytnutia úveru a znel na sumu 906.374,-Sk, ktorá predstavovala stav stavebných prác,
- Rozpočet č. 3 bol vypracovaný dňa 14.3.2000 na preukázanie výšky stavebných prác a po pripomienkach odporcov bol ustálený na sumu 1.403.684,50 Sk,
- Rozpočet č. 4 bol vypracovaný ku dňu 4.6.2000 na preukázanie nutnosti kompletnej úhrady preddavkov, kde chýbalo ešte uhradiť 50.000,-Sk a bol podkladom pre vypracovanie konečného rozpočtu a faktúry na celú stavbu, bol pripomienkovaný zástupcom odporcov,
- Rozpočet č. 5 bol vypracovaný ku dňu 11.7.2000, bol podkladom ku konečnej faktúre a cena diela podľa tohto rozpočtu bola 2.108.326,-Sk bez DPH a 2.319.158,-Sk s DPH. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že rozpočty neboli vypracované v rovnakom časovom termíne, ale súviseli s množstvom stavebných prác v čase a ich cena bola vzostupná s trvaním stavby. Jednotlivé rozpočty dokumentovali skutočný stav vyhotovenia stavby k jednotlivým dátumom, kedy boli vypracované. Ešte dodal, že to čo bolo odporcom dodané a práce vykonané bolo uvedené v položkovom rozpočte z 4.6.2000. Tento bol pripomienkovaný prostredníctvom p. Y. a na základe jeho pripomienok bol dňa 11.7.2000 vypracovaný nový konečný položkový rozpočet.
Odporca v 1. rade v rámci svojho výsluchu potvrdil uzavretie zmluvy o dielo s navrhovateľom. Zmluvou sa navrhovateľ zaviazal byt dokončiť do 21.1.2000, avšak ku kolaudácii došlo až o 6 mesiacov neskôr, byt bol skolaudovaný dňa 7.7.2000. Omeškanie navrhovateľa nebolo spôsobené tým, že by odporcovia boli v omeškaní s platením preddavkov, tieto hradili navrhovateľovi riadne a včas a to na základe jeho žiadosti, ku ktorým vždy pripojil položkový rozpočet, týkajúce sa prác doposiaľ vykonaných. To že neboli v omeškaní osvedčuje skutočnosť, že pri hradení preddavku za základe žiadosti zo dňa 19.2.2000 došlo omylom k prevodu 600.000,-Sk namiesto požadovaných 200.000,-Sk a navrhovateľ zvyšných 400.000,- Sk vrátil. Na jar roku 2000 navrhovateľ prestal vyplácať robotníkov a taktiež im nedával peniaze na materiál. V čase, keď odporcovia uzavreli zmluvu s navrhovateľom bola už podstatná časť konštrukčných prác na byte vykonaná. Je pravdou, že odporcovia požadovali zmeny oproti pôvodnému projektu a tiež je možné, že túto požiadavku vzniesli v decembri 1999. Išlo však v podstate o dispozičné zmeny v riešení, teda iné umiestnenie priečok. Došlo k vybudovaniu o jednej kúpeľne menej a namiesto pôvodne trojizbového bytu bol vybudovaný štvorizbový, nerealizovalo sa podkrovie, byt mal byť totiž pôvodne dvojpodlažný. Realizovala sa teda stavba v podstate menšieho rozsahu, tieto zmeny teda nemohli byť dôvodom omeškania navrhovateľa s dokončením diela. Ďalej uviedol, že nie všetky veci a práce, uvedené navrhovateľom v položkovom rozpočte boli aj skutočne dodané. Za niektoré zariadenia platil sám a doklady o tom odovzdal navrhovateľovi v domnení, že o tieto náklady sa zníži dohodnutá cena. S kvalitou navrhovateľom vykonaných prác neboli spokojní pričom poukázal na zápis o odovzdaní a prevzatí bytu. Keď v dôsledku vetra bolo zničené oplechovanie vikierov, zistilo sa firmou, ktorá nám opravu vykonávala, že bola zle urobená krytina, odporcovia museli vymeniť radiátory, dochádzalo ku koróziám, v dôsledku čoho z nich vytekala voda. Odporca v 1.rade sa ešte vyjadril, že navrhovateľ sa nedomáhal sprístupnenia bytu.
Odporkyňa v 2. rade sa plne stotožnila s tvrdeniami odporcu v 1. rade. Okrem toho, na pojednávaní, konanom dňa 17.12.2010, uviedla, že nikdy nedala navrhovateľovi prísľub, že mu zaplatí cenu za realizačný projekt. Navrhovateľa v podstate už počas výstavby veľakrát hľadali a kontaktovali, pričom sa vyjadrila, že ho“ uháňali“ počas celej stavby.
Súd v konaní vykonal výsluch svedka B.. D. T., ktorý sa zúčastnil preberacieho konania dňa 14.7.2000. Jeho úlohou bolo posúdiť kvalitu a prevedenie stavebných prác v zmysle projektu. Svedok uviedol, že má stavebné odborné vzdelanie a odbornú spôsobilosť ako stavebný dozor a stavbyvedúci. V byte zistil viaceré vady a nedorobky. Už pri vstupe do bytu zistil, že je uvoľnená zárubňa na vchodových dverách, čím tieto nespĺňali požiadavky bezpečnostných dverí. Túto vadu bolo možné odstrániť jedine ich vybúraním a osadením nových. Ďalej zistil, že povrchové úpravy stien a dlažieb boli prevedené tak, že nezodpovedali v tom čase platným technických normám. Nerovnosti boli totiž väčšie ako 2 mm na 2m. Nerovnosť omietky bolo možné odstrániť jemnou maltou a tým ich vyrovnať, čo je však vidno. Nerovnosť dlažby bolo možné odstrániť jedine jej demontovaním a zabudovaním novej. Možnosť použitia takto demontovanej dlažby je minimálna. Ďalej zistil, že rozvody kúrenia neboli zaizolované, čím dochádzalo k úniku tepla a výkon radiátorov nie je v súlade s projektom. Táto vada by nepochybne viedla k menšiemu výkonu radiátorov a vyššej spotrebe tepla. Táto vada bola odstrániteľná, avšak len po odstránení prednej steny. Svedok potvrdil, že čo sa týka strešnej krytiny, neboli na nej namontované doplnky, čo mohlo spôsobiť vnikanie vtákov do krytiny. Neboli namontované ani zábrany proti prieniku dažďovej vody na klampiarenských výrobkoch. Išlo o vážnu vadu, v dôsledku ktorej sa mohla voda dostať do konštrukcií a izolácií. Vikiere boli urobené. Chýbalo tiež oplechovanie komína. Vady na strešných konštrukciách bolo možné odstrániť pomerne jednoducho a bez väčšieho poškodenia. Svedok ďalej zistil, že pri zatepľovaní nebola použitá spevňovacia sieťka, táto vada je odstrániteľní opätovným zabudovaním sieťky do lepidla.
Balkónové dvere na terasu boli zabudované opačne, vadu bolo možné odstrániť opätovným vybúraním dverí a ich správnym osadením. Konštatoval, že stropy boli zo sadrokartónu a tiež vykazovali nedostatky. Dverné otvory na priečkach nemali nad zárubňou preklad, čo môže viesť k praskaniu priečok nad dverami, toto bolo možné odstrániť tak, že sa vybúra priestor a uloží sa nový preklad. Svedok potvrdil existenciu ďalšej vady na diele a to tej, že odpad z poistných ventilov na kúrení na ohrievači teplej vody bol vyústený voľne, čo spôsobilo prienik vody do interiéru. Všimol si tiež únik tepla a to, že pri styku parapety a strešnej roviny fúkalo, pričom zo skúseností vie, že táto vada spočívala v nekvalitne zrealizovanej tepelnej izolácii. Spomenul si tiež, že v kúpeľni boli duté dlažby a v sprchovom kúte tiekla voda mimo sprchovacieho kúta. Svedok vyjadril svoj subjektívny názor, že v byte bolo veľa vád a nedorobkov, v byte sa nachádzal stavebný materiál, pôsobil ako rozostavaný, navrhovateľ nedoložil revízne správy elektriny a plynu ani doklad o vykonaní tlakovej skúšky vodovou a ústredného kúrenia. K výpovedi svedka zaujal stanovisko navrhovateľ ( vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2006), ktorý poukázal na to, že v zápise z preberacieho konania nebolo konštatované, že vo vrstvách omietky chýba stužujúca sieťka, nie je v ňom zmienka, že by nerovnosti povrchov boli merané, oprava kúpeľne obsahovala tri zle podliate dlaždice. Taktiež v tomto zápise absentuje zaznamenanie uvoľnenej zárubne na vchodových dverách.
V konaní bol ďalej ako svedok vypočutý G. O., ktorý uviedol, že mal s navrhovateľ, podobne ako odporcovia, uzavretú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytu v dome na R. ul. v Bratislave. Byt mu bol odovzdaný až 6 mesiacov odo dňa dohodnutého termínu a v neprijateľnej kvalite. Navrhovateľ rovnako odmietol splniť svoj záväzok a previesť vlastnícke právo k bytu na svedka. Svedok ho žiadal o odstránenie vád bytu písomne, navrhovateľ sľuboval tieto odstrániť, avšak k tomu nikdy nedošlo, preto si svedok voči nemu uplatnil zľavu z ceny diela. Dodal, že navrhovateľ chcel od neho cenu vyššiu ako sa dohodli v zmluve. Ďalej uviedol, že si pred súdom voči navrhovateľovi uplatňoval nárok na zaplatenie zľavy z ceny diela a nahradenia prejavu vôle, kvôli zdĺhavosti súdneho konania však s navrhovateľom uzavrel dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na svedka, pričom na finančnom plnení netrval, vzhľadom na nároky navrhovateľa na doplatenie ceny diela nad rámec dohodnutého rozpočtu. Svedok ale dodal, že aj po uzavretí dohody o urovnaní vyšli najavo ďalšie vady, ktoré musí znášať sám- zateká strecha, musel vymeniť radiátory pretože praskali, objavili sa medzery v drevenej podlahe, musel vybúrať celú terasu nakoľko navrhovateľ zabudol dať pod betónový poter hydroizoláciu. K výpovedi tohto svedka sa vyjadril navrhovateľ tak, že so svedkom neuzavrel zmluvu o prevode vlastníckeho práva preto, že medzi sebou nemali vyriešené vzájomné finančné nároky. Taktiež nie je pravdou, že u neho v byte neboli robené väčšie zmeny. Taktiež namietal pravdivosť tvrdenia, že by svedkovi robil podlahy, tie mu robili nejakí ľudia z Kysúc a z jeho strany mu podlahy neboli vôbec faktúrované. Taktiež namietal nepravdivosť tvrdení o existencii údajných ďalších vád na byte.
Svedok B.. D. Y., stavebný inžinier a súdny znalec v odbore pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností, potvrdil, že na základe dohody s odporcami, vykonával na stavbe bytu stavebný dozor. Jeho úlohou bolo kontrolovať priebežne navrhovateľom vypracovaný rozpočet so skutočne vykonanými prácami a dodaným materiálom. V rámci vykonávanej kontroly zistil, že materiál rozpočtovaný navrhovateľom bol veľakrát nadhodnotený. Aj po dokončení diela a prevzatí bytu odporcami sa urobili opätovné premeranie, kde sa zistilo, že rozpočet bol nadhodnotený. Tieto závery zaznamenal do položkového rozpočtu. Na stavbu chodieval pravidelne asi dva krát do týždňa. Taktiež uviedol, že niektoré práce ku koncu financoval priamo odporca a to tak, že ľudia na stavbe povedali, že im chýba nejaký materiál a že na jeho nákup nemajú finančné prostriedky a preto ich musel vynaložiť odporca. Navrhovateľ po výsluchu svedka reagoval na jeho tvrdenia tak, že tohto videl na stavbe maximálne 5 krát, nebol prítomný na premeriavaní, ktorého výsledky svedok údajne zaznačil do položkového rozpočtu. Taktiež pripustil, že pracovníci chodili nakupovať materiál aj za financie odporcu ( vyjadrenie zo dňa 26.9.2006). Prevzaté financie boli zarátané do príjmu firmy.
Svedok B.. H. D. uviedol, že ho navrhovateľ oslovil v súvislosti s výstavbou bytov na R. ulici s tým, že na dvoch vikieroch sa odtrhli plechy, aby sa na to šiel pozrieť. Bolo to v mesiaci júli. Bol sa na to pozrieť s navrhovateľom a len odspodu videl, že plechy boli odtrhnuté. Asi týždeň po tejto obhliadke sa na to išli s navrhovateľom znovu pozrieť, pričom videli, že je to už opravené. Navrhovateľ mu spomínal, že príčinou odtrhnutia plechov na vikieroch bola veterná smršť alebo búrka. V čase obhliadky sa do bytu nepokúšali s navrhovateľom dostať, pretože navrhovateľ povedal, že dnu ísť nemôžu. Asi mali s odporcami zlé vzťahy.
Svedok G. L. potvrdil, že na žiadosť odporcu bol na ohliadke bytu, pri ktorej zistil nedostatky, ktoré bolo potrebné opraviť. Išlo o strechu, bolo potrebné urobiť oplechovanie troch vikierov, na dvoch vikieroch plechy chýbali úplne, na jednom bol plech skrčený a bolo potrebné ho demontovať. Práce začal robiť koncom júla, keďže 3.8.2000 bol urobený súpis prác a práce trvali tak 3 až 4 dni. Odporca hovoril, že plechy sa odtrhli pri vetre. U odporcu urobil výmenu troch vikierov, ktoré kompletne oplechovali, urobili žľaby a zvody, taktiež na vikiere dali fóliu. Taktiež svedok potvrdil, že opravovali strechu- škridlu, ktorá síce poškodená nebola alebo boli medzi nimi medzery, ktoré bolo potrebné vyplniť. Taktiež menili parapetu na balkónovom okne, nakoľko pôvodný parapet bol podfúknutý. Svedok potvrdil, že odporcom faktúroval cenu tak za klampiarenské práce vo výške 58.477,80 Sk ako aj za pokrývačské práce vo výške 30.979,-Sk. Celková suma 98.402,50 Sk mu bola uhradená. Svedok potvrdil, že pri prvej obhliadke zistil vady- aerofixi, netesnenie komína, po rozobratí strechy zistili aj skryté vady. Tieto sa dali odstrániť. Svedok potvrdil, že cena, ktorú odporcom faktúroval bola cena štandardná.
Svedok D. R., ktorého firma robila pre navrhovateľa subdodávku spočívajúcu v montáži zábradlí na terasy bytov na R. ul. v R., potvrdil, že montáž zábradlia robil aj pre odporcov. Taktiež pre odporcov dodal niektoré samostatné prvky, ktoré neboli súčasťou stavby. Jedného dňa mu bolo zo strany odporcov oznámené, že do objektu nebude pustený. V byte odporcov zostali aj pracovné nástroje, pričom títo oznámili, že ich nevydajú a boli nimi zadržiavané. Až po zásahu právnej zástupkyne svedka, boli tieto nástroje vydané asi po 2 alebo 3 týždňoch. Keď spoločnosť svedka vykonávala práce v byte, tento ešte nebol dokončený, pričom na ňom prebiehali ďalšie stavebné práce, koho zamestnanci tam boli, však uviesť nevedel. Nevedel uviesť, ako sa do bytu dostali ďalší robotníci. Ich ( svedka a jeho firmu) tam vždy pustili odporcovia. Svedok sa nevedel vyjadriť, či práce na byte ukončil pred kolaudáciou alebo po nej. V čase keď preberali zadržiavané veci, v byte už bola nainštalovaná kuchyňa a obývačka. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či odporcovia nevpustili navrhovateľa do bytu, nikdy nebol svedkom toho, že by sa navrhovateľ pokúšal dostať do bytu, nikdy ho v byte nevidel.
Do spisu boli založené nasledovné čestné vyhlásenia. B.. R. W. vo svojom čestnom vyhlásení ( bez uvedenia dátumu) vyhlásil, že bol osobne prítomný pri rozhovore navrhovateľa a odporkyne v 2. rade, kde sa táto zaviazala, že navrhovateľovi spolu s manželom zaplatia za pôvodný realizačný projekt, ktorý bol podkladom pre prestavbu podkrovia bytu na R. XX v R., a to až vtedy, keď prebehne výstavba ich podkrovného bytu a keď sa byt skolauduje. B.. N. M. čestne vyhlásila, že ako projektantka kancelárie POKYNON, sa spolupodieľala na zmenách projektu v podkrovnom byte č. XX na R. ulici v R., ktorý sa prestavoval pre manželov E.. Osobne prepracovávala pôvodný projekt na prestavbu na základe zmien, ktoré navrhli manželia E. v decembri 1999 až v máji 2000. Tieto zmeny predstavovali aj zásahy do nosnej konštrukcie, ktoré si vyžadovali aj odborné posúdenie statika stavby. Zmeny na projekte vykonávala v priebehu mesiaca január až jún 2000, keď bola spracovaná dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby. B.. G. Q. vo svojom potvrdení uviedla, že navrhovateľ je s ňou finančne vysporiadaný v plnom rozsahu vo veci vrátenia úhrady za projektovú dokumentáciu vypracovanú pre podkrovné byty na R. ul. č. XX-XX v zmysle vzájomnej dohody zo dňa 19.3.2002.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 19/2008 dňa 3.3.2008. Na zadané otázky súdu odpovedal znalec nasledovne. Cena skutočne vykonaných stavebných prác ku dňu odovzdania bytu, t.j. k 14.7.2000 je 2.117.046,-Sk s DPH. Podľa názoru znalca pri všetkých uvedených nedostatkoch sa jedná o odstrániteľné vady. Všetky v spore špecifikované vady diela je možné ( s rôznou náročnosťou) odstrániť a nedorobky je možné dokončiť. Cena diela ku dňu 14.7.2000, s prihliadnutím na vzniknuté vady a nedorobky, zostáva v nezmenenej zmluvne dohodnutej výške 2.117.046,-Sk s DPH. Z predloženého spisového materiálu, ani obhliadkou, nebolo možné zistiť, aké stavebné práce jednoznačne skutočne vykonal priamo investor ( odporcovia), prípadne aké práce vykonal navrhovateľ z prác zahrnutých v pôvodnom rozpočte. Po odovzdaní bytu boli vykonané opravy za 98.402,50 Sk ( oprava odfúknutej strechy v auguste 2000) a 15.175,70 Sk ( výmena radiátorov v októbri 2003). Realizácia prác na stavbe prebiehala podľa schválenej dokumentácie a podľa následne prijatých projektových zmien. Práce neboli vykonávané podľa rozpočtu, ktorú tvoril prílohu č. 2 zmluvy, tento rozpočet slúžil ako podklad pre uzavretie dohody o cene pri podpise zmluvy a ďalej nebol zmenený. Súd dodáva, že ustanovený súdny znalec bol ďalej vypočutý aj na pojednávaní. V rámci svojho ústneho prednesu uviedol, že byt nebol vykonaný bez vád. Hodnotu jednotlivých vád však určiť nevedel. Potvrdil, že odstránenie niektorých vád by nebolo náročné, ale vyskytli sa aj také vady, ktorých odstraňovanie by bolo extrémne drahé v súvislosti s vyvolanými investíciami. Ako príklad uviedol
odstránenie závady spočívajúcej v chýbajúcej tepelnej izolácii trubiek UK. Bolo by nutné demontovať parapety, vybúrať časť steny až trubky, namontovať izoláciu, zamurovať stenu, namontovať parapetu. Išlo by o práce, ktorý by do značnej miery obmedzili užívanie bytu, prípadne by ho mohli aj vylúčiť. Znalec konštatoval, že niektoré vedy sú takého charakteru, že ich odstránenie je ekonomicky neúnosné, teda by vznikol nepomer medzi nákladmi vynaloženými na opravu a efektom, ktorý sa opravou získa. Byt bol skolaudovaný a ako taký bol užívania schopný, avšak so spomenutými obmedzeniami. Ujma odporcom vznikla, avšak jej výšku znalec nevedel určiť. Znalec sa vyjadril aj k jednotlivým vadám nasledovne: tepelná izolácia vikierov- v pracovni a detskej izbe fučí vzduch ( znalec uviedol- aby sa mohla zistiť príčina fučania, musela by sa otvoriť konštrukcia vikierov, nájsť chyba a táto opraviť), oprava sadrokartónového stropu ( znalec uviedol- oprava predkladá otvorenie sadrokartónovej konštrukcie, ide o prašnú technológiu), zdutá dlažba ( znalec uviedol- je potrebné odstrániť podklady, urobiť podklad a obklady opätovne nalepiť), nedokončená a popraskaná omietka ( znalec uviedol- popraskaná omietka sa opraviť nedá, musí sa urobiť nanovo, musí sa dať sieťka a nová konečná úprava, oprava by si vyžiadala postavenie lešenia), uvoľnené škridle ( znalec uviedol- tie sa dajú opraviť, opätovne je problém prístup).
Súd si k spisu pripojil spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 16C 393/2000. Účastníkmi tohto konania bol navrhovateľ ( ktorý vystupoval v tomto konaní na strane odporcu) a odporcovia ( ktorí vystupovali v tomto konaní na strane navrhovateľov). Predmetom bol nárok odporcov na nahradenie prejavu vôle navrhovateľa ako predávajúceho uzavrieť s nimi ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 393/00-370, vo výroku ktorého nahradil prejav vôle odporcu, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľmi v 1.a 2.rade ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorý sa nachádza v R., na R. ul.XX, číslo bytu X, na 3.poschodí, zapísaný na LV č. XXXX pre okres Bratislava II, obec Bratislava-Mestská časť Ružinov, k.ú. Nivy, s.č. XXXX, na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X spolu s podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 16386/239873 za cenu vo výške 1.919.518,-Sk s tým, že cena bola v celosti kupujúcimi-navrhovateľmi zaplatená. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že vychádzajúc zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi, je zrejmé, že títo sa zaviazali odporcovi titulom odmeny za vykonané stavebné práce zaplatiť sumu 1.919.518,-Sk bez DPH. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia písomne dňa 30.11.2001 si voči odporcovi jednostranne započítali časť svojich pohľadávok vo výške 217.946,66 Eur. Uviedol, že cena diela dohodnutá v zmluve, odkazujúc na rozpočet, je pre zhotoviteľa záväzná, práce naviac je oprávnený účtovať len so súhlasom objednávateľa, ktorý musí zvýšenie schváliť alebo práce naviac si objednať písomne. Súd konštatoval, že z dôvodu opakovaného započítania svojich nárokov z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie s dielom alebo z titulu náhrady škody a nároku na zľavu z ceny diela z dôvodu vád a nedorobkov vo výške 383.903,60 Sk, došlo k zániku pohľadávok do výšky ich vzájomného krytia. Súd teda konštatoval splnenie povinností objednávateľov uhradiť cenu za vykonané stavebné práce. Na druhej strane konštatoval nesplnenie povinnosti zhotoviteľom, ktorého prejav vôle nahradil vo výroku súdneho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Co 239/04-388 zo dňa 19.10.2004. Aj odvolací súd akcentoval, že zo strany objednávateľov došlo k splneniu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, teda k zaplateniu ceny diela ako podkladu pre rozhodnutie o povinnosti zhotoviteľa splniť svoj záväzok zo zmluvy s tým, že cena diela dojednaná podľa rozpočtu je pre zhotoviteľa záväzná.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo Podľa § 633 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Podľa § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné
náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Podľa § 646 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záručná doba je šesť mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; záručná doba presahujúca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov. Podľa § 647 Občianskeho zákonníka záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť. Podľa § 648 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Podľa § 649 Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania. Podľa § 651 Občianskeho zákonníka ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil poručením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd, pri ustaľovaní právneho posúdenia veci, v prvom rade vychádzal zo záväzkovoprávneho charakteru vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený zmluvou o dielo. Samotná zmluva o dielo obsahovala všetky podstatné, zákonom požadované náležitosti, v jej článkoch boli jednotlivé povinnosti a práva účastníkov konštituované jasne a zrozumiteľne, preto táto nesporne predstavuje právny titul, resp. základ, z ktorého jej účastníci môžu odvodzovať nároky na plnenie jednotlivých povinností. Zmluva o dielo, ako dvojstranný právny úkon zakladá vždy synalagmatický záväzok, v rámci ktorého sú práva a povinnosti zmluvných strán vo vzájomnej korelácii. Podstatou zmluvy o dielo, je záväzok zhotoviteľa, že zhotoví dielo pre objednávateľa (v dohodnutom rozsahu, kvalite, čase) a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za jeho vyhotovenie. Vyššie citované zákonné ustanovenia reflektujú skutočnosť, že táto zmluvná konštelácia býva narušovaná rôznymi ( niekedy i ťažšie predvídateľnými) skutočnosťami, ktoré môžu nastať v priebehu vyhotovovania diela, jeho odovzdania a zároveň právna úprava reflektuje aj možnosť zhotovenia diela vadne ( teda v rozpore s obsahom zmluvy ), nie v stanovenej lehote, pričom pre tieto účely aprobuje vznik nárokov, uplatniteľných v konaní pred súdom.
Súd pre účely rozhodnutia vo veci samej však v prvom rade poukazuje na princíp zmluvnej voľnosti ( platný a preferovaný aj v rozhodovacej činnosti inštančne vyšších súdov) a teda na to, že zákonná úprava predstavuje len legislatívny rámec, v rámci ktorého sa zmluvné strany pohybujú, avšak obsah
samotného záväzku, jeho špecifikáciu, konkrétne práva a povinnosti, si môžu dohodnúť rôznym spôsobom a v jednotlivých prípadoch odlišne. Z tohto dôvodu súd považoval uzavretú zmluvu o dielo za právny základ, z ktorej obsahu zisťoval a ustaľoval dôvodnosť uplatneného nároku, samozrejme s prihliadnutím na ostatné skutkové okolnosti, ktoré za konania vyšli najavo.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ ako stavebník, a to ešte pred uzavretím zmluvy o dielo s odporcami, začal s výstavbou bytov na R. ul. v R. a tieto ( konkrétne aj sporný byt, ktorý následne tvoril predmet zmluvy o dielo) boli v čase uzavretia zmluvy už v rozostavanej fáze a odporcovia v podstate vstúpili do už prebiehajúcej realizácie stavebného projektu. Nakoľko byt nebol dokončený, predmetom uzavretej zmluvy bolo vykonanie dodávky stavebných prác zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa a to v stanovenom rozsahu ( na základe schválenej projektovej dokumentácie tvoriacej prílohu zmluvy) a v stanovenom ( vyslovene dojednanom ) termíne do 22.1.2000. Odporcovia sa zaviazali uhradiť dojednanú cenu, prostredníctvom preddavkov. Aby súd mohol vyhodnotiť nárok uplatnený navrhovateľom, musel si jeho jednotlivé položky rozdeliť a podrobiť ich samostatnému skúmaniu tak, aby odôvodnenie rozsudku bolo zrozumiteľné. Netreba ale strácať zo zreteľa skutočnosť, že vychádzal vždy z vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré za konania vyšli najavo.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia časti istiny 64.034,-Sk ako ceny za realizačnú projektovú dokumentáciu, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. V konaní bolo nesporné, že túto čiastku navrhovateľ vyplatil p. Q. ( čo je zrejmé, z jej čestného vyhlásenia a táto skutočnosť nebola rozporovaná ani odporcami v konaní) avšak na to, aby si mohol túto čiastku uplatňovať voči odporcom, by musel preukázať existenciu právneho titulu odôvodňujúceho danosť tohto nároku. Toto sa však navrhovateľovi v konaní preukázať nepodarilo. V prvom rade v samotnej zmluve absentuje akákoľvek zmienka o tejto platbe a teda z jej obsahu nemožno vyvodiť vznik povinnosti odporcov túto sumu uhradiť. Navrhovateľ v konaní uviedol, že zaplatenie tejto sumy mu sľúbila ústne odporkyňa v 2. rade, čo táto poprela. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah samotnej zmluvy, kde v čl. 9 je jednoznačne uvedené, že zmluvu je možné meniť a dopĺňať len vo forme písomných dodatkov. Nakoľko súdu žiadny dodatok zmluvy nebol v konaní predložený, rozsah povinností odporcov plniť možno vyvodzovať len z pôvodne uzavretej písomnej zmluvy. Vzhľadom na charakter diela, rozsah povinností účastníkov konania, ich konkrétnu a presnú špecifikáciu v zmluve, sa súdu javí tvrdenie navrhovateľa o údajne ústne prisľúbenom plnení, ako účelové. Ak si totiž raz zmluvné strany dojednali možnosť zmien len písomne ( čo napokon pri tomto type zmlúv, kde predmetom je zhotovenie nehnuteľnosti, je logická samozrejmosť), je zarážajúce že na vznik záväzku na zaplatenie takejto pomerne vysokej čiastky, by účastníkom postačoval ústny prísľub ( okrem toho len od jedného z odporcov). Súd preto neuveril tvrdeniu navrhovateľa o existencii tohto prísľubu a teda ani o existencii záväzku odporcov zaplatiť za projektovú dokumentáciu. V tejto časti nároku neuniesol dôkazné bremeno, a hoci súdu predložil čestné vyhlásenie Ing. W., ktorý uviedol, že bol prítomný pri rozhovore účastníkov, kedy sa odporkyňa v 2. rade mala zaviazať na zaplatenie sumy za pôvodný realizačný projekt, tento dôkaz, vzhľadom na svoj obsah a charakter nepostačuje na prijatie navrhovateľom tvrdeného záveru. Dôvodom je v prvom rade to, že ide o jediný dôkaz, ktorý po obsahovej stránke potvrdzuje tvrdenie navrhovateľa, ktorý neobstojí najmä v konfrontácii s obsahom samotnej zmluvy ( kedy každá zmena mala byť písomná), ako aj z postojom účastníkov konania v čase vyhotovovania, finalizácie a odovzdávania diela, kedy medzi sebou všetky podstatné veci riešili práve formou písomnej komunikácie. Okrem toho čestné vyhlásenie má po stránke dôkaznej nižšiu váhu, vzhľadom k tomu, že osoba ho podpisujúca nie je viazaná povinnosťou hovoriť pravdu ( ako v prípade svedka), nie je to verejná listina a v podstate aj v kontexte rozhodovacej činnosti súdov, predstavuje len doplňujúci dôkazný prostriedok, ktorý je vhodný na osvedčenie danosti už preukázaných ( resp. z iných dôkazov vyplývajúcich) skutočností. V zmysle vyššie uvedeného súd v tejto časti uplatneného nároku, návrhu vyhovieť nemohol.
V konaní bolo nesporne preukázané, že v zmysle uzavretej zmluvy vznikla na strane odporcov povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako cenu za vykonanie diela sumu 2.111.469,80 Eur, vrátane DPH a čiastky 12.000,-Sk( odmena za výkon činnosti stavebného dozoru), 14.920,-Sk ( projektová dokumentácia), 34.830,-Sk ( výkon inžinierskej činnosti), 7.500,-Sk ( náklady spojené s činnosťami počas výstavby a ukončením stavby). Ako už bolo vyššie ustálené, navrhovatelia uhradili odporcovi sumu 69.250,-Sk ( ktorá zahŕňala vyššie vymedzené položky okrem ceny diela) a to dňa 15.2.2000 a sumu 1.899,513,- Sk ako cenu diela ( v jednotlivých preddavkoch tak, ako boli špecifikované vyššie). Po odčítaní sumy 1.899.513 od sumy 2.111.469,80, súd zistil, že navrhovatelia by mali povinnosť doplatiť odporcovi a to na základe obsahu zmluvy, sumu 211.956,80 Eur. V tejto súvislosti súd len dodáva, že pri určení
výšky povinnosti doplatiť cenu diela, bolo možné vychádzať jedine z obsahu samotnej zmluvy, ktorá stanovovala cenu diela, nakoľko v zmysle zmluvy mala byť prípadná cena zmeny dodávky stavebných prác riešená výlučne dodatkom k zmluve. Tento zmluvné strany neuzavreli a preto nemožno dedukovať vznik vyššej povinnosti v časti o zaplatenie ceny. Súd v tejto súvislosti nemôže súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že došlo ( podľa jeho názoru) k navýšeniu prác a nákladov. Zákon v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza ako podmienku možnosti účtovania prác a nákladov nezahrnutých do rozpočtu iba vyslovené písomné schválenie objednávateľa alebo jeho dodatočnú písomnú objednávku. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že zmeny ktoré boli z jeho strany realizované na základe pokynov odporcov, znamenali po kvantitatívnej stránke rozšírenie vykonania stavebných prác. Súdu preukázal zmenu obsahovej stránky stavebných prác, avšak opätovne, zdôrazňujúc viazanosť zmluvných strán obsahom zmluvy, prípadné zmeny a úpravy v dodávke stavebných prác boli možné len za podmienky, že budú v súlade s právoplatným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, prípadné zmeny mali byť zapracované do rozpočtu dodávky a následne do prílohy tejto zmluvy. Ako už súd viackrát naznačil, žiadne zmeny či už v cene alebo v rozsahu stavebných prác neboli písomne zachytené v dodatkoch zmluvy, preto aj tvrdenie navrhovateľa o údajnom rozširovaní stavebných prác a teda vzniku nároku na navýšenie ceny diela, nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Listinné dôkazy, na ktoré navrhovateľ v konaní odkazoval, síce po obsahovej stránke deklarujú a osvedčujú kvalitatívne zmeny v stavebných prácach, avšak neosvedčujú práve ich avizované rozšírenie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak by odporcovia nepostavili svoju obranu v konaní poukazom na realizáciu zápočtu vzájomnej pohľadávky a právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré bráni možnosti súdu v tomto konaní návrhu vyhovieť, zostala by na ich strane nesplnená povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 211.956,80 Eur.
Odporcovia sa bránili tým, že poukázali na realizovaný vzájomný zápočet pohľadávok voči navrhovateľovi. Ako už bolo naznačené v rámci ustálenia skutkového stavu, realizovali 3 zápočty. Súd sa zaoberal najmä obsahom posledného zápočtu z 20.4.2004, v rámci ktorého si započítali voči navrhovateľovi: sumu 50.000,-Sk z titulu zmluvnej pokuty, 217.247,-Sk z titulu nárokov z vád diela a sumu 98.402,50 Sk z titulu náhrady škody. Súd preskúmal tento právny úkon v kontexte všetkých námietok navrhovateľa a dospel k záveru, že započítanie je čiastočne účinné.
Právny úkon započítania v sebe nesie podstatný následok a to zánik navzájom kryjúcich sa pohľadávok dvoch subjektov. Právny úkon musí zodpovedať svojim obsahom kritériám platného právneho úkonu, teda sa musí jednať o taký adresný prejav vôle, z ktorého je zrejmé aká pohľadávka, v akom rozsahu, voči akej pohľadávke sa uplatňuje na započítanie. V rámci naznačených všeobecných náležitostí tohto právneho úkonu, súd konštatuje, že započítací prejav odporcov ( ktorého riadne doručenie a prevzatie nenamieta ani navrhovateľ) je podľa svojho obsahu a formy riadnym právnym úkonom, z ktorého je zrejmé, aké pohľadávky sú započítavané, v akom rozsahu a z akého právneho titulu, voči akej pohľadávke a akému veriteľovi. Súd len dodáva, že v kontexte všetkých skutkových okolností, ktoré v rozhodnej dobe realizácie započítacieho úkonu boli obom stranám konania zrejmé a jasné, musel navrhovateľ bez ďalšieho vedieť o aké nároky v započítacom prejave ide a voči čomu a komu sú započítavané. . Nakoľko po obsahovej a formálnej stránke predstavuje započítací prejav riadny a platný právny úkon, súd sa zaoberal jednotlivými započítavanými pohľadávkami, dôvodnosťou ich započítania, ich výškou, ako aj skutočnosťou či tieto neboli premlčané, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany navrhovateľa.
V súvislosti s námietkou premlčania sa súd prikláňa k názoru prezentovanému odporcami v konaní, ktorý reflektuje aj závery konštantnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky. Pre posúdenie otázky premlčania je rozhodná doba stretnutia pohľadávok. Inak povedané námietka premlčania vzájomnej pohľadávky môže byť úspešná len vtedy, ak vzájomná pohľadávky bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli, teda v okamihu, keď sa pohľadávky stali splatnými. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzájomne započítavané nároky z časového hľadiska, vychádzali zo zmluvy o dielo a nárokov vyplývajúcich z vád diela, a v čase ich stretu nebola premlčaná ani jedna z nich. Skutočnosť, že započítací prejav bol následne realizovaný až v roku 2004, nemožno vyhodnotiť ako dôvod pre ustálenie názoru o premlčaní vzájomne uplatnených pohľadávok.
Jednou zo započítaných súm bola suma 50.000,-Sk z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje v zmysle § 544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka jeden z inštitútov
zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje účastníkom záväzkovoprávneho vzťahu zabezpečiť plnenie z neho vyplývajúce tak, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, je subjekt povinnosť porušujúci povinný túto uhradiť druhej strane a to aj v prípade, že nedôjde k vzniku škody. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je jeho písomnosť ( čo v tomto prípade bolo jednoznačne splnené) a tiež konkrétne určenie výšky pokuty ( sumou alebo spôsobom určenia výšky). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak v tomto prípade si zmluvné strany dojednali povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia vymedzených povinností, a k porušeniu reálne došlo, jej uplatnenie ( v tomto prípade v podobe započítania) je nutné posúdiť ako zákonom aprobovaný a zmluvou dojednaný nárok. V zmluve o dielo si účastníci konania dojednali, že ak zhotoviteľ bude vlastnou vinou v omeškaní so splnením povinnosti ukončiť výstavbu bytu a odovzdať byt, sú objednávatelia oprávnení požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,-Sk. Predpokladom možnosti jej uplatnenia bola lehota 60 dní omeškania. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany si dojednali lehotu vyhotovenia diela konkrétnym termínom jeho ukončenia, dňom 22.1.2000. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a táto skutočnosť je zrejmá aj zo zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu, že tento bol odovzdaný odporcom až dňa 14.7.2000 ( teda temer 5 mesiacov po uplynutí dohodnutého termínu odovzdania). Navrhovateľ sa v konaní bránil tým, že k predĺženiu lehoty došlo požadovanými zmenami zo strany odporcov. V tejto súvislosti súd odkazuje na vyššie ustálené závery. V krátkosti možno konštatovať, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by došlo k rozširovaniu pôvodných prác, tieto neboli ani dohodnuté v samostatnom písomnom dodatku ( hoci to zmluva vyslovene vyžadovala). Ak aj došlo k zmenám oproti pôvodnému projektu, je otázne, prečo účastníci konania, v prípade, že došlo k ich rozširovaniu a navyšovaniu nákladov oproti pôvodnému rozpočtu, si tento skutkový stav neupravili zmluvne a písomne. Navrhovateľ aj po zmenách navrhnutých odporcami pokračoval v stavebných prácach bez toho, aby odporcom akýmkoľvek spôsobom upovedomil o nutnosti poskytnutia dlhšej lehoty na ich dokončenie. Ďalším dôvodom, ktorý navrhovateľ uvádzal ako dôvod omeškania finalizácie stavebných prác a odovzdania bytu odporcom , bolo to, že odporcovia neplatili dohodnuté preddavky riadne a včas. Aj v zmluve bolo dohodnuté, že lehota stavby sa mala automaticky predlžovať o dobu omeškania s platením preddavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na zmluvnú úpravu termínov hradenia jednotlivých preddavkov. Prvý preddavok v celkovej výške 1.200.000,-Sk mal byť zaplatený pri podpise zmluvy. Je zrejmé, že k podpisu zmluvy došlo 21.11.1999 a k pripísaniu tejto sumy na účet došlo 23.11.1999. Hoci možno konštatovať, že k zaplateniu preddavku tak, ako to predpokladá zákon, došlo až 23.11.1999, v tejto súvislosti nemožno opomenúť aj to, že omeškanie 2 dni bolo spôsobené bežným trvaním realizácie bankových prevodov. Okrem toho omeškanie dva dni za žiadnych okolností nemohlo spôsobiť omeškanie s odovzdaním bytu o 5 mesiacov. Splatnosť ďalších preddavkov však nebola v zmluve dohodnutá konkrétnym dátumom, ale závisela od splnenia niekoľkých skutkových predpokladov. V prvom rade bola viazaná na písomnú výzvu zhotoviteľa a preukázanie z 80 % prestavanosti z doposiaľ uhradenej sumy, a uplynutie lehoty 5 dní od doručenia písomnej výzvy. Súd v prvom rade uvádza, že navrhovateľovi v konaní sa nepodarilo preukázať splnenie podmienok splatnosti jednotlivých preddavkov, teda to, kedy písomne vyzýval odporcov na ich zaplatenie ale najmä, či bola splnená druhá podmienka v podobe osvedčenia 80 % prestavanosti z doposiaľ uhradenej sumy. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či a kedy došlo z jeho strany k preukázaniu tejto skutočnosti odporcom a preto ani nemožno ustáliť, či a kedy došlo k omeškaniu s platením preddavkov. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na ďalšiu v konaní preukázanú skutočnosť, ktorá síce len podporne, ale predsa dokresľuje postup zhotoviteľa pri realizácii stavených prác. Je zrejmé, že ešte v čase odovzdania diela, tento mal značné nedorobky ( ktorých charakterom a rozsahom sa súd bude zaoberať v ďalšej časti tohto odôvodnenia) a ani v tomto okamihu neboli práce finalizované ( svedok T. uviedol, že v byte bolo pri jeho odovzdaní viacero viditeľných a rozsiahlych nedorobkov, pôsobil ako rozostavaný). Znamená to, že ani pri odovzdaní dielo nebolo ukončené tak, aby bolo spôsobilé na riadne užívanie a ešte v tomto momente neboli všetky povinnosti zhotoviteľa finalizované. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že obrana navrhovateľa ohľadne tvrdenia o omeškaní z dôvodu neplatenia preddavkov riadne včas, je neadekvátna. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že pohľadávka na započítanie 50.000,-Sk z titulu zmluvnej pokuty, bola zo strany odporcom započítaná dôvodne, správne a účinne. Najrozsiahlejším dokazovaním v konaní bola osvedčovaná otázka dôvodnosti zápočtu sumy 217.247,- Sk z titulu zľavy z ceny diela, ktorej danosť bola odvodzovaná od existencie vád diela v čase jeho odovzdania. Súd vychádzal zo záveru, že v čase odovzdania diela, toto vady a nedorobky nesporne malo, čo nepoprel ani navrhovateľ. Otázkou zostalo posúdenie charakteru, rozsahu týchto vád, kde sa závery účastníkov konania značne líšili, keď navrhovateľ charakterizoval vady ako maličkosti, a odporcovia poukazovali na ich rozsiahlosť a nekvalitné vykonanie stavebných prác. Taktiež súd musel vyhodnotiť tieto vady z hľadiska ich právnej kvalifikácie ( odstrániteľné/ neodstrániteľné vady,
umožňujúce užívať nehnuteľnosť / brániace jej riadnemu užívaniu), nakoľko bolo nutné vyvodiť následný nárok z vád diela vyplývajúci, teda to, či odporcovia mali nárok na ich bezplatné odstránenie, či k tomuto prípadne došlo, alebo mali právo na zľavu z ceny diela. Ďalším predpokladom dôvodnosti započítacieho prejavu v tejto časti, bolo aj riadne uplatnenie vád objednávateľmi.
Prvé vady boli uplatnené už v rámci zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 14.7.2000. V rámci tohto listinného dôkazu sa dokonca zmluvné strany dohodli aj na tom, že ich opravu ( z väčšej časti) má realizovať navrhovateľ, pričom niektoré z vád ( napríklad klampiarencké práce na troch vikieroch, ríny) urobia odporcovia. Z tohto je súdu zrejmé, že už pri odovzdaní bytu a pri jeho prvotnej obhliadke boli zreteľné vady, ktoré však v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako nepodstatné nedorobky, tak ako si to vyhodnotil navrhovateľ. Minimálne opravy podláh, sadrokartónu, vonkajších omietok predstavovali zásadné vady, nielen estetického charakteru, ale aj vady, ktoré mali dopad na funkčnosť celého objektu. Tento záver súd ustálil najmä s prihliadnutím na názor znalca, ktorý uviedol, že odstránenie niektorých vád by bolo extrémne drahé a aj náročné. Ako príklad súd uvádza, že pri vade tepelná izolácia vikierov- v detskej izbe fučalo, znalec konštatoval, že aby sa mohla zistiť príčina fučania, musela sa otvoriť konštrukcia vikierov, oprava sadrokartónového stropu predkladala otvorenie sadrokartónovej konštrukcie ( pričom ide o prašnú technológiu), nedokončená a popraskaná omietka sa podľa znalca opraviť nedala, musela sa urobiť nanovo, čo si vyžadovalo postavenie lešenia. V tejto súvislosti sa súdu javí ako pravdivé aj vyjadrenie svedka T., ktorý hoci nie ako znalec ( minimálne však odborník so stavebným vzdelaním) opísal a kvalifikoval jednotlivé vady. Súd v tejto súvislosti odkazuje na obsah svedeckej výpovede, ktorá je opísaná vyššie v odôvodnení rozsudku. Rovnako svedok ako aj znalec sa zhodli v tom, že niektoré z týchto vád boli odstrániteľné len z veľkými ekonomickými nákladmi. Ďalšie vady si odporcovia uplatnili v liste z 24.7.2000, pričom tento navrhovateľ riadne prevzal dňa 7.8.2000 a následne naň reagoval. Všetky vady a reakcie účastníkov konania súd opísal v časti odôvodnenia, kde ustaľoval skutkový stav a pre rozsiahlosť tejto matérie nebude duplicitne uvádzať jednotlivé vady a ich charakteristiku aj v tejto časti odôvodnenia. Je nepochybné, že vady sa na diele nachádzali, tieto ( vychádzajúc zo znaleckého posudku) boli z časti vadami objektívne neodstrániteľnými ( keďže ich odstraňovanie by nebolo možné bez vynaloženia ekonomicky neprimeraných nákladov) a odporcom jednoznačne vznikol v zmysle § 648 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na poskytnutie primeranej zľavy. Túto skutočnosť si zrejme uvedomoval aj navrhovateľ, ktorý sám v liste z 20.12.2002 súhlasil z výškou zľavy 53.376,-sk, pričom bol ochotný pripustiť po mimosúdnych rokovaniach ako výsledok mimosúdnej dohody aj vyššiu zľavu. Je nepochybné, že odporcovia si jednotlivé vady riadne uplatnili dňa 14.7.2000 a dňa 24.7.2000. Časť z týchto vád mala charakter objektívne neodstrániteľných vád, čo odôvodňuje priznanie zľavy. Časť týchto vád bola odstrániteľná a tieto mal nesporne z väčšej časti odstrániť zhotoviteľ. K ich odstráneniu z jeho strany však nedošlo, čo nebolo v konaní sporné. Opätovne bol medzi účastníkmi konania sporný len dôvod, pre ktorý k odstraňovaniu vád zo strany zhotoviteľa nedošlo. Zhotoviteľ uviedol, že odporcovia mu neposkytli potrebnú a primeranú súčinnosť, keď s ním nekomunikovali, nedvíhali mu telefóny a teda neumožnili vstup do nehnuteľnosti. Súdu v súvislosti s touto otázkou nezostali iné ako konštatovať opätovne neunesenie dôkazného bremena. Zo svedeckej výpovede B.. H. D. vyplýva len skutočnosť, že s navrhovateľom sa boli pozrieť v rozhodnom čase na nehnuteľnosť avšak v čase obhliadky sa nepokúšali s navrhovateľom do nehnuteľnosti dostať. Svedok len predpokladal, že to bolo kvôli zlým vzťahom medzi účastníkmi konania. Z tejto svedeckej výpovede súd nemohol vyvodiť akúkoľvek snahu o sprístupnenie bytu. Je zrejmé, že účastníci konania po dátume 14.7.2000 spolu minimálne písomne komunikovali, pričom v liste z 17.8.2000 dokonca odporcovia uvádzali, aby navrhovateľ uviedol deň a hodinu nástupu pracovníkov minimálne 3 dni vopred a to buď faxom alebo na číslo uvedené v liste alebo zásielkou na adresu vtedy už právnej zástupkyne odporcov. Že by takýmto spôsobom navrhovateľ postupoval nebolo v konaní preukázané. Súd sa v tejto súvislosti ešte oboznámil so svedeckou výpoveďou D. R., ktorý však nevedel časovo špecifikovať okolnosti, ku ktorým sa vyjadroval. Ako osoba, ktorá zjavne realizovala v byte niektoré subdodávateľské práce, potvrdil, že mu bolo oznámené zo strany odporcov, že nebude pustený do objektu a boli mu zadržiavané pracovné nástroje. Avšak nevedel uviesť, či stavebné práce boli ním vykonávané pred alebo po kolaudácii bytu. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide o podstatnú časovú okolnosť, nakoľko súčinnosť mali odporcovia navrhovateľovi poskytnúť po kolaudácii a po odovzdaní bytu. Ak svedok nevedel špecifikovať časové súvislosti svedeckej výpovede, nemožno z nej vychádzať pri ustaľovaní záveru o neposkytovania súčinnosti.
Z vyššie naznačených skutočností, odkazujúc na rozsiahlosť vád ( špecifikovaných a uplatnených dňa 14.7.2000 a 24.7.2000), ich kvalifikáciu znalcom v konaní, z ktorej súd vychádzal, je nutné konštatovať,
že odporcom nesporne vznikol nárok na zľavu z diela. Otázkou zostala kvantifikácia tejto výšky. Tu súd prihliadol na rozsiahlosť a charakter vád ( vo veľa prípadoch išlo o vady, ktoré boli výsledkom nekvalitnej práce zhotoviteľa, ktoré boli súčasťou už zabudovaných stavebných prvkov- podláh, stropov, omietky, a ktoré nebolo možné odstrániť inak ako ich kompletným vybúraním a realizáciou celého stavebného prvku nanovo). Súd pri určení primeranosti výšky zľavy vychádzal z toho, že ak odporcovia mali doplatiť navrhovateľovi sumu 211.956,80 Sk, a z tejto súd odpočítal výšku zmluvnej pokuty 50.000,-Sk, výsledok rozdielu týchto dvoch súm činí 161.956,80 Sk. V započítacom prejave si navrhovatelia započítali sumu 217.247,-Sk z titulu zľavy. Je nutné uviesť, že aj keby z tejto sumy započítania by bola adekvátna výška zľavy len už spomenutých 161.956,80 Sk, postačovalo by to na účely krytia vzájomných pohľadávok, z ktorej jedna bola navrhovateľom uplatnená v tomto konaní. Nakoľko celková cena, ktorú boli povinný odporcovia uhradiť činila sumu 2.111.469,80 Eur, suma, ktorej dôvodnosť započítania súd v tomto rozsudku konštatuje, teda 161.956,80 Sk, by predstavovala 7,8 % z ceny diela. Súd ma za to, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery, povahu preukázane vzniknutých vád, sa zľava javí ako primeraná.
V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že nevykonal navrhnutý dôkaz- nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zisťovania primeranosti výšky zľavy. Určenie výšky zľavy totiž nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, ktorá musí byť výsledkom vykonaného dokazovania a výsledkom úvah súdu. Jedine súd môže určiť primeranosť zľavy z ceny diela na základe skutočností, ktoré vyšli za konania najavo. Ak teda, ako bolo vyššie uvedené, súd považuje zľavu vo výške 161.956,80 Sk za primeranú ( pričom odpočtom nepriznaných nárokov na zaplatenie 64.034,-Sk a 50.000,-Sk od žalovanej istiny a zároveň odpočtom tejto sumy je pohľadávka navrhovateľa, pretavená do výšky žalovanej istiny, vzájomne započítaná a teda zanikla), nebolo potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie a to aj s prihliadnutím na štádium konania vo veci a zásadu hospodárnosti.
Súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že ďalšiu časť započítanej pohľadávky vo výške 98.402,50 Sk z titulu náhrady škody, nepovažuje za započítanú dôvodne. V prvom rade je nutné poukázať na právnu konštrukciu dôvodne uplatneného nároku na náhradu škody, kedy poškodený musí preukázať nielen to, že zo strany určitého subjektu došlo k porušeniu povinnosti danej zákonom alebo zmluvou a vznik konkrétnej škody, ale najmä príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom samotnej škody. Na to, aby súd mohol započívanú pohľadávku na náhradu škody vyhodnotiť ako dôvodnú a splatnú, museli by odporcovia v konaní preukázať všetky vyššie naznačené predpoklady. Odporcovia však v konaní nepreukázali príčinnú súvislosť, nakoľko z ich vyjadrení je zrejmé, že väčšina prác, vykonaných a následne faktúrovaných p. L., sa týkala odstránenia následkov veternej smršti. K tejto malo dôjsť ešte pred odovzdaním diela odporcom a mala byť údajne spôsobená nekvalitnou realizáciou stavebných prác. Súdu na prijatie záveru o tom, že príčinou odfúknutia strechy, resp. jej poškodenia, boli nekvalitné stavebné práce vykonané navrhovateľom však nepostačuje len tvrdenie svedka, ktorý tento záver vyslovil len ako domnienku. Rovnako v tomto prípade, len takého púhe tvrdenie, ktoré nenachádza svoje opodstatnenie v obsahu iných vykonaných listinných dôkazoch, nemožno zobrať za fakt a preukázanú skutočnosť. Nakoľko iné návrhy na vykonanie dokazovania v tejto otázke odporcovia nemali, neuniesli dôkazné bremeno v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Súd konštatuje že je viac pravdepodobná verzia navrhovateľa, že príčinou vzniku škody bola vis maior, za ktorú však navrhovateľ nezodpovedá v zmysle § 651 aj § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd okrem vyššie uvedených záverov, kedy ustálil započítanie vzájomne vzniknutých pohľadávok, ktoré sa navzájom kryli, stavia svoje rozhodnutie aj na inom argumente, ktorý nachádza svoje vyjadrenie v právnej teórii o záväznosti súdnych rozhodnutí. Súd mal k dispozícii právoplatné súdne rozhodnutie, v rámci ktorého došlo vo výroku k náhrade prejavu vôle navrhovateľa, ktorý týmto uzavrel s odporcami zmluvu o prevode vlastníckeho práva k spornému bytu za cenu 1.919.518 Sk s tým, že súčasťou výroku je aj konštatácia o zaplatení ceny v celom rozsahu. Je nesporné, že výrok tohto právoplatného súdneho rozhodnutia je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale v zmysle § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj pre všetky orgány, a teda aj pre súdy. Hoci v tomto konaní je predmetom nárok odlišný od nároku uplatneného v konaní o nahradenie prejavu vôle, dôvodnosť oboch uplatnených nárokov sa posudzuje v kontexte obdobných skutkových okolností, oba majú svoj právny základ v uzavretej zmluve o dielo. Predpokladom vyhovenia nároku v konaní o nahradenie prejavu vôle bolo ustálenie, že došlo k riadnemu uhradeniu ceny za vykonané stavebné práce. K takémuto záveru súd v tomto konaní dospel, keď rovnako poukazoval na zánik pohľadávok vzájomným započítaním. Nakoľko jedinou nesplnenou povinnosťou bola povinnosť navrhovateľa previesť dielo do vlastníctva odporcov, prejav tejto
jeho vôle nahradil súdnym rozhodnutím. Súd má za to, že argumentácia odporcov v tomto konaní, práve ohľadne tejto právnej otázky je správna. Neprihliadnutie na závery súdu v inom konaní, ktoré boli ešte aj pretavené do výrokovej časti právoplatného rozhodnutia, by znamenalo v podstate to, že v tomto súdnom konaní by došlo k reparácii a prehodnoteniu už prijatého a ustáleného hmotnoprávneho vzťahu, čo je podľa názoru súdu neprijateľné. V tomto konaní by to v podstate znamenalo , že navrhovateľ, ktorý sa v konaní o nahradenie prejavu vôle bránil práve poukazom na nesplnenie povinnosti odporcov uhradiť mu nezaplatenú časť ceny diela, by sa v prípade vyhovenia návrhu, domohol zmeny súdneho rozhodnutia a to mimo procesne prípustných inštitútov v podobe podávania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Vyhovením návrhu by došlo k neprijateľnému obchádzaniu už judikovaných záverov súdov Slovenskej republiky, čo je nezlučiteľné zo zásadou spravodlivého procesu ako aj toľko zdôrazňovaniou požiadavkou jednotnosti súdneho rozhodovania v rovnakých skutkových a právnych otázkach.
Súd záverom dodáva, že vyššie uvedené právne úvahy, ktoré oprel o zákonné ustanovenia, sa javia ako správne aj v kontexte požiadavky spravodlivosti, ktorú by mal súd klásť pri každom svojom rozhodnutí na popredné miesto. Z konania bol zrejmé, že došlo medzi zmluvnými stranami k narušeniu obojstrannej dôvery, ich vzájomné vzťahy boli poznačené vzrastajúcim negativizmom, kedy ani jeden z účastníkov už nebol ochotní reflektovať dôvodnosť argumentov protistrany. Súd ale zastáva názor, že ak dielo nebolo odovzdané riadne ( bez vád) a včas, je spravodlivé požadovať od zhotoviteľa satisfakciu aj v podobe poskytnutia primeranej zľavy a uplatnenia si zmluvných nárokov v podobe zmluvnej pokuty. Dvojstranné záväzkové vzťahy, a najmä také, ktorých predmetom je tak rozsiahle plnenie ako v tomto prípade, predstavujú základ pre vznik mnohých nedorozumení, ktoré v konečnom dôsledku musí riešiť súd, avšak aj v takomto konaní je dôvodné a nutné apelovať na účastníkov konania v zmysle snahy ich dovedenie k zmiernemu vyriešeniu konania, alebo aspoň navodenia zmierneho postoja v konaní.
Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.